Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_7C-131-2013.pdf
PDF · 120.44 KB
No categories available
7C/131/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Bálintovou v právnej veci žalobcu CD Consulting, s.r.o. , IČO: 264 29 705, so sídlom P. O. Box: Nagano Office center, K červenému dvoru 3269/25A, 130 00 Praha 3, Česká republika, zastúpeného Fridrichom Paľkom, s.r.o., IČO: 36 864 421, so sídlom 811 09 Bratislava, Grősslingova 4, proti žalovanému S. K., J.. X. X. XXXX, G. N. XX, o zaplatenie 420,- € istiny a príslušenstva, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a .
Žalobca n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Žalobca svojím podaním zo dňa 18. 3. 2011, ktoré bolo súdu doručené dňa 28. 3. 2013 žiadal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu zmenkovú sumu vo výške 420,- €, zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne zo sumy 20,- € od 2. 1. 2010 do zaplatenia, 6 % ročný úrok zo zmenkovej sumy od 18. 3. 2010 do zaplatenia, zmenkovú odmenu vo výške 1/3-tiny percenta zmenkovej sumy, teda 1,40 € a nahradil mu trovy konania. Návrh podal v zmysle Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady ES číslo 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou a podľa článku 4. ods. 1.
Žalobca podal návrh na vzorovom tlačive „A“ a ako písomný dôkaz na podporu svojej pohľadávky predložil originál zmenky a žiadal, aby súd vydal rozsudok proti žalovanému na základe jeho pohľadávky.
Keďže účastníkom konania na strane žalobcu je zahraničná právnická osoba, právomoc súdu Slovenskej republiky v tejto veci je daná s poukazom na článok 2. bod 1 Nariadenia Rady (ES) číslo 44/2001 a keďže sa jedná o cezhraničné konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, príslušnosť Okresného súdu Zvolen je daná podľa článku 11 preambuly článku 4. bod 1 a článku 25 bod 1. písm. a) Nariadenia číslo 861/2007 ES, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotu sporu, pretože Slovenská republika ako zmluvná strana Nariadenia číslo 861/2007 ES komisii oznámila, že príslušnými súdmi na vydanie rozsudkov v európskom konaní vo veciach s nízkou hodnotu sporu budú v Slovenskej republike okresné súdy, pričom žalobca si príslušnosť Okresného súdu v Slovenskej republike vybral podľa žalovaného.
Dňa 4. 9. 2013 dal súd doručiť v zmysle článku 5 Nariadenia číslo 861/2007/ES žalovanému kópiu tlačiva /návrhu na uplatnenie pohľadávky/ spolu s vyplneným „C“ tlačivom na odpoveď. Žalovaný zásielku prevzal dňa 11. 9. 2013, k veci sa nevyjadril.
Podľa článku 19 Nariadenia číslo 861/2007 ES pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom
sa konanie vedie. Keďže toto súdne konanie sa vedie v Slovenskej republike, riadi sa zákonom číslo 99/1963 Zbierky a to Občianskym súdnym poriadkom v znení neskorších predpisov. Podľa článku 19 Nariadenia číslo 861/2007 ES pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotu sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie. Keďže toto súdne konanie sa vedie v Slovenskej republike, riadi sa zákonom číslo 99/1963 Zbierky Občianskym súdnym poriadkom v znení neskorších predpisov.
Súd vo veci nariadil pojednávanie v súlade s článkom 7 ods. 1, písm. c) Nariadenia Európskeho parlamentu vzhľadom na možnosť iného právneho posúdenia veci, preto súd považoval za potrebné nariadiť ústne pojednávanie. Taktiež ho nariadil z toho dôvodu, že považoval za potrebné skúmať prijateľnosť zmluvných podmienok, keďže ide o spotrebiteľský vzťah. Navyše zo zásady rovnosti všetkých účastníkov pred zákonom či pred súdom vyplýva predovšetkým to, že všetci účastníci majú rovnakú príležitosť zúčastniť sa na jednaní pred súdom a vyjadriť sa ku všetkým sporným otázkam, najmä v danom prípade, keď tlačivo „C“ v zmysle Nariadenia číslo 867/2007/ES žalovanému neposkytuje dostatočný priestor na uvedenie relevantných skutočností. Súd pojednávanie nariadil práve v záujme žalobcu, aby nedošlo k vydaniu nepredvídateľného rozhodnutia súdu a tým k odňatiu možnosti konať pred súdom. Vzhľadom na to, že Nariadenie číslo 861/2007/ES neupravuje postup súdu pri nariadení pojednávania s poukazom na článok 19 Nariadenia číslo 861/2007/ES, pri nariadení pojednávania súd postupoval v zmysle § 115 a nasledujúce zákona č. 99/1963 Zbierky v znení neskorších predpisov a nevydával osobitné rozhodnutie o nariadení pojednávania, keďže toto Občiansky súdny poriadok nevyžaduje a aj v zmysle Nariadenia číslo 861/2007/ES súd rozhodnutie vydáva len vtedy, ak o nariadenie ústneho pojednávania požiada niektorá zo strán, teda účastníkov konania a súd takúto žiadosť odmieta. Vtedy dôvody odmietnutia uvedie písomne, pričom proti takémuto rozhodnutiu súdu o odmietnutí žiadosti o nariadenie ústneho pojednávania nemožno samostatne podať opravný prostriedok (článok 5. bod 1 Nariadenia číslo 861/2007/ES.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom, vyjadrením právneho zástupcu žalobcu, výpoveďou žalovaného na pojednávaní, obsahom zmenky, exekučným spisom a zistil tento skutkový stav:
Zo zmenky číslo zmluvy 601100155 vystavenej dňa 24. 8. 2009 súd zistil, že bola vystavená na sumu 420,- € so zmenkovým úrokom 0,25 % denne od 2. 1. 2010. V zmenke bolo uvedené, že je splatné: Pohotovosť, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava bez protestu, na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia. Zmenka bola podpísaná vystaviteľom.
Z výpovede právneho zástupcu žalobcu na pojednávaní súd zistil, že na podanej žalobe v celom rozsahu trval s tým, že si uplatnil nárok z platnej uzavretej zmenky, nemá žiadnu vedomosť o tom, z čoho suma 420,- € pozostáva, nakoľko žalobca okrem zmenky žiadne iné doklady ani vedomosti o predchádzajúcich vzťahoch medzi pôvodným majiteľom zmenky a žalovaným nemá. Žiadal preto v celom rozsahu žalobe vyhovieť.
Žalovaný na pojednávaní uviedol, že sa nevie vyjadriť, o čo sa jedná, ani z akého dôvodu táto suma vyrástla na tak vysokú sumu 420,- €. Ak ide o pôžičku z Pohotovosti, on si zobral od tejto spoločnosti pôžičku 200,- €, pričom exekučné konanie bolo zastavené, lebo on sám namietal, že boli neúmerne vysoké úroky z omeškania napočítané na túto sumu. Odkiaľ sa zobrala suma 420,- € a prečo ju od neho vymáha práve žalobca si nevedel vysvetliť. Uviedol, že si je vedomý dlžoby, ale len 200,- €, potom, ako si pôžičku zobral, prišiel o prácu a nemal ju z čoho zaplatiť. Podľa jeho názoru to vychádzalo tak, že mal o 100 % zaplatiť navýšenú sumu oproti sume požičanej. Žiadal, aby súd prihliadol na exekučné konanie, ktoré sa viedlo na súde.
Z pripojeného exekučného spisu 22Er/1222/2010 Okresného súdu Zvolen súd zistil, že súd exekúciu uznesením zo dňa 5. 3. 2013 zastavil, rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 3. 4. 2013. Tomuto uzneseniu predchádzalo uznesenie zo dňa 6. 7. 2011 kde súd žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol a uznesenie nadobudlo právoplatnosť 3. 7. 2012. V spise sa nachádza tiež zmluva o úvere, ktorú uzavreli na jednej strane žalovaný ako dlžník a veriteľ Pohotovosť, predmetom zmluvy bolo poskytnutie úveru vo výške 200,- €. Zmluva bola uzavretá dňa 24. 8. 2009. Súd žiadosť exekútora o vydanie poverenia zamietol z toho dôvodu, že považoval plnenie priznané rozhodcovským súdom za nedovolené a v rozpore s dobrými mravmi a samotnú dohodu
o vyplnení zmenky považoval za neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve. Okrem toho v zmluve o úvere bola dojednaná odplata za poskytnutie peňažných prostriedkov vo výške 196,- € z poskytnutého úveru oprávneným v sume 200, - €, ktorá odplata prevyšuje odplatu obvykle požadovanú bankami za spotrebné úvery a preto je v rozpore s § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka. Exekučným titulom priznané plnenie je v tejto časti v rozpore so zákonom. Okrem toho súd mal za preukázané, že podľa exekučného titulu by mal povinný zaplatiť zmenkový úrok 0,25 % denne zo sumy 420,- €, čo predstavuje 91,25 % ročne, pritom súd z predloženej zmluvy žiadnu dohodu o zmenkovom úroku nezistil. Keďže exekučným titulom priznané plnenie je v rozpore so zákonom, teda právom nedovolené a je aj v rozpore s dobrými mravmi, súd žiadosť na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v celom rozsahu zamietol. Ako súd zistil z pripojeného exekučného spisu zmenka, ktorá bola pripojená k návrhu bola vystavená ako zabezpečovací prostriedok z poskytnutého úveru, ktorý má povahu spotrebiteľského úveru. Pôvodne bola zmenka vystavená spoločnosťou Pohotovosť, s.r.o., ktorá ju následne indosovala na žalobcu ako zahraničnú právnickú osobu. Základný právny vzťah medzi pôvodným majiteľom zmenky a žalovaným má teda spotrebiteľskú povahu. Na posúdenie spotrebiteľských zmlúv súd v zmysle článku 19 Nariadenia číslo 861/2007/ES aplikoval slovenské procesné rozhodné právo. Z uvedeného potom vyplýva, že slovenské subjekty pôvodne ani nepredpokladali iný ako právny poriadok Slovenskej republiky. Podľa bodu 13 Nariadenia číslo 861/2007/ES pojmy „zjavne neopodstatnené“ v kontexte zamietnutia pohľadávky a neprípustné „v kontexte zamietnutia návrhu“ by sa mali určiť v súlade s vnútroštátnym právom, súd v danom prípade postupoval podľa Občianskeho súdneho poriadku, Občianskeho zákonníka, zákona č. 258/2001 Zbierky zákonov spotrebiteľských úveroch v súlade so smernicou rady 93/13/EHS z 5. 4. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, Smernicou 2008/48/EHS o zmluvách o spotrebiteľskom úvere, Smernicou 2005/29/ES o nekalých praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu. Ako rozhodné právo aplikoval súd právo Slovenskej republiky aj vzhľadom na to, že pôvodným majiteľom zmenky bola spoločnosť Pohotovosť, s.r.o. Bratislava ako slovenská právnická osoba a prípadná voľba iného právneho poriadku súdu tvrdená ani preukázaná nebola.
Podľa článku I. § 75 zákona č. 191/1950 Zbierky zákon zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov vlastná zmenka obsahuje: 1./ označenie, že ide o zmenku pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom bola listina spísaná; 2./ bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú sumu; 3./ údaj zročnosti; 4./ údaj miesta, kde sa má platiť; 5./ meno toho komu, alebo na rad koho sa má platiť; 6./ dátum a miesto vystavenia zmenky; 7./ podpis vystaviteľa.
Podľa článku I. § 11 ods. 1 Zákona č. 191/1950 Zbierky zákon zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov každú zmenku, i keď nebola vystavená na rad možno previesť indosamentom (rubopisom).
Podľa článku I. § 17 ods. 1 Zákona č. 191/1950 Zbierky zákon zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi, alebo k predošlým majiteľom okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 28. 10. 2010 spotrebiteľkou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 28. 2. 2010 ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania, alebo dohody, ktorých obsahom, alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia sú neplatné.
Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 28. 2. 2010 dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej, alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 28. 2. 2010 spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti, alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 28. 2. 2010 spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia, alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 28. 2. 2010 za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 28. 2. 2010 ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 28. 2. 2010 neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 28. 2. 2010 zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 28. 2. 2010 v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom, alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 2 zákona č. 258/2001 Zbierky zákonov o spotrebiteľských úveroch v poslednom znení na účely tohto zákona sa rozumie: a/ spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru, alebo inej právnej forme; b/ zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Zbierky zákonov o spotrebiteľských úveroch v poslednom znení v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa, alebo inej osoby sa zakazuje plniť dlh zmenkou, alebo šekom. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku, alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, ale ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky, alebo postúpenia práv zo zmenky.
Ako mal súd preukázané, dňa 24. 8. 2009 žalovaný ako dlžník a spoločnosť Pohotovosť, s.r.o. ako veriteľ uzavreli v písomnej forme zmluvu o úvere, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 200,- €. V ten istý deň bola uzavretá a podpísaná zmenka na sumu 420,- €.
Vykonaným dokazovaním mal tak súd preukázané, že žalobcom predložená zmenka zabezpečovala hlavný záväzkový vzťah, ktorým bola zmluva o úvere uzavretá medzi žalovaným ako dlžníkom a
spoločnosťou Pohotovosť, s.r.o. Bratislava ako veriteľom. Zmluvu o úvere uzatváral žalovaný ako občan fyzická osoba. Zmluva bola uzatváraná na formulári veriteľa, mala predtlačený text a do zmluvy sa dopisovali len údaje, ktoré vzhľadom na charakter nemohli byť vopred dané a to osobné údaje dlžníka, výška poskytnutého úveru, výška poplatku a spôsob splatnosti. Do zmluvy sa dopisovala len suma úveru, suma poplatku a výška splátok, ako aj počínajúci deň splatnosti, pričom v predtlačenej forme formulára bol obsiahnutý aj text, že dlžník sa zaväzuje zaplatiť veriteľovi sumu úveru zvýšenú o príslušný poplatok. Neoddeliteľnou časťou zmluvy o úvere boli všeobecné podmienky poskytnutia úveru, dohody o vyplnení zmenky a mediačnej dohody. Taktiež sa strany dohodli na tom, že v zmysle § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka sa ich právne vzťahy budú spravovať Obchodným zákonníkom.
S poukazom na § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom je spotrebiteľskou zmluvou, ak dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej, alebo inej podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka) a spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti, alebo inej podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka). Súčasne sa vyžadovalo, aby spotrebiteľské zmluvy neobsahovali ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, teda neprijateľné podmienky (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka) s tým, že zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od Občianskeho zákonníka v neprospech spotrebiteľa a spotrebiteľ sa najmä nemôže vzdať svojich práv, ktoré mu Občiansky zákonník priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné povinnosti (§ 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka). V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší (§ 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka).
V danom prípade žalovaný ako fyzická osoba spĺňal definíciu spotrebiteľa a spoločnosť Pohotovosť, s.r.o. Bratislava na strane veriteľa konala v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti pri uzatváraní zmluvy o úvere, keďže aj v predmete podnikania zapísaného v Obchodnom registri mala činnosť poskytovanie úverov z vlastných zdrojov. Podľa záveru súdu tak bolo preukázané, že veriteľ, teda spoločnosť Pohotovosť, s.r.o. Bratislava spĺňal definíciu dodávateľa. V konaní bolo ďalej preukázané, že zmluva medzi veriteľom a žalovaným bola uzatvorená na formulári veriteľa vrátane všeobecných zmluvných podmienok, do tejto zmluvy bolo možné doplniť, resp. zmeniť len osobné údaje žalovaného ako dlžníka a výšku úveru. Súd mal tak preukázané, že veriteľ tieto zmluvy uzatváral s viacerými osobami, bolo obvyklé, že ktorákoľvek druhá strana ako spotrebiteľ obsah tejto zmluvy podstatným spôsobom ovplyvniť nemohla. V danom prípade predmetom zmluvy bolo dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov veriteľom žalovanému a v súvislosti s poskytovaním spotrebiteľského úveru sa potom zakazovalo splniť zmenkou a veriteľ smel prijať od dlžníka zmenku na zabezpečenie svojho nároku zo spotrebiteľského úveru len ak išlo o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia bola maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru,
Súd dospel k záveru, že zmluva o úvere zo dňa 24. 8. 2009 uzavretá medzi veriteľom a žalovaným bola spotrebiteľskou zmluvou. V danom prípade predmetom zmluvy bolo dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov veriteľom žalovačnému a v súvislosti s poskytovaním spotrebiteľského úveru sa potom zakazovalo plniť zmenkou a veriteľ smel prijať od dlžníka zmenku na zabezpečenie svojho nároku zo spotrebiteľského úveru, len ak išlo o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia bola maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva, maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru, keď príslušenstvom sa zo zákona rozumelo vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere /§ 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Zbierky zákonov/. Hoci teda na zabezpečenie spotrebiteľského úveru mohla byť vystavená zabezpečovacia zmenka, táto mohla byť vyplnená len na zákonom stanovenú maximálnu zmenkovú sumu. Súd poukazuje na tú skutočnosť, že ustanovenie § 4 ods. 6 Zákona č. 258/2001 Zbierky zákonov sa príslušenstvo v rámci zmenkovej sumy odvodzuje od istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru, na základe čoho dospel k záveru, že za istinu spotrebiteľského úveru nie je možné považovať aj poplatok za poskytnutie úveru, ale len sumu samotného úveru, na základe čoho zmenková suma mohla byť maximálne o 30 % vyššia, než bola suma poskytnutého úveru.
V danom prípade nebolo sporné, že vystavená zmenka bola zabezpečovacou zmenkou, teda veriteľ mohol prijať od žalovaného ako dlžníka zmenku na zabezpečenie svojho nároku zo zmluvy o úvere zo dňa 24. 8. 2009. Keďže výška úveru bola 200,- €, aj za predpokladu, že by žalovaný nesplnil ani len časť úveru, príslušenstvo v rámci zmenkovej sumy mohlo byť maximálne do výšky 60,- €, teda 30 % z istiny poskytnutého úveru a maximálna zmenková suma pozostávajúca zo spotrebiteľského úveru a príslušenstva mohla byť uplatnená vo výške maximálne 260,- .€ V danom prípade zmenková suma predstavovala sumu 420,- €, bola tak vyplnená v rozpore so zákonom.
Aj keď si žalobca uplatnil nárok v konaní ako zmenkový nárok, bolo povinnosťou súdu z úradnej moci skúmať platnosť zmenky, pričom neplatnosť zmenky ako cenného papiera je možné posudzovať nielen pre nesplnenie podmienok podľa Zákona č. 191/1950 Zbierky, ale keďže sa jedná o právny úkon aj keď abstraktný, aj podľa všeobecných ustanovení § 34 a nasledujúce Občianskeho zákonníka o platnosti právneho úkonu. Súd musí na túto neplatnosť prihliadať, resp. musí z nej vyvodzovať dôsledky aj bez návrhu z úradnej povinnosti, keďže verejný záujem tu prevažuje na osobnými záujmami účastníkov absolútne neplatného právneho úkonu a to aj tých, ktorí neplatnosť sami nespôsobili, ani ju nezavinili.
Keďže zmenka bez ohľadu na jej abstraktnosť je právnym úkonom, každý právny úkon, ktorý odporuje zákonu je absolútne neplatným právnym úkonom, pričom na absolútnu neplatnosť právneho úkonu súd v rámci občianskeho súdneho konania prihliada ex offo. Povinnosť súdu z úradnej moci prihliadať na absolútnu neplatnosť právneho úkonu prelomuje aj zásadu stanovenú v článku I. § 17 zákona č. 191/1950 Zbierky, čo je vyjadrené aj v ustanovení § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Zbierky zákonov, kde zákonodarca uviedol, že ide o ustanovenie, ktoré platí aj v prípade zmenky majiteľa zmenky, alebo postúpenia práv zo zmenky. Naviac odčlenenie zmenkového abstraktného vzťahu od spotrebiteľského vzťahu nie je možné, pretože právo v spotrebiteľských vzťahoch bolo použitím zmenky regulované a obmedzené (§ 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Zbierky zákonov) a keďže sa jedná o kogentnú úpravu, je nutné zo zákona skúmať podmienky vystavenia zmenky a jej prípustnosť. Keďže žalobca ako indosár si podaným návrhom uplatnil nárok zo zmenky, ktorú zmenku súd z úradnej povinnosti vyhodnotil ako absolútne neplatný právny úkon, nebol daný právny základ nároku žalobcu z uplatnenej zmenky a návrh žalobcu nebol dôvodný.
Keďže zmenka bez ohľadu na jej abstraktnosť je právnym úkonom, každý právny úkon, ktorý odporuje zákonu je absolútne neplatným právnym úkonom, pričom na absolútnu neplatnosť právneho úkonu súd v rámci občianskeho súdneho konania prihliada ex offo. Povinnosť súdu z úradnej moci prihliadať na absolútnu neplatnosť právneho úkonu prelomuje aj zásadu stanovenú v článku I. § 17 zákona č. 191/1950 Zbierky, čo je vyjadrené aj v ustanovení § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Zbierky zákonov, kde zákonodarca uviedol, že ide o ustanovenie, ktoré platí aj v prípade zmenky majiteľa zmenky, alebo postúpenia práv zo zmenky. Naviac odčlenenie zmenkového abstraktného vzťahu od spotrebiteľského vzťahu nie je možné, pretože právo v spotrebiteľských vzťahoch bolo použitím zmenky regulované a obmedzené (§ 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Zbierky zákonov) a keďže sa jedná o kogentnú úpravu, je nutné zo zákona skúmať podmienky vystavenia zmenky a jej prípustnosť. Keďže žalobca ako indosár si podaným návrhom uplatnil nárok zo zmenky, ktorú zmenku súd z úradnej povinnosti vyhodnotil ako absolútne neplatný právny úkon, nebol daný právny základ nároku žalobcu z uplatnenej zmenky a návrh žalobcu nebol dôvodný.
Súd tiež poukazuje na tú skutočnosť, že čo sa týka splatnosti zmenkovej sumy, náležitosťou predmetnej zmenky musí byť údaj o jej splatnosti (§ 1 bod. 4 a § 75 bod 3 zákona č. 191/1950 Zbierky): Zmenky s inou dobou splatnosti ako je uvedené, alebo so splatnosťou postupnou sú neplatné. Predmetná zmenka má splatnosť uvedenú „zaplatením zmenky pri predložení“, čo je prvý prípad splatnosti a v ďalšom odstavci má splatnosť stanovenú na „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Súd má za to, že sa jedná o neurčitý údaj splatnosti, resp. splatnosť postupnú a podľa § 33 ods. 2 Zákona č. 191/1950 Zbierky sa takáto zmenka považuje za neplatnú.
Súd preto vyhodnotil zmenku, na základe ktorej si uplatňuje žalobca svoje právo ako absolútne neplatný úkon, ktorú neplatnosť posudzoval z úradnej povinnosti a žalobu v celom rozsahu zamietol.
O trovách konania rozhodol súd podľa a § 142 ods. 1 O.s.p. Žalovaný mal v konaní úspech, náhradu trov konania si neuplatnil. Žalobca nebol v konaní úspešný, preto mu právo na náhradu trov konania nevzniklo.
Podľa článku I. § 75 zákona č. 191/1950 Zbierky zákon zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov vlastná zmenka obsahuje: 1./ označenie, že ide o zmenku pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom bola listina spísaná; 2./ bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú sumu; 3./ údaj zročnosti; 4./ údaj miesta, kde sa má platiť; 5./ meno toho komu, alebo na rad koho sa má platiť; 6./ dátum a miesto vystavenia zmenky; 7./ podpis vystaviteľa.
Podľa článku I. § 11 ods. 1 Zákona č. 191/1950 Zbierky zákon zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov každú zmenku, i keď nebola vystavená na rad možno previesť indosamentom (rubopisom).
Podľa článku I. § 17 ods. 1 Zákona č. 191/1950 Zbierky zákon zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi, alebo k predošlým majiteľom okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 28. 10. 2010 spotrebiteľkou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 28. 2. 2010 ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania, alebo dohody, ktorých obsahom, alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia sú neplatné.
Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 28. 2. 2010 dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej, alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 28. 2. 2010 spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti, alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 28. 2. 2010 spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia, alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 28. 2. 2010 za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 28. 2. 2010 ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 28. 2. 2010 neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 28. 2. 2010 zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 28. 2. 2010 v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom, alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 2 zákona č. 258/2001 Zbierky zákonov o spotrebiteľských úveroch v poslednom znení na účely tohto zákona sa rozumie: a/ spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru, alebo inej právnej forme; b/ zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Zbierky zákonov o spotrebiteľských úveroch v poslednom znení v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa, alebo inej osoby sa zakazuje plniť dlh zmenkou, alebo šekom. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku, alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, ale ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky, alebo postúpenia práv zo zmenky.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá veta O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., t.j. 1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov 2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania 3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený 4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie 5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný 6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom 7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát
8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav 9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali 10. bol odvolacím súdom schválený zmier b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), t.j. 1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, 2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej 3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p., 4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.).