Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Uznesenie_16CoE-201-2013.pdf
PDF · 76.8 KB
Case nature
Area
Subarea
16CoE/201/2013
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Mliekarenská č. 10, Bratislava, IČO: 35 792 752, zast. Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Kubániho č. 16, Bratislava, proti povinným 1.) K. K., J.. XX.XX.XXXX, G. Z. Č.. XXXX/XX, H., 2.) D. K., J.. XX.XX.XXXX, G. Z. Č.. XXXX/XX, H., v konaní vedenom pred súdnym exekútorom JUDr. Jánom Sokolom, so sídlom Jantárová č. 30, Košice pod sp. zn. Ex 2830/2012, o vymoženie 2.264,81 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice II č.k. 48Er/2902/2012 zo dňa 12.11.2012 takto
rozhodol:
Z r u š u j e uznesenie a v r a c i a vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
V odôvodnení uviedol, že súdny exekútor požiadal dňa 10.09.2012 o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe návrhu oprávneného na vymoženie sumy 2.264,81 eur. Exekučným titulom je právoplatný a vykonateľný rozhodcovský rozsudok rozhodcu JUDr. Erika Končoka, sp. zn. RK-225/12- EK zo dňa 20.02.2012. Súd prvého stupňa citoval § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, § 45 zákona o rozhodcovskom konaní, § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a predmetnú zmluvu o revolvingovom úvere posúdil ako spotrebiteľskú. Uviedol, že zmluva obsahuje neprimerané podmienky, a to dojednania o sankciách - zmluvných pokutách a dojednania o zabezpečení úveru blankozmenkou, ktoré neboli individuálne dojednané a spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Takéto neprimerané podmienky sú absolútne neplatné a z tohto dôvodu exekučný titul - rozhodcovský rozsudok zaväzuje na plnenie, ktoré je právom nedovolené. Za plnenie právom nedovolené sa teda považuje také plnenie, ktoré vychádza z právneho úkonu, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom. V predmetnom prípade výška zmluvných pokút, ako aj zabezpečenie zmenkou nie je dohodnuté priamo v uzatvorenej zmluve, ale tieto dohody a podmienky sú obsiahnuté v súčasti zmluvy, vo Všeobecných obchodných podmienkach. Dlžník nemal možnosť ich zmeniť. Pretože súd zistil, že rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je právom nedovolené a v rozpore s dobrými mravmi, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.
Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, pričom si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania vo výške 127,88 eur.
Oprávnený citoval § 45 zákona o rozhodcovskom konaní a uviedol, že vychádzajúc z tohto ustanovenia je rozsah preskúmavacej právomoci exekučného súdu vo vzťahu k exekučnému titulu (rozhodcovskému rozsudku) daný na preskúmavanie materiálnej a formálnej vykonateľnosti exekučného titulu a na posúdenie rozporu plnenia priznaného exekučným titulom ako plnenia objektívne možného, právom dovoleného a v súlade s dobrými mravmi. Hypotéza § 45 ods. 1 písm. c) zákona o rozhodcovskom konaní obmedzuje rozsah preskúmavacej právomoci exekučného súdu výlučne na plnenie vyplývajúce z exekučného titulu. Exekučný súd nemá právo preskúmavať právny dôvod, na základe ktorého sa v rozhodcovskom konaní plnenie uplatnilo, posúdenie hmotnoprávneho základe plnenia je obmedzené len na nachádzacie konanie, čo vyplýva z § 35 a § 51 ods. 3 zákona o rozhodcovskom konaní v spojení s § 159 ods. 3 O.s.p. (právoplatný rozhodcovský rozsudok predstavuje res iudicata), z § 40 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní (preskúmanie rozhodcovského rozsudku všeobecným súdom na základe žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku) a oddelením konania nachádzacieho od konania exekučného. Uviedol, že postup súdu, kedy sa zaoberá zmluvou a posudzuje jej podmienky za účelom posudzovania súladu plnenia priznaného exekučným titulom podľa § 45 zákona o rozhodcovskom konaní je postupom v rozpore so zákonom, resp. jeho obchádzaním, keďže exekučný súd nie je oprávnený o takejto otázke vôbec konať a rozhodovať, nakoľko jedinou procesne relevantnou možnosťou z hľadiska zákona o rozhodcovskom konaní by bolo preskúmanie rozsudku rozhodcom alebo postup v rámci konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Exekučný súd takýmto postupom porušuje elementárnu zásadu sporového konania - dispozičnosť a kontradiktórnosť. Ochrana spotrebiteľa, ktorú sa súd bez správne zisteného skutkového stavu a správnej aplikácie relevantných ustanovení zrejme pokúša zaviesť, nemôže spočívať v porušovaní zákonných ustanovení, či porušením čl. 46 Ústavy SR. Ďalej uviedol, že výlučným dôvodom pre vznik a uplatnenie nároku na zmluvnú pokutu bolo v danom prípade omeškanie dlžníka (povinného) so splácaním úveru. Povinný sa dostal do omeškania so splácaním už pri splátke č. 1, 10, 11 atď., pričom splátky č. 7 a nasledujúce do dnešného dňa neuhradil ani čiastočne. Zo znenia čl. 14 vyplývalo, že výška zmluvnej pokuty závisela výlučne od doby trvania porušovania povinnosti zo strany dlžníka. Tým, že súd bral do úvahy len celkovú sumu zmluvných pokút a na základe toho exekúciu čiastočne zastavil, postavil neplnenie povinností dlžníka na rovnakú úroveň, ako riadne plnenie zmluvy. Vytýkal súdu prvého stupňa, že v danom prípade neaplikoval tzv. moderačné právo súdu a nezhodnotil možnosť jeho aplikácie. Záverom namietal, že zmenka slúžila iba ako prostriedok na zabezpečenie splnenia záväzkov povinného. Jej vyplnenie teda záviselo výlučne na tom, či sa povinný dostane do omeškania s plnením svojich záväzkov. Poukázal na skutočnosť, že vymáhaný nárok nie je nárokom zo zmenky, ale zo zmluvy. Zmenka nebola vyplnená a oprávneným v rozhodcovskom konaní uplatnená, preto oprávnenému nie je zrejmé, z akého dôvodu súd prvého stupňa s poukazom na čl. 6 zmluvy zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu, ktorým bola oprávnenému priznaná pohľadávka z iného právneho titulu než zo zmenky.
Odvolací súd prejednal odvolanie oprávneného v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1, 3 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., pretože nejde o vec podľa § 214 ods. 1 O.s.p., na prejednanie ktorej je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie, odvolanie smeruje proti uzneseniu a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je potrebné zrušiť podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p.
Uznesenie súdu prvého stupňa je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, čím došlo v konaní pred súdom prvého stupňa k takej vade konania, na ktorú odvolací súd v zmysle § 212 ods. 3 O.s.p. prihliada z úradnej povinnosti. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok dôvodov patrí medzi vady konania v zmysle § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p, pretože znemožňuje účastníkovi konania brániť sa proti príslušnému rozhodnutiu. Takto je účastníkovi odňatá postupom súdu možnosť konať pred súdom, čo je dôvodom zrušenia rozhodnutia podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p.
Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa nie je zrejmé, či súd preskúmal splnenie požiadavky písomnej formy rozhodcovskej doložky podľa § 4 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní a následne obsah rozhodcovskej doložky zakotvenej v zmluvných dojednaniach zo všetkých hľadísk potrebných pre zodpovedanie otázky, či nejde o neprijateľnú zmluvnú podmienku.
Exekučný súd je nielen oprávnený, ale aj povinný v každom štádiu konania skúmať, či sú dané podmienky na vykonávanie exekúcie, a to i bez návrhu. Ak exekučný súd zistí, že exekúcia má byť vykonávaná podľa titulu, ktorý nie je exekučným titulom podľa § 41 Exekučného poriadku, neudelí poverenie na vykonanie exekúcie. Exekučný súd má teda právomoc preskúmavať prípustnosť exekúcie z hľadiska relevantnosti exekučného titulu. Bez relevantného exekučného titulu nie je možné exekúciu vykonať.
Z uvedeného dôvodu nie je preto dôvodná námietka oprávneného, že súd pri preskúmavaní exekučného titulu prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti zverenej mu Exekučným poriadkom a zákonom o rozhodcovskom konaní.
Súdna prax je jednotná v názore, že exekučný súd je okrem iného povinný zaoberať sa tým, či rozhodnutie (iný titul) uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisov ide o rozhodnutie (iný titul) vykonateľné tak po stránke formálnej, ako aj materiálnej. Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy.
Ak súd zistí, že rozhodcovský rozsudok, ktorý tvorí exekučný titul, bol vydaný na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky (napr. rozhodcovskej doložky, ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby riešil spory s dodávateľom výlučne v rozhodcovskom konaní), v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku zamietne žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Takou rozhodcovskou doložkou sa javí aj rozhodcovská doložka zakotvená v Zmluvných dojednaniach v bode 18, pretože síce spotrebiteľ podľa nej mal možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a všeobecným súdom, avšak výber jednej z alternatív spočíva výlučne na žalobcovi. Ak by podľa takejto rozhodcovskej doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. K takému prípadu došlo aj v prejednávanej veci. Týmto je fakticky odopretá možnosť spotrebiteľa brániť svoje práve pred všeobecným súdom v prípade, ak oprávnený podá návrh na rozhodcovský súd. Navyše rozhodcovská doložka nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná, ale vyplývala zo štandardnej zmluvy, je súčasťou Zmluvných dojednaní, a teda vyplýva zo vzťahu fakticky nerovnovážneho. Spotrebiteľ nemal na výber vzhľadom na jej splynutie so štandardnými podmienkami a mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Rozhodca je pritom paušálnym spôsobom zakotvený v rozhodcovských podmienkach ešte pred vznikom samotnej štandardnej zmluvy, a teda je zrejmé, že dodávateľ musí mať istotu, že si ho môže do zmluvy uvádzať.
Uvedený záver je však relevantný len v prípade, že rozhodcovská doložka spĺňa požiadavku písomnej formy podľa § 4 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z., pretože ak túto podmienku nespĺňa, je neplatná a bez ďalšieho tak nezakladá právomoc rozhodcovského súdu na konanie.
Z uvedených dôvodov odvolací súd zrušil napadnuté uznesenie podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Úlohou súdu v ďalšom konaní bude v prvom rade preskúmať, či rozhodcovská doložka spĺňa požiadavku predpísanej písomnej formy podľa § 4 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, pretože ak nebola dodržaná písomná forma rozhodcovskej doložky, rozhodcovský rozsudok nie je spôsobilým exekučným titulom.
Ak bude dodržaná písomná forma rozhodcovskej doložky, bude úlohou súdu posúdiť, či dojednanie rozhodcovskej doložky je v súlade s právnymi predpismi na ochranu spotrebiteľa, a teda či nejde o neprijateľnú podmienku, pretože rozsudok vydaný na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky nemôže byť exekučným titulom.
Až v prípade, pokiaľ rozhodcovská doložka nebude posúdená ako neprijateľná zmluvná podmienka, bude potrebné skúmať, či plnenie, ktoré má byť na základe nej vykonané, odporuje alebo neodporuje dobrým mravom.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení účinnom od 1. mája 2011).
Vo veci senát rozhodol pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.