Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25Co/239/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Dušana Harbutu a členov senátu JUDr. Ingrid Doležajovej a JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD., v právnej veci navrhovateľky: S.. X. X., nar. XX. XX. XXXX, bytom S., S. V. XXXX/XX, zast. Advokátskou spoločnosťou Právne centrum, s. r. o. so sídlom Bratislava, Mýtna 42, IČO: 36 698 873, v mene ktorej vystupuje konateľka a advokátka JUDr. Katarína Bystrická, proti odporcovi: Heineken Slovensko, a. s. so sídlom Hurbanovo, Novozámocká 2, IČO: 36 528 391, o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, o náhradu mzdy a o protinávrhu na náhradu škody, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Komárno č. k. -338 z 26. 06. 2012, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Navrhovateľka je povinná zaplatiť odporcovi náhradu trov odvolacieho konania vo výške 10,56 eura, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Rozsudkom súdu prvého stupňa č. k. -244 z 25. 01. 2011 súd prvého stupňa určil, že skončenie pracovného pomeru okamžitým skončením dané odporcom navrhovateľke e-mailom zo dňa 15. 01. 2009 je neplatné. Zároveň uložil navrhovateľke povinnosť zaplatiť odporcovi náhradu škody vo výške 1.525,32 eura do 15 dní od právoplatnosti rozsudku a v časti náhrady mzdy návrh navrhovateľky zamietol.

V dôsledku odvolania navrhovateľky proti rozsudku, ktorým zamietol jej návrh na náhradu mzdy a zaviazal ju na náhradu škody odporcovi, odvolací súd uznesením č. k. -280 z 19. 10. 2011 v týchto častiach zrušil a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Súd prvého stupňa v poradí druhým rozsudkom z 26. 06. 2012 č. k. -338 takto rozhodol:

„Súd návrh navrhovateľky na náhradu mzdy zamieta.

Navrhovateľka je povinná zaplatiť odporcovi náhradu škody vo výške 1.525,32 eura do 15 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.

Navrhovateľka je povinná zaplatiť odporcovi náhradu trov konania vo výške 103,98 eura do 15 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.“

Podľa odôvodnenia rozsudku súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní ustálil tento skutkový a právny záver:

Pracovný vzťah medzi navrhovateľkou a odporcom vznikol na základe pracovnej zmluvy uzatvorenej zo dňa 07. 05. 2004 s tým, že zamestnanec bude v pracovnom pomere u zamestnávateľa vykonávať práce súvisiace s jeho pracovným zaradením a funkciou asistentka regionálneho manažéra predaja s miestom výkonu práce v Bratislave. Pracovný pomer vznikol dňom 10. 05. 2004. Dňa 02. 04. 2005 bola uzatvorená dohoda o zmene pracovných podmienok. Predmetom tejto dohody je, že pracovný pomer sa uzatvára na dobu neurčitú. Dňa 15. 01. 2009 odporca e-mailom zaslal navrhovateľke okamžité skončenie pracovného pomeru podľa , v ktorom vytkol navrhovateľke porušenie pracovnej disciplíny. Navrhovateľka sa domáhala v tomto konaní určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru podaného e-mailom. V čase obdržania tejto e-mailovej korešpondencie bola navrhovateľka práceneschopná a to v zmysle jej vyjadrenia od 18. 11. 2008 do 30. 01. 2009. E-mailovou korešpondenciou následne oznámila svoje stanovisko zamestnávateľovi. Rozsudkom zo dňa 25. 01. 2011 určil, že skončenie pracovného pomeru okamžitým skončením dané odporcom navrhovateľke e-mailom zo dňa 15. 01. 2009 je neplatné. Rozsudok v tejto časti nadobudol právoplatnosť. Dňa 31. 01. 2009 navrhovateľka dala okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnanca zamestnávateľovi podľa s tým, že nemôže vykonávať doposiaľ vykonávanú prácu bez vážneho ohrozenia svojho zdravia, a keďže jej do dnešného dňa nebolo oznámené, že ju zamestnávateľ preradil na inú prácu, pre ňu vhodnejšiu, okamžite končí pracovný pomer a uplatnila si zároveň nárok na náhradu mzdy. Dňa 29. 01. 2009 bola navrhovateľka vyzvaná zamestnávateľom, teda odporcom na vysvetlenie schodku na zverených hodnotách a uzatvorenie dohody o náhrade škody. Navrhovateľka oznámila písomne, že uvádzaný schodok na zverených hodnotách v pokladni v sume 407.352,- Sk v celom rozsahu neuznáva, poukazuje na to, že inventarizáciu vykonávali v čase jej neprítomnosti, čo v nej vzbudzuje pochybnosti o spôsobe, či dôvode vykonania predmetnej inventarizácie. Tiež poukázala na to, že zamestnávateľ počas jej neprítomnosti vymenil zámky na dverách od kancelárie a zmenil aj heslo do jej počítača. S výkonom jej práce súvisela aj dohoda o hmotnej zodpovednosti uzatvorená 19. 05. 2004. Navrhovateľka uviedla, že v kancelárii, v ktorej pracovala bola prechodnou kanceláriou a že kľúče od nej mali aj iní zamestnanci. Odporca súdu predložil okamžité skončenie pracovného pomeru doručované navrhovateľke poštou a tiež predložil súdu pokusy o doručenie a to na čl. 51 až 56, ktoré však boli neúspešné. Vzhľadom na neúspešné doručovanie na známu adresu navrhovateľky, odporca považuje za dátum doručenie okamžitého skončenia pracovného pomeru deň 15. 01. 2009. Z kolektívnej dohody o hmotnej zodpovednosti súd zisťuje, že bola navrhovateľkou podpísaná dňa 19. 05. 2004. Zamestnanec na základe pracovnej zmluvy prebral hmotnú zodpovednosť za hodnoty zverené na vyúčtovanie a ide o pokladničnú hotovosť podľa inventúrneho zápisu zo dňa 25. 05. 2004. Odporca dňa 20. 11. 2008 vystavil príkazný list, ktorým nariadil vykonanie mimoriadnej inventúry peňažných prostriedkov k dátumu 09. 12. 2008. Na vykonanie fyzickej inventúry menoval L.. Z inventarizačného zápisu zo dňa 12. 12. 2008 súd zistil, že bola začatá inventarizácia dňa 10. 12. 2008 a ukončená dňa 12. 12. 2008. Pri inventúre bolo vyčíslené manko peňažnej hotovosti vo výške 405.272,- Sk. Od počiatočného stavu 405.272,- Sk boli odpočítané v zmysle vyjadrenia odporcu nasledovné sumy: 64.718,- Sk, t. j. hotovosť, ktorá bola v pokladni reálne nájdená. Ďalej suma 4.000,- Sk, ktorá predstavuje zálohu poskytnutú zamestnancovi pánovi K. a ďalšia suma 4.000,- Sk, ktorá predstavuje tiež zálohu poskytnutú tomu istému zamestnancovi. Ďalšia odpočítaná čiastka od počiatočného stavu je suma 3.000,- Sk poskytnutá ako záloha pánovi O.. Do pokladne pribudla platba pána K., ktorý vrátil hotovosť vo výške 2.384,- Sk. Ďalšia čiastka, ktorá bola odpočítaná od počiatočného stavu, suma 1.350,- Sk, je výdavok pána H..

Po takomto odpočte konečný stav k 12. 12. 2008 predstavuje 405.272,- Sk. Od tohto stavu bola následne v zmysle vyjadrenia odporcu odpočítaná hotovosť nájdená vo výške 360.000,- Sk, drobné mince 102,50,- Sk a dodatočne zistený rozdiel v dôsledku chyby v počítači 17,- Sk. S poukazom na rozdiel uvedených súm potom náhrada škody pozostáva zo sumy 45.152,50,- Sk a zo schodku na stravných lístkoch v hodnote 800,- Sk. Uvedené pohyby sú zapísané v inventúrnom súpise peňažnej hotovosti 10. 12. 2008 a podpísané F. S. a pani A.. Z internej smernice zamestnávateľa spoločnosti pod názvom „inventarizácia peňažnej hotovosti“ vyplýva, že miestnosť, v ktorej sa manipuluje s hotovosťou a v ktorej je umiestnený trezor, musí byť stavebne oddelená a musí spĺňať minimálne nasledovné požiadavky:

1) steny sú vyhotovené z tehál, alebo iného odolného materiálu s minimálnou hrúbkou 15 cm, to isté platí pre strop a podlahu;

2)dvere uzamknuté funkčným bezpečnostným zámkom s cilindrickou alebo magnetickou vložkou chránenou bezpečnostným štítom a zabezpečené proti vyneseniu, rám dverí odolný proti roztlačeniu. Dvere nemôžu byť kombinované s presklením alebo iným prvkom, ktorý znižuje ich mechanickú zabezpečovaciu schopnosť;

3) okná a presklené otvory zabudované tak, že ak ich dolné okraje siahajú do výške 4m nad úroveň okolitého terénu musia byť zabezpečené funkčnou kovovou mrežou, roletou alebo bezpečnostnou fóliou.

V bode 6 uvedenej internej inštrukcie pracovník zodpovedný za vedenie pokladne musí dodržiavať pri manipulácii s peňažnou hotovosťou nasledovné pravidlá:

1) Peniaze musia byť uložené v uzamknutom trezore, v priebehu dňa pri vydávaní a prijímaní peňažných prostriedkov môže byť mimo trezor iba hotovosť vo výške 50.000,- Sk.

2) Dvere do trezorovej miestnosti musia byť v priebehu dňa uzatvorené. Do trezorovej miestnosti je zakázaný vstup cudzích a neoprávnených osôb.

3) V prípade, že pracovník opúšťa trezorovú miestnosť je povinný riadne uzatvoriť a uzamknúť všetky vstupné otvory. Uviesť do činnosti inštalované bezpečnostné zariadenie a dodržiavať kľúčový režim.

4) Všetku hotovosť na konci pracovného dňa je potrebné odovzdať spoločnosti G4S alebo vložiť na účet v banke. Dodržiavať mlčanlivosť o dobe denného odvodu hotovosti a spôsobe jeho výkonu.

Z predloženého okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 13. 01. 2009 súd zistil, že toto okamžité pracovné pomeru dané zamestnávateľom zamestnancovi bolo prerokované dňa 14. 01. 2009. Z vyjadrenia navrhovateľky zo dňa 30. 11. 2010 prostredníctvom právneho zástupcu vyplýva, že po ukončení PN už navrhovateľka neprišla k navrhovateľovi s tým, aby dostala ďalšiu prácu, pretože už odovzdala kľúče a už by sa tam nebola dostala. Odporca uviedol, že navrhovateľka sa žiadnym spôsobom nedomáhala ďalšieho zamestnávania, naopak, ona dala okamžité skončenie pracovného pomeru ako zamestnanec zamestnávateľovi 31. 01. 2009.

Svedok F.. O. G. uviedol, že okamžité skončenie pracovného pomeru navrhovateľka od zamestnávateľa dostala z dôvodu neplnenia si svojich pracovných povinností. Svedok bol priamym nadriadeným navrhovateľky. Povinnosti navrhovateľky spočívali vo vedení pokladne, v zúčtovaní dokladov hotovosti a vo vedení pokladne v elektronickej podobe v systéme SAP. Navrhovateľka mala vytvorené podmienky na prácu, mala kanceláriu, ktorá bola spojená so samostatnou kuchynkou, v tejto kuchynke bol umiestnený trezor, ku ktorému mala navrhovateľka jedinečný kód, celá pobočka bola zabezpečovaná zabezpečovacím zariadením. Ku kancelárie navrhovateľky mali kľúče viacerí zamestnanci, všetci tí, ktorí s ňou prichádzali pracovne do styku. Túto kanceláriu bolo možné použiť aj v prípade, ak navrhovateľka v práci nebola. Dôvodom okamžitého skončenia pracovného pomeru navrhovateľky bolo porušenie povinnosti v práci, ktorá sa týka vedenia pokladne. Navrhovateľka nelikvidovala v pokladni hotovosti denne tak, ako to v zmysle interných predpisov likvidovať mala a zostával jej vysoký zostatok v hotovosti. Bola na to upozornená. Dohodla sa s nadriadeným na termíne, prvým z týchto termínov bol deň 04. 11. 2008, k náprave však nedošlo a deň 18. 11. 2008 bol posledným dňom, kedy mohla učiniť navrhovateľka nápravu, avšak s týmto dňom nastúpila na PN a k náprave nedošlo. Svedok preto, ako regionálny obchodný riaditeľ, požiadal potom oddelenie interného auditu na vykonanie komplexnej kontroly dôkladne, kde bol prítomný aj on sám, pracovníci interného auditu a bola prizvaná navrhovateľka. Vyzývali ju na otvorenie trezoru za účelom zistenia skutkového stavu. Ona sa však nedostavila. Trezor bol potom následne za prítomnosti viacerých svedkov otvorený externou službou. Kontrola ukázala, že v pokladni chýba pomerne vysoká hotovosť a stravné lístky. Pani K. našla následne v osobitných skrinkách navrhovateľky hotovosť 360.000,- Sk. Svedok poukázal na to, že povinnosť likvidovať hotovosť finančných prostriedkov pokladni spadá pod bod 5 ods. 1 v zmysle interného predpisu. K porušeniu pracovných povinností navrhovateľkou došlo v období pred jej nástupom na PN. K oficiálnemu odovzdaniu agendy zo strany navrhovateľky nedošlo. Svedok sa k doručovaniu okamžitého skončenia pracovného pomeru vyjadriť nevedel. Potvrdil, že navrhovateľka podpisovala dohodu o hmotnej zodpovednosti. Doplnil, že kancelária navrhovateľky bola klasická administratívna kancelária, v ktorej bola spomínaná kuchynka ako otvorený voľný priestor, s touto kanceláriou boli

prepojené ešte ďalšie dve kancelárie, dvere boli na klasický zámok fab. Mal za to, že navrhovateľka mala riadne zabezpečené podmienky bezpečnosti pri práci.

F.. F. S. uviedla, že bola poverená vykonaním mimoriadnej inventúry, táto mimoriadna inventúra bola vykonávaná na základe príkazného listu zo dňa 20. 11. 2008. Na tejto inventúre bola prítomná aj kolegyňa L. A.. Tiež bola prítomná aj navrhovateľka, ktorá však nemala kľúče od trezoru, a preto nebolo možné zistiť skutočný stav. Potom sa dohodol ďalší termín inventúry, kde bola prítomná svedkyňa. Navrhovateľka sa však nedostavila, nakoľko bola PN. Bol vypracovaný list pre ňu s požiadavkou vydať pánovi O. kľúč a prístupový kód a všetky informácie, ktoré by pomohli pri inventúre. Navrhovateľka kľúč s prístupovým kódom odovzdala. V tom čase trezor poškodený nebol, požiadali externú službu o odomknutie trezoru, nakoľko si to vyžadovala výnimočná situácia. Služba bez poškodenia otvorila trezor, ktorý zostal funkčný. Po vykonaní inventúry pani K. prevzala zastupovanie za navrhovateľku a dostala nové heslo. Následne zastupujúca pracovníčka K. našla stravné lístky v priestore okolo stola, neskôr v osobnej skrinke navrhovateľky finančné prostriedky 360.000,- Sk. Za tým účelom bola opäť uskutočnená mimoriadna inventúra. Zapracovali sa zistené skutočnosti ako stravné lístky, finančná hotovosť, ako aj rôzne menšie zálohy, ktoré sa priznali. Takto potom vznikol schodok na finančnej hotovosti, ako aj schodok na stravných lístkoch. Do trezoru mala prístup len navrhovateľka, trezor bol masívny kovový, s kódom a kľúčom, do trezoru sa dostať iný nevedel. Prístup do kancelárie, kde sa trezor nachádzal, malo celé obchodné zastúpenie. Svedkyňa ďalej uviedla, že finančné prostriedky vo výške 360.000,- Sk sa dňa 04. 02. 2009 našli. Vtedy vykonávali aj mimoriadnu inventúru a boli zahrnuté do tejto inventúry aj stravné lístky, ktoré sa našli mimo trezoru. Mimoriadna inventúra bola vykonaná bez prítomnosti navrhovateľky.

Svedkyňa L. A. uviedla, že inventúru vykonávala na základe príkazného listu. Zavolala na ňu navrhovateľku, ktorá sa dostavila 09. 12. 2008, nemala však kľúče, preto inventúru vykonať nevedeli. Vyzvala ju na iný termín, avšak nebola ochotná spolupracovať. Keďže sa blížil koniec roka, museli ukončiť účtovníctvo, preto sa dohodli, že napriek tomu sa vykoná inventúra. Pán O. doma navštívil navrhovateľku s listom, ktorý jej osobne odovzdal a obsahom ktorého bolo, aby navrhovateľka odovzdala kľúče a iné záznamy, ktoré boli použiteľné pri inventúre. Kľúč navrhovateľka odovzdala, kód, ktorý uviedla nefungoval, potom bola zavolaná externá služba, ktorá trezor otvorila. Trezor nebol poškodený, vykonal sa zápis z peňazí, ktoré sa našli v trezore. Následne sa našli ďalšie doklady, a tak sa postupne znižoval schodok. Po vykonaní inventúry sa našla hotovosť 360.000,- Sk v skrinke a aj stravné lístky, ktoré sa započítali do konečného výsledku.

Svedkyňa Monika Botošová bola kolegyňa navrhovateľky ako brigádnička. Túto prácu vykonávala od mája 2008 do mája 2009. Vytvárala zmluvy o spolupráci a pomáhala navrhovateľke. S hotovosťou nikdy nemanipulovala a nebola zainteresovaná do vedenia pokladne. Podľa nej si navrhovateľka plnila povinnosti na 100%. V jej prítomnosti nikdy nebola upozorňovaná na nedostatky v práci.

Podľa , návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Podľa , zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer len výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec porušil pracovnú disciplínu zvlášť hrubým spôsobom.

Podľa , zamestnávateľ môže podľa odseku 1 okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote 1 mesiaca odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel, najneskôr však do 1 roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. O začiatku a plynutí mesačnej lehoty rovnako platia ustanovenia a .

Podľa , okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné

zamedziť s iným dôvodom a musia ho v stanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatné uvedené dôvody. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.

Podľa , ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď, alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí a zamestnávateľ je povinný mu poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci, alebo keď dôjde k platnému skončeniu pracovného pomeru.

Podľa , ak zamestnanec prevzal na základe dohody o hmotnej zodpovednosti zodpovednosť za zverené hodnoty, ceniny, tovar, zásoby materiálu alebo iné hodnoty určené na obeh alebo obrat, ktoré je povinný vyúčtovať, zodpovedá za vzniknutý schodok.

Podľa § 179 ods. 1, zamestnanec zodpovedá zamestnávateľovi za škodu, ktorú mu spôsobil zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh alebo priamej súvislosti s ním. Zamestnávateľ je povinný preukázať zamestnancovo zavinenie okrem prípadov podľa § 182 a 185.

Navrhovateľka si z dôvodu neplatného skončenia pracovného pomeru nárokovala náhradu mzdy za výpovednú dobu dvoch mesiacov. Bola toho názoru, že jej pracovný pomer skončil okamžitým skončením pracovného pomeru daného zamestnankyňou dňa 31. 01. 2009 podľa Zák. práce. Súd poukazuje na to, že doručovanie okamžitého skončenia pracovného pomeru spôsobom podľa a je platným doručením okamžitého skončenia pracovného pomeru, s poukazom na to, že podľa povinnosť zamestnávateľa doručiť písomnosť sa splní, len čo ju v takomto prípade pošta vrátila zamestnávateľovi alebo zamestnancovi ako nedoručenú, alebo ak doručenie písomnosti bolo zmarené konaním alebo opomenutím zamestnanca, alebo zamestnávateľa. V danom prípade mal súd za to, že zamestnávateľ sa pokúsil doručiť na všetky známe adresy zamestnancovi okamžité skočenie pracovného pomeru, čo však bolo konaním navrhovateľky zmarené, a preto okamžité skončenie pracovného pomeru doručované navrhovateľke v písomnej forme považuje súd za platné s tým, že bolo doručené dňa 15. 01. 2009. Súd ďalej bol toho názoru, že nárok zamestnankyne, teda navrhovateľky na náhradu mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru daného e-mailom nevznikol, nielen pre to, že bol nakoniec platne ukončený s ňou pracovný pomer ku dňu 15. 01. 2009, ale aj z toho dôvodu, že žiadnym spôsobom neprejavila záujem o to, aby sa uchádzala o ďalšiu prácu, to znamená, že ani sa na pracovisko nedostavila, ani žiadnym iným spôsobom neprejavovala záujem o pôvodnú prácu alebo prácu iného druhu. Z uvedeného dôvodu nesplnila podmienku ustanovenia , čo potvrdzuje aj tá skutočnosť, že nemala záujem o ďalšie prideľovanie práce, keď sama ona ako zamestnanec následne dňa 31. 01. 2009 podala okamžité skončenie pracovného pomeru zamestnancom zamestnávateľovi. Z uvedeného dôvodu súd navrhovateľke náhradu mzdy nepriznal. Súd poznamenáva, že pracovný pomer navrhovateľky bol ukončený 15. 01. 2009 a okamžité skončenie pracovného pomeru daného zamestnankyňou dňa 31. 01. 2009 preto nemôže byť platným úkonom, a vzhľadom na jeho neplatnosť nenastávajú z neho žiadne právne účinky, teda ani nárok navrhovateľky na náhradu mzdy. Odporca si uplatnil nárok na náhradu škody protinávrhom s tým, že si uplatnil schodok formou osobitnej zodpovednosti. Súd poznamenáva, že schodkom je účtovný rozdiel medzi skutočným stavom zverených hodnôt, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať a medzi údajmi účtovnej evidencie, o ktorý je skutočný stav nižší ako účtovný. Základnou právnou charakteristikou schodku je, že tovar musí chýbať a v takomto prípade, ak by boli splnené podmienky osobitnej zodpovednosti, zamestnávateľ preukazuje len platné uzavretie dohody o hmotnej zodpovednosti, existenciu schodku na hodnotách, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať a nevyúčtovanie hodnôt zverených mu zamestnávateľom. Pri tejto zodpovednosti sa vychádza z prezumpcie viny zamestnanca a v zásade sa uhrádza celá skutočná škoda. V danom prípade je súd však toho názoru, že nie sú splnené podmienky osobitnej zodpovednosti. Napriek tomu, že navrhovateľka uzatvorila dohodu o hmotnej zodpovednosti, zo strany zamestnávateľa jej neboli zabezpečené také podmienky, ktoré si vyžadovali interné inštrukcie s názvom „inventarizácia finančnej hotovosti“. V uvedenom internom predpise je bod 6, v ktorom sú presne stanovené podmienky na

miestnosť, v ktorej sa manipuluje s hotovosťou. Nielen z vyjadrenia navrhovateľky, ale aj z vyjadrenia všetkých štyroch svedkov vyplýva, že miestnosť, v ktorej bol trezor a v ktorej manipulovala s hotovosťou navrhovateľka, nebola zabezpečená spôsobom, ktorý si vyžaduje tento interný predpis, a preto nemožno v danom prípade hovoriť o osobitnej zodpovednosti. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť bol súd toho názoru, že v takomto prípade nastupuje všeobecná zodpovednosť zamestnanca za škodu a dôkazné bremeno je na zamestnávateľovi. Pracovnoprávna úprava zodpovednosti zamestnanca je budovaná na princípe zavinenia. Príslušné ustanovenie upravuje iba tie prípady zodpovednosti za škodu, pri ktorých musí najskôr zamestnávateľ toto zavinenie zamestnancovi riadne preukázať. Ide o všeobecnú zodpovednosť zamestnanca za škodu s prezumpciou neviny, na rozdiel od prípadov uvedených v a . Právne predpoklady zodpovednosti zamestnanca za škodu sú nasledovné: a) škoda, b) porušenie povinnosti pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním, c) príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody d)zavinenie. Najčastejšie pri absencii niektorého z predpokladov, pracovnoprávna zodpovednosť zamestnanca za škodu neprichádza do úvahy. Pokiaľ ide o škodu, možno ju charakterizovať najčastejšie ako ujmu na majetkovej sfére poškodeného, ktorá je objektívne vyjadriteľná v peniazoch. Odporca produkoval v priebehu konania dôkazy formou inventárnych súpisov, ako aj výpovedí svedkov, akým spôsobom škoda vznikla a aká je jej výška. A vyjadrili ju v peniazoch. Touto škodou sa preukázateľne zmenšila majetková sféra zamestnávateľa. Svedkovia svojimi výpoveďami bez pochyby preukázali ako hospodárila navrhovateľka s hotovosťou a inventúrna komisia zistila konkrétnu výšku škody, ktorú svojím konaním navrhovateľka spôsobila. Navrhovateľka vo svojej výpovedi zo dňa 05. 06. 2012 uviedla, že finančnú hotovosť nechala v kancelárii nezabezpečenú, nakoľko verila svojim kolegom, teda nepoprela tvrdenia odporcu. Porušenie povinnosti spočíva v protiprávnosti ľudského správania. V danom prípade navrhovateľka nedodržala zákonný postup pri manipulácii s peňažnou hotovosťou a porušila tak pracovný poriadok, ako aj interný predpis - internú smernicu spoločnosti s názvom „inventarizácia peňažnej hotovosti“. K porušeniu povinnosti došlo pri plnení úloh a v priamej súvislosti s ním. Tým, že navrhovateľka manipulovala s hotovosťou v rozpore s predpismi, došlo na základe takéhoto konania k vzniku škody v žalovanej výške. Čiže vzniknutá škoda je bezprostrednou priamou príčinou vzniknutého stavu. Zavinenie je psychický vzťah škodcu k vlastnému protiprávnemu konaniu, ktorého výsledkom je škoda. Zavinenie je založené na spojení prvkov poznania a vôle. O škodu spôsobenú z nedbanlivosti dôjde vtedy, ak zamestnanec vedel, že škodu môže spôsobiť, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že sa tak nestane alebo síce nevedel, že môže spôsobiť škodu, ale mal a mohol vedieť. V danom prípade bol súd toho názoru, že výsledok inventúry vykonanej poverenými zamestnancami dňa 09. 12. a 10. 12. 2008 v zmysle Zák. práce preukazuje výšku škody spôsobenú navrhovateľkou (ako je to uvedené aj vo vyčíslení odporcu zo dňa 11. 01. 2011). Neskoršie zistené skutočnosti, ktoré boli zistené v mimoriadnej inventúre, boli zohľadnené v prospech navrhovateľky. Z čl. 4 bod 4 internej smernice spoločnosti s názvom „inventarizácia peňažnej hotovosti“ vyplýva, že inventarizačná komisia musí byť minimálne dvojčlenná, pričom jedným členom môže byť pracovník hmotne zodpovedný za pokladňu. Teda jeho prítomnosť nie je povinná podmienka na vykonanie inventúry. Čo sa týka nespolupráce navrhovateľky, ktorú vo výpovedi potvrdili svedkyne A. a F.. S., bolo predovšetkým v jej vlastnom záujme, aby vykonala súčinnosť a nevystavila sa tak prípadnému nebezpečenstvu. Výpovede svedkov nasvedčujú tomu, že navrhovateľka konala v rozpore s právnymi predpismi a že spôsobila škodu, ktorá zamestnávateľovi vznikla. Preto súd protinávrhu, predmetom ktorého je náhrada škody, v plnom rozsahu vyhovel. Náhrada škody spôsobená z nedbanlivosti, ktorú zamestnávateľ požaduje od zamestnanca, nesmie u jednotlivého zamestnanca presiahnuť sumu rovnajúcu sa trojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku pred porušením povinností, ktorým spôsobil škodu.

V zmysle veta 1 , súd si vyžiadal opisy mzdového listu navrhovateľky za rok 2008 a dospel k záveru, že priemerný čistý mesačný zárobok navrhovateľky predstavoval 19.377,66,- Sk. To znamená, že trojnásobok takéhoto zárobku vysoko prekračuje požadovanú náhradu škody. Z takého dôvodu súd celú požadovanú náhradu škody priznal ako sumu preukázanú a odôvodnenú a mal za to, že v časti protinávrhu odporca uniesol dôkazné bremeno.

Rozhodnutie o trovách konania prvostupňový súd založil na ustanovení , v zmysle ktorého súd náhradu trov konania prizná účastníkovi, ktorý mal vo veci úspech proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. V danom prípade bol úspešným účastníkom odporca, ktorý si vyčíslil a uplatnil náhradu trov konania a to za súdny poplatok za protinávrh vo výške 91,50 eura a cestovné vo výške 12,48 eura (náhrada za spotrebované PHM) na pojednávanie dňa 05. 06. 2012 a to po ceste služobným

motorovým vozidlom na trase Bratislava - Komárno a späť, pričom jedna spiatočná cesta predstavuje 196 km a spotreba vozidla podľa technického preukazu je 4,51/100 km, cena 1L PHM je 1,415 eura. Spolu teda náhrada trov konania odporcu predstavuje 103,98 eura.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podala odvolanie navrhovateľka. Domáhala sa jeho zmeny tak, že súd vyhovie jej návrhu na náhradu mzdy a zamietne protinávrh odporcu na náhradu škody 1.525,32 eura a prizná jej náhradu trov konania od odporcu. Vyčítal súdu neobjektívne posúdenie skutkového stavu, keď prihliadol iba na skutočnosti a dôkazy tvrdené odporcom, najmä ohľadom nároku na náhradu škody. Navrhovateľka naďalej rozporuje dôvody okamžitého skončenia pracovného pomeru. Je toho názoru, že ku skončeniu pracovného pomeru došlo na základe písomného podania zo dňa 30. 01. 2009 - okamžité skončenie pracovného pomeru zamestnancom podľa , ktorý navrhovateľka doručila odporcovi poštou 02. 09. 2009 (túto skutočnosť v konaní potvrdil a nijakým spôsobom nerozporoval zástupca odporcu). Poukazovala na ust. a nároku na náhradu mzdy za výpovednú lehotu dvoch mesiacov. Túto „satisfakciu“ priznáva bez splnenia akýchkoľvek podmienok. Navrhovateľka si uplatnila nárok na náhradu mzdy vo výške 1.934,54 eura (za obdobie dvoch mesiacov). Nesúhlasila tiež s uložením povinnosti uhradiť škodu 1.525,32 eura. Súd v odôvodnení konštatuje sám nedostatky na strane odporcu a nedostatočné zabezpečenie priestorov. Súd sa však nevyporiadal so všetkými skutočnosťami uvádzanými v jej stanovisku z 23. 02. 2009. Neprihliadal tiež na jej námietky k vykonaným inventarizáciám. Poukazovala aj na ust. . Považovala za nesprávny záver súdu s pokusom zamestnávateľa doručiť okamžité skončenie pracovného pomeru na všetky známe adresy, čo malo byť údajne zmarené konaním navrhovateľky. Navrhovateľka sa nedopustila žiadneho konania, ktoré by sa dalo považovať za zmarenie alebo opomenutie zamestnanca alebo odmietnutie prevzatia písomnosti. Navrhovateľka si neuplatnila nárok na náhradu mzdy z titulu okamžitého skončenia pracovného pomeru, ktorý dala ona sama dňa 31. 01. 2009. Súd preto nesprávne aplikoval ust. . Nárok navrhovateľky na náhradu mzdy v zmysle je dôvodný.

Odporca v písomnom vyjadrení zo 06. 08. 2012 navrhol rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť. Aj súd potvrdil záver, že ku skončeniu pracovného pomeru navrhovateľky okamžitým skončením došlo 15. 01. 2009 z dôvodu, že navrhovateľka svojím konaním zmarila doručenie okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 14. 01. 2009 zo strany zamestnávateľa a písomnosť zamestnávateľa sa tým v zmysle považovala za doručenú dňa 15. 01. 2009, kedy nastali účinky doručenia písomnosti zamestnávateľa voči zamestnancovi. Navrhovateľka sa dožadovala len určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru e-mailom zo dňa 15. 01. 2009 - ale nedomáhala sa určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru učineného inak. Pretože pracovný pomer navrhovateľky skončil 15. 01. 2009, nemohlo dôjsť ku skončeniu pracovného pomeru žiadnym právnym úkonom neskoršieho dátumu, teda ani okamžitým skončením zo strany navrhovateľky z 31. 01. 2009. Preto nemožno ani uvažovať o vzniku nároku navrhovateľky na náhradu mzdy podľa v nadväznosti na okamžité skončenie pracovného pomeru z jej strany, ktoré je bez akýchkoľvek účinkov. Odporca preukázal hodnotu škody spôsobenej zamestnancom na zverených hodnotách - schodku na hotovosti a na stravných lístkoch. Odporca bol toho názoru, že sa jednalo o prípad osobitnej zodpovednosti zamestnanca podľa . Prvostupňový súd sa s právnou kvalifikáciou nestotožnil, lebo neboli splnené predpoklady pre jej vznik. Keďže však súd nemal zodpovednosť za škodu podľa všeobecnej zodpovednosti za škodu ( a nasl. ) a priznal požadovanú výšku náhrady škody, nebol dôvod odvolávať sa proti tejto časti rozsudku.

Na odvolacom pojednávaní každá zo strán zotrvala na svojich stanoviskách.

Odvolací súd prejednal vec v dôsledku odvolania na odvolacom pojednávaní (, , a ); dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vo veci samej správny, a preto ho podľa potvrdil.

Navrhovateľka sa návrhom z 12. 03. 2009 domáhala:

1/ určenia, že skončenie pracovného pomeru okamžitým skončením daným odporcom e-mailom zo dňa 15. 01. 2009 je neplatné;

2/ povinnosti odporcu zaplatiť jej náhradu mzdy v sume priemerného mesačného zárobku za výpovednú dobu dvoch mesiacov podľa , do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Súd prvého stupňa v poradí prvým rozsudkom č. k. -244 z 25. 01. 2011, okrem iného, rozhodol aj tak, že určil neplatnosť skončenia pracovného pomeru okamžitým skončením daným odporcom navrhovateľke e-mailom zo dňa 15. 01. 2009. Rozsudok v tejto časti nadobudol aj právoplatnosť.

V poradí druhým rozsudkom z 26. 06. 2012 č. k. -338 súd prvého stupňa návrh navrhovateľky na náhradu mzdy za výpovednú dobu 2 mesiacov zamietol. Vyhovel vzájomnému návrhu odporcu a zaviazal navrhovateľku zaplatiť odporcovi 1.525,32 eura do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň zaviazal navrhovateľku zaplatiť odporcovi náhradu trov konania 103,98 eura.

Pri posudzovaní nároku navrhovateľky na náhradu mzdy, ktorú požadovala za výpovednú lehotu dvoch mesiacov z ňou daného okamžitého skončenia pracovného pomeru odporcovi z 31. 01. 2009, bolo potrebné posudzovať skutočnosť, či 31. 01. 2009 pracovný pomer navrhovateľky u odporcu ešte trval.

Už v prvom svojom rozhodnutí z 25. 01. 2011 súd prvého stupňa dospel k záveru, že pracovný pomer navrhovateľky s odporcom skončil dňa 15. 01. 2009 v dôsledku okamžitého skončenia pracovného pomeru doručovaného nie e-mailom, ale poštou, o čom predložil dôkazy o neúspešnom doručení (č. l. 51-56 spisu). Bolo nesporným, že odporca okamžité skončenie pracovného pomeru zo 14. 01. 2009 doručoval v písomnej forme dňa 15. 01. 2009 a to poštou, kuriérskou službou, ako aj doručovaním zamestnancami Mgr. G. a Dr. Z. na všetky 3 známe adresy - adresu trvalého bydliska S., M. V. XX, na jej korešpondenčnú adresu - navrhovateľkou výslovne uvedenú odporcovi - G., H. XX (schránka K.), na adresu navrhovateľkou uvádzanú v potvrdení o dočasnej práceneschopnosti G., K. záhradami 2. Na žiadnej z adries navrhovateľka zásielku neprebrala. Zamestnanec S.. G. e-mailom 15. 01. 2009 o 13:07 hod. žiadal navrhovateľku o oznámenie adresy, na ktorej sa zdržiava na doručenie písomnosti. Navrhovateľka v tento deň už ani nedvíhala telefón. Zástupca odporcu mailovou poštou komunikoval s navrhovateľkou dňa 15. 01. 2009, pričom o 12:49 hod. navrhovateľka žiadala S.. G. o oznámenie obsahu stanoviska, ktoré jej má byť doručované a reagovala tak na e-mail S.. G. (12:43 hod.). Následne o 13:07 hod. navrhovateľke poslal znenie písomnosti, ktoré jej chcel zamestnávateľ doručiť, a preto žiadal oznámenie aktuálnej adresy na doručenie, kde sa zdržiava. Znenie e-mailu je naskenované skončenie pracovného pomeru podľa . Potom už navrhovateľka odmietla ďalšiu komunikáciu. Pokusy o doručenie poštou, kuriérskou službou Carexpress, s. r. o. Bratislava, ale aj osobne zamestnancami S.. G. a p. Z. na známe adresy dňa 15. 01. 2009 skončili bezúspešne.

V súdnom spise sa o tom nachádzajú písomné dôkazy (č. l. 46 až 61).

Aj odvolací súd považoval za jednoznačné, že účinky doručenia okamžitého skončenia pracovného pomeru, daného odporcom navrhovateľke písomne zo 14.01. 2009, nastali dňa 15. 01. 2009. Doručenie písomnosti bolo zmarené konaním zamestnanca.

Podľa , písomnosti doručuje zamestnávateľ na pracovisku, v jeho byte alebo kdekoľvek bude zastihnutý.

Podľa odseku 2, písomnosti doručované poštou zamestnávateľ posiela na poslednú adresu zamestnanca, ktorá mu je známa, ako doporučenú zásielku s poznámkou „do vlastných rúk.“

Podľa , povinnosť zamestnávateľa doručiť písomnosť sa splní okrem iného aj vtedy, ak doručenie písomnosti bolo zmarené konaním zamestnanca.

Podľa výsledkov dokazovania aj odvolací súd jednoznačne uzavrel, že konaním navrhovateľky došlo k zmareniu doručenia písomnosti a účinky doručenia nastali dňa 15. 01. 2009. Týmto dňom skončil pracovný pomer navrhovateľky u odporcu na základe okamžitého skončenia pracovného pomeru podľa zo 14. 01. 2009, doručovaného navrhovateľke nie e-mailom, ale v písomnej forme

poštou, kuriérskou službou a zamestnancami odporcu. Navrhovateľka neplatnosť takého okamžitého skončenia pracovného pomeru nenapadla návrhom na súd v prekluzívnej dvojmesačnej lehote, súd sa preto ani dôvodmi skončenia pracovného pomeru nemohol vôbec zaoberať. Pretože pracovný pomer skončil 15. 01. 2009, je právne bezvýznamný akýkoľvek ďalší právny úkon o skončení pracovného pomeru, teda aj okamžité skončenie pracovného pomeru dané 31. 01. 2009 navrhovateľkou odporcovi. Neprichádzali preto do úvahy akékoľvek nároky na náhradu mzdy z právneho úkonu navrhovateľky z 31. 01. 2009.

Rozsudok súdu v časti zamietnutia nároku navrhovateľky na náhradu mzdy je preto vecne správny.

Vo veci vzájomného návrhu odporcu na náhradu škody 1.525,32 eura bolo treba posudzovať otázku zodpovednosti zamestnanca za škodu. Odporca požadoval náhradu škody, vyvodzujúc zodpovednosť navrhovateľky ako zamestnanca zo zodpovednosti za schodok z dohody o hmotnej zodpovednosti za zverené hodnoty, na to za hotovosť a stravné lístky.

Pracovný pomer navrhovateľky u odporcu vznikol dňom 10. 05. 2004 na základe pracovnej zmluvy zo 07. 05. 2004 na dobu určitú, do 30. 04. 2005 s dohodnutým pracovným zaradením a funkciou asistenta regionálneho manažéra predaja s mesačnou mzdou 15.900 Sk. Žiadny z účastníkov nenamietal to, že navrhovateľka pracovala s peňažnou hotovosťou (i stravnými lístkami), na dočasnú úschovu ktorých mala k dispozícii trezor s jediným kľúčom a kódom s výlučným dispozičným oprávnením iba navrhovateľkou. Mala povinnosť odvádzať pravidelne peňažnú hotovosť, avšak svoje povinnosti si riadne neplnila, na čo bola aj upozorňovaná. Peňažnú hotovosť nechávala mimo uzatvoreného trezoru v kancelárii voľne dostupné. Bolo to preukázané tým, že pri inventúrach sa našli peňažné prostriedky v kancelárii na rôznych miestach. Vyplýva to z výpovedí svedkov a navrhovateľka to nepopierala. Pri inventúre vykonanej v decembri 2008 (10.-12. 12. 2008) bol pôvodne zistený schodok 405.272 Sk na peňažnej hotovosti a 27.760 Sk na stravných lístkoch. Opätovnou kontrolou 21. 01. 2009 bol zisťovaný stav cenín a hotovosti, pričom 04. 02. 2009 sa na prevádzke našiel v kancelárii navrhovateľky šanón s povolenkami piva a peňažná hotovosť 360.000 Sk (papierové peniaze) + 102,50 Sk mincí + 16 ks stravných lístkov. V dôsledku konečného zúčtovania bol zistený schodok na hotovosti 45.152,50 Sk a schodok 10 ks stravných lístkov po 80 Sk = 800 Sk. Celkovo tak schodok činil 1.525,34 eura. Navrhovateľka bola na počiatku inventúry prítomná, neskôr sa už nezúčastňovala. S peňažnou hotovosťou a stravnými lístkami disponovala výlučne navrhovateľka.

Navrhovateľka pristúpila svojim podpisom z 19. 05. 2004 ku kolektívnej dohode o hmotnej zodpovednosti (č. l. 64 spisu). Pracovný pomer jej skončil 30. 04. 2005. Nový pracovný pomer na dobu neurčitú bol dohodnutý síce 02.04. 2005, ale s účinnosťou od 01. 05. 2005. Iná právna situácia by nastala, ak by účinnosť právneho úkonu z 02. 04. 2005 bola dohodnutá v čase do 30. 04. 2005, lebo by došlo len k zmene z pracovného pomeru na dobu určitú na pracovný pomer na dobu neurčitú, samozrejme aj s tým, že by hmotná zodpovednosť z pristúpenia ku kolektívnej dohode z 19. 05. 2004 platila.

Navrhovateľkina hmotná zodpovednosť preto trvala iba počas jej pracovného pomeru od 10. 05. 2004 do 30. 04. 2005. Po vzniku nového pracovného pomeru s účinnosťou od 01. 05. 2005 už nová dohoda o hmotnej zodpovednosti uzavretá s navrhovateľkou nebola (ani po 01.05. 2005 nepristúpila podpisom ku kolektívnej hmotnej zodpovednosti). Preto neprichádzala do úvahy jej zodpovednosť za škodu zo zodpovednosti za schodok za zverené hodnoty na základe hmotnej zodpovednosti ( ). Tým sa však zamestnanec nezbavuje svojej zodpovednosti za škodu spôsobenú zavineným porušením povinnosti pri plnení pracovných úloh podľa .

Navrhovateľka viedla pokladňu s hotovosťou a ceninami (stravnými lístkami). Mala povinnosť peňažnú hotovosť odvádzať tak, aby u nej bol iba určený limit, čo však riadne nevykonávala. Svedčí o tom obrovský stav hotovosti v pokladni, pričom veľmi vysoká suma sa našla v kancelárii navrhovateľky v šanóne. Navrhovateľka mala jednoznačnú povinnosť peňažnú hotovosť uschovávať v trezore, ku ktorému mala prístup - jeho otváranie a zatváranie, manipulácia - výlučne ona, keď jedine ona mala kľúče od neho, ako aj prístupový kód. To bolo jednoznačne preukázané. To, že cez miestnosť prechádzali aj iní zamestnanci, je bez právneho významu, lebo peňažná hotovosť s pokladňou sa mala uzatvárať do trezora, a nie, aby sa voľne položila v miestnosti. Musí platiť aj najzákladnejší princíp ochrany zo strany zamestnanca.

Navrhovateľka jednoznačne zodpovedá za vzniknutú škodu zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh podľa . Výška škody bola súdom prvého stupňa zistená tiež riadne a je nespochybniteľná. Keďže boli splnené všetky právne predpoklady zodpovednosti zamestnanca za škodu: - škoda, porušenie povinností pri plnení pracovných úloh, - príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody, - zavinenie.

Pri škode spôsobenej z nedbanlivosti náhrada škody nesmie u zamestnanca presiahnuť sumu rovnajúcu sa trojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku pred porušením povinnosti, ktorým spôsobil škodu. Priemerný čistý mesačný zárobok navrhovateľky za rok 2008 činil 19.377,66 Sk podľa mzdového listu zamestnanca (t. j. 643 eur).

Keď súd prvého stupňa zaviazal navrhovateľku zaplatiť odporcovi náhradu škody vo výške 1.525,32 eura, rozhodol vecne správne a v súlade so zákonom.

Odvolací súd preto rozsudok v tejto časti - o zaplatenie 1.525,32 eura - podľa potvrdil. Rovnako potvrdil aj rozsudok v časti o náhrade trov konania účastníkov.

V odvolacom konaní úspešnému odporcovi podľa , priznal náhradu trov odvolacieho konania vo výške 10,56 eura (náhrada cestovného) s povinnosťou navrhovateľky ich zaplatiť do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.