Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (8)Rozhodnutie_10P-1-2012.pdf
PDF · 91.33 KB
Case nature
Area
Subarea
10P/1/2012
Rozhodnutie
Okresný súd v Leviciach sudkyňou E.. D. P., vo veci starostlivosti o mal. C. G., F.. XX.XX. XXXX v konaní zastúpená Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Levice, z rodičov: L. P., F.. XX.X. XXXX, T. J. XXX v konaní zastúpená D.. L. B., advokátkou so sídlom F. W., Š. X/X I. W. G., F.. X.X. XXXX, T. R. A. XXX, v konaní zastúpený E.. F. H., advokátkou so sídlom A., E..S.. Š. X, o úprave výkonu rodičovských práv a povinností, takto
rozhodol:
Mal. C. ,nar. 17.12. 2007 sa z v e r u j e do osobnej starostlivosti matke.
Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. dieťaťa sumou 45,-EUR mesačne vždy do 15.teho dňa toho-ktorého mesiaca vopred k rukám matky, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku.
Otec je o p r á v n e n ý stretávať sa s mal. dieťaťom každý párny týždeň od piatku 17,00 hod. do nasledujúcej nedele 17,00 hod. každý nepárny týždeň v sobotu od 9,00 hod. do 17,00 hod., každý párny rok v čase jarných prázdnin od pondelku 9,00 hod. do piatku 17,00 hod., každý párny rok od 24.12. od 9,00 hod. do 25.12. do 17,00 hod., každý nepárny rok od 26.12. od 9,00 hod. do 27.12. do 17,00 hod. a od 31.12. od 9,00 hod. do 5.1. nasledujúceho roka do 17,00 hod., v čase letných prázdnin od 1.7. od 9,00 hod. do 14.7. do 20,00 hod., a od 1.8. od 9,00 hod. do 14.8. do 20,00 hod.
Rodičia sú navzájom oprávnení a povinní maloleté dieťa si odovzdať a prevziať v stanovený čas pred bytom matky.
Súd návrh otca na zverenie dieťaťa do jeho osobnej starostlivosti z a m i e t a.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
O náhrade trov štátu r o z h o d n e súd samostatným uznesením.
odôvodnenie:
Otec mal. dieťaťa dňa 2.1. 2012 na tunajší súd podal návrh na úpravu práv a povinností rodičov k mal. dieťaťu. Maloletú žiadal zveriť do svojej osobnej starostlivosti a zo strany matky určiť minimálne výživné. Poukázal na to, že dieťa od narodenia býva v domácnosti jeho rodiny. Pokiaľ je v práci, starostlivosť o maloletú zabezpečuje jeho matka. V mieste bydliska navštevuje aj materskú školu. Vlastne dcéra je cez týždeň u neho a cez víkend u matky. Poukázal na závery znaleckého posudku v zmysle ktorého, maloletej terajší stav vyhovuje. Záverom uviedol, že ako otec je schopný o dieťa sa postarať, pričom od matky nežiada žiadne výživné a kedykoľvek by jej umožnil styk s dcérou.
Dňa 12.12. 2011 matka dieťaťa na okresný súd Nové Zámky podala tiež návrh na úpravu práv a povinností rodičov k dieťaťu v ktorom žiadala maloletú zveriť do jej osobnej starostlivosti a otca zaviazať prispievať na jej výživu sumou 26,-EUR mesačne. Spis bol postúpený tunajšiemu súdu, kde sa konanie viedlo pod sp.zn. 15P/101/2012. Uznesením zo dňa 13.2. 2012, č.k. 15P/501/2012-45 boli oba návrhy spojené na spoločné konanie. Matka uviedla, že s otcom dieťaťa spolužitie prerušila, nakoľko ďalej nevedela psychicky zvládnuť situáciu v rodine otca. Rodina žila bez peňazí, nebola u nich žiadna sociálna istota. Keďže ona pracovala, odovzdávala väčšinu výplaty rodine otca, ktorá ju v deň výplaty čakala pred bránou podniku. Navrhla otcovi odsťahovať sa do bydliska jej rodičov s čím však nesúhlasil. Po prerušení spolužitia si dieťa chcela zobrať s čím otec nesúhlasil z dôvodu, že údajne bude dcéru vychovávať proti nemu. Dieťa veľmi ľúbi, vie mu zabezpečiť všetko potrebné. Teraz s dieťaťom trávi málo času. Na dcéru prispieva sumou 25,-EUR mesačne, kupuje jej ošatenie, hračky. Potvrdila, že dieťa má rado oboch rodičov. Ďalej poukázala na závery znaleckého posudku v zmysle ktorého v tomto veku ešte u dieťaťa pretrváva ukotvenie na matku. Striedavá starostlivosť neprichádza do úvahy z dôvodu vzdialenosti bydlísk rodičov. Má za to, že otec má nezodpovedný prístup k pracovným povinnostiam, nakoľko vždy pracoval len na dohodu resp. ako nezamestnaný vykonával aktivačné práce, má dlhy voči bankovým aj nebankovým subjektom, ktoré neuhrádza. Styk otca žiadala upraviť každý párny týždeň od piatku 16.00 hod. do pondelku 8.00 hod., prvé dva júlové a posledné dva augustové týždne, cez Vianoce nepárny rok od 26.12. do 28.12., od 1.1. do 3.1. (v párny rok tieto dni bude maloletá u matky).
Kolízny opatrovník s poukazom na závery znaleckého posudku navrhol maloletú zveriť do osobnej starostlivosti matke, zo strany otca určiť výživné 50,-EUR mesačne a styk otca upraviť na každý nepárny týždeň od piatku do nedele a párny týždeň v sobotu.
Na základe vykonaného dokazovania zistil súd tento skutkový stav:
Mal. dieťa pochádza z mimomanželského pomeru. Rodičia dieťaťa mali vytvorenú domácnosť u rodičov otca vo Veľkých Ludinciach. Matka naďalej odmietala zotrvať v tejto domácnosti a odsťahovala sa k rodičom do Salky začiatkom decembra 2011. Nakoľko otec dieťaťa nechcel spolužitie prerušiť, odišiel s ňou. Rodičia matky ani sama matka nechcela, aby sa otec zdržiaval v ich domácnosti vrátil sa späť do Veľkých Ludiniec, pričom si matka odišla pre osobné veci ( 4.12. 2011). Dieťa zostalo u otca, ktorý ho matke odmietol vydať. Do 25.12. 2011 sa matka s maloletou stretávala, následne jej otec styk neumožnil s tým, že maloletá je vychovávaná proti nemu. Dňa 1.2. 2012 matka na okresný súd v Nových Zámkoch podala návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým sa domáhala vydania
mal. C. do jej starostlivosti. Následne 3.2. 2012 návrh zobrala späť, nakoľko v ten istý deň s otcom uzatvorili mimosúdnu dohodu ( čl. 22) v zmysle ktorej do rozhodnutia súdu bude mal. Dóra od piatku 16,00 hod. do nedele 16,00 hod. u matky. Rodičia dohodu rešpektujú. Matka bola s maloletou po dohode s otcom aj dva týždne v čase letných prázdnin a niekoľko dní počas Vianočných sviatkov. Obaja rodičia maloletej kupujú ošatenie, hračky a pod. Matka po začatí konania na výživu maloletej začala prispievať sumou 25,-EUR mesačne.
Zo správy o šetrení rodinných pomerov na strane oboch rodičov súd zistil, že otec býva v rodinnom dome so svojou matkou, dvoma plnoletými bratmi, švagrinou a synovcom. K dispozícii má dve izby, ostatné priestory sú spoločné. Matka tiež obýva rodinný dom vo vlastníctve svojich rodičov. Má k dispozícii jednu izbu, ďalšie priestory užíva spolu so svojimi rodičmi a starou matkou.
Mal. Dóra od 16.1. 2012 navštevuje materskú školu vo Veľkých Ludinciach. Adaptácia prebehla bez problémov. Dieťa je vyrovnané, bez výkyvov v správaní. Je samostatná. Otec a stará matka sa o maloletú príkladne starajú. Dieťa je čisté a urpavené. Mesačné školné predstavuje 3,30 EUR, denné stravné 0,90 EUR.
Obaja rodičia sú zamestnaní. Matka dosahuje priemerný čistý mesačný príjem 132 481 HUF, t.j. 435,08 EUR a otec 299,63 EUR. Inú vyživovaciu povinnosť nemajú. Pracujú v trojsmennej prevádzke.
Súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie z odboru psychológia. Zo záverov znaleckého posudku vypracovaného znalecom H.. H. E. vyplýva, že osobnostná úroveň mal. C. je na úrovni populačného nadpriemeru. Vzťah maloletej k obom rodičom je kladný, bezprostredný, spontánny. U dieťaťa nie sú vo vzťahu k tomu-ktorému rodičovi rozdiely pričom súčasnú situáciu komentovala : „ takto mi je dobre, chcem, aby to takto aj zostalo. Rada chodím k otcovi a je mi dobre aj u mamičky“. Vzťah každému z rodičov k maloletej je kladný. Obaja rodičia majú dobré osobnostné predpoklady pre zvládnutie osobnej starostlivosti o mal. dieťa. U mal. dieťaťa v tomto veku ešte pretrváva ukotvenosť na matku, preto znalec uprednostňuje starostlivosť o mal. dieťa matkou. Osobnostná úroveň mal. C. je na veľmi dobrej úrovni aj pri striedavej starostlivosti zo strany matky a otca z čoho znalec usudzuje, že obaja rodičia dokážu maloletej zabezpečiť vhodné výchovné prostredie.
Podľa § 36 odsek 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti.
Podľa § 62 odsek 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 odsek 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 odsek 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 odsek 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 odsek 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 odsek 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
V prejednávanej veci mal súd preukázané, že návrhy rodičov na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k mal. C.S. sú dôvodné, nakoľko rodičia dieťaťa spolu od 4.12. 2011 nežijú. K dohode rodičov o výkone ich rodičovských práv a povinností k maloletej nedošlo, obaja žiadajú maloletú zveriť do svojej osobnej starostlivosti. Pri rozhodovaní o úprave rodičovských práv a povinností súd predovšetkým prihliadol na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia. Tiež súd zisťoval, ktorý z rodičov je vzhľadom na záujem mal. dieťaťa väčšmi spôsobilý na výkon osobnej starostlivosti o dieťa, t.j. zverením ktorému z rodičov budú zabezpečené najpriaznivejšie podmienky pre priaznivý vývoj dieťaťa z dlhodobého hľadiska. V
konaní bolo preukázané, že vzťah oboch rodičov k maloletej a naopak je kladný, dieťa nepreferuje ani jedného z rodičov. Bolo tiež preukázané, že obaja rodičia majú osobnostné predpoklady pre výkon osobnej starostlivosti o mal. C.. Súd sa preto zaoberal i možnosťou zverenia dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. V danom prípade však takáto úprava nie je možná, nakoľko vzdialenosť bydlísk rodičov je okolo 50 km, rodičia pracujú v trojsmennej prevádzke, a nie sú schopní zabezpečiť, aby v súčasnosti maloletá navštevovala jedno predškolské zariadenie resp. od septembra základnú školu. Vzhľadom k veku mal. dieťaťa, kedy je prioritné uspokojovanie jeho emocionálnych potrieb a blízkosť matky, ako aj z psychologickej požiadavky akceptovať rovnosť pohlaví, súd mal. C. zveril do osobnej starostlivosti matke. Rovnosť pohlaví ( matka - dcéra ) pri výchove v tomto veku je podľa názoru súdu žiadúca pre správny rozvoj identity dieťaťa, chápanie totožnosti mužskej resp. ženskej. Identifikácia so ženským rodom predpokladá stereotyp dievčenskej role s vlastnosťami ako empatia, láskavosť, citlivosť, jemnosť. Je zrejmé, že od prerušenia spolužitia rodičov rolu matky vo výraznej miere nahrádzala matka otca. Pri rozhodovaní o zverení maloletej do osobnej starostlivosti matke súd prihliadol i na vyjadrenie znalca v znaleckom posudku. V danom prípade vyjadrenie mal. dieťaťa u znalca spočívajúce v tom, že takáto situácia mu vyhovuje je s poukazom na vek maloletej, ktorá nie je schopná sa k tejto otázke relevantne vyjadriť bezpredmetná a súd jej vyjadrenie nebral do úvahy pri svojom rozhodnutí.
Prihliadnuc na zachovanie vzťahu maloletej k obom rodičom, súd upravil v širšom rozsahu styk otca s maloletou tak, aby mal možnosť naďalej spoluúčasti na výchovek dieťaťa a zároveň, aby nedošlo k narušeniu ich vzájomných citových väzieb ale naopak, je potrebné tieto väzby v záujme riadneho psychického vývoja mal. C. zachovávať a naďalej prehlbovať. Úlohou matky je, aby vytvárala priaznivé podmienky pre styk maloletej s otcom a to najmä vedením dcéry k správnemu vzťahu k otcovi, uznávajúc i dôležitosť otcovskej role v živote dieťaťa.
Výživné zo strany otca určil súd vo výške 45,-EUR mesačne, ktoré výživné je primerané súčasným odôvodneným potrebám maloletej, ktorá navštevuje predškolské zariadenie, je zdravá, nemá osobitné záujmy ako i možnostiam a schopnostiam oboch rodičov s poukazom na výšku ich príjmu a skutočnosť, že inú vyživovaciu povinnosť nemajú. Takto určené výživné spolu s výživným zo strany matky a rodinnými prídavkami plne pokryje súčasné odôvodnené potreby dieťaťa a rešpektuje zásadu, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov a to tak v pozitívnom ako i negatívnom zmysle. Pri určení výživného súd prihliadol i na skutočnosť, že otec s maloletou má styk upravený každý víkend teda i v tejto súvislosti mu vznikajú odôvodnené náklady.
S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, súd návrh otca ako nedôvodný zamietol.
O náhrade trov konania rozhodol súd v súlade s § 146 odsek 1 písm. a), nakoľko sa jedná o konanie, ktoré sa mohlo začať i bez návrhu.
O náhrade trov štátu na trovách znaleckého dokazovania rozhodne súd samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Nitre, v troch písomných vyhotoveniach. Odvolanie musí obsahovať označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, označenie mena, zamestnania a bydliska
účastníkov, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu opovažuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha, musí byť podpísané a datované.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že :
- v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti,
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205 a)
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na výkon rozhodnutia alebo na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.