Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11Co-310-2012.pdf
PDF · 86.2 KB
Case nature
Area
Subarea
11Co/310/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a sudcov Mgr. Fedora Benku a Mgr. Jozefa Mačeja v právnej veci navrhovateľky: H. X., nar. XX.X.XXXX, bytom ul. Y. XXX/X, T., zastúpenej: JUDr. Milanom Kuhajdom, advokátom, Vajanského 54, Piešťany, proti odporcovi: Bytové družstvo so sídlom v Trnave, IČO: 00 175 480, Beethovenova 26, Trnava, zastúpeného: JUDr. Dušanom Slaninom, advokátom, Bradlanská 2, Trnava, o zaplatenie sumy 11,69 eur s príslušenstvom, o odvolaniach účastníkov proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 30. apríla 2012 č. k. 21C/130/2011-47, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti a v časti náhrady trov konania p o t v r d z u j e .
Navrhovateľke sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa rozsudkom napadnutým odvolaním určil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľke sumu 111,69 eur s 8,5 % ročným úrokom z omeškania od 8.10.2008 do zaplatenia, vo zvyšku konanie zastavil a určil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľke náhradu trov konania vo výške 11,69 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku do rúd splnomocneného zástupcu navrhovateľky. Z odôvodnenia rozsudku vyplynulo, že navrhovateľka sa domáhala na odporcovi zaplatenia sumy 11,69 eur s príslušenstvom z titulu vydania bezdôvodného obohatenia na tom skutkovom základe, že mala s odporcom uzavretú zmluvu o výkone správy, na základe ktorej poukazovala odporcovi preddavky za poskytované služby vyúčtovaním za r. 2007 zo dňa 8.8.2008 bol zistený preplatok za energie na ÚK + TÚV z dôvodu konkurzu na spoločnosť VTS Vrbové vo výške 3.365,- Sk, ktorý odporca napriek výzvam nezaplatil. Odporca žiadal návrh zamietnuť z dôvodu, že je iba správcom bytového domu, v ktorom sa nachádza byt navrhovateľky teda peniaze, ktoré sú zložené vlastníkmi sú ich peniazmi správca má iba práva, aké vyjadria vlastníci. Správca inými finančnými prostriedkami nedisponuje, predmetné finančné prostriedky nemá, podal prihlášku pohľadávky v konkurznom konaní spoločnosti VTS Vrbové, ktorá bola správcom konkurznej podstaty uznaná, z čoho vyplýva, že po speňažení majetku úpadcu bude možné uvažovať o tom, aby bola vyplatená predmetná pohľadávka navrhovateľke. Súd prvého stupňa vec právne posúdil podľa § 451 ods. 1, 2, § 456 a § 458 ods. 1 O. z., mal preukázané, že medzi navrhovateľkou a odporcom bola dňa 28.7.2004 uzavretá zmluva o výkone správy na základe ktorej, sa odporca zaviazal zabezpečovaním prevádzky a opráv spoločných častí domu, spoločných zariadení a príslušenstva bytového domu. Zároveň sa zaviazal rozúčtovať skutočné náklady pripadajúce na jednotlivé byty za ich plnenia poskytnuté s užívaním bytu v predchádzajúcom období a to v lehote do konca júna nasledujúceho roku a prípadný preplatok zistení vyúčtovaní brať do 60 dní po vyúčtovaní. Dňa 8.8.2007 vystavil odporca vyúčtovanie za rok 2007, v ktorom uviedol, že navrhovateľke nebol vyplatení preplatok za energiu na ÚK + TÚV z dôvodu konkurze spoločnosti VTS Vrbové, s.r.o. vo výške
3.365,- Sk. Odporca sa bránil tým, že spoločnosť VTS, ktorá bola v r. 2007 dodávateľom tepla nevrátila odporcovi celkový preplatok vo výške 2.068 tis. Sk. Na spoločnosť VTS Vrbové bol vyhlásený konkurz, odporca si túto pohľadávku uplatnil u správcu, takže navrhovateľke môže uvedenú sumu vyplatiť až po skončení konkurzu. Súd dospel k záveru, že takáto obrana neobstojí, keď odporca ako správca bytového domu, v ktorom sa nachádza aj byt navrhovateľky bol v r. 2007 v zmluvnom vzťahu s dodávateľom tepla na základe zmluvy o výkone správy, z ktorého mu vyplývala povinnosť vrátiť preplatok do 60 dní po vyúčtovaní t. j. do 7.10.2008, kedy sa stal preplatok splatný. Pokiaľ má odporca pohľadávku voči dodávateľovi tepla, s ktorým je v zmluvnom vzťahu táto skutočnosť nemá žiadny vplyv na vzťah medzi navrhovateľkou ako vlastníkom bytu a odporcom ako správcom bytového domu, v ktorom sa byt nachádza. V danom prípade vzniklo na strane odporcu bezdôvodné obohatenie a to plnením z právneho dôvodu ( plnenie bolo odporcom od navrhovateľky prijaté na základe zmluvy o výkone správy ), ktorý dodatočne odpadol ( v zmysle zmluvy o výkone správy mal byť vrátený preplatok zistený vyúčtovaním ). V zmysle ustanovenia o bezdôvodnom obohatení je odporca, keďže sa obohatil povinný takéto obohatenie vydať, preto mu súd určil povinnosť zaplatiť navrhovateľke sumu 116,69 eur. Keďže sa odporca dostal so svojím plnením do omeškania súd priznal navrhovateľke aj úrok z omeškania podľa § 517 ods. 2 O. z. a § 3 Nariadenia vlády č. 87/95 Z. z. vo výške 8,5 %. Súd prvého stupňa podľa § 96 ods. 1 O.s.p. zastavil konanie z dôvodu späťvzatia návrhu v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 8,5 % zo sumy 11,69 eur od 16.7.2007 do 7.10.2008. O práve na náhradu trov rozhodol podľa § 142 ods. 1 s použitím ust. 150 ods. 2 O.s.p. takže navrhovateľovi, ktorý bol v konaní úspešný priznal náhradu trov konania za štyri úkony právnej služby + súdny poplatok za návrh 16,50 eur, spolu vo výške 112,98 eur, ktorú sumu znížil na sumu výšky istiny s poukazom na skutočnosť, že v danej veci išlo o drobný spor skutkovo i právne nenáročný, keď z rozhodovacej činnosti je súdu známe, že zástupca navrhovateľky podal na súd väčšie množstvo takýchto návrhov preto boli uplatnené trovy neprimerané voči pohľadávke.
Proti tomuto rozsudku súdu prvého stupňa v zákonom určenej lehote podal odvolanie odporca uviedol, že navrhovateľka s podaním návrhu, ktorým sa domáhala zaplatenia istiny 111,69 eur nedoložila písomný dôkaz, ktorý by preukazoval právny vzťah medzi ňou a odporcom. Odporca žiadnym relevantným spôsobom neuznal pohľadávku navrhovateľky iba nepoprel správnosť vyhotoveného vyúčtovania, nakoľko do vydania rozhodnutia nebol v konaní pred súdom prvého stupňa zo strany navrhovateľky uvádzaný právny titul, na základe ktorého sa domáha zaplatenia istiny a právny titul bezdôvodného obohatenia uviedol prvý krát až súd prvého stupňa v písomnom vyhotovení rozsudku, odporca nemal možnosť uplatniť svoju obrannú námietku premlčania v zmysle § 107 ods. 1 O. z. Vyúčtovanie zálohových platieb za r. 2007 bolo vyhotovené 8.8.2008, doručený navrhovateľke 13.8.2008, návrh bol podaný 25.7.2011 teda po uplynutí premlčacej doby, preto vznáša námietku premlčania. Navrhol preto zmeniť rozsudok súdu prvého stupňa a návrh zamietnuť a priznať odporcovi náhradu trov konania.
Navrhovateľka podala odvolanie voči výroku o trovách konania. Trovy konania boli vyúčtované v súlade s všeobecne záväzným právnym predpisom. Na počet úkonov advokáta mal zásadný vplyv odmietavý postoj odporcu k splneniu svojej povinnosti vráteniu preplatku. Okrem náhrady za zaplatený súdny poplatok vznikli v konaní náklady na cestovné a náhradu za stratu času. Jedná sa o nevyhnutné náklady, bez ktorých by nebola možná účasť na pojednávaní. Je pravdou, že tieto náklady prekročili výšku požadovanej istiny, no vyžadovať do navrhovateľky, aby tieto náklady znášala sama by bolo v rozpore s dobrými mravmi, v konaní neboli vykonané a spoplatnené žiadne úkony, ktoré by bolo možné považovať za nadbytočné. Žiadal, aby odvolací súd podľa § 220 O.s.p. zmenil vo výroku o náhrade trov konania rozsudok tak, že zaviaže odporcu k náhrade trov konania tak, ako boli vyčíslené v písomnom podaní súdu prvého stupňa a v odôvodnení rozsudku vypustí ustanovenia o bezdôvodnom obohatení, nakoľko je zrejmé, že právny základ nároku navrhovateľky vznikol na základe zmluvy a nemohlo sa teda jednať o plnenie bez právneho dôvodu. Navyše odporca nepoprel, že v žalovanom prípade existovala písomná zmluva o výkone správy. Na základe tejto zmluvy navrhovateľka poskytovala odporcovi platby a tento sa v zmysle zmluvy zaviazal o preplatky plnenia vrátiť do 60 dní od ich zistenia.
Odporca v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky uviedol, že súd o náhrade trov konania rozhodol vecne správne. Pokiaľ sa týka časti odvolania proti odôvodneniu rozsudku tak má za to, že proti odôvodneniu nie je možné podať odvolanie, preto je odvolanie v tejto časti v rozpore so zákonom. Zároveň si uplatnil trovy právneho zastúpenia.
Krajský súd ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas oprávnenou osobou - účastníkom konania proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 212 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolania účastníkov nie sú dôvodné, pretože rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny a v časti odôvodnenia rozsudku je odvolanie neprípustné.
Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 21C/130/2011 je zaplatenie sumy 111,69 eur s príslušenstvom s titulom nevráteného preplatku vyúčtovania.
Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvého stupňa v časti, v ktorej bolo návrhu vyhovené a v časti náhrady trov konania a tiež odôvodnenia rozsudku v časti právneho posúdenia veci.
Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu prvého stupňa dňa 25.7.2011 domáhala od odporcu zaplatenia žalovanej istiny 111,69 eur s príslušenstvom na základe vyúčtovania služieb zo dňa 8.8.2008 a to v súvislosti s užívaním bytu navrhovateľkou v bytovom dome č. XXX/X. na ul. Y. vo T. za r. 2007, na základe ktorého navrhovateľka voči odporcovi eviduje nedoplatok za r. 2007 výške žalovanej istiny. Navrhovateľke bolo od odporcu doručené vyúčtovanie služieb v spojení s bývaním za r. 2007 kde bol preplatok 111,69 eur. Navrhovateľka má s odporcom uzavretú zmluvu o výkone správy zo dňa 28. júla 2004. V čl. II bod 1 písm. e) sú upravené práva a povinnosti správcu pri výkone správy tak, že je povinný rozúčtovať skutočné náklady pripadajúce na jednotlivé byty za plnenia poskytnuté s užívaním bytu v predchádzajúcom období a to v lehote do konca júla nasledujúceho roku a prípadný preplatok zistený vyúčtovaním vrátiť do 60 dní po vyúčtovaní. V tej istej lehote uhradiť správcovi zistený nedoplatok.
Podľa § 488 O. z. záväzkovým vzťahom je právny vzťah, ktorého veriteľovi vzniká právo naplnenie od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
Podľa § 489 O. z. záväzky vznikajú z právnych úkonov najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
Občiansky zákonník v ôsmej časti upravuje záväzkové právo - záväzkové právne vzťahy, ktoré sú základným druhom občiansko-právnych vzťahov. Záväzkové právne vzťahy môžu vzniknúť najmä zo zmlúv právnych úkonov resp. deliktov na základe konštitutívneho rozhodnutia štátneho orgánu a na základe iných právnych skutočností. Typickým dôvodom vzniku záväzkového vzťahu je zmluva. Záväzkový vzťah je vzťah, ktorý pôsobí medzi účastníkmi tohto vzťahu. Zákon vychádza z toho, že porušenie zmluvy sa rovná porušeniu práva, ktoré so sebou prináša zodpovednosť toho, kto právo porušil. Predmetom záväzkového vzťahu je plnenie, ktoré si musia jeho účastníci poskytnúť. Toto plnenie musí byť určité dovolené a možné. Obsahom záväzkového právneho vzťahu sú práva a povinnosti jeho účastníkov. Na základe záväzkového právneho vzťahu vzniká dlžníkovi povinnosť poskytnúť veriteľovi určité plnenie a veriteľ má naopak právo toto plnenie od dlžníka požadovať. Ak je dlžník povinný veriteľovi niečo dať znamená to, že je povinný poskytnúť mu určitý premet plnenia.
Odporca v odvolacom konaní namietol premlčanie nároku navrhovateľky z dôvodu, že súd prvého stupňa právne posúdil jej nárok ako bezdôvodné obohatenie, ktoré sa v zmysle § 107 ods. 1 O. z. premlčuje v dvojročnej subjektívnej lehote.
Odvolací súd mal za to, že medzi navrhovateľkou a odporcom existuje právny vzťah vlastníka bytu a jeho správcu založený zmluvou o výkone správy, keď predmetom sporu je nárok vyplývajúci z vyúčtovania za r. 2007, pretože odporca ako správca v zmysle uzavretej zmluvy o výkone správy doručil navrhovateľke vyúčtovanie preplatku za r. 2007 zo dňa 8.8.2008 v zmysle predmetnej zmluvy a preto i v súlade s ust. § 494 O. z. bolo jeho povinnosťou do 60 dní od doručenia tohto preplatku zaplatiť navrhovateľovi spornú pohľadávku. Odporca si túto povinnosť nesplnil, preto uplatnenému nároku navrhovateľky bolo dôvodné priznať súdnu ochranu. Námietku odporcu o premlčaní práva navrhovateľky na vyplatenie zisteného preplatku súd nepovažoval za dôvodnú, keď posúdil odlišne ako súd prvého stupňa nárok navrhovateľky ako plnenie právne upraveného záväzku a nie ako bezdôvodné obohatenie, kde plynie premlčacia doba v súlade s ust. § 101 O. z. v trvaní 3 rokov odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Odporca
sa ocitol v omeškaní 8.10.2008, kedy navrhovateľka mohla právo uplatniť na súde po prvý raz, takže trojročná premlčacia doba by uplynula 8.10.2011. Navrhovateľka podala návrh na súd dňa 25.7.2011 t.j. pred uplynutím premlčacej doby a z týchto dôvodov námietka premlčania uplatnená odporcom nie je dôvodná.
Preto pokiaľ súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľke sumu 111,69 eur jeho rozhodnutie je vecne správne, z ktorého dôvodu ho odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. Takisto súd prvého stupňa správne určil odporcovi zaplatiť úrok z omeškania, keď odporca sa so svojím plnením do omeškania dostal 8.10.2008, v dôsledku čoho súd prvého stupňa správne priznal aj v správnej výške úrok z omeškania 8,5 % ročne zo žalovanej pohľadávky od 8.10.2008 do zaplatenia a preto aj v tejto časti rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil.
Odvolací súd sa v časti náhrady trov konania v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniami a právnymi závermi súdu prvého stupňa obsiahnutými v odôvodnení napadnutého rozsudku pričom v podrobnostiach na ne odkazuje ( § 219 ods. 2 O.s.p. ). Odvolací súd považoval za správny postup súdu prvého stupňa pri rozhodovaní o náhrade trov konania, keď aplikoval ust. § 150 ods. 2 O.s.p. s tým, že navrhovateľka v odvolaní neuviedla žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé privodiť zmenu rozhodnutia v časti náhrady trov konania. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti náhrady trov konania takisto podľa § 219 ods. 1 O.s.p. z dôvodu vecnej správnosti potvrdil.
Pokiaľ sa týka odvolania navrhovateľky voči odôvodneniu rozsudku tak odvolací súd mal za to, že v zmysle ust. § 202 ods. 4 O.s.p. odvolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné, preto ho v súlade s ust. § 218 ods. 1 písm. c) O.s.p. odmietol. Odvolací súd poukazuje tiež na skutočnosť, že navrhovateľke bolo vyhovené tak odvolanie v merite veci je z jej strany neprípustné a namietanie právneho posúdenia nároku nie je možné napraviť ani postupom podľa ust. § 165 O.s.p.
O práve na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. za použitia ust. § 142 ods. 1 O.s.p., keď v odvolacom konaní úspešnej navrhovateľke náhrade trov konania nepriznal, nakoľko túto si riadne neuplatnila.
Uvedený rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0, teda jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.