Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Co/56/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Majerníka a členov senátu JUDr. Ireny Dobňákovej a JUDr. Milana Šebeňa v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., Údernícka 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., IČO: 36 613 843, Údernícka 5, Bratislava, proti žalovanému U. U., nar. XX. X. XXXX, bytom B., N. XXX, za účasti vedľajšieho účastníka Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Námestie legionárov 5, Prešov, IČO: 42 176 778, právne zastúpeného JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, Svidník, Sov. hrdinov 163/66, o zaplatenie 94,60 eur s prísl., o odvolaní vedľajšieho účastníka proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok č.k. - 57 z 28.2.2013, zhodou hlasov členov senátu takto

rozhodol:

M e n í rozsudok súdu prvého stupňa tak, že žalobu zamieta.

Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

Žalobca je povinný nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Igora Šafranka trovy konania vo výške 87,66 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom uložil žalovanému zaplatiť žalobcovi istinu 94,60 eur s úrokom z omeškania 9 % ročne od 11. 3. 2011 do zaplatenia a tiež nahradiť mu trovy konania na účet jeho právneho zástupcu vo výške 307,58 eur (vrátane trov súdneho poplatku), všetko 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň rozhodol, že vedľajší účastník nemá právo na náhradu trov konania.

V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že prejednal vec na pojednávaní v neprítomnosti žalovaného a vedľajšieho účastníka, ktorí sa pojednávania nezúčastnili. Z vykonaného dokazovania zistil, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 10. 3. 2011 medzi postupcom a EOS KSI Slovensko, s.r.o., Údernícka 5, 851 01 Bratislava, postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanému. Postupca dňa 14. 9. 2006 uzatvoril so žalovaným Zmluvu č. 6091664888, podľa ktorej sa žalovaný zaviazal uhrádzať poskytnuté finančné prostriedky v pravidelných mesačných splátkach riadne a včas. Žalovaný si túto zmluvnú povinnosť neplnil, čím sa dostal do omeškania s úhradou dlžnej sumy a ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky dlhoval sumu pozostávajúcu z neuhradených dlžných splátok a príslušenstva vo výške 131,56 eur. Po zistení, že ide o zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania, priznal žalobcovi uplatňovanú sumu istiny 94,60 eur s príslušenstvom, t.j. s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 11. 3. 2011 do zaplatenia. Uviedol, že pri výške úroku postupoval podľa ust. § 517 ods. 2 Obč. zákonníka za použitia § 3 vládneho nariadenia 87/95 Zb. Súd neakceptoval názor vedľajšieho účastníka

o tom, že nárok je premlčaný, keďže premlčania nároku sa môže dovolávať len účastník konania. Súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že žalovaný sa nevyjadril k návrhu, pojednávania sa bez náležitého ospravedlnenia nezúčastnil a že teda v konaní je pasívny, nebráni sa, nedokladuje svoje protinávrhy a vôbec sa k veci nevyjadruje.

Výrok o trovách konania odôvodnil ust. a podľa výsledku v konaní priznal právo na ich náhradu úspešnému žalobcovi. Trovy konania predstavujú sumu 291, eur na trovách právneho zastúpenia a 16,50 eur na trovách súdneho poplatku. Vedľajšiemu účastníkovi, keďže v konaní bol žalovaný neúspešný, súd právo na náhradu trov konania nepriznal.

Proti tomuto rozsudku včas podal odvolanie vedľajší účastník. Namieta neúplné zistenie skutkového stavu a nesprávne právne posúdenie veci. Poukazuje na obsah písomného vyjadrenia k žalobe z 31.1.2013, v ktorom zaujal aj stanovisko k Dohode o uznaní záväzku predloženej žalobcom. Na tomto stanovisku zotrváva. Podľa jeho názoru je aj vedľajší účastník oprávnený vzniesť námietku premlčania. Opačný názor by znamenal v spotrebiteľskej veci ignorovanie vysokých cieľov politiky EÚ zakotvených v normách primárneho i sekundárneho práva EÚ premietnutých do vnútroštátnej právnej úpravy. Aj mnohokrát súdmi judikované závery potvrdili to, že v konaní je vedľajší účastník oprávnený uplatniť aj námietku premlčania. Uplatnenie obrany proti žalobe je procesným právom účastníka konania a rovnaké právo má v zmysle ust. i vedľajší účastník, ktorý v konaní vystupuje na jeho strane. Postavenie vedľajšieho účastníka v predmetnom konaní vyplýva z novely realizovanej s účinnosťou od 15.10.2008 a jeho legitimácia na vstup do konania je upravená . Nie je preto potrebné na rozdiel od klasického vedľajšieho účastníctva preukazovať jeho hmotnoprávny záujem na výsledku konania. Námietka premlčania vznesená vedľajším účastníkom je svojou podstatou úkonom s hmotnoprávnou relevanciou, no nemožno tento úkon považovať za klasický dispozičný úkon, na ktorý vedľajší účastník nie je oprávnený. Ak by aj absentoval výslovný nesúhlas spotrebiteľa so vznesenou námietkou premlčania zo strany vedľajšieho účastníka, bola by takáto námietka účinná vždy. Ak by spotrebiteľ výslovne s námietkou premlčania vznesenou vedľajším účastníkom nesúhlasil, súd jeho nesúhlas posudzuje podľa tretia veta . V predmetnej veci súd však výslovným nesúhlasom hlavného účastníka so vznesenou námietkou premlčania nedisponuje a taktiež ani neposúdil osobnostné, vzdelanostné ani zdravotné a sociálne predpoklady spotrebiteľa. Vedľajší účastník preto navrhuje rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť, žalobu zamietnuť a priznať mu náhradu trov konania vo výške 87,66 eur.

Žalobca v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu namietal predovšetkým oprávnenie vedľajšieho účastníka podať odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa. V predmetnej veci bol súdom prvého stupňa vydaný rozsudok, proti ktorému žalovaný odvolanie nepodal. Ak má združenie skutočný záujem na ochrane spotrebiteľov, malo by pomoc poskytovať tým, ktorí o ňu prejavia záujem a nie takýmto spôsobom umelo predlžovať konania, čo je v rozpore so zásadou hospodárnosti a rýchlosti konania. Medzi žalovaným a združením zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi nimi, a preto odvolanie vedľajšieho účastníka je možné považovať za odvolanie podané neoprávnenou osobou. Vedľajší účastník má právo podať odvolanie iba ak takéto právo má účastník, pričom jeho lehota na odvolanie je limitovaná lehotou na odvolanie účastníka a nemôže odvolanie podať proti vôli účastníka. Navrhuje preto, aby odvolanie vedľajšieho účastníka bolo odmietnuté. K otázke priznávania náhrady trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka žalobca zdôrazňuje, že trovy, ktoré si uplatňuje združenie, nemožno považovať za trovy účelne vynaložené na uplatnenie alebo bránenie práva. Ochrana práv žalovaného ako spotrebiteľa je dostatočne zabezpečená súdom, jeho právnym posúdením v zmysle účinnej zákonnej úpravy a následne spravodlivým rozhodnutím vo veci. Konaním vedľajšieho účastníka v podobe jeho právneho zastúpenia dochádza k nadbytočnému navyšovaniu trov konania a nehospodárnosti konania, k zneužitiu zákonnej ochrany spotrebiteľa, účelu a zmyslu inštitútu náhrady trov právneho zastúpenia. Žalobca si uplatňuje náhradu trov odvolacieho konania.

Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril. Súd prvého stupňa mu rovnopis podaného odvolania nedoručil. Preto tak urobil odvolací súd tak, že mu rovnopis odvolania najskôr doručil 7.6.2013 a potom žalovaného aj výzvou z 8.10.2013 vyzval, aby oznámil odvolaciemu súdu či s odvolaním vedľajšieho

účastníka súhlasí, zároveň s upozornením, že ak na výzvu neodpovie, bude sa predpokladať, že nesúhlas nevyjadruje. Na túto výzvu žalovaný neodpovedal.

Odvolací súd zodpovedajúco ust. na prejednanie podanej veci nariadil pojednávanie. Žalovaný ani vedľajší účastník sa nariadeného pojednávania nezúčastnili. Vedľajší účastník požiadal o prejednanie veci v jeho neprítomnosti. Neúčasť na pojednávaní ospravedlnil plnením iných pracovných povinností jeho právneho zástupcu.

Žalovaný dôvod svojej neúčasti na nariadenom odvolacom pojednávaní súdu neoznámil, ani nepožiadal o odročenie nariadeného pojednávania. Zásielku doručovanú na adresu jeho bydliska ani neprevzal a vrátila sa súdu ako nedoručená. Účinky jej doručenia žalovanému nastali dňom, keď bola súdu vrátená. Odvolaciemu súdu bola vrátená 24.10.2013.

Za takéhoto stavu odvolací súd mal za to, že boli splnené podmienky vyplývajúce z ust. na prejednanie veci odvolacím súdom na nariadenom pojednávaní aj v neprítomnosti žalovaného i jeho právneho zástupcu. Pre vecné prejednanie veci bolo relevantným aj to, že žalovaný výslovne nevyjadril nesúhlas s podaným odvolaním vedľajšieho účastníka. Celkový obsah podaného odvolania, vrátane údaju o uplatnenej námietke premlčania vedľajším účastníkom, mu bol známy, pretože rovnopis podaného odvolania mu bol doručený 7.6.2013 (doručenka pri č. l. 84 spisu). Žalovaný nevyjadril nesúhlas s námietkou premlčania, ani nesúhlas s podaným odvolaním vedľajšieho účastníka. Vedľajší účastník má rovnaké práva a povinnosti ako účastník konania, teda má v zásade právo podať aj odvolanie i prípadné dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu. Procesná legitimácia na podanie odvolania je obmedzená účastníkom, na strane ktorého vystupuje. V predmetnej veci žalovaný mal právo podať odvolanie proti rozsudku. Preto oprávnenie na podanie odvolania prislúcha aj vedľajšiemu účastníkovi. Z obsahu spisu a aj z pasivity žalovaného, ktorý nereagoval ani na výzvu odvolacieho súdu na vyjadrenie stanoviska k podanému odvolaniu, nevyplýva že by žalovaný odmietol dať súhlas k podanému odvolaniu. Akýkoľvek úkon v konaní vedľajší účastník vykoná, nesmie byť v rozpore so záujmami hlavného účastníka, na ktorého procesnej strane vystupuje. Z takejto dikcie zákona nemožno jednoznačne odvodiť, že úkon vedľajšieho účastníka, s ktorým nesúhlasí hlavný účastník, treba automaticky zo strany súdu posúdiť tak, že sa takýto úkon vedľajšieho účastníka zamietne.

Dikcia nasvedčuje aj tomu, že súd môže úkon vedľajšieho účastníka, s ktorým bol vyslovený aj prípadný nesúhlas hlavného účastníka posúdiť so zreteľom na všetky okolnosti prípadu. Môže sa totiž stať, že takýto úkon je vlastne hlavnému účastníkovi na prospech a v takom prípade môže súd zvážiť, že takýto úkon vykoná a to napriek aj prípadnému nesúhlasu hlavného účastníka. V predmetnej veci však žalovaný odvolaciemu súdu neoznámil nesúhlas s úkonom vedľajšieho účastníka. Za takéhoto stavu nebolo možné vyhovieť stanovisku žalobcu, ktorý žiadal podané odvolanie odmietnuť ako odvolanie podané neoprávnenou osobou. Ak žalobca na toto svoje stanovisko predložil k vyjadreniu k odvolaniu aj rozhodnutia súdov, v tejto súvislosti treba uviesť, že aj dovolací súd posudzoval otázku oprávnenia vedľajšieho účastníka podať odvolanie a z jeho rozhodnutí vyplynulo aj to, že nie je vylúčené, aby odvolanie vedľajšieho účastníka bolo posúdené ako odvolanie podané oprávnenou osobou. Ak hlavný účastník nevyjadril výslovný nesúhlas s podaným odvolaním, nemožno v predmetnej veci ani odvolanie podané vedľajším účastníkom vyhodnotiť ako odvolanie podané neoprávnenou osobou. Z týchto dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že je možné na základe podaného odvolania vedľajšieho účastníka vecne prejednať podané odvolanie a preskúmať tým aj rozsudok súdu prvého stupňa i konanie, ktoré mu predchádzalo. Pre preskúmanie napadnutého rozhodnutia boli významné zásady, ktoré vyplývajú z ust. , . Odvolací súd riadiac sa týmito zásadami pre účely preskúmania napadnutého rozhodnutia v odvolacom konaní zopakoval dôkaz oboznámením zmluvy o pôžičke č. 6091664888 zo 14.9.2006, dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo 17.8.2011, zmluvy o postúpení pohľadávok i písomného vyjadrenia vedľajšieho účastníka k žalobe z 31.1.2013. Zopakovanie dokazovania realizoval odvolací súd zodpovedajúco aplikácii ust. . Aj na základe výsledkov takto zopakovaného dokazovania odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu vedľajšieho účastníka je možné vyhovieť.

Pre rozhodnutie vo veci samej v predmetnej veci bolo zásadným vyriešenie otázky oprávnenia vedľajšieho účastníka uplatniť námietku premlčania a v nadväznosti na to aj to, aké účinky na plynutie premlčacej doby má do konania žalobcom predložený obsah dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo 17.8.2011.

Súd prvého stupňa uzavrel, že vedľajší účastník nie je oprávnený námietku premlčania uplatniť. S týmto názorom sa odvolací súd nestotožňuje. Tak ako je už uvedené vyššie (pri posudzovaní oprávnenia vedľajšieho účastníka podať odvolanie proti rozsudku), v nadväznosti na vyššie uvedené závery, odvolací súd zdôrazňuje, že vedľajší účastník je v konaní zásadne oprávnený na všetky úkony s výnimkou dispozície s konaním a s jeho predmetom, ku ktorým je oprávnený aj hlavný účastník a tieto úkony robí práve v prospech a s účinkami pre hlavného účastníka v spore, a to na jeho podporu. Uplatnenie obrany proti žalobe je procesným právom účastníka konania (žalovaného) a také isté právo má teda aj v zmysle aj vedľajší účastník, ktorý v konaní vystupuje na jeho strane. Na tom, že ide o procesné právo nič nemení skutočnosť, že pomocou obrany proti žalobe sa uplatňujú tiež námietky vychádzajúce z hmotnoprávnej úpravy, akou je aj námietka premlčania. Procesné právo uplatniť túto námietku nemožno spájať s tým, či má alebo nemá pôvod v hmotnom práve. Takýto záver zodpovedá aj niekoľkým judikovaným záverom už odvolacích súdov Slovenskej republiky, ale vyplýva aj napríklad z rozhodnutí Najvyššieho súdu ČR , či . Preto ak vedľajší účastník v tomto konaní uplatnil námietku premlčania a hlavný účastník s takouto námietkou nevyjadril výslovný nesúhlas, treba na túto námietku premlčania prihliadať aj v predmetnej veci. Napokon žalobca vo vyjadrení k podanému odvolaniu z hľadiska týchto odvolacích námietok ani nezaujíma stanovisko, ktorým by takéto oprávnenie vedľajšieho účastníka namietal.

Zo zmluvy o pôžičke zo 14.9.2006, ktorú uzavrel so žalovaným právny predchodca žalobcu spoločnosť Consumer Finance Holding a.s. č. 6091664888 vyplýva, že poskytnutú „pôžičku“ sa zaviazal žalovaný vrátiť jej poskytovateľovi v mesačných splátkach po 475,- Sk s prvou akontáciou vo výške 679,- Sk. Ak mal byť záväzok zaplatený v 15-tich splátkach, posledná splátka tak pripadla na december 2007. Žaloba vo veci samej bola podaná na Okresný súd Kežmarok až 26.10.2012.

Aj keď zmluva je označená ako zmluva o pôžičke, vzhľadom na jej obsah (i čas jej uzavretia) má prvky úverovej zmluvy ( o spotrebiteľských úveroch a a nasl. Obch. zák. o úverových zmluvách).

Od času splatnosti poslednej dohodnutej splátky (december 2007) po čas uplatnenia nároku na súde uplynula doba takmer 5 kalendárnych rokov. Uplynula tak premlčacia doba nielen upravená v § 101 Obč. zák., ale aj premlčacia doba podľa § 397 Obch. zák. aplikovateľná v tzv. absolútnych obchodných vzťahoch, akými sú úverové zmluvy (§ 261 ods. 3 písm. d/ Obch. zák.). Premlčanie nárokov zo zmluvy o úvere aj zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere sú riešené napríklad v uznesení Najvyššieho súdu SR alebo v rozsudku Najvyššieho súdu ČR z 24. júla 2012.

Z ust. § 388 ods. 1 Obch. zák. a § 101 ods. 1 Obč. zák. vyplývajú účinky dovolania sa premlčania založené na tom, že ak sa dlžník dovolá premlčania, nemožno premlčané právo súdnym rozhodnutím priznať.

Žalobca v konaní odôvodňuje stanovisko o nepremlčaní záväzku uzavretím dohody o splátkovom kalendári a uznaní záväzku, ktorá bola podpísaná 17.8.2011.

Uznanie dlhu (§ 323 ods. 1Obch. zák. i § 558 Obč. zák.) je v zásade legálnym a zákonom aprobovaným inštitútom zabezpečenia záväzku, naviac spojeným aj s účinkami na vplyv premlčacej doby, tak ako je to pre obchodnoprávne vzťahy upravené v ust. § 407 Obch. zák. a pre občianskoprávne vzťahy v § 110 ods. 1 Obč. zák.. Podmienkou platnosti takéhoto úkonu okrem predpísanej písomnej formy je aj určitosť prejavu vôle, spočívajúca v identifikácii a konkretizácii „uznávaného“ záväzku. Práve o takúto situáciu ide aj v predmetnej veci. V predloženej „dohode“ zo 17.8.2011 je uvedené číslo spisu „1947796“

a číslo zákazníka „2698926“. Ani jedno z týchto označení nezodpovedá vyššie označenej zmluve zo dňa 14.9.2006 (s tam uvedeným číslom), od ktorej žalobca odvádza uplatňované nároky. Žalobca zúčastňujúci sa odvolacieho pojednávania k otázke identifikácie a konkretizácie záväzku uvedeného v dohode zo 17.8.2011 uviedol len to, že tieto údaje má ako postupník od postupcu (z postupcom vedenej evidencie). Iné vyjadrenia, či skutočnosti na stotožnenie záväzku uvedeného v zmluve zo 14.9.2006 so záväzkom pojatým do dohody zo 17.8.2011 neuviedol.

Podľa § 37 ods. 1 Obč. zák. právny úkon musí byť urobený slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

Uvedené ustanovenie upravuje tzv. absolútnu neplatnosť právneho úkonu, na ktorú súd prihliada z úradnej povinnosti aj bez návrhu. Právny úkon je neurčitý a teda neplatný, ak je vyjadrený prejav vôle síce po jazykovej stránke zrozumiteľný, avšak nie je jednoznačný, a preto je neurčitý, pričom neurčitosť obsahu nemožno odstrániť a preklenúť ani za použitia výkladových interpretačných pravidiel vyplývajúcich z ust. § 35 ods. 2, 3 Obč. zák.. Ak ide o právny úkon, pre ktorý je stanovená pod sankciou neplatnosti písomná forma, musí táto určitosť z obsahu prejavu vôle vyplývať z textu listiny, na ktorom je tento prejav vôle zaznamenaný; podľa súdnej praxe, napr. nestačí, že zmluvnej strane, prípadne zmluvným stranám je jasné čo je predmetom zmluvy, ak nie je to objektívne poznateľné osobám, ktoré zmluvnou stranou nie sú. Práve o takýto stav ide aj v predmetnej veci. Ak dohoda zo 17.8.2011 je neurčitá, je preto aj v zmysle § 37 ods. 1 Obč. zák. neplatnou. S touto dohodou nemôžu byť teda spojené účinky predĺženia, či nového plynutia premlčacej doby.

Z týchto dôvodov je vedľajším účastníkom uplatnená námietka premlčania dôvodnou a pri dôvodnosti uplatnenia takejto námietky nemožno žalobcovi premlčané právo priznať.

Preto odvolací súd podľa rozhodol tak, že zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, že žalobu žalobcu zamietol.

Pretože rozhodnutie súdu prvého stupňa bolo zmenené, podľa odvolací súd rozhodoval o náhrade trov konania celého, teda vrátane trov na súde prvého stupňa.

Procesný výsledok konania svedčí o úspechu žalovaného v konaní. Za takéhoto stavu žalovanému i vedľajšiemu účastníkovi, ktorý vystupoval na jeho podporu je možné podľa priznať nárok na náhradu trov spojených s účelným uplatňovaním a bránením práva na súde. Žalovaný však na priznanie náhrady týchto trov nepodal návrh ( ), preto mu odvolací súd náhradu trov konania nepriznal.

Keďže ust. výslovne upravuje, že vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a povinností ako účastník, z toho možno vyvodiť len jeden záver a to, že vedľajší účastník má (rovnako ako akýkoľvek hlavný účastník) jednak právo na právnu pomoc pred súdmi, čo je základné ústavné právo ( SR), ktoré sa v rámci civilného súdneho konania realizuje možnosťou zabezpečiť si kvalifikované právne zastúpenie splnomocneným právnym zástupcom - advokátom, a samozrejme má aj právo na náhradu trov konania, kam podľa ust. bez akýchkoľvek pochybností patrí aj náhrada trov právneho zastúpenia. Toto treba mať na zreteli aj v súvislosti s námietkami žalobcu uplatnenými vo vyjadrení k podanému odvolaniu, keď práve zdôrazňoval nemožnosť priznania náhrady trov vedľajšiemu účastníkovi.

Pretože hlavnému účastníkovi, na strane ktorého v konaní vedľajší účastník vystupoval vzniklo právo na náhradu trov konania, je možné toto právo na náhradu trov konania priznať aj vedľajšiemu účastníkovi.

Vychádzajúc z aplikácie a , , vyhl. č. možno priznať vedľajšiemu účastníkovi nárok na náhradu trov právneho zastúpenia spočívajúcich v odmene za úkony

právnej služby splnomocneného advokáta, a to za prevzatie a prípravu zastúpenia vrátane prvej porady s klientom, za vyjadrenie k veci samej z 31.1.2013 i za podanie odvolania proti rozsudku súdu prvého stupňa z 23.4.2013 vždy vo výške po 16,60 eur. K týmto je potrebné podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl. pripočítať náhradu hotových výdavkov - režijného paušálu pri prvom úkone právnej služby vo výške 7,63 eur, pri ďalších dvoch úkonoch vo výške po 7,81 eur. Celkom odmena a náhrada režijného paušálu predstavuje sumu 73,05 eur. Zástupca vedľajšieho účastníka je preukázateľne platcom DPH, preto pri aplikácii § 18 ods. 3 cit. vyhl. je potrebné zvýšiť odmenu a náhradu výdavkov o DPH vo výške 20 %, t. j. o sumu 14,61 eur. Celkom potom možno vedľajšiemu účastníkovi na náhrade trov právneho zastúpenia priznať náhradu vo výške 87,66 eur. Preto odvolací súd aj vedľajšiemu účastníkovi v tejto výške náhradu trov priznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.