Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5C/112/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudkyňou JUDr. Klaudiou Šiškovou v právnej veci navrhovateľa: MONAQ Leasing, a.s., so sídlom v Bratislave, Panská 13, IČO: 35 864 001, zastúpený Čarnogurský ULC s.r.o., so sídlom v Bratislave, Tvarožkova 5, IČO: 35 975 016, proti odporcovi: O. F., nar. XX.X.XXXX, bytom J. V. B., K. T. XXX/X, o odporovateľnosť právneho úkonu, takto

rozhodol:

Súd návrh z a m i e t a .

Súd odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom podaným proti odporcovi domáhal určenia, že zmluva o prevode obchodného podielu v spoločnosti PRENaST, s.r.o. IČO: 36 347 515 zo dňa 5.5.2011 uzavretá medzi Q. Q., nar. XX.X.XXXX, rodné číslo XXXXXX/XXXX ako prevodcom a odporcom ako nadobúdateľom je voči navrhovateľovi právne neúčinná. Súčasne si uplatnil nárok na náhradu trov konania. Návrh zdôvodnil tým, že voči Q. Q. mu vznikla pohľadávka na základe zmenkového platobného rozkazu zo dňa 25.2.2011 č.k. -20. V súvislosti s tým bolo začaté voči nemu exekučné konanie. Zo správy súdneho exekútora vyplynulo, že dlžník Q. Q. nedisponuje majetkom, ktorý by bolo možné postihnúť exekúciou. Zároveň bolo zistené, že Q. Q. dňa 5.5.2011 podpísal zmluvu o prevode obchodného podielu v spoločnosti PRENaST, s.r.o. so sídlom v V. č. XXX, na základe čoho odporca získal obchodný podiel tejto spoločnosti vo výške 100% základného imania. Uvedená spoločnosť disponuje nehnuteľným majetkom zapísaným na LV č. XXXX, k.ú. V.. Dlžník Q. Q. naďalej zostal vo funkcii konateľa spoločnosti PRENaST, s.r.o.. V návrhu navrhovateľ uviedol, že zmluvou o prevode obchodného podielu došlo k zmareniu uspokojenia jeho pohľadávky a k jeho ukráteniu ako veriteľa v dôsledku toho, že dlžník previedol svoj jediný exekúciou postihnuteľný majetok, stal sa nemajetným a teda neschopným plniť svoje záväzky. Zároveň má podozrenie, že odporca úmysel dlžníka ukrátiť uspokojenie veriteľa musel poznať, keďže dlžník Q. Q. naďalej zastáva funkciu konateľa spoločnosti PRENaST, s.r.o. ako aj spoločnosti MAX - Obaly s.r.o., s ktorou je zaviazaný spoločne a nerozdielne na zaplatenie jednotlivých zmenkových súm s príslušenstvom. Navrhovateľ tiež uviedol, že možno usudzovať, že odporca s dlžníkom už dlhodobo spoločne realizujú rôzne podnikateľské aktivity.

V konaní navrhovateľ poukázal na to, že pri prevode obchodného podielu nedošlo k žiadnemu reálnemu prevodu, keďže došlo len k započítaniu a p. Q. nebola vyplatená žiadna finančná čiastka. Jediná zmena, ktorá v dôsledku prevodu obchodného podielu nastala, je to, že majiteľom spoločnosti sa stal odporca. Táto spoločnosť má úver od Tatra banky, ktorý musí odporca ako majiteľ spoločnosti splácať, sám uviedol, že na tento účel musí poskytovať aj vlastné finančné prostriedky. Prevod obchodného podielu bol podľa navrhovateľa uskutočnený neštandardným spôsobom, z čoho podľa neho vyplýva snaha dlžníka Q. Q. vyňať obchodný podiel z exekúcie. Zo zmluvy o prevode obchodného podielu vyplýva,

že odporca bol oboznámený so všetkými účtovnými dokladmi patriacimi spoločnosti PRENaST, s.r.o., vedel o problémoch p. Q. a teda aj o ďalších jeho veriteľoch.

Odporca s návrhom nesúhlasil. Uviedol, že navrhovateľom uvádzané podnikateľské aktivity p. Q., resp. spoločností SPIŠ - PACK, s.r.o. a MAX - Obaly, s.r.o., ktorých mal byť konateľom, mu vôbec nie sú známe. O záväzkoch a dlžobách Q. Q. zo zmeniek sa oboznámil až po doručení návrhu na začatie konania. Uviedol, že p. Q. Q. pozná ako konateľa spoločnosti PRENaST, s.r.o. Pravenec od roku 2008, kedy v dražbe nadobudol nehnuteľnosti v areáli bývalého Tatra nábytku Pravenec, ktoré sú zapísané na LV č. XXXX k.ú. V.. Spoločnosť PRENaST, s.r.o. vlastní pozemky a budovy tiež v uvedenom areáli a je jeho susedom. S uvedenou spoločnosťou je dokonca spoluvlastníkom pozemkov - prístupových komunikácií v tomto areáli, ktoré sú zapísané na LV č. XXXX k.ú. V.. Podnikateľské ani žiadne iné aktivity Q. Q. mu nie sú známe. Potvrdil, že s p. Q. uzavrel zmluvu o prevode obchodného podielu v spoločnosti PRENaST, s.r.o., tejto zmluve však predchádzalo uzavretie zmluvy o pôžičke dňa 24.8.2009, na základe ktorej poskytol Q.. Q. sumu 100.000,- eur. Túto sumu sa mu zaviazal vrátiť do 28.2.2010, čo neurobil a pôžička v celom rozsahu doposiaľ nie je uhradená. Odporca uviedol, že zmluvou o prevode obchodného podielu si riešil len čiastočné uspokojenie jeho splatnej pohľadávky formou započítania. Odmietal zmarenie uspokojenia pohľadávky navrhovateľa, pretože ho vôbec nepozná a nie sú mu známe žiadne z jeho aktivít s Q. Q. uvádzaných v žalobe. Odporca uviedol, že s Q. Q. nikdy nevyvíjal žiadne podnikateľské aktivity, poznal ho len ako suseda z areálu bývalého Tatra nábytku Pravenec a jeho jedinou snahou bolo a je uspokojenie jeho oprávnených nárokov voči p. Q., čo sa mu však doteraz podarilo len čiastočne. Poukázal na to, že jeho pohľadávka voči nemu je staršou ako pohľadávka navrhovateľa. Odporca tiež uviedol, že trhová hodnota nehnuteľného majetku a ostatných aktív spoločnosti PRENaST, s.r.o. V. nedosahuje ani výšku zostatku úveru, ktorý má uvedená spoločnosť v Tatra banke, a.s., preto on majetok p. Q.J. nezmenšil. Taktiež uviedol, že o úmysle p. Q. ukrátiť navrhovateľ nevedel a ani nevie, podľa jeho názoru takýto úmysel ani neexistoval. Jediným jeho cieľom je uspokojenie jeho pohľadávok voči tomuto dlžníkovi, čo sa mu ale nedarí a zvyšok jeho pohľadávky bude zrejme nedobytný.

V konaní odporca tiež uviedol, že pred poskytnutím pôžičky p. Q. sa na jeho osobu informoval u podnikateľov v susedstve, títo ho hodnotili dobre a už ho nenapadlo preverovať si ho aj inak. Q. Q. naďalej pôsobí ako konateľ spoločnosti PRENaST z dôvodu, že ak by chcel iného konateľa, musel by ho hľadať a zaúčať, toto riešenie teda bolo pre neho najlepšie a najlacnejšie. Odporca tiež uviedol, že Q. Q. mu pôžičku nesplácal, on videl, že šanca na vrátenie peňazí nie je a jediný majetok, ktorý mal, bol v spoločnosti PRENaST, s.r.o.. Nemal teda inú možnosť len pristúpiť k uzavretiu dohody o prevode obchodného podielu. Ani toto riešenie nebolo dobré vzhľadom k nutnosti splácať úver Tatra banke, ktorý v tom čase spoločnosť mala vo výške cca 560.000,- eur a nehnuteľnosť, ktorú vlastní, nemá takú hodnotu, ako je výška záväzku. Vec však posudzoval z dlhodobého hľadiska. Odporca trval na tom, že o iných veriteľoch Q. Q. (okrem Tatra banky, ktorá má na LV vyznačené aj záložné právo), nevedel.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámením obsahu zmluvy o nájme nehnuteľnosti s následnou možnosťou jej kúpy č. 0406000543 zo dňa 3.4.2008, dodatku č. 1 k uvedenej zmluve zo dňa 26.3.2010, 6 ks zmeniek z 26.3.2010, návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu z 5.10.2010, zmenkového platobného rozkazu Okresného súdu Bratislava V. č.k. -20 zo dňa 25.2.2011, dokladov o doručení zmenkového platobného rozkazu, návrhu na vykonanie exekúcie zo dňa 4.4.2011, upovedomenia o začatí exekúcie EX 1232/11 a upovedomenia o spôsobe vykonania exekúcie, zmluvy o prevode obchodného podielu zo dňa 5.5.2011, výpisu z LV č. XXXX k.ú. V., správy súdneho exekútora zo dňa 22.9.2011, trestného oznámenia zo dňa 4.10.2011, vyjadrenia odporcu z 2.10.2012, výpisov z LV č. XXXX, XXXX a XXXX k.ú. V., zmluvy o pôžičke zo dňa 24.8.2009, výpisov z účtu Q. Q., výzvy na zaplatenie zo dňa 5.3.2010, dodatku č. 1 k zmluve o prevode obchodného podielu zo dňa 5.5.2011 a dohody o vzájomnom započítaní pohľadávok a záväzkov zo dňa 5.5.2011, správy OR PZ Poprad zo dňa 2.10.2013, ako aj oboznámením obsahu ostatného spisového materiálu a zistil tento skutkový a právny stav:

Dňa 24.8.2009 uzavreli odporca a Q. Q. zmluvu o pôžičke, na základe ktorej poskytol odporca p. Q. sumu 100.000,- eur bezúročne, a to v troch splátkach bezhotovostným prevodom na jeho účet. Z predložených výpisov z účtu Q. Q. vyplýva, že dňa 8.9.2009 mu bola poukázaná suma 60.000,- eur, dňa 22.9.2009 suma 20.000,- eur a dňa 2.10.2009 suma 20.000,- eur. V zmluve o pôžičke si dohodli, že dlžník bude pôžičku splácať v mesačných splátkach minimálne 835,- eur vždy do 25. dňa v mesiaci počnúc mesiacom september 2009 s tým, že celú dlžnú sumu uhradí najneskôr do 28.2.2010. Pre prípad

porušenia doby splatenia pôžičky si dohodli zmluvnú pokutu vo výške 0,05% denne z dlžnej sumy. Z výpovede odporcu a svedka Q. Q. vyplynulo, že Q. Q. pôžičku odporcovi neuhradil. Listom zo dňa 5.3.2010 odporca dlžníka vyzval na zaplatenie požičanej sumy.

Z výpovedí účastníkov ako aj svedka Q. bolo zistené, že Q. Q. bol jediným spoločníkom a konateľom spoločnosti PRENaST, s.r.o., so sídlom v V. č. XXX, . Z výpisu z LV č. XXXX pre k.ú. V. vyplýva, že odporca a spoločnosť PRENaST, s.r.o. sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností - CKN parciel č. XXXX/XX, XXXX/XX a XXXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria, pričom ide o miestnu, resp. účelovú komunikáciu. Okrem uvedených subjektov je spoluvlastníkom týchto nehnuteľností aj spoločnosť V.O.S.R. s.r.o. V. č. XXX. Odporca je spoluvlastníkom uvedených nehnuteľností na základe dobrovoľnej dražby z roku 2008. Z výpisu z LV č. XXXX a XXXX pre k. ú. V. vyplýva aj to, že odporca je vlastníkom nehnuteľností - CKN parciel č. XXXX/XX - XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX - XXXX/XX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX a stavieb stojacich na týchto parcelách a spoluvlastníkom CKN parc.č. XXXX/ XXX. Všetky uvedené nehnuteľnosti odporca nadobudol na základe dobrovoľnej dražby v roku 2008. Taktiež bolo zistené z výpisu z LV č. XXXX pre k. ú. V., že spoločnosť PRENaST s.r.o. je vlastníkom nehnuteľností - CKN parc.č. XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX a XXXX/XXX, ako aj budovy súp.č. XXX na parc.č. XXXX/XX.

Dňa 3.4.2008 bola uzavretá zmluva o nájme nehnuteľnosti s následnou možnosťou kúpy č. 0406000543 medzi navrhovateľom ako lízingovým prenajímateľom a spoločnosťou SPIŠ - PACK SK, s.r.o. so sídlom v Martine, Jesenského 4353/17 ako lízingovým nájomcom. Dňa 26.3.2010 bol k uvedenej zmluve uzavretý dodatok č. 1 medzi vyššieuvedenými subjektmi a spoločnosťou MAX-Obaly, s.r.o. so sídlom v V. č. XXX ako pokračovateľom lízingu. V mene tejto spoločnosti konal ako konateľ Q. Q.. Na základe tohto dodatku došlo k postúpeniu lízingu zo spoločnosti SPIŠ - PACK SK, s.r.o. na spoločnosť MAX- Obaly, s.r.o.. Zároveň v uvedený deň bolo v prospech navrhovateľa vystavených 6 ks zmeniek na sumu vždy po 11.633,91 eur s dátumom splatnosti: 26.7.2010, 26.10.2010, 26.1.2011, 25.4.2011, 26.6.2011 a 26.10.2011. Vystaviteľom zmeniek bola spoločnosť MAX-Obaly, s.r.o., všetky zmenky avaloval Q. Q.. Na základe návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu Okresný súd Bratislava V. vydal dňa 25.2.2011 zmenkový platobný rozkaz č.k. -20, na základe ktorého bola uložená povinnosť spoločnosti MAX-Obaly, s.r.o. a Q. Q. zaplatiť spoločne a nerozdielne navrhovateľovi sumu 11.633,91 eur s príslušenstvom v lehote do 3 dní od doručenia zmenkového platobného rozkazu. Q. Q. prevzal uvedený zmenkový platobný rozkaz dňa 11.3.2011 a spoločnosť MAX-Obaly, s.r.o. dňa 8.3.2011. Právoplatnosť toto rozhodnutie nadobudlo dňa 15.3.2011. Z dôvodu neuhradenia dlžnej sumy na základe uvedeného rozhodnutia navrhovateľ podal dňa 4.4.2011 návrh na vykonanie exekúcie voči obom povinným, t.j. spoločnosti MAX-Obaly, s.r.o. ako aj voči Q. Q.. Zo správy súdneho exekútora zo dňa 22.9.2011 vyplýva, že Q. Q. nemá zistený žiadny exekúciou postihnuteľný majetok, z ktorého by bolo možné uspokojiť pohľadávku navrhovateľa a rovnaká situácia bola aj v súvislosti so spoločnosťou MAX-Obaly, s.r.o.

Dňa 5.5.2011 uzatvoril Q. Q. s odporcom zmluvu o prevode obchodného podielu, na základe ktorej bol na odporcu prevedený obchodný podiel v spoločnosti PRENaST, s.r.o. so sídlom v V.i vo výške 100%. Súčasne bol uzavretý aj dodatok č. 1 k tejto zmluve, podľa ktorej si účastníci zmluvy dohodli, že prevod obchodného podielu sa uskutočňuje odplatne za sumu 60.000,- eur formou započítania vzájomných pohľadávok a záväzkov zmluvných strán. Zároveň v tento deň uzavreli aj dohodu o vzájomnom započítaní pohľadávok a záväzkov vo výške 60.000,- eur, pričom započítané boli pohľadávka odporcu zo zmluvy o pôžičke zo dňa 24.8.2009 a pohľadávka Q. Q. zo zmluvy o prevode obchodného podielu zo dňa 5.5.2011.

Odporca v konaní uviedol, že Q. Q. spoznal až po tom, čo prostredníctvom dražby získal nehnuteľnosti v bývalom areáli Tatra nábytku Pravenec a Q. Q. mal nehnuteľnosti v susedstve a taktiež sa stali spoluvlastníkmi niektorých parciel. V konaní poprel, že by spolu mali iné podnikateľské aktivity a uviedol, že on ani nemal vedomosť o činnosti Q. Q. a o tom, či má iných veriteľov. Q. Q. podnikal v oblasti kartonáže, t.j. v celkom inej oblasti ako on. Popieral, že by vedel o jeho úmysle ukrátiť veriteľa, jeho záujmom bolo len to, aby si zabezpečil splatenie svojej pohľadávky, čo sa mu podarilo len čiastočne. V konaní poukázal na to, že zmluva o prevode obchodného podielu pre neho nebolo dobré riešenie, pretože spoločnosť PRENaST, s.r.o. musí splácať úver Tatra banke, ktorý bol v čase prevodu obchodného podielu vo výške asi 560.000,- eur a spoločnosť ho doteraz spláca. Iné riešenie však v danej situácii nevidel. Z výpovedí účastníkov bolo zistené, že Q. Q. je aj naďalej konateľom spoločnosti

PRENaST, s.r.o.. Odporca to zdôvodnil tým, že toto bolo pre neho najlepšie a najlacnejšie riešenie, inak by musel hľadať inú osobu na pozíciu konateľa a zaúčať ju.

Svedok Q. Q. v konaní potvrdil, že odporca mu poskytol pôžičku, ktorú mu však nesplatil. Potvrdil tiež, že sa zoznámili až po tom, čo odporca odkúpil priestory, ktoré susedia so spoločnosťou PRENaST, s.r.o.. Uviedol, že sa dostal do situácie, že dlh odporcovi nedokázal vrátiť, jediné, čo mu zostalo, bol obchodný podiel v spoločnosti PRENaST. Keďže sa odporca k nemu zachoval korektne, chcel mu dlh splatiť a preto súhlasil s prevodom obchodného podielu. Z jeho výpovede vyplynulo, že o iných veriteľoch odporcovi nehovoril, oboznámil ho len so záväzkom firmy voči Tatra banke, iné záväzky táto spoločnosť nemala. Svedok tiež uviedol, že vykonávať aj naďalej funkciu konateľa v spoločnosti PRENaST, s.r.o. mu navrhol odporca. S odporcom iné podnikateľské aktivity nemali a ani nemajú. Svedok v konaní uviedol, že prevodom obchodného podielu na odporcu nemal úmysel ukrátiť navrhovateľa, dlh voči odporcovi mu vznikol skôr a mal len snahu ho vyrovnať. Poukázal na to, že v súvislosti s uzatvorením zmluvy o prevzatí lízingu medzi navrhovateľom, spoločnosťou SPIŠ-PACK SK, s.r.o. a spoločnosťou MAX-Obaly, s.r.o. bol vypočúvaný ako svedok na polícii.

Z oznámenia OR PZ Poprad vyplýva, že bolo vedené trestné stíhanie vo veci podvodu v súvislosti s predajom strojového zariadenia patriaceho spoločnosti SPIŠ -PACK SK, s.r.o.. Predmetom trestného stíhania nebola otázka a okolnosti uzatvorenia zmluvy č. 0406000543 medzi spoločnosťami SPIŠ - PACK SK, s.r.o. a MAX-Obaly s.r.o.. Trestné stíhanie bolo uznesením zo dňa 30.9.2013 zastavené.

Podľa , veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený. Odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi / a 117/, alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkovi úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať.

Z ustanovenia vyplýva, že predpokladom odporovateľnosti právneho úkonu musí byť ukrátenie uspokojenia už vymáhateľnej pohľadávky veriteľa. Požiadavka, aby navrhovateľ - veriteľ mal vymáhateľnú pohľadávku je otázkou vecnej legitimácie k tomu, aby bol vecne legitimovaný odporovacej žalobe.

V danom prípade bolo nesporne preukázané, že navrhovateľ má voči Q. Q. vymáhateľnú pohľadávku, a to na základe právoplatného zmenkového platobného rozkazu vydaného Okresným súdom Bratislava V. zo dňa 25.2.2011 č.k. -20. Ukrátenie uspokojenia veriteľovej pohľadávky predpokladá také skrátenie (zmenšenie majetku), ktoré bráni uspokojeniu pohľadávky v celom rozsahu alebo sčasti. Z toho vyplýva, že ten, kto odporuje, musí dokazovať kvalifikované zmenšenie majetku dlžníka. Nestačí, že sa majetok dlžníka zmenšil, musí sa preukázať, že sa zmenšil do takej miery, že to ohrozilo aspoň čiastočné uspokojenie veriteľovho nároku. V danej veci bolo nepochybne preukázané, že dlžník Q. Q. nemal žiadny majetok, z ktorého by navrhovateľ mohol uspokojiť svoju pohľadávku, okrem obchodného podielu v spoločnosti PRENaST, s.r.o.. V dôsledku prevodu obchodného podielu na odporcu stratil navrhovateľ možnosť uspokojenia svojej pohľadávky voči dlžníkovi. K tomu je potrebné uviesť, že v danom prípade síce šlo o odplatný prevod, ktorý sa však realizoval len započítaním vzájomných pohľadávok dlžníka a odporcu. Dlžníkovi teda za prevod jeho obchodného podielu nebola vyplatená žiadna finančná čiastka.

Ďalšou podmienkou odporovateľnosti je to, že ide o taký právny úkon dlžníka, ktorý urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak musel byť tento úmysel druhej strane známy. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno v tomto smere nesie veriteľ. Preukázanie uvedeného úmyslu dlžníka nie je podmienkou odporovateľnosti vtedy, ak druhou stranou sú osoby dlžníkovi blízke; úmysel dlžníka ukrátiť jeho veriteľa v tomto prípade zákon predpokladá, a je na osobách dlžníkovi blízkych, aby preukázali, že úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa v dobe právneho úkonu nemohli ani pri náležitej starostlivosti poznať. O tento prípad však v tomto konaní nejde. Z uvedeného vyplýva, že žalujúci veriteľ je povinný tvrdiť a preukázať, ak má byť žaloba úspešná, že dlžníkov odporovaný právny úkon (právny úkon

napadnutý odporovacou žalobou) ukracuje uspokojovanie jeho vymáhateľnej pohľadávky a súčasne, že odporcovi (druhej strane odporovaného právneho úkonu) musel byť úmysel dlžníka odporovaným právnym úkonom ukrátiť veriteľa známy, teda, že odporca o tomto úmysle dlžníka pri právnom úkone (v dobe, kedy bol urobený) vedel alebo musel vedieť.

V konaní dlžník, t.j. Q. Q. uvádzal, že prevodom obchodného podielu na odporcu nemal úmysel ukrátiť navrhovateľa. Týmto spôsobom chcel odporcovi uhradiť aspoň sčasti dlh, ktorý mu vznikol na základe zmluvy o pôžičke, pričom tento dlh vznikol skôr ako dlh voči navrhovateľovi. Toto tvrdenie však neobstojí vzhľadom k tomu, že konaním dlžníka - prevodom jeho obchodného podielu na odporcu - bol zvýhodnený iný jeho veriteľ, čo malo za následok zmenšenie majetku dlžníka Q. Q. do tej miery, že nemal ďalší majetok, ktorý by mohol slúžiť k uspokojeniu navrhovateľa ako veriteľa. Dlžník Q. Q. preukázateľne mal vedomosť o existencii záväzku voči navrhovateľovi v čase, keď došlo k prevodu obchodného podielu na odporcu a teda vedel, že týmto spôsobom dôjde k znemožneniu uspokojenia pohľadávky navrhovateľa. Aj v prípade, že dlžník plní uzavretím zmluvy svoj záväzok, môže uzavretím zmluvy sledovať úmysel ukrátiť svojho veriteľa. Súd zastáva názor, že inštitút odporovateľnosti právneho úkonu sa vzťahuje i na tento prípad a možno usudzovať o úmysle dlžníka ukrátiť veriteľa.

Predpokladom úspešného odporovania právnemu úkonu je však aj vedomosť odporcu o úmysle dlžníka ukrátiť veriteľa. Preukázanie toho, že odporca mal vedomosť o úmysle dlžníka v čase uskutočnenia právneho úkonu zaťažuje v konaní navrhovateľa. Odporca v konaní popieral, že by mu tento úmysel bol známy, podľa neho takýto úmysel u dlžníka Q. Q. ani neexistoval. Navrhovateľ v konaní uvádzal, že medzi odporcom a Q. Q. možno predpokladať, že spolu dlhodobo realizujú rôzne podnikateľské aktivity. Odporca rovnako ako svedok Q. Q. to však v konaní popreli a navrhovateľ toto svoje tvrdenie žiadnym spôsobom nepreukázal. Z výpovede odporcu bolo zistené, že s Q. Q. sa spoznal až v roku 2008, kedy v dražbe získal nehnuteľnosti susediace s nehnuteľnosťami spoločnosti PRENaST, s.r.o., resp. sa stal aj spoluvlastníkom prístupovej komunikácie spolu s uvedenou spoločnosťou. Toto potvrdil aj svedok Q.. Z tvrdení odporcu tiež vyplynulo, že v roku 2009 Q. Q.J. poskytol na základe zmluvy o pôžičke finančné prostriedky, ktoré mu mal vrátiť do 28.2.2010. Tieto skutočnosti aj preukázal zmluvou o pôžičke a výpismi z účtu Q. Q.. Pôžička mu vrátená nebola. Odporca v konaní uvádzal, že jedinou možnosťou, ako aspoň čiastočne zabezpečiť vrátenie pôžičky, bol prevod obchodného podielu Q. Q. v spoločnosti PRENaST, s.r.o., ktorá však bola a je zaťažená úverom voči spoločnosti Tatra banka, a.s. a túto firma stále spláca. V čase prevodu obchodného podielu nemal vedomosť o iných podnikateľských aktivitách Q. Q., ani o iných jeho dlhoch. Z výpovede svedka Q. vyplynulo, že odporcovi nehovoril o iných svojich dlhoch, ale oboznámil ho so záväzkom spoločnosti PRENaST voči Tatra banke. Navrhovateľ vedomosť odporcu o úmysle dlžníka ukrátiť uspokojenie jeho pohľadávky preukazoval tým, že dlžník Q. zostal v spoločnosti PRENaST aj naďalej v pozícii konateľa spoločnosti. Odporca to odôvodnil tým, že v danej situácii toto bolo pre neho najvýhodnejšie a najlacnejšie riešenie, inak by musel hľadať inú osobu, ktorú by bolo potrebné do tejto činnosti zaučiť.

Z uvedeného podľa názoru súdu jednoznačne nevyplýva, že by v čase prevodu obchodného podielu z Q. Q. na odporcu odporca mal vedomosť, že dlžník Q. Q. tak koná v úmysle ukrátiť uspokojenie pohľadávky navrhovateľa. Nebolo preukázané, že by medzi odporcom a Q. Q. existovali akékoľvek iné aktivity a väzby, na základe ktorých by odporca mal vedomosť o existencii iných veriteľov dlžníka. Každý z nich (t.j. odporca a dlžník Q.) vykonával podnikateľskú činnosť v inej oblasti. Bolo však preukázané, že odporca mal voči dlžníkovi neuhradenú splatnú pohľadávku, ktorú mal záujem uspokojiť a toto bolo čiastočne možné len prevodom obchodného podielu dlžníka na jeho osobu, keďže iný majetok dlžník nemal. Navyše, spoločnosť, ktorej obchodný podiel odporca od Q. Q. nadobudol, musí splácať úver spoločnosti Tatra banka, a.s. a nehnuteľnosti, ktoré spoločnosť vlastní, sú zaťažené záložným právom v prospech tejto spoločnosti. Na základe týchto skutočností podľa názoru súdu nepochybne nevyplýva, že by odporca vedel alebo musel vedieť o tom, že Q. Q. svoj obchodný podiel v spoločnosti PRENaST, s.r.o. previedol na jeho osobu v úmysle ukrátiť uspokojenie pohľadávky navrhovateľa. Vedomosť odporcu o takomto úmysle dlžníka je jedným z predpokladov odporovateľnosti právneho úkonu. Vzhľadom k tomu, že táto podmienka odporovateľnosti právneho úkonu v konaní preukázaná nebola, súd návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa . Odporca mal v konaní plný úspech, preto mu vzniklo nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. V konaní

však uviedol, že si náhradu trov konania voči navrhovateľovi neuplatňuje, preto súd rozhodol tak, že mu náhradu trov v konaní nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Trenčíne prostredníctvom tunajšieho súdu v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie musí obsahovať označenie účastníkov konania, voči ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, v čom odvolateľ vidí nesprávnosť rozhodnutia alebo postupu súdu, čoho sa odvolaním domáha, musí byť podpísané a datované. Odvolanie možno zdôvodniť len skutočnosťami uvedenými v .