Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_33T-116-2008.pdf
PDF · 99.2 KB
Case nature
Area
Subarea
33T/116/2008
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Petrom Šuťakom hlavnom pojednávaní dňa 14. novembra 2013 v Prešove takto
rozhodol:
Obžalovaní:
1. M. Y. K. V. N. I. Š., nar. X.X.XXXX v T., trvale bytom Š. Y., T.- V. XX, okr. L.,
2. C. Q. C. K. Z. V. I., nar. X.X.XXXX v T., trvale bytom T., M.. Š. XX,
s ú v i n n í, ž e
že po predchádzajúcej dohode s odsúdenou X. Š. v presne nezistenom čase pred dňom 9.9.2004 navrhli H. V.V., H. F. a N. L.Č., aby ako žiadatelia, dlžníci a ručitelia požiadali L. L. a.s. Pobočka T., o poskytnutie úveru na kúpu alebo rekonštrukciu bytu vo výške po 250.000,- Sk (8.298,48 €) a to napriek tomu, že vedeli, že títo žiadne byty kupovať ani rekonštruovať nechcú. Po odovzdaní ich občianskych preukazov im za účelom vybavenia úverov zabezpečili nepravdivé potvrdenia o zamestnaní a príjmoch, kde následne tieto doklady boli odovzdané pobočke L. L. a.s. T., na Y. ulici č. XX a po príprave úverových zmlúv zo dňa 9.9.2004 a 21.9.2004 ich vyzvali, aby tieto zmluvy prišli podpísať, čo aj žiadatelia urobili, pričom po uzavretí zmlúv a prevzatí peňazí odovzdala za vybavenie úveru 125.000,- Sk (4.149,24 €) C. Q., ktorý mal z týchto peňazí nezistenú sumu aj pre pracovníkov sporiteľne, ktorí vybavujú úvery, vzápätí dať M. Y. a H. F. po prevzatí peňazí odovzdala z nich 130.000,- Sk (4.315,21 €) M. Y.,
t e d a
- zosnovali to, že iné osoby spoločným konaním vylákali od iného úver tým, že ho uviedli do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie úveru a tak mu spôsobili škodu väčšiu a pre seba a pre iného získali väčší prospech.
č í m s p á c h a l i
- trestný čin úverového podvodu podľa § 250a ods. 1,3 Tr. zákona účinného do 31.12.2005 formou organizátorstva podľa § 10 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona účinného do 31.12.2005.
Z a t o i m s ú d u k l a d á:
1. Obžalovanému M. Y.
Podľa § 250a ods. 3 Tr. zákona účinného do 31.12.2005 trest odňatia slobody v trvaní 1 (jedného) roka.
Podľa § 58 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona výkon trestu podmienečne odkladá.
Podľa § 59 ods. 1 Tr. zákona určuje skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov.
2. Obžalovanému C. Q.
Podľa § 250a ods. 3 Tr. zákona účinného do 31.12.2005 trest odňatia slobody v trvaní 1 (jedného) roka.
Podľa § 58 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona výkon trestu podmienečne odkladá.
Podľa § 59 ods. 1 Tr. zákona určuje skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Prešov podal dňa 7.7.2008 obžalobu na H. V., H. F. a N. L. pre trestný čin úverového podvodu podľa § 250a ods. 1, ods. 3 Tr. zákona účinného do 31.12. 2005 formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 Tr. zákona, na obžalovaných M. Y., C. Q. a X. Š. pre trestný čin úverového podvodu podľa § 250a ods. 1, ods. 3 Tr. zákona účinného do 31.12. 2005 formou organizátorstva podľa § 10 ods. 1 písm. a) Tr. zákona a na obžalovaného K.. Y. Y. pre trestný čin úverového podvodu podľa § 250a ods. 2 Tr. zákona účinného do 31.12.2005.
Na hlavnom pojednávaní súd vykonal dokazovanie výsluchmi obžalovaných, výsluchmi svedkov Y. T., K.. Y. Š., K.. Y. K., T. Q., Y. Q., U. F., T. V.Š., K.. L. L., prečítaním svedeckých výpovedí Mgr. H. M., Mgr. C., R. T., M. Z., R. T. a R. V. a prečítaním a oboznámením listinných dôkazov.
Obžalovaná H. F. na hlavnom pojednávaní využila svoje právo a odmietla vypovedať a pretože jej výpovede z prípravného konania boli zabezpečené zákonným spôsobom, tieto boli na hlavnom pojednávaní prečítané. Z prečítaných výpovedi vyplynulo, že v auguste 2004 ju oslovila jej známa Q. Š., či by niekomu nechcela ísť ručiť za úver a že si zarobí a preto si vypýtala občiansky preukaz, ktorý jej nechala asi na dva dni. Potom tam stretla C. Q. a H. V., ktorí práve odchádzali z bytu a vtedy pochopila, že pôjde ručiť V., ktorú poznala. Potom jej Š. povedala, že idú do L. a stretli sa v bare V., kde bol ešte jeden pán, ktorého nepoznala. Potom išli do banky a to ona, V.Á. a Y., kde u nejakého pána v kancelárii podpísala nejaké papiere. V.Í. sa rozprávala s Q. a nevidela, aby mu dávala nejaké peniaze. Q. potom dal Š. 5.000,-Sk, ktorá jej z tejto sumy dala sumu 2.000,-Sk. Ona sama žiadne doklady do banky neniesla a v sporiteľni určite nebol bývalý manžel pani V.. Asi o dva dni na to ju oslovil u Š. Q., či si aj ona nezoberie úver a že potrebuje jej občiansky preukaz. Dňa 20.9.2004 išla do L. spolu s Y. a pred tým istým pracovníkom banky podpísala zmluvu. Po podpise zmluvy na požiadanie vybrala ihneď sumu 170.000,- Sk z účtu, ktorý ona neotvárala a potom Y. v kancelárii od nej pýtal sumu 130.000,-Sk ako odmenu za úver a tieto peniaze mu dala. Následne u Š. požičala 30.000,-Sk Q. a zvyšok minula pre vlastnú potrebu a mala dostať k účtu aj kartu, ale touto nikdy nedisponovala a peniaze mohol vybrať aj nieto iný. Žiadne doklady o príjme a ani doklady o príjme manžela nepredkladala a ona len podpísala papiere v banke. Všetky falošné úverové zmluvy vybavovali K.. Y. spolu s M. Y.. Všetky potrebné papiere vybavoval Q. spolu s Y. a nevedela, kto zabezpečoval výplatné pásky.
Obžalovaný N. L. uviedol, že v tom období robil na aktivačných prácach, nakoľko bol nezamestnaný a prišiel za ním Q., či nepôjde za ručiteľa, kde mu oznámil, že je nezamestnaný a Q. uviedol, že oni s Y. to vybavia. Potom prišli do sporiteľne spolu s pani F., ktorú predtým nepoznal a podpísali úverovú zmluvu, kópiu ktorej nedostal. Za odmenu mal dostať 1.000,-Sk, ktoré mu dal Q.. Banka ho vyzvala na zaplatenie jedenkrát a nevedel, aké povinnosti má ručiteľ a za ručenie dostal odmenu 1.000,-Sk.
Obžalovaná H. V. vypovedala, že ohľadne úveru ju oslovil Q. a preto mu dala občiansky preukaz. Potom jej zavolal domov a dal jej podpísať nejaké papiere. Potom v banke boli podpísať papiere a bola jej ručiť
F. a Q. jej zobral 125.000,-Sk. V tom čase bola nezamestnaná a z úveru chcela vyrovnať dlh. Pri podpise zmluvy jej manžel tam nebol, lebo od rozvodu dvadsať rokov nie sú v kontakte. Okrem občianskeho preukazu žiadne iné doklady nepredkladala. Následne Q. chcel, aby zmenila výpoveď, že peniaze dala na stôl Y. v obálke. Zvyšné peniaze použila na chod domácnosti a v prípade, ak by mala dostatok peňazí, úver by riadne splácala. Asi o týždeň prišiel za ňou Y. a chcel požičať 100.000,-Sk a bol prekvapený, že peniaze zobral Q..
Obžalovaný M. Y. uviedol, že V. aj F. spoznal cez Q. a bol v podstate iba medzičlánok medzi bankou a nimi. Pred podpisom zmluvy im odovzdal tlačivá, ktoré vyplnené priniesli a on ich odniesol do banky a čakali na vyhodnotenie. Po vyhodnotení uvedené osoby boli kontaktované cez Q., aby doniesli občiansky preukaz a prišli podpísať zmluvy. Nikdy žiadnu odmenu nedostal a jeho odmenou mala byť provízia, keby cez jeho realitnú kanceláriu by kupovali byty. Keď dostal vyplnené žiadosti, tieto už obsahovali všetky potrebné doklady. V. a F. neboli za ním osobne, ale že chcú kúpiť byt, mu oznámil Q.. Tlačivá k úverom mal od K.. Y. a kontroloval iba úplnosť vypísania a nikdy nekontroloval pravdivosť údajov.
Obžalovaný C. Q. vypovedal na hlavnom pojednávaní, že s Y. sa spoznal cez pána V. a Y. povedal, že sa dajú vytiahnuť peniaze z banky. On oslovil V. a on v banke nebol, obe si zobral k sebe Y. a ani žiadne žiadosti neodovzdával a má vedomosť, že poskytla Y. občiansky preukaz. Potom boli podpísať zmluvy a cez Š. spoznal aj F.. V. mu dala 125.000,-Sk a tieto zobral a išli do T. a tieto dal Y., ktorý mu po V. poslal 5.000,-Sk. Pri podpise zmluvy V., F. tam nebola a vždy chodieval podpisovať zmluvy iba žiadateľ spolu s Y.. Od F. žiadne peniaze nepýtal a požičala mu sumu 30.000,-Sk. S K.. Y. sa stretli iba raz, keď boli za ním s manželkou ohľadne úveru. Pani V. býva vedľa neho a keď Y. volal, že má prísť podpísať zmluvu, tak jej to odkázal. Vzhľadom na rozpory vo výpovediach bola prečítaná jeho výpoveď z prípravného konania a uviedol, že pravdivá je výpoveď z hlavného pojednávania, nevie, kto vypisoval žiadosti o úvery a následne zotrval na svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní. Bola vykonaná aj konfrontácia so spoluobžalovanou V., kde táto uviedla, že F. jej povedala, že takéto pečiatky videla u Š. v šuflíku.
Takisto obžalovaná Š. na hlavnom pojednávaní odmietla vypovedať a preto bola prečítaná jej výpoveď z prípravného konania, kde vypovedala že pozná F. a aj Q. a keď prišli na návštevu, začali sa rozprávať o nejakých úveroch a pochopila, že F. chce zobrať úver. V septembri 2004 bola na stretnutí v pri sporiteľni, kde boli prítomní Q., F. a V., ktorú predtým nepoznala a potom prišiel aj Y.. Potom išli do banky a keď vyšli von, Q. jej dal 5.000,-Sk, kde jej povedal, že tritisíc je jeho dlh a zvyšok má dať V.. O týždeň boli znova u nej F. s Q. a bavili sa o nejakej pôžičke a F. mala pri sebe 40.000,-Sk a z toho požičala Q. 30.000,-Sk. Taktiež je povedala, že pôžičky vybavujú Q. s Y.. Nikdy nenahovárala F. na pôžičku a iba tam pred bankou strážila vnuka F..
Posledný obžalovaný K.. Y. uviedol, že pracoval v L. L. ako poradca a mali sami vyhľadávať klientov a zoznámil sa s Y., ktorý vlastnil realitnú kanceláriu. Y. mu dodal 5-6 klientov a všetky úvery boli riadne splácané s výnimkou F. a V.. Klient doniesol doklady k úveru a banka potom overovala údaje a to v Sociálnej poisťovni a pri nesplácaní úveru oslovili oboch spoludlžníkov, ktorí uviedli, že ich údaje boli zneužité. Pri podpise zmluvy bol prítomný žiadateľ, teda V., muž o ktorom predpokladal, že je jej manželom, pani K. a on . Bol prítomný aj pán Y. a pani F.. Totožnosť osôb sa overovala prostredníctvom občianskych preukazov. Keďže on úver pripravoval, schváliť ho musel niekto iný a preto tam bola prítomná pani K., ktorej úlohou to bolo. Pri spolupráci s Y.Š. nebola dohodnutá žiadna provízia a to ani z jednej ani z druhej strany.
Svedkyňa Y. T. uviedla, že nikoho z obžalovaných nepozná a pozná iba svedka V. a taktiež jej firma nevydávala žiadne potvrdenia a nič jej nehovoria ani mená Y. a R. T. a nikdy neviedla účtovníctvo pre tieto osoby.
Ďalší svedok K.. Y. Š. uviedol, že pozná obžalovaného K.. Y., ktorý pracoval ako osobný poradca a bolo jeho povinnosťou spracovať úverový prípad, skontrolovať všetky potrebné doklady a následne preverovať pravdivosť dokladov. Ohľadne kontroly príjmov žiadateľa bol rozdielny postup, či žiadateľ mal účet v banke alebo doniesol potvrdenie o príjme a vždy pri každom úvere bol spracovateľ úveru a schvaľovateľ úveru. Žiadateľ ako aj ručiteľ mali byť osobne prítomní. Spracovateľ ako aj schvaľovateľ úveru mali k dispozícii kompletný materiál a určite existovali aj pravidlá ohľadne schvaľovania úverov.
Svedkyňa K.. Y. K. uviedla, že pracovala v pozícii osobného poradcu. S K.. Y. sedeli v jednej kancelárii a boli dané smernice, kde žiadosť spracoval zadávateľ a následne bol predložený schvaľovateľovi, kde sa kontroloval rating a spracovateľom úveru v tom prípade bol K.. Y. a žiadateľom pán V.. Boli hodnotení podľa plánov a obchodov a boli odmeňovaní fixným platom a všetky obchody boli bodované a dostávali kvartálne odmeny, na ktoré bol nárok, keď bol splnený plán na 85 %. Boli vydané aj interné smernice ústredím, podľa ktorých sa mali spravovať. Ona bola v tom prípade schvaľovateľom a nebolo v jej náplni kontrolovať zmluvu ani údaje a ani interný predpis im takúto povinnosť neukladal.
Z výpovede Y. Q. vyplynulo, že pozná V., ktorá k nim chodievala na návštevy a pozná taktiež Y. a Š.. Manžel bol ako svedok pri úvere a následne boli za pánom Y., kde bola určitá výmena názorov s Y. a taktiež za ňou chodieval aj syn pani Š..
Svedok U. F. na hlavnom pojednávaní uviedol, že nepretržite pracuje v T. Š. a v L. nikdy nepodpisoval žiadne dokumenty a o úvere sa dozvedel až keď mu prišla urgencia z banky a osobne bol za K.. L., ktorý si pozval K.. Y. a z obžalovaných pozná iba svoju bývajú manželku. Číslo jeho občianskeho preukazu sa dostalo do zmluvy o splátkovom úvere tak, že je stálym klientom v L. a stamadiaľ mali jeho číslo.
Svedok T. V. vypovedal, že pozná obžalovaných Q., Y. a K.. Y.. K.. Y. neustále spomínal obžalovaný Y. a o úver žiadal iba raz a to nebohému W. a s obžalovaným Y. sa stretol osobne, keď bral úver pre svoju osobu.
Posledný vypočutý svedok L. L. uviedol, že pracoval ako riaditeľ mestskej pobočky, kde spomínal, že došiel pán F. s pánom Y. a túto vec ďalej prešetroval, ten kto bol zodpovedný za úver. Boli schválené smernice, kde boli konkrétne kompetenčné stupne a na základe týchto mali zamestnanci postupovať a bližšie sa k uvedeným zmluvám nevedel vyjadriť.
Boli prečítané svedecké výpovede svedkov, z ktorých vyplynulo, že Mgr. M. a Mgr. C. vystupovali ako zástupkyne poškodeného L. L., kde sa vyjadrovali iba k spôsobenej škode, kde voči obžalovaným H. V. a H. F. si uplatnili škodu vo výške 274.328,20 Sk. R. T. uviedol, že z obžalovaných nikdy nikoho nezamestnával, ani pečiatku takého druhu a rozmeru nepoužíval ako je na potvrdeniach o príjme. Svedok M.Š. Z. taktiež uviedol, že žiadne potvrdenia pre U. F. a N. L. nevydával. Z výpovede svedka R. V. vyplynulo, že s obžalovanou H. V. sa rozviedol v roku 1986 a odvtedy sa s ňou nestretáva, nepodpisoval žiadnu zmluvu a ani vo firme T. - J. nikdy nepracoval.
Z oboznámených listinných dôkazov vyplynulo, že obžalovaná H. V. uzatvorila zmluvu o splátkovom úvere č. 0503139573 na sumu 250.000,- Sk, kde ako dlžník vystupoval R. V.. Predložila potvrdenie o príjme z firmy R. Y. - V.. Ako ručiteľka vystupovala H. F., ktoré predložila potvrdenia o príjme z firmy R.W. T. - J. a podpísala aj dohodu o ručení. Ďalej obžalovaná H. F. uzatvorila so L. L. zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXXX zo dňa 21.9.2004, kde ako spoludlžník vystupoval U. F., ktorý mal byť zamestnaný u M. Z.. Ako spoludlžník v tejto veci vystupoval N. L., ktorý podpísal zmluvu o ručení.
Boli oboznámené odpisy z registra trestov, z ktorých vyplynulo, že obžalovaný M. Y. bol doposiaľ dvakrát súdne trestaný, kde v jednom prípade sa naňho hľadí akoby nebol odsúdený a pri odsúdení Okresným súdom T. sp. zn. XX M. XX/XX zo dňa 6.9.2012 sa naňho vzťahuje amnestia prezidenta SR zo dňa 2.1.2013 a taktiež sa naňho hľadí akoby nebol odsúdený. Obžalovaný C. Q. bol doposiaľ desaťkrát súdne trestaný a naposledy rozsudkom Okresného súdu T. sp. zn. XX M. XX/XX zo dňa 11.11.2010 pre trestný čin úverového podvodu podľa § 250a ods. 1, ods. 3 Tr. zákona účinného do 31.12.2005, kde mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní osemnásť mesiacov, ktorého výkon mu bol odložený na skúšobnú dobu dvoch rokov a na toto odsúdenie sa vzťahuje amnestia prezidenta SR zo dňa 2.1.2013 a predtým bol odsúdený v roku 1993 pre trestný čin zanedbania povinnej výživy podľa § 213 ods. 2, 3 Tr. zákona účinného do 31.12.2005.
Súd zhodnotil vykonané dôkazy na hlavnom pojednávaní jednotlivo ako aj ich súhrnne a zistil nasledujúce skutočnosti:
Rozsudkom Okresného súdu T. sp. zn. XX M. XXX/XX zo dňa 10.6.2011 boli obžalovaní H. F. a N. L. uznaní vinnými z trestného činu úverového podvodu podľa § 250a ods. 1, 3 Tr. zákona účinného do 31.12.2005 formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 Tr. zákona, obžalovaná X. Š. bola uznaná
vinnou z trestného činu úverového podvodu podľa § 250a ods. 1, 3 Tr. zákona účinného do 31.12.2005 formou organizátorstva podľa § 10 ods. 1 písm. a) Tr. zákona a obžalovaný K.. Y. Y. z trestného činu úverového podvodu podľa § 250a ods. 2 Tr. zákona účinného do 31.12.2005 a rozsudok voči všetkým vyššie menovaným nadobudol právoplatnosť.
Z vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní mal súd jednoznačne za preukázané, že odsúdená H. F. uzatvorila dňa 9.9.2004 zmluvu o splátkovom úvere so L. L., a.s, kde jej bola poskytnutá suma 250.000,-Sk, kde ako ručiteľka vystupovala H. V. a obe predložili nepravdivé doklady o svojom zamestnaní a príjme a navyše obž. F. ako spoludlžníka uviedla svojho bývalého manžela, s ktorým nežije v spoločnej domácnosti.
Obdobne obžalovaná H. F. predložila nepravdivé údaje o svojom príjme vo firme R. T. - J. a ako spoludlžník vystupuje jej manžel U. F., a ručiteľom v tejto veci bol obžalovaný N. L.. Na tejto trestnej činnosti sa podieľala aj odsúdená X. Š., ktorá oslovila F., aby išla niekomu za ručiteľa a následne spolu s obžalovanými Y. a Q. zabezpečili nepravdivé údaje o zamestnaní a príjmoch dlžníkov, spoludlžníkov a ručiteľov a nahovorili odsúdených F., L. a V., aby zobrali úvery zo L. L..
Obžalovaný M. Y. spáchanie skutku v celom rozsahu poprel a uviedol, že bol iba medzičlánkom medzi odsúdenými a Q. a on iba do banky zaniesol tlačivá, ktoré mu doniesli vyplnené. Zo skutku ho usvedčuje výpoveď obžalovaného Q., ktorý uviedol, že Y. mu navrhol, že sa dajú z banky vytiahnuť peniaze, taktiež ho usvedčuje výpoveď odsúdenej F..
Obžalovaný C. Q. uviedol, že žiadne podvody nerobil, ale zo skutku ho usvedčujú výpovede odsúdených Š., V. a F., ktoré uviedli, že to celé navrhol obžalovaný C. Q. a navrhol im, aby zobrali peniaze z banky.
Podľa názoru súdu obaja obžalovaní sa formou priameho úmyslu podieľali na trestnej činnosti odsúdených F. a V. a túto trestnú činnosť zosnovali spolu s už odsúdenou X. Š. a zabezpečovali nepravdivé doklady a tým napomáhali v trestnej činnosti vyššie uvedených odsúdených a teda spáchali trestný čin úverového podvodu podľa § 250a ods. 1, ods.3 Tr. zákona účinného do 31.1.2005 formou organizátorstva podľa § 10 ods. 1 písm. a) Tr. zákona účinného do 31.12.2005.
Obaja obžalovaní sú plne trestnoprávne subjekty a nie sú žiadne pochybnosti o ich spôsobilosti ovládať svoje konanie a rozpoznať nebezpečnosť svojho konania pre spoločnosť a konali formou priameho úmyslu podľa § 4 písm. a) Tr. zákona účinného do 31.12.2005.
Pokiaľ ide o trest, súd vychádzal zo všetkých zásad pre ukladanie trestov určených v Trestnom zákone a vychádzal z trestnej sadzby ustanovenej v osobitnej časti trestného zákona, kde za trestný čin úverového podvodu podľa § 250a ods. 3 Tr. zákona umožňuje uložiť trest odňatia slobody v trvaní jeden až päť rokov. Súd dospel k záveru, že na obžalovaného M. Y. sa pozerá akoby nebol odsúdený a rovnako posledné odsúdenie u obžalovaného C. Q. je zahladené amnestiou prezidenta SR zo dňa 2.1.2013 a predchádzajúce odsúdenie je z roku 1993, teda u oboch obžalovaných dospel k záveru, že na dosiahnutie účelu trestného zákona a to individuálnej ako aj generálnej prevencie postačuje aj trest odňatia slobody v trvaní jedného roka, teda na dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby a nie je potrebné na nich pôsobiť trestom odňatia slobody spojeným s jeho výkonom, ale postačuje aj samotná hrozba trestu, aby obžalovaní mohli svojim správaním v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia preukázať svoje polepšenie.
Na základe uvedeného im uložil obom tresty odňatia slobody v trvaní jedného roka, ktorých výkon odložil na skúšobnú dobu osemnástich mesiacov a tento trest považoval za zákonný a spravodlivý.
Pokiaľ ide o uplatnenú škodu, nakoľko súd poškodeného L. L., a.s. s jej nárokom na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie už v pôvodnom rozsudku zo dňa 10. júna 2011, tento rozsudok neobsahuje výrok o náhrade škody.
Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností, súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.