Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (8)Uznesenie_7C-77-2011.pdf
PDF · 97.57 KB
Case nature
Area
Subarea
7C/77/2011
Uznesenie
Okresný súd Bratislava II v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: U. S., E.. XX.XX.XXXX, I. Z. A. XXX/ XX, A., zastúpeného advokátom JUDr. Petrom Koscelanským, so sídlom Fraňa Mojtu 24, Nitra, proti odporcovi: COOP PRODUKT SLOVENSKO (združenie), so sídlom Mliekarenská 10, Bratislava, IČO: 00 168 637, zastúpeného spoločnosťou alianciaadvokátov ak s. r. o., so sídlom Vlčkova 8/A, Bratislava, o náhradu mzdy, takto
rozhodol:
Súd konanie z a s t a v u j e.
Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť odporcovi trovy právneho zastúpenia 7.926,63 eur k rukám právneho zástupcu odporcu, do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným na tunajší súd dňa 06.04.2011, zmeneným na pojednávaní dňa 30.01.2012 (zmena pripustená uznesením zo dňa 30.01.2012) a ďalej zmeneným podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 30.10.2012 (zmena pripustená uznesením zo dňa 07.11.2012) sa navrhovateľ voči odporcovi domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd odporcu zaviazal povinnosťou zaplatiť navrhovateľovi sumu 897,- eur z titulu neoprávneného krátenia mzdy za mesiac júl 2009 a august 2009, ako aj sumy 34.765,20 eur s úrokom z omeškania a to
- zo sumy 939,60 eur vo výške 9% ročne počínajúc dňom 11.10.2009 do zaplatenia
- zo sumy 939,60 eur vo výške 9% ročne počínajúc dňom 11.11.2009 do zaplatenia
- zo sumy 939,60 eur vo výške 9% ročne počínajúc dňom 11.12.2009 do zaplatenia
- zo sumy 939,60 eur vo výške 9% ročne počínajúc dňom 11.01.2010 do zaplatenia
- zo sumy 939,60 eur vo výške 9% ročne počínajúc dňom 11.02.2010 do zaplatenia
- zo sumy 939,60 eur vo výške 9% ročne počínajúc dňom 11.03.2010 do zaplatenia
- zo sumy 939,60 eur vo výške 9% ročne počínajúc dňom 11.04.2010 do zaplatenia
- zo sumy 939,60 eur vo výške 9% ročne počínajúc dňom 11.05.2010 do zaplatenia
- zo sumy 939,60 eur vo výške 9% ročne počínajúc dňom 11.06.2010 do zaplatenia
- zo sumy 939,60 eur vo výške 9% ročne počínajúc dňom 11.07.2010 do zaplatenia
- zo sumy 939,60 eur vo výške 9% ročne počínajúc dňom 11.08.2010 do zaplatenia
- zo sumy 939,60 eur vo výške 9% ročne počínajúc dňom 11.09.2010 do zaplatenia
- zo sumy 939,60 eur vo výške 9% ročne počínajúc dňom 11.10.2010 do zaplatenia
- zo sumy 939,60 eur vo výške 9% ročne počínajúc dňom 11.11.2010 do zaplatenia
- zo sumy 939,60 eur vo výške 9% ročne počínajúc dňom 11.12.2010 do zaplatenia
- zo sumy 939,60 eur vo výške 9% ročne počínajúc dňom 11.01.2011 do zaplatenia
- zo sumy 939,60 eur vo výške 9% ročne počínajúc dňom 11.02.2011 do zaplatenia
- zo sumy 939,60 eur vo výške 9% ročne počínajúc dňom 11.03.2011 do zaplatenia
- zo sumy 939,60 eur vo výške 9% ročne počínajúc dňom 11.04.2011 do zaplatenia
- zo sumy 939,60 eur vo výške 9,25% ročne počínajúc dňom 11.05.2011 do zaplatenia
- zo sumy 939,60 eur vo výške 9,25% ročne počínajúc dňom 11.06.2011 do zaplatenia
- zo sumy 939,60 eur vo výške 9,25% ročne počínajúc dňom 11.07.2011 do zaplatenia
- zo sumy 939,60 eur vo výške 9,50% ročne počínajúc dňom 11.08.2011 do zaplatenia
- zo sumy 939,60 eur vo výške 9,50% ročne počínajúc dňom 11.09.2011 do zaplatenia
- zo sumy 939,60 eur vo výške 9,50% ročne počínajúc dňom 11.10.2011 do zaplatenia
- zo sumy 939,60 eur vo výške 9,25% ročne počínajúc dňom 11.11.2011 do zaplatenia
- zo sumy 939,60 eur vo výške 9,25% ročne počínajúc dňom 11.12.2011 do zaplatenia
- zo sumy 939,60 eur vo výške 9 % ročne počínajúc dňom 11.01.2012 do zaplatenia
- zo sumy 939,60 eur vo výške 9% ročne počínajúc dňom 11.02.2012 do zaplatenia
- zo sumy 939,60 eur vo výške 9% ročne počínajúc dňom 11.03.2012 do zaplatenia
- zo sumy 939,60 eur vo výške 9% ročne počínajúc dňom 11.04.2012 do zaplatenia
- zo sumy 939,60 eur vo výške 9% ročne počínajúc dňom 11.05.2012 do zaplatenia
- zo sumy 939,60 eur vo výške 9% ročne počínajúc dňom 11.06.2012 do zaplatenia
- zo sumy 939,60 eur vo výške 8,75% ročne počínajúc dňom 11.07.2012 do zaplatenia
- zo sumy 939,60 eur vo výške 8,75% ročne počínajúc dňom 11.08.2012 do zaplatenia
- zo sumy 939,60 eur vo výške 8,75% ročne počínajúc dňom 11.09.2012 do zaplatenia
- zo sumy 939,60 eur vo výške 8,75% ročne počínajúc dňom 11.10.2012 do zaplatenia
z titulu náhrady mzdy. Navrhovateľ ďalej žiadal priznať náhradu trov konania.
Tunajší súd vydal dňa 28.11.2012 rozsudok č. k. 7C/77/2011-343, ktorým odporcu zaviazal povinnosťou zaplatiť navrhovateľovi sumu 35.630,22 eur spolu s úrokmi z omeškania. Vo zvyšku súd návrh navrhovateľa zamietol. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 151 ods. 3 O.s.p. tak, že o nich rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Podaním zo dňa 13.12.2012, doručeným tunajšiemu súdu dňa 14.12.2012 sa odporca voči predmetnému rozsudku odvolal.
Rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 20.05.2013, č.k. 6Co/241-245/2013-469, súd napadnutý rozsudok tunajšieho súdu potvrdil v časti, ktorou bola odporcovi uložená povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 897,- eur (v tejto časti nadobudlo rozhodnutie právoplatnosť dňa 11.6.2013). Vo zvyšku napadnutej časti Krajský súd v Bratislave rozsudok tunajšieho súdu zrušil a vec mu v tomto rozsahu vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd v odôvodnení uviedol, že pracovný pomer navrhovateľa u odporcu skončil dňom 31.08.2009 a navrhovateľ preto nemá nárok na náhradu mzdy v súvislosti s neplatným skončením pracovného pomeru. Súčasne odporca nebol povinný od 01.09.2009 navrhovateľovi prideľovať prácu a platiť mu mzdu za vykonanú prácu, keďže pracovný pomer navrhovateľa u odporcu sa skončil dňom 31.08.2009. Predmetom konania tak zostal len nárok na náhradu mzdy.
Podaním doručeným súdu dňa 22. 07. 2013, vzal navrhovateľ návrh na začatie konania v časti, v ktorej bol rozsudok súdu prvého stupňa krajským súdom zrušený a vrátený na ďalšie konanie späť z dôvodu, že krajský súd v rozsudku zo dňa 20.05.2013, č.k. 6Co/241-245/2013-469 vyslovil jednoznačný právny názor, že navrhovateľ nemá nárok na uplatnenú náhradu mzdy. Navrhovateľ zároveň navrhol, aby súd odporcovi náhradu trov konania nepriznal s poukazom na to, že u navrhovateľa sú dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré nie je navrhovateľ povinný náhradu trov konania odporcovi zaplatiť. Z dôvodu, že odporca udelil navrhovateľovi neplatnú výpoveď, tento sa stal nezamestnaný a od uplynutia výpovednej lehoty, t.j. od 01.09.2009 až do 31.12.2011 nikde nepracoval, ani nepoberal podporu v nezamestnanosti. Navrhovateľ sa zamestnal až od 01.01.2012 na Obecnom úrade Mojmírovce, kde poberá mzdu vo výške cca 500,- eur mesačne netto. Za obdobie, počas ktorého nepracoval, keďže musel z niečoho žiť, si zapožičal finančné prostriedky na živobytie od príbuzných a priateľov, tieto v súčasnej dobe spláca a už teraz mu zostáva minimum finančných prostriedkov na krytie svojich základných životných potrieb.
Podaním doručeným súdu dňa 21.08.2013 odporca vyjadril nesúhlas so späťvzatím návrhu zo závažného právneho dôvodu a žiadal, aby súd konanie sp.zn. 7C/77/2011 nezastavil a rozhodol vec meritórnym rozhodnutím. Odporca uviedol, že v prípade, ak by absentovalo meritórne rozhodnutie v tejto veci, tak by naďalej pretrvával vo vzťahoch medzi navrhovateľom a odporcom stav právnej neistoty. Až na základe právoplatného súdneho rozhodnutia sa faktický stav (t.j. skončenie pracovného pomeru ku dňu 31.08.2009 a neexistencia navrhovateľovho práva na skončenie mzdy) stane medzi sporovými stranami záväzný nesporný a konečný a tým sa vylúči akákoľvek možnosť ďalších špekulatívnych návrhov, ktoré by v prípade absencie meritórneho rozhodnutia mohol navrhovateľ iniciovať, nakoľko len meritórne rozhodnutie vo veci tvorí prekážku res iudicata. Naviac navrhovateľ v späťvzatí žaloby niekoľkokrát výslovne uviedol, že s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 20.05.2013, č.k. 6Co/241-245/2013-469 nesúhlasí.
Podľa § 96 ods. 1 O.s.p. navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.
Podľa § 96 ods. 2 O.s.p. súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.
Podľa § 96 ods. 3 O.s.p. nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.
Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 146 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.
Podľa § 151 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.
Podľa § 151 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku, ak sa rozhodnutie, ktorým sa konanie končí, nevyhlasuje a bol podaný návrh na rozhodnutie o trovách, súd vyzve účastníka na vyčíslenie trov do troch pracovných dní od doručenia výzvy. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane.
Podľa § 224 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku ustanovenia o trovách konania pred súdom prvého stupňa platia i pre odvolacie konanie.
Podľa § 224 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci.
Podľa § 150 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.
Navrhovateľ vzal návrh na začatie konania späť v časti o zaplatenie 34.765,20 eur s príslušenstvom, a to po začatí pojednávania, na základe čoho je súd povinný zisťovať prípadný nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu v tejto časti. Odporca so zastavením konania nesúhlasil z dôvodu, že v prípade, ak by absentovalo meritórne rozhodnutie v tejto veci, tak by naďalej pretrvával vo vzťahoch medzi navrhovateľom a odporcom stav právnej neistoty. Súd mal za to, že aj v prípade, ak by súd rozhodol o návrhu na začatie konania v späťvzatej časti rozsudkom, predmetný rozsudok by obsahoval iba výrok týkajúci sa povinnosti odporcu zaplatiť navrhovateľovi náhradu mzdy resp. zamietajúci nárok navrhovateľa na náhradu mzdy, keďže navrhovateľ sa nedomáhal určovacieho výroku, týkajúceho sa trvania pracovného pomeru u odporcu. Iba v samotnom odôvodnení rozsudku by sa súd zaoberal otázkou skončenia pracovného pomeru, rovnako ako tak urobili už Krajský súd v Nitre a Krajský súd v Bratislava v odôvodnení ich rozhodnutí vo veci, čo by však nebránilo navrhovateľovi iniciovať ďalšie konanie o náhradu mzdy za iné časové obdobie, pričom toto odôvodnenie rozsudku súdu by nebolo záväzné pre súd rozhodujúci v inej veci. Súd preto dospel k záveru, že zastavenie konania nijakým spôsobom neohrozuje právne a faktické postavenie odporcu a nebude na ujmu odporcu. Súd teda mal za to, že dôvody, ktoré uviedol odporca v rámci svojho nesúhlasu so späťvzatím návrhu nie sú natoľko vážne, aby súd nezastavil konania. V neposednom rade súd prihliadol aj na tú skutočnosť, že pokiaľ by pre nesúhlas odporcu konanie nezastavil (hoci samotný zákon takúto možnosť odporcovi dáva), v podstate by tak bol navrhovateľ nútený pokračovať v konaní, v ktorom pokračovať nechcel, pričom by ďalej narastali už aj tak dosť vysoké trovy konania, ktoré by musel navrhovateľ v prípade neúspechu zaplatiť. Na základe uvedených skutočností a v súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami súd konanie zastavil.
Súd pri rozhodovaní o trovách konania posudzoval žiadosť navrhovateľa, aby súd odporcovi náhradu trov konania nepriznal z dôvodov osobitného zreteľa na strane navrhovateľa. Z ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p. vyplýva, že aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy výnimočne, a to len vtedy, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná, tzn. neprizná ich v konaní úspešnému účastníkovi. Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako
aj v okolnostiach na strane účastníkov konania. Pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa treba prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery všetkých účastníkov konania a tiež na okolnosti, ktoré viedli účastníkov k uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania ustanovenie § 150 ods. 1 O.s.p. umožňuje súdu prihliadnuť k osobitostiam jednotlivých konkrétnych prípadov a má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti. Úvaha súdu, že ide o výnimočný prípad a či sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci. Ustanovenie § 150 O.s.p. preto nemožno vykladať tak, že možno kedykoľvek bez ohľadu na základné zásady rozhodovania o náhrade trov konania nepriznať náhradu trov úspešnému účastníkovi konania; vždy musí ísť o celkom výnimočný prípad. Zákon dôvody osobitného zreteľa nedefinuje.
Navrhovateľ na výzvu súdu uviedol, že je zamestnancom Obecného úradu Mojmírovce a jeho príjem za posledných 7 mesiacov dosahoval v priemere 621,- eur. Jeho mesačné výdavky tvorí suma uhrádzaná za bývanie vo výške 270,- eur. Navrhovateľ je spoluvlastníkom 2-izbového bytu a garsónky nachádzajúcich sa v E. a zároveň spolumajiteľom rodinného domu nachádzajúceho sa v Mojmírovciach. Navrhovateľ taktiež vlastní motorové vozidlo Honda Civic s rokom výroby 1998. Navrhovateľ je ženatý a príjem jeho manželky dosahuje 450,- eur mesačne. Spoločne splácajú úvery vo výške 150,- eur mesačne. Súd ďalej zobral do úvahy aj majetkové a finančné pomery odporcu, ktoré tento preukázal v súvislosti so žiadosťou o oslobodenie od platenia súdnych poplatkov zo dňa 14.01.2013. Odporca je záujmovým združením s 15 zamestnancami. Odporca disponuje bankovými účtami so zostatkami spolu vo výške 187.542,30 eur. Odporca je ďalej vlastníkom nehnuteľností a to pozemkov v Poprade- Veľká, Bardejove- LV č.XXXX, Levoči -LV č. XXXX, Prešove- LV č.XXX, Zvolene- LV č.X a Bratislave- LV č. XXX, bytu v Novej Lesnej (X-I.), a iných nehnuteľností, ako napríklad učňovskej školy v Poprade, učňovskej školy v Bardejove, predškolského zariadenia v Levoči, administratívnej budovy v Žiline, administratívnej budovy a výrobnej haly v Nitre, administratívnej budovy v Prešove, Zvolene a Bratislave. Odporca je navyše vlastníkom motorového vozidla Škoda Octavia a VW Passat. Peňažné pohľadávky odporcu voči tretím osobám činia celkovo 1.170.000 eur a záväzky odporcu voči spriazneným osobám činia 4.971.626,03 eur. Vlastné imanie odporcu je vo výške 4.958.790,38 eur.
Na základe uvedeného dospel súd k záveru, že osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery navrhovateľa neodôvodňujú nepriznanie náhrady trov konania odporcovi. Navrhovateľ má stabilné zamestnanie so stabilným príjmom, ktorý pokrýva jeho mesačné výdavky. Navrhovateľ je ženatý, jeho manželka má takisto stabilný mesačný príjem, pričom sú spoluvlastníkmi viacerých nehnuteľností. Navrhovateľ preto nijakým spôsobom nepreukázal, že by na jeho strane boli dané dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by mohli zásadným (až rozhodujúcim) spôsobom ovplyvniť úvahu súdu o tom, či ide o výnimočný prípad z hľadiska § 150 O.s.p. Čo sa týka okolností, ktoré viedli účastníkov k uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní, navrhovateľ uviedol, že odporca mu udelil neplatnú výpoveď a z tohto dôvodu bol navrhovateľ nezamestnaný až do 31.12.2011. Je síce pravdou, že Okresný súd Nitra rozsudkom zo dňa 09.06.2010, č. k. 17C/175/2009-120 určil, že výpoveď z pracovného pomeru daná navrhovateľovi odporcom je neplatná. Z rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave zo dňa 20.05.2013, č. k. 6Co/241-245/2013-469 však vyplýva, že navrhovateľ na ďalšom zamestnávaní netrval. Rovnaký právny názor vyslovil aj Krajský súd v Nitre, a navrhovateľ tento právny názor poznal ešte pred podaním návrhu a náhradu mzdy, mohol teda do istej miery predvídať, že by takýto právny názor mohol zaujať aj súd rozhodujúci o jeho nároku na náhradu mzdy. Súd preto dospel k záveru, že okolnosť, ktorá viedla navrhovateľa k uplatneniu práva na súde nie je natoľko výnimočnou situáciou odôvodňujúcou nepriznanie náhrady trov konania.
Súd taktiež zobral do úvahy majetkové pomery odporcu, a tiež zohľadnil, že odporca už pri svojom prvom úkone- vyjadrení k návrhu, predložil súdu listinné dôkazy, zúčastňoval sa vytýčených pojednávaní a včasne reagoval na výzvy súdu. Súd tak nemal preukázané, že v danom prípade existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by v časti v ktorej bolo konanie zastavené odporcovi náhradu trov konania celkom alebo sčasti nepriznal.
Súd rozhodol o náhrade trov konania podľa § 146 ods. 2 O.s.p., nakoľko navrhovateľ zavinil zastavenie konania späťvzatím návrhu. Odporcovi nárok na náhradu trov konania za súdny poplatok vyrubený
uznesením zo dňa 14.12.2012 č. k. 7C/77/2011-408 vo výške 2.137,50 eur, nevznikol, nakoľko odporca súdny poplatok do dnešného dňa neuhradil. Náhradu trov právneho zastúpenia súd priznal odporcovi voči navrhovateľovi v súlade s ustanovením § 146 ods. 2 O.s.p. a vyhláškou MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, pričom pri úkonoch vykonaných do rozšírenia petitu zo dňa 30.01.2012 vychádzal z tarifnej hodnoty veci vo výške 17.852,40 eur, pri úkonoch vykonaných do rozšírenia petitu zo dňa 07.11.2012 vychádzal z tarifnej hodnoty veci vo výške 26.308,80 eur a pri úkonoch vykonaných od rozšírenia petitu zo dňa 07.11.2012 vychádzal z tarifnej hodnoty veci vo výške 34.765,20 eur, teda z výšky žalovanej istiny. Základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je preto od 06.04.2011 do 29.01.2012 vo výške 336,94 eur, od 30.01.2012 do 06.11.2012 vo výške 419,94 eur a od 07.11.2012 vo výške 492,93 eur. Odporcovi vznikol nárok na náhradu trov právneho zastúpenia za 3 úkony právnej služby á 336,94 eur (1. prevzatie a príprava zastúpenia dňa 26.05.2011, 2. písomné podanie vo veci samej zo dňa 15.05.2011, 3.účasť na pojednávaní dňa 26.10.2011 ), 9 úkonov právnej služby á 419,94 eur (4.-8. účasť na pojednávaní dňa 30.01.2012, 11.04.2012, 10.06.2012, 09.07.2012, 28.08.2012, 9.-12. písomné podanie vo veci samej zo dňa 23.04.2012, 14.06.2012, 23.08.2012, 02.11.2012), 3 úkony právnej služby á 492,93 eur (13. účasť na pojednávaní dňa 07.11.2012, 14. odvolanie proti rozsudku zo dňa 13.12.2012, 15. písomné podanie vo veci samej zo dňa 20.08.2013) za 1 úkon právnej služby á 84,23 eur (16. účasť na pojednávaní, ktoré bolo odročené bez prejednania veci dňa 13.06.2011- patrí 1/4 -ina odmeny) a za 1 úkon právnej služby á 123,22 eur ( 17. účasť na pojednávaní pri ktorom sa iba vyhlásilo rozhodnutie dňa 28.11.2012 - patrí 1/4 -ina odmeny) + režijný paušál 4x 7,41 eur, 12x 7,63 eur, 1x 7,81 eur teda spolu 6.605,53 eur + 20%-ná DPH (1.321,10 eur), čo spolu predstavuje 7.926,63 eur.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach.