Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13C/3/1989

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v Bratislave v konaní pred samosudkyňou JUDr. Tatianou Buchvaldovou v právnej veci navrhovateľa: H. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom v E., W. XX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane navrhovateľa: Q. G., nar. XX.XX.XXXX, W. XX, E. obaja zastúpení: JUDr. Peter Kovács, advokát, Ružomberská 6, Bratislava proti odporcovi: nebohý D. E., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom B. E. XX, XXXX T., A. A., zastúpený opatrovníčkou N. E., súdnou tajomníčkou Okresného súdu Bratislava I, o určenie otcovstva, takto

rozhodol:

Súd u r č u j e , že odporca nebohý D. W. Y. E., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom v XXXX M., X.-C.-X. XX, A. A. je otcom H. H., nar. XX.XX.XXXX, z tela matky Q. G., rod. H., nar. XX.XX.XXXX.

Nebohý odporca bol p o v i n n ý platiť na výživu toho času plnoletého H. H., nar. XX.XX.XXXX, výživné a to od 24.06.1983 do 31.08.1989 výživné 300 eur mesačne, od 01.09.1989 do 31.08.1997 výživné 400 eur mesačne a od 01.09.1997 do 19.09.2001 vo výške 500 eur mesačne.

Nebohý odporca bol p o v i n n ý ku dňu smrti zaplatiť zročné výživné vo výške 1 416 eur k rukám navrhovateľa a zročné výživné vo výške 83 500 eur k rukám vedľajšej účastníčky.

O trovách konania súd rozhodne samostatným uznesením.

odôvodnenie:

Návrhom podaným na súde dňa 07.01.1989 domáhal sa toho času plnoletý navrhovateľ určenia otcovstva voči odporcovi s tým, že tento súložil s matkou navrhovateľa v rozhodnej dobe a to najmä v septembri 1982.

Do konania vstúpila ako vedľajší účastník na strane navrhovateľa jeho matka Q. G., rod. H., nar. XX.XX.XXXX.

Odporca otcovstvo k navrhovateľovi neuznal. Intímny vzťah s matkou navrhovateľa v dobe rozhodnej pre počatie nepoprel, ale tvrdil, že pri určovaní otcovstva navrhovateľa prichádzajú do úvahy aj iní muži.

Súd po vykonanom dokazovaní rozsudkom V-2-13 C 3/89-311 zo dňa 12.07.2011 návrhu v časti určenia otcovstva vyhovel a uložil odporcovi vyživovaciu povinnosť prispievať na výživu v čase rozhodnutia plnoletému navrhovateľovi od 24.06.1983 do 31.08.1989 sumu 500.- Sk mesačne, od 01.09.1989 do 31.08.1997 sumu 600.- Sk mesačne a od 01.09.1997 do 19.09.2001 sumu 1 000.- Sk mesačne splatné k rukám navrhovateľa vždy do 15 dňa v mesiaci vopred a zaplatiť zameškané výživné za obdobie od 24.06.2003 do 19.09.2001 a vo výške 143 346,- Sk k rukám navrhovateľa rozsudkom zo dňa 12.07.2007 a súčasne rozhodol o trovách konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami , Zákona o rodine s poukazom na ust. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, keď mal vykonaným dokazovaním za preukázané, že odporca súložil v rozhodnej dobe, koncom mesiaca september a začiatkom mesiaca október 1982 s matkou navrhovateľa a zo záverov znaleckého dokazovania mal preukázané, že pravdepodobnosť otcovstva odporcu voči navrhovateľovi je vysoká. V časti úpravy práv a povinností svoje rozhodnutie odôvodnil ust. , , , a Zákona o rodine, keď nerozhodoval o zverení z dôvodu plnoletosti navrhovateľa a ukončenia prípravy na svoje budúce povolanie maturitnou skúškou. Vzhľadom ku skutočnosti, že u odporcu pri určení vyživovacej povinnosti nebolo možné zistiť jeho zárobkové a majetkové pomery súd zohľadnil skutočnosť, že odporca je občanom A. republiky, pracujúcim v stavebníctve prihliadol na životnú úroveň v domovskom štáte odporcu a výšku miezd v oblasti stavebníctva. Súčasne prihliadol u matky navrhovateľa na jej výlučnú osobnú starostlivosť o navrhovateľa od jeho narodenia, na materský príspevok, rodičovský príspevok, rodinné prídavky a dosiahnuté zárobky v zamestnaní. Prvostupňové rozhodnutie súdu napadol odvolaním navrhovateľ v časti určenia výživného a žiadal, aby odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu zrušil v tejto časti a vrátil na nové konanie a rozhodnutie, nakoľko súd prvého stupňa nezohľadnil to, že odporca nikdy neprispel na výživu navrhovateľa žiadnou finančnou čiastkou ani vecnými príspevkami, pričom ku dňu rozhodnutia súd nezohľadnil hodnotu peňazí v rozdielnych obdobiach života navrhovateľa, čím mu matka mohla zabezpečiť inú životnú úroveň, vzdelanie ako aj tvorbu úspor. Súd mal tiež prihliadať na životnú úroveň a príjmi odporcu v A. republike. Krajský súd uznesením -330 zo dňa 30.06.2009 rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie, nakoľko tento nesprávne aplikoval ustanovenia a Zákona o rodine platného a účinného do 31.03.2005, v časti konania o výchove a výžive a uvedená vada mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Prvostupňový súd tiež nerozhodol o zmene návrhu zo dňa 03.03.2006, keď navrhovateľ zmenil návrh v časti výšky výživného a taktiež nedostatočne zisťoval zárobkové a majetkové pomery odporcu. Prvostupňový súd viazaný právnym názorom odvolacieho súdu najskôr postupom v zmysle a uznesením V-2-13C 3/1989-336 zo dňa 15.12.2009 pripustil zmenu návrhu zo dňa 03.03.2006 v časti konania o výchove a výžive, a vykonával úkony za účelom zistenia zárobkových možností odporcu podľa dostupných informácii o zamestnávateľovi odporcu v A. podľa článku 4 nariadenia Rady (ES) č. 1206/2001 zo dňa 28. mája 2001 ako aj jeho pobyt. Oznámením Okresného súdu T. B.. H. F. 11 Hc2/10z bolo súdu oznámené , že zamestnávateľ odporcu síce existuje, avšak na základe zákona o ochrane osobných údajov v A. bez súhlasu dotknutej osoby nie je možné poskytovať informácie o jeho mzde. Možno tak učiniť až v prípade odmietnutia odporcom tieto informácie poskytnúť a následne požiadať o tieto cestou Hlavného zväzu sociálnych poisťovní v A. republike. Súd preto následne vykonával ďalšie dokazovanie a uznesením V-2 -373 zo dňa 30.07.2010 dožiadal Okresný súd T. o vykonanie výsluchu odporcu za účelom udelenia jeho súhlasu k zisťovaniu jeho zárobkových možností a v prípade odmietnutia zisťovať tieto údaje cestou Hlavného zväzu sociálnych poisťovní v A. republike. Oznámením Okresného súdu T. B.. H. F. doručeným priamo súdu 07.10.2010 ( č.l. 390) h (04.10.2010) bez prekladu bolo oznámené, že odporca dňa 07.11.2002 zomrel. ( Preklad č.l. 428) Uznesením V-2- - 402 zo dňa 22.03.2011 súd konanie zastavil z dôvodu, že odporca pred vyhlásením rozsudku súdom prvého stupňa zomrel, avšak zomrel v čase kedy už jeho vyživovacia povinnosť aj keď súdom právoplatne neuložená zanikla dňom plnoletosti navrhovateľa a tento neznačil osobu, ktorá by bola ustanovená za opatrovníka odporcu. Na odvolanie navrhovateľa uznesením Krajského súdu v Bratislave - 414 zo dňa 31.05.2011 bolo uznesenie súdu prvého stupňa o zastavení konania zrušené a bolo mu uložené vykonať úkony smerujúce k rozhodnutiu o procesnom nástupníctve odporcu a to aj z dôvodu, že prvostupňové rozhodnutie zo dňa 12.07.2007 ani v časti určenia otcovstva nemohlo z dôvodu úmrtia odporcu dňa 07.11.2002 nadobudnúť právoplatnosť. Dopytom na Okresnom súde M. súd zistil, že dedičstvo po nebohom odporcovi bolo prejednané pod č. 3 A 203/02v, avšak konanie bolo pre nemajetnosť, respektíve pre nedostatok majetku nad 3 000 eur uznesením zo dňa 15.01.2003 zastavené. Ako dedičia prichádzali do úvahy jeho dve plnoleté deti K. E., bytom R. a I. E., bytom B., ktorí však na výzvu súdu o nutnosti ustanoviť nebohému odporcovi nástupcu v konaní nereagovali, neprejavili záujem a svoj súhlas s procesným nástupníctvom neudelili.

Súd preto uznesením V-2-13C 3/89-569 zo dňa 16.10.2013 v zmysle za opatrovníka ustanovil zamestnanca súdu.

Súd po zrušujúcom uznesení Krajského súdu vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s výsluchom matky toho času už plnoletého navrhovateľa ako vedľajšej účastníčky, s výsluchom odporcu dožiadaným súdom v B., A., s výsluchom navrhovateľa, rodným listom toho času už plnoletého navrhovateľa, správou o náleze ohľadom krvnej skupiny a krvných znakov odporcu vypracovanou univerzitným profesorom N.. G.. X. A.. G. vo H., znaleckým posudkom z odboru hematológia MUDr. Y. E., D.., vysvedčením o maturitnej skúške navrhovateľa, správami a potvrdeniami o príjmoch a majetkových pomeroch matky navrhovateľa, Informáciou o stave individuálneho účtu poistenca matky navrhovateľa Q. G. zo dňa 15.10.2005, správou Okresného súdu T. B.. F. 11Hc 2/10z, oznámením toho istého súdu 11HC 33/10h o úmrtí odporcu dňa XX.XX.XXXX naposledy v M. , uznesením Okresného súdu v M. odd 3 zo dňa 15.01.2003, ktorým bolo vedené konanie o dedičstve po nebohom odporcovi a toto bolo pre nedostatok majetku nad 3000 eur z úradnej moci zastavené a inými k veci sa vzťahujúcimi písomnými dokladmi a zistil tento skutkový stav:

Matka toho času už plnoletého navrhovateľa vo svojej výpovedi ako vedľajšia účastníčka uviedla, že s odporcom sa zoznámila niekedy v lete 1982 na dostihoch v Z.. Začali spolu chodiť, pričom začiatkom septembra 1982 sa ich známosť stala intímnou. Odporca ako cudzí štátny príslušník chodieval za ňou každý týždeň, pričom vždy dochádzalo medzi nimi k intímnym stykom. Súlože boli vždy dokončené (došlo k výronu semena), pri ktorých ani jeden z nich nepoužíval žiadne ochranné prostriedky. Intímne sa stýkali do januára 1983. Podľa názoru matky navrhovateľa k oplodňujúcej súloži došlo v septembri 1982. Intímne styky sa uskutočňovali v byte jej sestry Y. E., v R. na W. ulici č. X. Táto tiež vedela, že vedľajšia účastníčka má intímny pomer s odporcom. Okrem Y. E. o jej intímnej známosti s odporcom vedela aj jej matka Q. H., sestra C. E. a kolegyňa Y. Š.. Skutočnosť, že je tehotná, zistila matka navrhovateľa v novembri 1982. Toto oznámila aj odporcovi, ktorý reagoval tak, že súhlasí s tým, aby si dieťa nechala. Rozprávali sa aj o sobáši, povedal však, že si musí vybaviť niekoľko formalít. Po januári 1983 ju odporca prestal navštevovať, pričom asi do mája 1983 s ním bola v telefonickom styku. Odporca jej tiež písal listy, v ktorých uznáva otcovstvo k navrhovateľovi. Odporca pri svojich návštevách matky navrhovateľa vždy prechádzal cez hraničný prechod R. - R.. Matka navrhovateľa vo výpovedi ďalej uviedla, že v roku 1982 s nikým iným intímny styk nemala a nemala v tom roku ani známosť s iným mužom.

Odporca vo svojej výpovedi pred dožiadaným súdom v B. dňa 22.01.1992 uviedol, že s matkou navrhovateľa sa zoznámil niekedy v lete roku 1982 pri príležitosti dostihových pretekov v R., na diskotéke mimo R.. Ich známosť trvala asi 3 mesiace, možno i dlhšie. Počas tejto známosti nebol odporca v R. nastálo, ale väčšinou sa s matkou navrhovateľa stýkal cez víkendy, keď mal v R. prácu. Stýkali sa intímne. Počas ich známosti spolu nestrávili každý víkend, stretol sa s ňou asi 10-krát, pohlavný styk mali asi 2-3krát. Pohlavný styk s matkou navrhovateľa mal vždy v jej malom byte v R.. Priatelia neboli nikdy prizvaní. Vždy bol s ňou sám. Odporca pri pohlavných stykoch niekedy používal prezervatív, keď mu to matka navrhovateľa radila. Inak nepoužíval žiadne ochranné prostriedky. Vždy sa jednalo o dokonaný pohlavný styk, vždy u neho došlo k ejakulácii. Matku navrhovateľa videl naposledy v R. vo februári 1983, kedy už s ňou nemal pohlavný styk, táto bola už tehotná a oznámila mu, že je údajne otcom jej ešte nenarodeného dieťaťa. Z počutia prostredníctvom jednej obyvateľky domu, v ktorom matka navrhovateľa bývala, sa odporca dozvedel, že počas ich intímnej známosti, táto mala údajne aj iné intímne známosti. Mená, priezviská a adresy týchto mužov však uviesť nevedel, rovnako nevedel bližšie označiť ani obyvateľku domu, ktorá ho na tieto okolnosti upozornila, keď táto hovorila veľmi lámanou nemčinou. Pri jeho poslednom pobyte u matky navrhovateľa vo februári 1983 ho pristavil nejaký úradník, ktorý o sebe tvrdil, že je od štátnej polície. Tento mu radil, aby sa tam už nikdy neukázal a na hranici potom bolo jeho auto doslova rozobraté a spolu s odporcom skontrolované do najmenšieho detailu. Následne matke navrhovateľa napísal najmenej 5 listov, aby zistil čo bude s dieťaťom a čo v tejto veci podniknú ďalej. Žiadnu odpoveď však nedostal. Odporca vo výpovedi ďalej uviedol, že mu nie je známe, že by trpel sexuálnou chorobou, ktorá by vylučovala jeho schopnosť splodiť dieťa, ale od obdobia jeho známosti s matkou navrhovateľa nemal viac vzťah, z ktorého by sa narodilo dieťa.

Z rodného listu toho času už plnoletého navrhovateľa H. H. súd zistil, že tento sa narodil dňa XX.XX.XXXX matke Q. H., nar. XX.XX.XXXX, pričom údaje o otcovi navrhovateľa nie sú v rodnom liste zapísané a tieto skutočnosti sú zapísané v knihe narodení matričného úradu Bratislava - Staré Mesto vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XXXX.

Zo znaleckého posudku č. 1/2004 vypracovaného MUDr. Y. E., D., znalkyňou z odboru hematológia, dňa 31.07.2004 súd zistil, že pri imunohematologickom vyšetrení bola vyšetrovaná krv navrhovateľa, matky navrhovateľa, boli použité výsledky imunohematologického vyšetrenia odporcu vykonaného univ. Prof. Dr. Med. X. A.. G., súdnym znalcom pre serológiu, dňa 11.05.1998 a bol prijatý záver, že otcovstvo odporcu voči navrhovateľovi nie je možné vylúčiť a pravdepodobnosť otcovstva je vysoká.

Podľa , prvá veta o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, návrh na určenie rodičovstva (zistenie a zapretie) možno podať na slovenskom všeobecnom súde navrhovateľa, ak odporca nemá v Slovenskej republike všeobecný súd.

Nakoľko odporca nemal všeobecný súd v Slovenskej republike a navrhovateľ má bydlisko v obvode tunajšieho súdu, právomoc a príslušnosť na rozhodnutie vo veci má tunajší súd.

V zmysle § 114 Zákona o rodine platného a účinného od 1. apríla 2005 právne vzťahy, ktoré vznikli pred 1. aprílom 2005, sa posudzujú podľa ustanovení tohto zákona. Vznik týchto právnych vzťahov, ako aj práva a povinnosti z nich vzniknuté sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.

V zmysle § 118 Zákona o rodine platného a účinného od 1. apríla 2005 konania vo veciach výživného podľa tretej časti tohto zákona, o ktorých súd nerozhodol do 1. apríla 2005, sa dokončia podľa tohto zákona.

V zmysle § 84 Zákona o rodine platného a účinného od 1. apríla 2005 otcovstvo sa určuje na základe domnienok otcovstva ustanovených v tomto zákone súhlasným vyhlásením rodičov alebo rozhodnutím súdu.

V zmysle § 94 ods.1 Zákona o rodine platného a účinného od 1. apríla 2005 ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, môže dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby otcovstvo určil súd.

V zmysle § 94 ods.2 Zákona o rodine platného a účinného od 1. apríla 2005 za otca sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní, ak jeho otcovstvo nevylučujú závažné okolnosti. V zmysle § 95 ods. 1 Zákona o rodine platného a účinného od 1. apríla 2005 ak domnelý otec nežije, návrh na určenie otcovstva sa podáva proti opatrovníkovi, ktorého ustanovil súd.

Z vykonaného dokazovania v tejto časti mal súd preukázané, že u toho času už plnoletého navrhovateľa nesvedčí žiadna iná vyvrátiteľná domnienka otcovstva ustanovená v § 94 ods.1 a 2. Zákona o rodine, keďže sa narodil nevydatej matke a k určeniu otcovstva neprišlo ani súhlasným vyhlásením rodičov toho času už plnoletého navrhovateľa a preto je potrebné za jeho otca považovať odporcu, keďže žiadnym spôsobom nebolo preukázané, že jeho otcovstvo vylučujú akékoľvek závažné okolnosti.

Súd mal skutočnosť, že odporca súložil v rozhodnej dobe, koncom mesiaca september a začiatkom mesiaca október 1982, s matkou navrhovateľa preukázané predovšetkým z výpovede matky navrhovateľa ako vedľajšej účastníčky, a tiež z výpovede samotného odporcu, ktorý túto skutočnosť vo svojej výpovedi nepoprel, a ktorú skutočnosť mal nepriamo súd potvrdenú najmä zo záverov vykonaného znaleckého dokazovania, a to posudku MUDr. Y. E., D.., na základe ktorého je pravdepodobnosť otcovstva odporcu voči navrhovateľovi vysoká.

Obranu odporcu, ktorý otcovstvo k navrhovateľovi popieral, lebo podľa neho pri určovaní otcovstva prichádzajú do úvahy aj iní muži, ktorých však bližšie označiť nevedel, považoval súd za účelovú v snahe vyhnúť sa pozitívnemu určeniu, že je otcom navrhovateľa.

Na základe uvedeného určil súd, že odporca je otcom toho času už plnoletého H. H..

Podľa (ďalej len ), s konaním o určenie otcovstva je spojené konanie o výchove a výžive maloletého dieťaťa.

V zmysle § 36 ods.1 Zákona o rodine platného a účinného od 1. apríla 2005 rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

V zmysle § 62 ods.1 Zákona o rodine platného a účinného od 1. apríla 2005 plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť

V zmysle § 62 ods.2 Zákona o rodine platného a účinného od 1. apríla 2005 obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

V zmysle § 62 ods.3 Zákona o rodine platného a účinného od 1. apríla 2005 každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

V zmysle § 62 ods.4 Zákona o rodine platného a účinného od 1. apríla 2005 pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

V zmysle § 62 ods.5 Zákona o rodine platného a účinného od 1. apríla 2005 výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

V zmysle § 63 ods.1 Zákona o rodine platného a účinného od 1. apríla 2005 rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. V zmysle § 75 ods.1 Zákona o rodine platného a účinného od 1. apríla 2005 pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

V zmysle § 76 ods.1 Zákona o rodine platného a účinného od 1. apríla 2005 výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

V danom prípade rodičia navrhovateľa spolu nežijú a ani nikdy nežili. Navrhovateľ od narodenia žije s matkou, ktorá sa o neho výlučne starala. Matka navrhovateľa bola s ním od času jeho narodenia na materskej dovolenke až do septembra 1984, kedy ako účtovníčka s príjmom okolo 1.500,-Sk nastúpila do zamestnania. Výšku poberaného materského príspevku si už nepamätá. V roku 1986 uzatvorila manželstvo s N. G., nar. XX.XX.XXXX, manželstvo doposiaľ trvá. Po uzavretí manželstva jeho matkou, vyrastal v úplnej rodine. Z tohto manželstva sa narodilo jedno dieťa menom M. G., nar. 04.10.1986. Od narodenia navrhovateľa až doposiaľ býva matka v rodičovskom dome, kde je asi 20 rokov jeho spoluvlastníčkou v 1/10. V tomto rodinnom dome býva od roku 1986 aj jej manžel. Navrhovateľ nechodil do predškolských zariadení pre zdravotné problémy, navštevoval len posledný ročník materskej školy. V tom čase sa o neho starala jeho stará mama, matka vedľajšej účastníčky. Od 01.09.1989 navštevoval základnú školu v E., G. XX, po skončení ktorej nastúpil od 01.09.1997 na SOU elektrotechnické v Bratislave, na Rybničnej 59. Súd nerozhodoval o zverení navrhovateľa, nakoľko tento je v súčasnej dobe už plnoletý a v roku 2001 ukončil prípravu na svoje budúce povolanie maturitnou skúškou dňa 19.09.2001. Pol roka poberal sociálne dávky, potom nastúpil na vojenskú službu a po 15- tich mesiacoch po návrate z nej nastúpil do zamestnania u počítačovej firmy. V súčasnosti pracuje ale už u iného zamestnávateľa. Stále býva spoločne s matkou.

Z výpovede matky súd zistil, že navrhovateľ sa počas školy zúčastnil lyžiarskeho výcviku aj školy v prírode, koľko ich bolo, si však už matka nepamätá. Aktívne sa nevenoval športu, ani iným činnostiam. Vzhľadom k synovým problémom s prieduškami, chodievali každoročne na odporúčania ošetrujúcich lekárov na dovolenky k moru. Tieto problémy ustali, keď prišiel do puberty. Inak na výživu syna mala bežné výdavky. Otec sa nikdy o dieťa nezaujímal, nikdy mu neposlal žiadne finančné prostriedky, alebo iné dary.

Pri určení vyživovacej povinnosti odporcu mal súd k dispozícii iba jeho výpoveď pred dožiadaným súdom v B. zo dňa 22.01.1992, nakoľko sa odporca v priebehu konania prestal zdržiavať na adrese svojho posledného pobytu a iný jeho pobyt sa súdu nepodarilo ani vykonanými šetreniami zistiť. Vo svojej výpovedi pred dožiadaným súdom v B. dňa 22.01.1992 odporca uviedol, že je dvakrát rozvedený, platí výživné na svoje dve deti vo veku 18 a 13 rokov, aj na svoju rozvedenú manželku, ktorá je chorľavá a nemôže pracovať. Má dlžoby vo výške 2.000.000,-ATS, je zadlžený až na úroveň existenčného minima, o ktorej skutočnosti zložil v roku 1991 prísažné vyhlásenie pred Okresným súdom v T.. V čase výsluchu pracoval ako stavebný technik u firmy B. G. H. T., kde aj v jednej izbe býval, pričom ako zamestnanec za toto ubytovanie nemusel platiť. Až oznámením Okresného súdu T. B.. H. F. doručeným priamo súdu 07.10.2010 bolo tunajšiemu súdu oznámené, že odporca dňa XX.XX.XXXX zomrel. Dopytom na Okresnom súde M. súd zistil, že dedičstvo po nebohom odporcovi bolo prejednané pod č. 3 A 203/02v, avšak konanie bolo pre nemajetnosť, respektíve pre nedostatok majetku nad 3 000 eur uznesením zo dňa 15.01.2003 zastavené.

Vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu v tejto časti a na základe citovaných ustanovení Zákona o rodine priznal súd navrhovateľovi právo na výživné od jeho narodenia 24.06.1983, pričom pri určení výšky odporcovej vyživovacej povinnosti zohľadnil súd u navrhovateľa obdobia od jeho narodenia do nástupu na základnú školu, ďalej obdobia od začatia povinnej školskej dochádzky a I. a II. stupeň tejto školskej dochádzky a obdobie nástupu na strednú školu až do jej ukončenia zložením maturitnej skúšky.

U matky navrhovateľa zohľadnil jej výlučnú osobnú starostlivosť o neho v podstate od narodenia, a to prípadne aj za pomoci jej rodičov a terajšieho manžela, ktorú starostlivosť vyvažoval materský príspevok, rodičovský príspevok a rodinné prídavky vo finančnom vyjadrení a ďalej vzal súd do úvahy aj jej dosiahnuté zárobky v zamestnaní.

U odporcu, pri určení jeho vyživovacej povinnosti voči navrhovateľovi, nebolo možné zistiť jeho zárobkové a majetkové pomery, nakoľko sa jeho pobyt nepodarilo zistiť. Až oznámením Okresného súdu T. B.. H. F. doručeným priamo súdu, bolo oznámené, že odporca dňa XX.XX.XXXX zomrel. Dopytom na Okresnom súde M. súd zistil, že dedičstvo po nebohom odporcovi bolo prejednané pod č. 3 A 203/02v, avšak konanie bolo pre nemajetnosť, respektíve pre nedostatok majetku nad 3 000 eur uznesením zo dňa 15.01.2003 zastavené. Súd však pri svojom rozhodovaní zohľadnil skutočnosť, že neb. odporca ako štátny občan A. republiky, pracujúci v stavebníctve, ktorú skutočnosť mal preukázanú zo zhodných výpovedí vedľajšej účastníčky a samotného odporcu, a s prihliadnutím na životnú úroveň v domovskom štáte odporcu a výšku miezd v oblasti stavebníctva rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia a to aj s poukazom na zákonnú domnienku výšky príjmu neb. odporcu.

Pri vyčíslení nedoplatku výživného za obdobie od narodenia navrhovateľa dňa 24.06.1983 do 19.09.2001 súd vychádzal z preukázanej skutočnosti, že odporca neplatil od narodenia navrhovateľa na jeho výživu vôbec.

Výživné za dobu od 24.06.1983 do 31.08.1989 predstavuje 300 eur mesačne, výživné za dobu od 01.09.1989 do 31.08.1997 predstavuje 400 eur mesačne a výživné za dobu od 01.09.1997 do 19.09.2001 predstavuje 500 eur mesačne, spolu celkom 84 916 eur, ktorú sumu uložil súd odporcovi zaplatiť jednorázovo k rukám navrhovateľa vo výške 1 416 eur a vedľajšej účastníčky 83 500 eur. Súd ďalšie dôkazy bez návrhu účastníkov konania nevykonal, ich vykonanie vzhľadom k zistenému skutkovému stavu t.j. úmrtia odporcu v roku 2002 ako nemajetného bez možnosti preukázať jeho osobné, zárobkové a majetkové pomery, t.j. osoby povinnej výživou podľa § 62 a nasl. Zákona o rodine by boli nadbytočné, rovnako nadbytočným by bolo vykonanie ďalších dôkazov bez návrhu účastníkov na preukázanie odôvodnených potrieb navrhovateľa a jeho nezaopatrenosť ako plnoletého dieťaťa.

O trovách konania súd rozhodne samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia, písomne na tunajšom súde v dvoch vyhotoveniach avšak iba opatrovník odporcu nakoľko navrhovateľ a vedlajšia účastníčka sa po jeho vyhlásení, odôvodnení a právnom poučení o opravnom prostriedku tohoto práva výslovne vzdali čo potvrdili svojim podpisom do zápisnice tunajšieho súdu.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súde prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.