Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_23Co-2-2013.pdf
PDF · 79.73 KB
Case nature
Area
Subarea
23Co/2/2013
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v právnej veci navrhovateľa: Home Credit Slovakia, a.s., IČO: 36 234 176 so sídlom Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, proti odporcovi: M. W., nar. X.XX.XXXX, bytom W. XXX/A, S., zastúpený advokátom JUDr. Roman Jurík, so sídlom Račianska 62, 831 02 Bratislava 3, o zaplatenie 4.872,69 € s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu v Dunajskej Strede č.k. 6C/190/2011- 26 zo dňa 21. júna 2012 takto
rozhodol:
Rozsudok súdu I. stupňa sa v napadnutej zamietajúcej časti r u š í a vec s a mu v r a c i a na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Prvostupňový súd rozhodol, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi 2.013,21 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,024 % denne z tejto sumy počnúc od 27.2.2010 až do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku sa návrh zamietol a o trovách rozhodol, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Súd preskúmal účastníkmi uzavretú zmluvu o úvere z pohľadu § 4 Zákona č. 258/2001 Z.z. účinného ku dňu uzavretia zmluvy o úvere, teda 3.10.2008, pričom zistil, že táto zmluva neobsahuje podstatné náležitosti podľa § 4 ods. 2 citovaného zákona a to konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru podľa § 4 ods. 2 písm. g/ citovaného zákona, ako ani výšku, počet a termíny splátok istiny , úrokov a iných poplatkov podľa § 4 ods. 2, písm. i/ citovaného zákona ani iné podstatné náležitosti. Pri nesplnení podmienok podľa odseku 1/ je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať, alebo dodaný tovar, alebo poskytnutá služba. Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2/ písm. a,b,d - j , k,l poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Preto s poukazom na § 4 ods. 3 citovaného zákona treba mať aj v tomto prípade za to, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za tohto predpokladu súd od celkovej poskytnutej výšky úveru vo výške 3.153,42 € odpočítal podľa histórie platieb odporcu to, čo odporca na úvere uhradil a zostáva neuhradená istina 2.013,21 € a zároveň priznal s poukazom na § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka navrhovateľovi aj úrok z omeškania z tejto istiny. Podľa § 142 ods. 2 O.s.p. súd vyslovil, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
V proti tomuto rozsudku podal odvolanie navrhovateľ podľa ustanovenia § 205 ods. 2 písm. b) O.s.p. Pretože súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. navrhovateľov
- odvolateľ súhlasí s tým, že v čase uzavretia úverovej zmluvy sa podľa § 4 ods. 2 písm. d) vtedy platného zákona číslo 285/2001 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch vo vzťahu k obsahovým náležitostiam spotrebiteľských zmlúv vyžadovalo rozhodnutie konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, navrhovateľ však nesúhlasí s tým, že v úverovej zmluve nebola dohodnutá konečná splatnosť spotrebiteľského úveru tej súvislosti poukázala na vyhlášku číslo 620/2007 Z.z., ktorá bola platná a účinná v čase uzavretia zmluvy medzi navrhovateľom a odporcom, keď v bode 2 C prílohy k tejto vyhláške sa uvádza, že výška počet a termíny splátok ponúknutého úveru sa majú uviesť... Ak z predchádzajúcich údajov o počte a termínoch splátok ponúknutého spotrebiteľskou úveru nie je zrejmá konečná splatnosť ponúkaného úveru uvádza sa, do akého obdobia musí byť ponúkaný spotrebiteľský úver splatený. Navrhovateľ trvá na tom, že úverová zmluva číslo 3810016868 uzavretá dňa 20.10.2008 medzi navrhovateľom a odporcom obsahovala konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, ktorá bola odporcovi zrejmá z údajov o počte termínu splátok úveru, ako aj z údaju o lehote splatnosti. Údaje o počte splátok je uvedený v predmetnej úverovej zmluve v bode 36 a lehota splatnosti 84 mesiacov po poskytnutí úveru v bode 44, ďalej v predmetnej zmluve obsiahnutý bod 41, ktorý odkazuje o 2 riadky nižšie na text, v ktorom je uvedené, že klient je povinný splácať úver v pravidelných mesačných splátkach a to počínajúc kalendárnym mesiacom bezprostredne nasledujúcim po dátume poskytnutia úveru. Prvá splátka je splatná práve po mesiaci od dátumu poskytnutia úveru. Ak nasledujúci kalendárny mesiac po poskytnutí úveru neobsahuje poradové číslo dňa v mesiaci, v ktorom bol úver poskytnutý, splatnosť týchto splátok bude stanovená na posledný deň v príslušnom kalendárnom mesiaci. Aj, keď nebol v úverovej zmluve výslovne uvedený presný deň konečnej splatnosti úveru, tak predmetnej zmluve bolo celkom jednoznačne uvedený spôsob jej určenia, spotrebiteľovi teda nerobilo problém odvodiť si týmto spôsobom na základe údajov obsiahnutých v úverovej zmluve konkrétny dátumu konečnej splatnosti úveru. Preto ho navrhol navrhovateľ napadnutý rozsudok zmeniť tak, že návrhu v celom rozsahu vyhovieť.
K odvolaniu sa vyjadril právny zástupca žalovaného. Odvolanie vychádza z účelového výkladu § 4 ods. 2 zákona číslo 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch súd správne vyložil a aplikoval ustanovenia, ale o náležitostiach zmluvy o spotrebnom úvere. Neobstojí tvrdenie navrhovateľa o tom, že údajom o konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru je v zmluve na podmienka, podľa ktorej si má spotrebiteľ konečnú splatnosť vypočítať sám. Konečná splatnosť úveru má byť jasne vyjadrená dátumom, aby spotrebiteľa informovala a dátumom uvedeným zmluve teda hlavné listina nie vôbec zmluvných podmienkach. Navrhovateľ takto porušil svoju zákonnú povinnosť a bezúročnú za bezodplatnú spotrebiteľského úveru, preto žiadal rozhodnutie súdu 1. stupňa ako vecne správne potvrdiť a priznať náhradu trov odvolacieho konania vo výške 132,64 eur.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací § 10 ods. 1 O.s.p., preskúmal vec obsahom a dôvodmi podaného odvolania podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p., postupom bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p., po tom, čo zistil, že odvolanie bolo podané včas a oprávnenou osobou § 201 a § 204 O.s.p. a zistil, že prvostupňový súd svojim postupom odňal úpčastníkom konať pred súdom, pretože jeho rozhodnutie je nepreskúmateľné
V zmysle ust. § 157 ods. 2 O.s.p., v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca, prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami účastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať kritériá uvedené v ust. § 157 ods. 2 O.s.p.. Účastníkovi musí dať odpoveď na podstatné zásadné otázky a námietky spochybňujúce závery namietaného rozhodnutia v závažných a samostatne ovplyvňujúcich sa súvislostiach. Právo účastníka a povinnosť súdu na náležité odôvodnenie súdneho rozhodnutia vyplýva z potreby transparentnosti služby spravodlivosti, ktorá je esenciálnou náležitosťou každého jurisdikčného aktu. Citované zákonné ustanovenie sa totiž chápe z hľadiska práv účastníka na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ktorého imanentnou súčasťou je aj právo na súdne konanie spĺňajúce garancie spravodlivosti, a toto ustanovenie treba vykladať a uplatňovať aj s ohľadom na príslušnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP), porovnaj napr. rozsudok Garcia Ruiz vz. Španielsko z 21.01.1999, tak, že rozhodnutie súdu musí uviesť presvedčivé a obsahovať dostatočné dôvody, na ktorých je založené. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí sa posúdiť vo svetle okolností každej veci. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument účastníka bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Geo Riadis vz. Grécko z 23.05.1997, Higgins vz.
Francúzsko z 19.02.1998). Aj Ústavný súd Slovenskej republiky opakovane vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy a čl. 36 ods. 1 Listiny je aj právo účastníka konania na takéto odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne, skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, tzn. s uplatňovaním nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu, a že takéto odôvodnenie musí obsahovať aj rozsudok odvolacieho súdu (porovnaj uznesenie z 03.07.2003, sp. zn. IV.ÚS 115/2003). Ústavný súd vo svojom uznesení z 23.06.2004, sp. zn. III.ÚS 209/2004 vyslovil, že „súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. VI. ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd je aj právo účastníka na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, tzn. s uplatnením nárokov a obranou, proti takémuto uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky nastolené otázky účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný vec, príp. dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia.
Porovnávajúc odôvodnenie preskúmaného prvostupňového rozhodnutia s kritériami uvedenými v ust. § 157 ods. 2 O.s.p. a s vyššie uvedenými kritériami pre odôvodnenie rozhodnutí je zrejmé, že prvostupňový súd sa s nimi náležite neriadil. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej, čo v danom prípade plne absentuje. Odôvodnenie preskúmaného rozhodnutia je všeobecné a teoretické, nekonkretizované pre danú vec, nie je z neho zistiteľné prečo bolo v časti zamietnuté Obsahuje iba že súd zistil zistil , že zmluva neobsahuje podstatné náležitosti podľa § 4 ods. 2 citovaného zákona a to konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru podľa § 4 ods. 2 písm. g/ citovaného zákona , ako ani výšku , počet a termíny splátok istiny , úrokov a iných poplatkov podľa § 4 ods. 2 , písm. i/ citovaného zákona ani iné podstatné náležitosti . Ďalej zdôvodňuje, že pri nesplnení podmienok podľa odseku 1/ je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná , ak bol spotrebiteľovi na jej základe poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať , alebo dodaný tovar , alebo poskytnutá služba . Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2/ písm. a,b,d - j , k,l poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Z rozhodnutia nie je zistiteľné akú podstatné náležitosti, ako udáva absentujú. Nie je uvedené, čo zmluva obsahuje, čo konkrétne podľa súdu nie je uvedené ako podstatná náležitosť, v rozsudku nie je uvedené, čo je obsahom zmluvy a potom ani konkrétne čo nie je uvedené, aby sa mohol úver považovať za bezúročný. V odôvodnení absentuje, na základe akých dôvodov, prostredníctvom akých úvah, k akým skutkovým záverom súd dospel, ako následne vec právne posúdil.
Odvolací súd preto rozsudok súdu 1. stupňa zrušil ako nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, nakoľko sa týmto účastníkom odňala možnosť konať pred súdom a to v zmysle ustanovenia § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. a vrátil vec súdu 1. stupňa podľa odseku 2 na ďalšie konanie.
Úlohou súdu bude rozhodnúť opätovne v napadnutej časti, svoje rozhodnutie odôvodní v zmysle ust § 157 ods. 2 O.s. p. jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Až potom môže byť preskúmateľný rozsudok v odvolacom konaní
Podľa ust. § 224 ods. 3 O.s.p. zároveň rozhodne o trovách tohto odvolacieho konania.
Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte počtom hlasov 3:0
Poučenie:
Proti tomuto uznesenie nie je možné podať odvolanie.