Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9P-182-2013.pdf
PDF · 82.11 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
NM-9P/182/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Mesto nad Váhom sudkyňou JUDr. Lenkou Pavlovičovou vo veci starostlivosti súdu o mal. P. P., nar. dňa XX.XX.XXXX, dieťa rodičov matky L. P., nar. dňa XX.XX.XXXX, bytom Č., Q. XXXX, a otca G. P., nar. dňa XX.XX.XXXX, bytom Č., Ž. XX, dieťa v konaní zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Mesto nad Váhom, o návrhu matky na zvýšenie výživného takto
rozhodol:
I. Otcovi mal. P. P., nar. XX.XX.XXXX, sa s účinnosťou od 31.10.2012 zvyšuje vyživovacia povinnosť k mal. P. zo sumy 66,39 Eur (2.000,- Sk) mesačne na sumu 120,-Eur mesačne, ktorú je povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletého.
II. Nedoplatok otca na zameškanom zvýšenom výživnom k mal. P. za obdobie od 31.10.2012 do 14.11.2013 v celkovej sume 645,05 Eur je otec povinný splácať v mesačných splátkach po 30,- Eur spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok.
III. Týmto sa vo výroku o výživnom mení Rozsudok Okresného súdu Trenčín zo dňa 25.01.2007 č.k. 15C/129/2006-19.
IV. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Podaným návrhom sa matka maloletého domáha, aby súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca voči maloletému zo sumy 66,39 Eur na sumu 150,-Eur. Uviedla výšku svojich nákladov. Uviedla, že oslovila otca maloletého so žiadosťou, aby prispieval na výživu viac, avšak z jeho strany žiadna odozva nebola. Uviedla, že jej chýbajú finančné prostriedky na pokrytie každodenných výdavkov, a to i napriek tomu, že otec maloletého prispieva okrem určeného výživného i na väčšie výdavky syna.
Otec maloletého súhlasil so zvýšením výživného na sumu 100,-Eur mesačne. Uviedol, že sa snaží prispievať aj nad rámec určeného výživného, zaplatil polovicu lyžiarskeho kurzu, kúpil synovi lyžiarsku prilbu, okuliare, k narodeninám, meninám a pri sviatkoch dáva synovi peniaze. Chodia spolu na výlety. Chodí k veterinárovi so psom, ktorý patrí maloletému a jeho matke. So synom chodí lekárovi, tiež mu kupuje lieky.
Kolízny opatrovník navrhol výživné zvýšiť na sumu 100,-Eur z dôvodu, že maloletý navštevuje druhý stupeň základnej školy, takže jeho náklady sú vyššie.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením návrhu, správami o príjmoch rodičov, dokladmi o nákladoch na maloletého, výdavkoch otca a matky, výpismi z účtu matky a výsluchom účastníkov konania.
Rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 25.01.2007 č.k. 15C/129/2006-19 bolo manželstvo rodičov maloletého rozvedené a bola schválená dohoda rodičov, podľa ktorej bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti matky a otcovi bolo uložené prispievať na výživu maloletého sumou 2.000,-Sk mesačne. Účastníci tiež uzatvorili dohodu ohľadne styku otca s maloletým. Od tejto doby k zmene výšky výživného nedošlo.
Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 24 ods. 3, 4, 5 Zákona o rodine rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
Podľa § 62 ods. 1 až 6 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.
Podľa § 65 ods. 1, 2 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.
Podľa § 75 ods. l, 2 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa § 78 ods. 1 až 3 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
V čase posledného rozhodnutia súdu o výživnom mal maloletý cca 7 rokov, v súčasnosti má 13 rokov, navštevuje druhý stupeň základnej školy. Matka maloletého poukázala na výdavky, ktoré má. Uviedla,
že výdavky maloletého zodpovedajú jeho veku. Je astmatik, avšak s týmto žiadne zvýšené výdavky nie sú spojené. Náklady sú hlavne spojené so školou, záujmami maloletého. Zo školy chodia na výlety, tieto náklady platí matka maloletého, otec zaplatil polovicu nákladov na lyžiarsky kurz.
Matka maloletého dosahuje v súčasnosti príjem vo výške 653,98 Eur, nemá inú vyživovaciu povinnosť. Jej náklady sú spojené s ubytovaním, stravou a starostlivosťou o syna. Za nájom, inkaso, elektrinu, internet, telefón, cestovné platí cca 256,-Eur, spláca pôžičku vo výške 20,-Eur mesačne a 29,39 Eur mesačne. Platí si životné poistenie vo výške 23,70 Eur.
Otec maloletého dosahuje čistý príjem vo výške 633,25 Eur, rovnako nemá inú vyživovaciu povinnosť. Býva v rodinnom dome, úver platí vo výške 215,-Eur. Má hlavne náklady spojené s bývaním a stravou. Synovi nad rámec výživného platí poistenie vo výške 8,86 Eur mesačne. Spláca svojmu starému otcovi pôžičku na rekonštrukciu strechy vo výške 50,-Eur mesačne.
Vychádzajúc z takto vykonaného dokazovania je potrebné konštatovať, že predovšetkým na strane maloletého došlo k výraznej zmene pomerov, ktorá odôvodňuje zvýšenie výživného. Je starší, jeho životné náklady sú podstatne vyššie ako v čase pôvodného rozhodnutia o výživnom. Navyše sa od roku 2007 vo všeobecnosti výrazným spôsobom zvýšili náklady na bývanie a stravovanie. Životná úroveň všetkých členov rodiny by mala byť v zásade rovnaká, toto však v súčasnosti v rodine maloletého neplatí. Rodičia maloletého dosahujú približne rovnaký príjem, avšak i pri zohľadnení výživného, ktoré otec na maloletého v súčasnosti platí a pri zohľadnení toho, čo otec maloletému poskytuje navyše, rovnaká životná úroveň rodičov a dieťaťa nie je. Matka z príjmu, ktorý má spolu s výživným cca vo výške 720,37 Eur, vyživuje dve osoby, teda v priemere na jednu osobu má príjem vo výške 360,-Eur. Otcovi maloletého po zaplatení výživného a poistky pre syna zostáva suma 558,-Eur, ktorú môže použiť výlučne na uspokojovanie vlastných potrieb. Proporcionalita tak v danom prípade nie je zachovaná. Súd zohľadnil i skutočnosť, že otec berie syna na výlety, avšak je zrejmé, že matke nezostáva po zaplatení bežných nákladov dostatok finančných prostriedkov na to, aby výlety platila synovi aj ona. Z príjmu, ktorý má, môže uspokojovať iba nevyhnutné výdavky seba a syna, dostáva sa tak do pozície, kedy platí iba nevyhnutné výdavky, zatiaľ čo otec má možnosť synovi poskytnúť zábavu. Je potrebné tiež zohľadniť i skutočnosť, že matka sa o syna osobne stará prakticky každý deň, na nej je ťarcha starostlivosti o zabezpečenie stravy, oblečenia, prípravy do školy. Tieto povinnosti otec maloletého nemá. I takáto starostlivosť sa dá vyjadriť finančne. Nie je preto možné konštatovať, že ak matka i otec dajú synovi po 100,-Eur mesačne, musí z toho vyžiť. Matkina vyživovacia povinnosť je totiž plnená v naturálnej forme.
Súd je preto toho názoru, že otec je schopný podieľať sa vo vyššej miere na výdavkoch maloletého. Pokiaľ otec maloletého poukazoval na to, že platí hypotéku, je potrebné uviesť, že vyživovacia povinnosť voči dieťaťu je základnou povinnosťou rodiča, predchádza všetkým ostatným povinnostiam. I matka maloletého má úvery, ktoré musí splácať a popritom musí zabezpečovať potreby maloletého. Súd preto pri určení výživného zohľadnil nevyhnutné výdavky, ktoré rodičia maloletého majú. Podľa názoru súdu tak je v súčasnosti možné zvýšiť výživné na sumu 120,-Eur. Z tejto sumy výživného bude mať matka maloletého možnosť výraznejším spôsobom uspokojovať potreby dieťaťa (nemajúc na mysli iba základné potreby). Navyše, táto suma výživného neohrozí uspokojovanie potrieb otca maloletého.
Súd výživné otcovi detí zvýšil od 31.10.2012, teda odo dňa podania návrhu na súd, keďže je zrejmé, že už v tomto období boli výdavky dieťaťa vyššie a možnosti otca prispievať na výživu vyššou sumou existovali. Tým vznikol nedoplatok na výživnom za mesiac október 2012 vo výške 1,729 Eur a následne od novembra 2012 do októbra 2013 v každom mesiaci po 53,61 Eur. Vzhľadom k výške nedoplatku súd umožnil otcovi dlh splatiť splátkami po 30,-Eur mesačne.
O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 146 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd do Trenčína. V odvolaní sa má uviesť, kto ho podáva, ktorému súdu je určené, ktorej veci sa týka a čo sa odvolaním sleduje, odvolanie musí byť podpísané a datované.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak odvolateľ nepredloží odvolanie v potrebnom počte rovnopisov a s prílohami, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Je potrebné najmä uviesť, proti ktorému rozhodnutiu odvolanie smeruje (dátum vydania rozhodnutia a spisová značka), v čom sa vidí nesprávnosť rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa odvolateľ domáha. Ak sa účastníci konania práva podať odvolanie výslovne vzdali, toto právo im už nepatrí.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím plnená dobrovoľne, možno sa jej plnenia domáhať v exekúcii.