Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_3T-160-2009.pdf
PDF · 83.97 KB
Case nature
Area
Subarea
3T/160/2009
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Komárno v trestnej veci proti obžalovanému J. S. nar. X.X.XXXX, pre prečin krádeže podľa § 212 odsek 2 písmeno c), odsek 3 písmeno a) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom v Komárne dňa 13.11.2013, samosudkyňou JUDr. Erikou Jóbovou takto
rozhodol:
Obžalovaný J. S., nar. X.X.XXXX v X., bytom T. nad T., F. č. XXX, na slobode,
j e v i n n ý , ž e
dňa 26. mája 2009 v čase o 13.30 hod. v Komárne na Špitálskej ulici na chodníku zozadu pristúpil k poškodenému H. F. nar. XX.X.XXXX a bez použitia násilia mu z vrecka nohavíc vybral peňaženku, v ktorej mal finančnú hotovosť vo výške 14.000.- Eur, občiansky preukaz a vkladnú knižku Všeobecnej úverovej banky, uvedeným konaním pre H. F. spôsobil škodu vo výške 14.000.- Eur
t e d a
prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a čin spáchal na veci, ktorú mal iný pri sebe a činom spôsobil väčšiu škodu,
č í m s p á c h a l
prečin krádeže podľa § 212 odsek 2 písmeno c), odsek 3 písmeno a) Trestného zákona.
Za to sa
o d s u d z u j e
podľa § 219 odsek 1 Trestného zákona s použitím § 37 písmeno h), § 38 odsek 4, § 42 odsek 1Trestného zákona na súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 2 (dva) roky a 6 (šesť) mesiacov nepodmienečne.
Podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona súd obžalovaného pre výkon uloženého trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 42 odsek 2 Trestného zákona súd zrušuje výrok o treste v rozsudku Okresného súdu Komárno č. 1T 138/2006-294 zo dňa 16.12.2010, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce ak vzhľadom na zmenu ku ktorej došlo zrušením stratili podklad.
Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku obžalovaný je povinný nahradiť škodu poškodeným P. F. nar. XX.X.XXXX a Z.. J. F. nar. XX.X.XXXX, obe bytom S., F. XXXX/XX, vo výške 14.000.- Eur.
odôvodnenie:
Okresná prokurátorka v Komárne podala dňa 2.11.2009 obžalobu na J. S. pre prečin krádeže podľa § 212 odsek 2 písmeno c), odsek 3 písmeno a) Trestného zákona.
Obžalovaný spáchanie skutku tak v prípravnom konaní ako aj na hlavných pojednávaniach, popieral. V podrobnostiach však jeho výpovede rozchádzali. Pri výsluchu v prípravnom konaní uviedol, že okolo 13.00 hod. sa nachádzal v krčme Bažant, kde vypil dva alebo tri pól deci vodky a sódu. Do krčmy prišiel poškodený, ku ktorému sa prisadol a objednal mu jeden rum. Poškodený potom ako dopil, odišiel preč. Potom on si ešte raz objednal a čo si objednal hneď vypil a išiel von z pohostinstva. Ako vyšiel von, pred pohostinstvo videl tam stáť poškodeného, ktorý kričal, že niekto mu ukradol peňaženku a začal utekať. On utekal za nim, lebo si myslel, že chytí páchateľa. Páchateľa nechytil, potom hneď odišiel do Maďarska. Na hlavných pojednávaniach tvrdil, že poškodený mal nejaké zranenia na tvári, hovoril, že ide z nemocnice, kde ho doviezla sanitka, lebo spadol z čerešne. Mal mu tvrdiť, že nemá u seba peniaze a preto mu obžalovaný objednal pól deci rumu. Na prvom hlavnom pojednávaní tvrdil, že v ten deň si vypil najmenej 10 pól deci. Na ďalšom hlavnom pojednávaní tvrdil, že si vypil 8 pól deci v pohostinstve Bažant. Na prvom hlavnom pojednávaní tvrdil, že poznal z videnia páchateľa, ktorý okradol poškodeného, na ďalšom hlavnom pojednávaní tvrdil, že ho nepoznal. Rozdielnosti vo svojich výpovediach si nevedel vysvetliť.
Poškodený H. F. tak v prípravnom konaní ako aj na hlavných pojednávaniach vypovedal rovnako a usvedčil obžalovaného zo spáchania skutku. Uviedol, že dňa 26.5.2009 prišiel do Komárna povybavovať si svoje veci a išiel aj do VÚB Banky a zo svojho účtu si vybral 8.000.- Eur, nakoľko sa chystal do kúpeľov. Keď odchádzal z domu, zobral si hotovosť so sebou 6.000.- Eur. Do kúpeľov mal nastúpiť 1.6.2009. Potom čo si peniaze vybral z účtu, išiel po uličke kde sa nachádza pošta a na konci ulice na križovatke sa odbočil napravo, prešiel na ďalšiu križovatku kde na pravej strane je krčma do ktorej vošiel a kúpil si jedno pivo a pól deci rumu. Ako tam sedel, prisadol k nemu obžalovaný a začali sa rozprávať. Ako sa rozprávali, poškodený si všimol, že obžalovaný na ľavej ruke mal tetovanie: „R.“. Potom ako dopil čo si objednal, poškodený vyšiel z krčmy a vracal sa tou istou cestou ako prišiel, lebo chcel ísť ešte do Slovenskej sporiteľne. Ako išiel na chodníku, pozrel sa dozadu a videl, že obžalovaný ide za ním. Obžalovaný ho dobehol, začal ho zozadu prehľadávať a z predného pravého vačku mu zobral peňaženku, v ktorej mal 14.000.-Eur, občiansky preukaz a vkladnú knižku VÚB Banky a začal utekať preč. On tiež utekal za obžalovaným, ale ho nedobehol. Obžalovaný utekal smerom na most do Maďarska. Preto hneď išiel na políciu a podal trestné oznámenie. Dodal, že je si istý v tom, že peniaze mu ukradol obžalovaný. Spoznal ho podľa tváre, aj podľa tetovania. Na polícii mu ukazovali fotky a hneď páchateľa spoznal.
Svedok W. K. uviedol, že dňa 26.5.2009 okolo 14.00 hodín, na presný čas sa nepamätá, ako sa vracal pešo z Maďarska cez most do Komárna, presne medzi dvoma mostami pri pohostinstve Bridge sa stretol s obžalovaným, ktorý išiel do Maďarska a prišiel k nemu. Povedal svedkovi, aby nikomu nič nepovedal o tom, že ho videl a kde išiel. Povedal mu ešte aj to, že má u seba veľa peňazí a zo zadného vačku vytiahol peniaze. Boli to eurá, boli to stovky, päťdesiatky. Svedok ešte dodal, že potom čo obžalovaný odišiel, prišla zelená Fábia, v ktorej sedeli policajti R., U. a poškodený. Pýtali sa ho či nevidel R., R. je obžalovaný. On im povedal, že išiel do Maďarska. Išli za ním, ale ho nenašli.
Svedok P. R., príslušník PZ uviedol, že sa len hmlisto pamätá na túto vec. V tejto veci vykonali operatívno- pátracie úkony. V tom čase táto vec bola vedená ako trestný čin lúpeže. Poškodený mal opísať páchateľa podľa tetovania a oni páchateľa potom hľadali. Tak sa pamätá, že tetovanie bolo: „R.“. Nevylúčil, že v súvislosti s touto pátracou činnosťou sa rozprávali so svedkom W. K.. Poznamenal, že pamätá sa na to, že dopátrali sa k tomu, že páchateľ býva v F..
Svedok G. U., príslušník PZ uviedol, že na tento prípad sa už nepamätá.
Poškodený H. F. dňa X.XX.XXXX zomrel. Jeho dedičkami sú jeho manželka P. F. a dcéra Z.. J. F.. Súd obe dedičky vypočul na hlavnom pojednávaní. Obe zhodne uviedli, že si uplatňujú nárok na náhradu škody vo výške 14.000.- Eur. Konkrétnosti ohľadne tohto skutku ani jedna uviesť nevedela. Zhodne však uviedli, že nebohý poškodený im povedal, že bol okradnutý o 14.000.- Eur. Dcéra nebohého
poškodeného ešte poznamenala, že nebohý poškodený pôvodne mal svoje peniaze vo veľkom trezore doma, ale potom čo bol okradnutý sa bál o svoje peniaze a urobil niekoľko vkladov na účet vo VÚB Banke.
Z listinných dôkazov vyplýva, že dňa 26.5.2009 bola vykonaná rekognícia osoby na polícii poškodeným. Poškodený jednoznačne opoznal páchateľa podľa fotografii. V každom prípade ukazoval na fotku obžalovaného. O rekognícii osoby je vyhotovená aj fotodokumentácia. Z úradného záznamu a z fotodokumentácie vyplýva, že obžalovaný na pravej ruke časti predlaktia z vnútornej strany má vytetované slovo ,,R.“ s modrou farbou. Zo správy od VÚB Banky vyplýva, že nebohý poškodený dňa 26.5.2009 vybral zo svojho účtu 8.000.- Eur. Z výpisov účtu nebohého poškodeného vo VÚB Banke a.s. vyplýva, že nebohý poškodený dňa 5.6.2009 vložil na svoj účet 39.000.- Eur a stav účtu k tomuto dňu bol 78.000.- Eur. Dňa 16.9.2009 nebohý poškodený vložil na svoj 13.000.- Eur a stav jeho účtu ku dňa 4.6.2010 bol 132.000,765,28 Eur. Dcéra nebohého poškodeného predložila súdu aj fotografiu veľkého trezoru, v ktorom jeho otec mal pôvodne uložené svoje úspory.
Z oznámenia Forlife n.o. Všeobecná nemocnica Komárno vyplýva, že nebohý poškodený dňa 26.5.2009 nebol hospitalizovaný na oddelení ani na ambulantnom vyšetrení v nemocnici. Ošetrený bol na chirurgickom oddelení dňa 25.5.2009.
Obžalovaný je poberateľom invalidného dôchodku. V minulosti bol viackrát súdne trestaný. Odsúdenia však má zahladené výnimkou posledného odsúdenia. Naposledy bol odsúdený rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 1T 138/2006 zo dňa 19.5.2008, ktorým bol uznaný za vinného z prečinu krádeže podľa § 212 odsek 2 písmeno c) Trestného zákona a z prečinu neoprávneného vyrobenia a používania elektronického platobného prostriedku a inej platobnej karty podľa § 219 odsek 1 Trestného zákona. Bol mu uložený úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 2 roky a 4 mesiace, pre výkon ktorého bol zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Rozsudok bol napadnutý odvolaním a Krajský súd v Nitre uznesením č. 1To 54/2008 zo dňa 3.5.2009 zrušil prvostupňový rozsudok a vrátil vec prvostupňovému súdu aby ju v potrebnom rozsahu znova prejednal a rozhodol. Rozsudkom tunajšieho súdu 1T 138/2006 zo dňa 16.12.2010 bol J. S. opäť uznaný za vinného zo spomínaných prečinov a opäť mu bol uložený úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 2 roky a 4 mesiace, pre výkon ktorého bol zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Uznesením Krajského súdu v Nitre 1To 9/2011 zo dňa 19.4.2011 bolo odvolanie obžalovaného proti prvostupňovému rozsudku zamietnuté.
Hodnotiac výsledky vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že bolo jednoznačne preukázané, že skutok sa stal tak ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku a dopustil sa ho obžalovaný.
Obžalovaný síce popieral spáchanie skutku, je však zo spáchania skutku jednoznačne usvedčený výpoveďou poškodeného H. Hudeca, ktorý tak v prípravnom konaní ako aj na hlavných pojednávaniach uviedol, že bol to obžalovaný, ktorý z vrecka jeho nohavíc vybral jeho peňaženku hotovosťou 14.000.- Eur. Obžalovaného jednoznačne opoznal pri rekognícii osoby na polícii podľa fotografii ako aj podľa tetovania. Prípad hneď zahlásil na políciu a policajti okamžite začali hľadať páchateľa. Túto skutočnosť potvrdil svedok K., ktorý sa s nimi stretol keď hľadali obžalovaného. Tento svedok nepriamo usvedčuje obžalovaného zo spáchania skutku. Stretol sa s obžalovaným keď obžalovaný išiel cez most do Maďarského Komáromu, pričom požiadal svedka, aby nikomu nepovedal, že ho videl a svedok videl, že mal u seba veľa peňazí. Výpovede nebohého poškodeného ako aj svedka Opálku neboli ničím spochybnené, teda súd nemal dôvod im neveriť. Skutočnosť, že bol okradnutý, poškodený oznámil aj svoje manželke a dcére. Pričom však neopísal im ako došlo ku krádeži. To, že poškodený v čase spáchania skutku mohol mať u seba hotovosť 14.000.- Eur, potvrdzujú výpisy z jeho účtu vo VÚB Banke a.s., z ktorých vyplýva, že poškodený dňa 26.5.2009 teda v deň skutku, si vybral zo svojho účtu 8.000.- Eur. Podľa svojho tvrdenia mal u seba ešte ďalších 6.000.- Eur o čom súd nepochybuje z dôvodu, že z výpovede jeho dcéry vyplýva, že poškodený držal v trezore doma väčší finančný obnos a potom čo bol okradnutý, postupne vkladal svoje peniaze na účet, čo potvrdzujú aj výpisy z jeho účtu vo VÚB Banke a.s. Preto nie je možné uveriť tvrdeniu obžalovaného, že poškodený nemal u seba peniaze, preto mu on platil pól deci. Tvrdenie obžalovaného, že poškodený v deň skutku bol ošetrený v nemocnici, bolo tiež vyvrátené oznámením nemocnice v Komárne. Výpoveď obžalovaného súd považuje za účelovú.
Súd je toho názoru, že obžalovaný svojim konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty prečinu krádeže podľa § 212 odsek 2 písmeno c), odsek 3 písmeno a) Trestného zákona. Preto ho uznal za vinného z uvedeného prečinu.
Podľa § 34 odsek 4 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
V danom prípade súd poľahčujúce okolnosti u obžalovaného nezistil. Zistil však priťažujúcu okolnosť a to v zmysle § 37 písmeno h). Za priťažujúcu okolnosť súd považoval skutočnosť, že obžalovaný spáchal viac trestných činov. Nakoľko u obžalovaného sa prevažuje pomer priťažujúcich okolností, zvyšuje sa dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.
Súd dospel k záveru, že dosiahnuť nápravu u obžalovaného bude možné jedine uložením nepodmienečného trestu odňatia slobody. Vzhľadom na to, že obžalovaný skutok spáchal skôr ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin v konaní 1T 138/2006, súd podľa § 42 odsek 1 Trestného zákona mu uložil súhrnný trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný. Zároveň zrušil výrok o treste v rozsudku tun. súdu 1T 138/2006-294 zo dňa 16.12.2010 ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu ku ktorej došlo zrušením stratili podklad pričom bol toho názoru, že postačí obžalovanému uložiť trest na dolnej hranici zvýšenej trestnej sadzby.
Nakoľko obžalovaný v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný trestný čin, súd pre výkon uloženého trestu ho zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Vzhľadom na to, že obžalovaný svojim konaním spôsobil škodu vo výške 14.000.- Eur, súd ho zaviazal k náhrade škody, ktorú má nahradiť P. F. a Z.. J. F., dedičkám po nebohom poškodeným, ktoré si svoj nárok na náhradu škody uplatnili.