Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Co/572/2013

Rozhodnutie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Oľgy Lichnerovej a sudkýň JUDr. Alice Beňovej a JUDr. Ivety Martinákovej v právnej veci navrhovateľa M. S., bytom A. H. XXX, zastúpeného L. O., bytom R., B. XXXX/X proti odporcovi I. S. bytom A. H. XXX, zastúpenej JUDr. R. H., advokátkou, so sídlom A. N., R. XX/XX, o odvolaní odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 02. júla 2013, č.k. -42, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Účastníci n e m a j ú právo na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa manželstvo navrhovateľa M. S., nar. XX.XX.XXXX a odporkyne I. S., rod. Z., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa l8. ll. XXXX v A. N., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Mesta A. N., vo zv. XX, roč. XXXX, na str. XX, pod por. č. XXX rozviedol. O náhrade trov konania rozhodol podľa tak, že žiaden z účastníkovi nemá právo na náhradu trov konania. Vychádzal zo zistenia, že účastníci uzavreli manželstvo dňa U.. U.. XXXX v A. N.. Obaja do manželstva vstupovali ako rozvedení. Z manželstva pochádza jedno dieťa, dnes už plnoletý syn O. S., nar. XX.XX.XXXX. V uvedenom konaní súd prvého stupňa prioritne riešil otázku, či navrhovateľ je spôsobilý byť účastníkom konania v zmysle ust. , a to vzhľadom na námietku odporkyne, ktorá prostredníctvom svojej právnej zástupkyne poukázala na skutočnosť, že v rámci trestného konania vedeného voči navrhovateľovi znalci MUDr. Z. C. a O.. U. v znaleckom posudku č. 26/2013, č. 23/2013 konštatovali, že navrhovateľ trpí duševnou poruchou, alkoholickou paranoidnou emulačnou psychózou v dôsledku ktorej boli jeho rozpoznávacie a ovládacie schopnosti v čase spáchania trestnej činnosti, ktorej sa dopustil voči odporkyni, v čase od mesiaca február 2009 do začatia trestného stíhania, vymiznuté. V tejto súvislosti súd vypočul ako svedka psychiatria MUDr. Z. C., ktorý vo svojej výpovedi uviedol, že navrhovateľ nie je pozbavený rozhodnutím súdu spôsobilosti na práve úkony a duševná porucha, ktorou trpí, nedáva ani podnet k jeho pozbaveniu, či obmedzeniu tejto spôsobilosti. Táto duševná porucha nenarušuje jeho intelektové a pamäťové schopnosti, pričom navrhovateľ je schopný chápať zmysel a význam a tiež dôsledky konania o rozvod jeho manželstva. Svedok tiež uviedol, že pokiaľ navrhovateľ podal návrh o rozvod manželstva toto jeho rozhodnutie nie je motivované duševnou poruchou, ktorou trpí, ale ide o jeho reakciu na riešenie situácie, v ktorej sa v súčasnej dobe nachádza. Vzhľadom na uvedenú výpoveď svedka MUDr. Z. C. mal súd prvého stupňa za preukázané, že navrhovateľ je osoba, ktorá má spôsobilosť mať práva a povinnosti, a teda má v zmysle ust. spôsobilosť byť účastníkom konania o rozvod manželstva. Z vykonaného dokazovania mal preukázané, že spolužitie účastníkov z pohľadu oboch bolo usporiadané do r. 2009, kedy navrhovateľ previedol na ich spoločného syna O. vlastnícke právo k rodinnému domu, ktorý nadobudol ešte pred uzavretím manželstva. Navrhovateľ začal mať pocit, že odporkyňa spolu so synom O. začínajú vyvíjať úsilie smerujúce k tomu, aby spoločnú domácnosť opustil. V tejto súvislosti začali medzi účastníkmi vznikať nezhody, ktoré vyúsťovali do vzájomných verbálnych a fyzických útokov

a na riešenie ktorých na podnet odporkyne boli privolávaní príslušníci polície. Navyše navrhovateľ začal odporkyňu podozrievať z nevery, a táto skutočnosť ešte viac umocňovala jeho negatívne správanie voči nej. Pod vplyvom pretrvávajúceho napádania odporkyne zo strany navrhovateľa odporkyňa podala na navrhovateľa trestné oznámenie, na základe ktorého bolo vyšetrovateľom OR PZ Považská Bystrica voči odporcovi v konaní ČVS:ORP-724/OVK-PB-2012 vznesené obvinenie za zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa ods. l písm. a/, e/, ods. 2 písm. d/ a následne bol navrhovateľ rozhodnutím Okresného súdu Považská Bystrica vzatý do väzby. V rámci prebiehajúceho trestného konania bol skúmaný duševný stav navrhovateľa znalcami z odboru zdravotníctvo, odvetvie psychiatria, pričom ustanovený znalci MUDr. C. a O.. U. v znaleckom posudku č. 26/2013 a 23/2013 zo dňa 08.03.2013 konštatovali, že navrhovateľ v čase znal. vyšetrenia trpel duševnou poruchou - alkoholickou paranoidnou emulačnou psychózou, ktorou trpel aj v čase spáchania zločinu, pre ktorý mu bolo vznesené obvinenie, pričom v dôsledku uvedenej duševnej poruchy boli v čase spáchania trestného činu jeho ovládacie a rozpoznávacie schopnosti vymiznuté. Navrhovateľ podľa znalcov v čase spáchania trestného činu nebol schopný rozpoznať nebezpečenstvo svojho konania pre spoločnosť a nebol schopný svoje konanie ovládať. Na základe uvedeného zistenia znalcov bolo trestné stíhanie voči navrhovateľovi zastavené a následne bol hospitalizovaný na Psychiatrickom oddelení NsP Považská Bystrica, odkiaľ bol dňa 25.04.2013 prepustený s tým, že nevykazuje známky nebezpečia pre svoje okolie za predpokladu, že s nebude kontaktovať s manželkou, voči ktorej môže byť potenciálne agresívny. V súčasnej dobe účastníci nežijú spolu, vzájomne sa nekontaktujú. Navrhovateľ uviedol, že sa zdržiava na rôznych ubytovniach v Meste Žilina a v žiadnom prípade nemá záujem na obnovení manželského spolužitia s odporkyňou. V týždenníku Plus 7 dní č. 26 na strane 36-38 bol uverejnený článok s nadpisom „Napospas bláznovi“, v ktorom redaktorka H. U. popisuje spolužitie účastníkov konania, v rámci ktorého bola odporkyňa vystavovaná neustálym verbálnym a fyzickým útokom zo strany navrhovateľa pre agresívne správanie navrhovateľa má obavu o svoj život a zdravie, najmä potom ako bol navrhovateľ prepustený z Psychiatrického oddelenia NsP Považská Bystrica, keď v minulosti sa jej vyhrážal zabitím. Navrhovateľ je v uvedenom článku vykreslený ako osoba trpiaca duševnou poruchou, ktorá nedokáže ovládať svoje konanie a jeho pobyt na slobode je nebezpečný najmä pre odporkyňu. Z vykonaného dokazovania mal teda súd prvého stupňa za preukázané, že manželstvo účastníkov je dlhodobo trvale a hlboko rozvrátené. Od r. 2009 medzi účastníkmi pretrvávali nezhody, ktoré súviseli s presvedčením navrhovateľa, že odporkyňa mu je neverná a že vyvíja úsilie k tomu, aby ho zbavila majetku a vypudila zo spoločnej domácnosti. Pod vplyvom tohto presvedčenia sa navrhovateľ voči odporkyni dopúšťal nielen verbálnych ale aj fyzických útokov v súvislosti s čím mu bolo vznesené obvinenie z trestnej činnosti. bol vzatý do vyšetrovacej väzy, z ktorej bol prepustený len na základe zistenia znalcov, že v čase páchania trestnej činnosti nebol schopný ovládať svoje konanie a rozpoznávať jeho následky. Odporkyňa navonok deklaruje, že v súvislosti s pobytom navrhovateľa mimo vyšetrovanej väzby a zdravotníckeho zariadenia má strach o svoj život a zdravie, pričom navrhovateľ odmieta s odporkyňou akúkoľvek formu vzájomného zmierenia a obnovenia manželského spolužitia. Vzhľadom na uvedené skutočnosti mal súd prvého stupňa za preukázané, že vzťahy medzi účastníkmi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že ich manželstvo v budúcnosti nemôže plniť svoj účel, a pre odmietavý postoj navrhovateľa nemožno ani očakávať obnovenie ich manželského spolužitia. Preto súd na základe uvedených skutočností manželstvo účastníkov rozviedol. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust , Zákona o rodine.

Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie odporkyňa, navrhla ho zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, resp. navrhla konanie prerušiť. Uviedla, že v manželstve účastníkov nastal problém niekoľko rokov naspäť, kedy navrhovateľ začal značne požívať alkohol. Tento stav mal stúpajúcu tendenciu, ale najmä navrhovateľ odmietal liečbu, pomoc a stával sa v domácnosti nebezpečným, čím myslela jeho fyzické útoky na ňu a vyhrážanie sa jej, ale aj synovi smrťou, konkrétne zastrelením. Táto okolnosť vyvrcholila na Silvestra 2012 a následne v januári 2013, kedy bol vzatý do väzby. Poukázala na to, že znalecké dokazovanie v trestnom konaní skončilo tak, že psychiatri uznali navrhovateľa za trestné nespôsobilého a nariadili mu podrobiť sa ústavnej liečbe, okrem toho aj ambulantnej protialkoholickej liečbe s tým, že jeho pobyt na slobode je nebezpečný pre okolie. Vzhľadom na skutočnosť, že nie je skončené konanie o nariadenie ústavnej liečby, navrhovateľ sa nachádza na slobode a bez náležitej zdravotnej pomoci, čo bolo značne vidieť aj na pojednávaní, pretože už na pohľad fyzicky pôsobil neprítomne, rozprával veci, ktoré nie sú pravdou, ako napr. že ho podviedla v Egypte na izbe s pracovníkom hotela, pričom v Egypte nikdy neboli. Namietala preto spôsobilosť navrhovateľa a aj s poukazom na výsluch svedka MUDr. C. sa domnievala, že súd prvého stupňa

sa s otázkou spôsobilosti na právne úkony a vážnosti konania o rozvod manželstva, s touto otázkou nevysporiadal. Ďalej poukázala na to, že plnomocnestvo, ktoré mal navrhovateľovi dať občanovi O., ktorý ho v konaní zastupuje, podpísať, pochádza z čias, keď bol znalcami skúmaný, teda z februára 2013, pričom z posudku z marca 2013 je konštatované, že navrhovateľ trpí duševnou poruchou. Vytýkala súdu prvého stupňa, že zjednodušil výklad MUDr. C., keď mu postačovalo jeho svedecstvo, ktorý však mimo iného uviedol, že jeho posudok bol dôkazom v trestnom konaní a k otázke pozbavenia, či obmedzenia na právne úkony nedáva podnet. Uviedla, že MUDr. C. nie je povinný riešiť otázku spôsobilosti na právne úkony v civilnom konaní a mala za to, že touto otázkou sa mal zaoberať znalec s inou znaleckou úlohou, resp. mal byť vypočutý ošetrujúci lekár, a to s poukazom, že navrhovateľ od zistenia duševnej poruchy vo februári 2013 doposiaľ sa nepodrobuje žiadnej liečbe, teda jeho stav by mal byť nezmenený, ak sa nezhoršil. Z uvedených dôvodov tvrdila, že navrhovateľovi možno nie je ani dobre zrejmé, aké konanie prebieha, aký je dôsledok tohto konania, a preto rozsudok súdu prvého stupňa označila za nezákonný a predčasný. Ďalej uviedla, že pokiaľ by navrhovateľ absolvoval liečbu, ktorú mu súd toho času neprávoplatne uložil a ktorá bola uložená s poukazom na znalecký posudok v trestnom konaní, je ochotná s navrhovateľom obnoviť spolužitie a aj vzhľadom na jeho vyšší vek, zdravotný stav a tiež zdravotný stav ich syna by chcela obnoviť spolužitie s navrhovateľom. Podmienkou tejto okolnosti je však absolvovanie liečby - abstinencia. Navrhla, aby súd prerušil konanie do ukončenia liečby, aby bolo zrejmé v zdravom duševnom stave navrhovateľa, či chce s nimi žiť, alebo sa chce potulovať po iných mestách a byť odkázaný na pomoc iných osôb. Opätovne zdôraznila, že jediným dôvodom nezhôd medzi účastníkmi bol alkohol, útoky navrhovateľa na ňu boli pod vplyvnom alkoholu, jeho žiarlivecké bludy mali tiež dôvod alkohol, a preto vyslovila názor, že ak tento dôvod odpadne, čo vyplýva z nariadenia ústavnej liečby súdom, je možné, že navrhovateľ sa abstinenciou vylieči a ich spolužitie bude mať hodnotu takú, akú malo v minulosti.

Navrhovateľ v písomnom vyjadrení k odvolaniu odporkyne navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Dôrazne odmietol argumentáciu odporkyne, keď účelovo a zámerne uvádza nepravdivé skutky, farizejský tvrdí, že chce obnoviť spolužitie s ním, čo je v príkrom rozpore s jej konaním a vyjadreniami, ktoré poskytla napr. novinárke z týždenníka PLUS 7 DNÍ. Poukázal na to, že súdny znalec MUDr. C. sa na pojednávaní jednoznačne vyjadril o tom, že navrhovateľ je osobou spôsobilou na právne úkony, bez akéhokoľvek obmedzenia, že súdu bola predložená prepúšťacia správa Nemocnice s poliklinikou Považská Bystrica, v ktorej sa touto otázkou zaoberal ošetrujúci lekár MUDr. N. a osobitným písomným vyjadrením nachádzajúcim sa v spise sa vyjadril aj primár psychiatrického oddelenia MUDr. A.. Uviedol, že súdny znalec MUDr. C. bol prítomný na celom pojednávaní, vyjadroval sa k otázkam odporkyne, navrhovateľa a aj súdu a nedospel k poznaniu odporkyne a jej právnej zástupkyne, že navrhovateľ už na pohľad fyzicky spôsobil na pojednávaní neprítomne. Za opodstatnené považoval, keď sudca odporkyňu upozornil, že nie ona so svojou právnou zástupkyňou sú osoby, ktoré by boli oprávnené robiť závery o zdravotnom stave navrhovateľa. Pokiaľ sa týka jeho tvrdenia, že odporkyňa ho podviedla v Egypte, pričom v odvolaní tvrdila, že v Egypte nikdy neboli , predložil ako dôkaz kópiu pasu, v ktorom sú vyznačené víza udelené pri vstupe do Egypta, ktorý navštívili 3-krát. Tieto víza sú vyznačené aj v pase odporkyne a aj syna O.. Uviedol, že odporkyňa chce spochybniť neveru, ktorej sa dopustila v Egypte tým, že bude presviedčať celý svet, že v Egypte nikdy neboli, čím nič nedosiahne. Nevery sa dopustila, sám ju pri nevere pristihol, keď ju nachytal úplne nahú na izbe s Egypťanom a obaja ho prosili, aby z toho nič nerobil, že by to malo katastrofálne následky pre jej amanta. Poprel tvrdenia odporkyne uvádzané v odvolaní, že koná pod nátlakom brata, ktorý chce získať jeho majetok. Opak je pravdou, odporkyňa chce získať majetok navrhovateľa, ktorý si vyžiadal vrátiť od svojho syna, chce získať výhody vdovského dôchodku, ktorý by získala po manželovi, ak by manželstvo nebolo rozvedené, a preto využíva všetky obštrukcie na oddialenie rozvodu. Mal za to, že súd prvého stupňa správne a objektívne vyhodnotil stav, keď konštatoval, že manželstvo účastníkov konania je nefunkčné, keď navrhovateľ jednoznačne nepripúšťa možnosť obnovy manželského spolužitia.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (, v spojení s ) a dospel k záveru, že odvolanie odporkyne nie je dôvodné.

Odvolací súd preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní odporkyňou vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje s právnymi závermi súdu prvého stupňa. Z daného titulu si osvojil dôvody

napadnutého rozhodnutia, na ktoré v celom rozsahu poukazuje v zmysle a na zdôraznenie správnosti a k námietkam odporkyne dodáva nasledovné.

Odporkyňa v podanom odvolaní namietala, že súd prvého stupňa sa nevysporiadal s otázkou spôsobilosti navrhovateľa na právne úkony s ohľadom na predmet tohto konania. Vytýkala súdu prvého stupňa, že otázkou spôsobilosti na právne úkony v danej veci sa mal zaoberať znalec inou znaleckou úlohou, resp. mal byť vypočutý ošetrujúci lekár, a to s poukazom na to, že navrhovateľ od zistenia duševnej poruchy vo februári 2013 doposiaľ sa nepodrobuje žiadnej liečbe, teda jeho stav by mal byť neznemený, ak sa nezhoršil. Navrhovateľovi možno ani nie je dobre zrejmé, aké konanie prebieha, aký je dôsledok tohto konania, a preto rozsudok súdu prvého stupňa označila za nezákonný a predčasný.

Podľa neplatný právny úkon osoby konajúcej duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou.

Predpokladom platnosti právneho úkonu je spôsobilosť účastníka na právny úkon, ktorý účastní robí. Absolútne neplatný je právny úkon, ktorý urobila osoba v duševnej poruche, hoci aj prechodnej, ak išlo o takú duševnú poruchu, ktorá zapríčinila jej (hoci aj dočasnú) nespôsobilosť na urobený právny úkon. Nevyžaduje sa pritom, aby taká osoba bola súdom pozbavená spôsobilosti na právne úkony, alebo aby bola vo svojej spôsobilosti obmedzená. Predpokladom vyslovenia neplatnosti právneho úkonu v zmysle je spoľahlivé zistenie, že účastník právneho úkonu nedokáže posúdiť následky svojho konania alebo svoje konanie ovládnuť.

Pre posúdenie veci sú dôležité všetky skutkové zistenia preukazujúce zdravotný stav a spôsobilosť navrhovateľa na právne úkony v čase udelenia plnej moci L. O., ako aj v čase vedenia tohto konania.

Súd prvého stupňa preto správne zisťoval, či navrhovateľ M. S. v čase udelenia plnej moci L. O., ako i v čase vedenia tohto konania trpel duševnou poruchou, ktorá by ho na tento právny úkon robila neschopným.

V danej veci súd prvého stupňa na zistenie tejto skutočnosti vykonal dokazovanie, po vyhodnotení ktorého dospel k záveru, že navrhovateľ v čase, kedy udelil plnú moc L. O., ako aj v čase vedenia tohto konania bol spôsobilý uvedomiť si dôsledky svojho konania. V tejto súvislosti vychádzal z výpovede svedka psychiatra MUDr. Z. C., ktorý vo svojej výpovedi uviedol, že navrhovateľ nie je pozbavený rozhodnutím súdu spôsobilosti na právne úkony a duševná porucha, ktorou trpí, nenarušuje jeho intelektové a pamäťové schopnosti, pričom navrhovateľ je schopný chápať zmysel a význam a tiež dôsledky konania o rozvod jeho manželstva. Z výpovede svedka ďalej vyplynulo, že pokiaľ navrhovateľ podal návrh o rozvod manželstva, toto jeho rozhodnutie nie je motivované duševnou chorobou, ktorou trpí, ale ide o jeho reakciu na riešenie situácie, v ktorej sa v súčasnej dobe nachádza. V priebehu konania si súd prvého stupňa zadovážil aj správu primára psychiatrického oddelenia MUDr. V. A. z NSP Považská Bystrica zo dňa 23.04.2013, z ktorej vyplýva, že navrhovateľ je hospitalizovaný na Psychiatrickom oddelení v Považskej Bystrici od 27.03.2013. Na oddelenie bol transportovaný priamo z vyšetrovacej väzby po tom, čo mu bola súdnym znalcami, psychiatriami diagnostikovaná alkoholická paranoidne emulačná psychóza a v ich záveroch bola konštatovaná nebezpečnosť pre svoje okolie bez psychiatrickej liečby. Aktuálne po preliečení je pacient v sociálnej remisii (sociálna úzdrava), čiže nevykazuje známky nebezpečia pre svoje okolie v prípade, že sa nebude kontaktovať s manželkou, voči ktorej môže byť potencionálne agresívny. Je schopný sa zúčastniť konania pred súdom. Vychádzajúc aj z výsluchu navrhovateľa na súde prvého stupňa na pojednávaní dňa 29.05.2013, kde sa vyjadroval súvisle k veci, možno uzavrieť, že bol schopný udeliť plnú moc zástupcovi na zastupovanie v tomto konaní a tiež bol schopný chápať zmysel tohto konania. Námietky odporkyne uvádzané v odvolaní v tomto smere preto neboli dôvodné. Pokiaľ odporkyňa navrhla, aby konanie o rozvod manželstva účastníkov prerušil, táto nebola dôvodná, nakoľko z obsahu písomného vyjadrenia k odvolaniu odporkyne vyplýva, že odporca s prerušením tohto konania nesúhlasí. Odvolací súd ďalej po preskúmaní veci dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, keď dospel k záveru, že manželstvo účastníkov je vážne narušené a trvalo rozvrátené, tak ako to vyplýva zo zákonného ustanovenia § 23 ods. 1 Zákona

o rodine. Pre zásadné stanovisko navrhovateľa k rozvodu manželstva nie je ani predpoklad na jeho obnovenie. Aj odvolací súd môže len konštatovať, že spolužitie účastníkov je dlhodobo rozvrátené, keď účastníci v súčasnej dobe nežijú spolu, vzájomne sa nekontaktujú, navrhovateľ sa zdržiava na rôznych ubytovniach v Žiline. Pokiaľ odporkyňa nesúhlasila s rozvodom manželstva z dôvodu, že pokiaľ by navrhovateľ absolvoval liečbu, bola by ochotná s navrhovateľom obnoviť spolužitie, a to aj vzhľadom na jeho vyšší vek, zdravotný stav a tiež zdravotný stav ich syna, len táto skutočnosť nemôže byť dôvodom pre zamietnutie návrhu na rozvod manželstva. Rozvod manželstva je individuálnou otázkou rozvádzajúcich sa manželov a pokiaľ navrhovateľ jednoznačne obnovenie manželstva a spolužitia odmieta, v danom prípade vzhľadom na intenzitu a dĺžku trvania rozvratu, sú splnené zákonné podmienky pre zrušenie manželstva rozvodom.

Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o rozvode manželstva a vo výroku o náhrade trov konania podľa ako vecne správny potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa , veta prvá tak, že účastníci nemajú právo na náhradu trov odvolacieho konania, keď odvolací súd pri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania neaplikoval ust. vety druhej z dôvodu, že v danej veci neboli pre použitie tohto ustanovenia zákonné dôvody.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .