Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6C-426-2010.pdf
PDF · 75.63 KB
Case nature
Area
Subarea
6C/426/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava IV, v konaní pred samosudcom JUDr. Mariánom Jančovičom, v právnej veci navrhovateľa: G.. P. X., bytom W., M. XX, W., proti odporkyni: G.. P. X., bytom W., M. XX, o zaplatenie 71,70 eura s prísl. takto
rozhodol:
Návrh zamieta.
Odporkyni nepriznáva náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom zo dňa 30. 11. 2010 žiadal navrhovateľ súd, aby zaviazal odporkyňu na zaplatenie 71,70 eura s prísl. z titulu alikvotnej časti výživného na deti P. a O. v decembri 2007.
Odporkyňa sa k návrhu nevyjadrila, na pojednávanie sa nedostavila, hoci doručenie predvolania mala riadne vykázané, preto súd konal v zmysle § 101 ods. 2 O. s. p. v jej neprítomnosti.
Súd z návrhu zistil, že navrhovateľ je otcom P. X., nar. XX. XX. XXXX a O. X., nar. XX. XX. XXXX. V decembri 2007 obaja rodičia prispeli na výživu svojich detí podľa rozsudku Okresného súdu Bratislava IV č. k. 23C/68/2005-333 zo dňa 02. 05. 2007 sumou 9000 Sk a odporkyňa si uplatnila mesačný daňový bonus (§ 33 Zákona č. 599/2003 Z. z.) vo výške 1 080 Sk (540 Sk na každé vyživované dieťa) a prijala štátnu sociálnu dávku, ktorou štát prispieva na výchovu a výživu nezaopatreného dieťaťa (ďalej „prídavok“, § 8 Zákona 600/2003 Z. z. a § 1 Nariadenia vlády SR 485/2004 Z. z.) vo výške 1080 Sk (výška prídavku je 540 Sk mesačne). Pri zabezpečovaní vyživovacej povinnosti rodičom k deťom sa naakumulovala v rukách odporkyne suma 11 160 Sk. V decembri 2007 sa navrhovateľ osobne staral 6 dní, počas ktorých si odporkyňa neplnila vyživovaciu povinnosť a alikvotnú časť v jeho rukách naakumulovaného výživného vo výške 2 160 Sk, t. j. 71,70 eura užíva dodnes. Podľa navrhovateľa plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť. Navrhovateľ odmietol vypovedať vo veci pre neúčasť kolízneho opatrovníka maloletých detí, ktorý im bol ustanovený. Súd poukazuje na tú skutočnosť, že maloletým deťom bol ustanovený kolízny opatrovník za účelom odpovede, či vstupuje do konania v mene maloletých detí ako vedľajší účastník. Kolízny opatrovník nevstúpil do konania ako vedľajší účastník, preto súd s ním ďalej vo veci nekonal. Navyše, dcéra P. je v súčasnosti už plnoletá.
V zmysle § 62 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
V zmysle § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení rozsahu výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu a rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
V zmysle § 78 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výžinom možno zmeniť ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možná len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
V zmysle § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
V zmysle § 79 Zákona o rodinne kto celkom alebo z časti splnil za iného vyživovaciu povinnosť je oprávnený od neho požadovať úhradu tohto plnenia. Toto ustanovenie reaguje na prípady, ktoré sa v praxi vyskytujú, keď vyživovaciu povinnosť plní za povinného osoba, ktorej táto povinnosť nevyplýva z úpravy Zákona o rodine. Jedná sa o obdobnú konštrukciu ako pri bezdôvodnom obohatení v zmysle Občianskeho zákonníka. Predpokladom vzniku bezdôvodného obohatenia v takomto prípade je predovšetkým existencia plnenia, ktoré mal iný subjekt na základe svojej povinnosti plniť sám. Okrem toho sa vyžaduje, aby ten, ktorý plnil za iného nemal sám povinnosť plniť.
V danom prípade súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že v spornom období t. j decembri 2007 bol navrhovateľ povinný platiť výživné v zmysle rozsudku Okresného súdu Bratislava IV 23C/68/2005-333 zo dňa 02 .05. 2007. Z návrhu vyplýva že navrhovateľ realizoval svoj styk s deťmi v mesiaci december 2007, v rozsahu, ktorý je uvedený v návrhu. Zákon o rodine síce umožňuje, aby došlo k zmene rozhodnutia o výživnom za predpokladu, že dôjde k zmene pomerov účastníkov a že táto zmena pomerov má trvalý charakter. V tomto prípade však k zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu výšky výživného pre maloleté deti nedošlo, keď súd poukazuje na to, že samá realizácia práva styku s deťmi nie je dôvodom na zmenu rozsudku o výživnom pre deti. Ustanovenie § 79 Zákona o rodine nie je možné v tomto prípade použiť, pretože obaja rodičia majú vyživovaciu povinnosť k svojim deťom a nemôže sa jednať o taký prípad, že odporca tým, že si plní súdom určené výživné, čiastočne plní aj vyživovaciu povinnosť za odporkyňu. K zmene rozsudku o platení výživného nemôže dôjsť bez toho, aby došlo k trvalej zmene pomerov odôvodňujúcej výšku výživného, v tomto prípade realizácia styku nie je dôvodom pre zmenu výšky výživného. Preto súd návrh na zaplatenie sumy 71,70 eura alikvotnej časti výživného za december 2007 ako nedôvodný zamietol.
O trovách konania rozhodol súd v zmysle § 142 ods. 1 OSP vzhľadom na to, že navrhovateľka, ktorá mala plný úspech v konaní nežiadala náhradu trov konania ani žiadne trovy konania jej nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave, prostredníctvom Okresného súdu Bratislava IV, písomne, v štyroch vyhotoveniach.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že (§ 205 ods. 2 O.s.p.):
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, .
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, .
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, .
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
.
Ak odporca dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, je možné podať návrh na jeho výkon podľa osobitných predpisov.