Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17CoP-108-2013.pdf
PDF · 79.14 KB
Case nature
Area
Subarea
17CoP/108/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Emílie Zimovej a členov JUDr. Gabriely Janákovej a Mgr. Ivana Kubínyiho vo veci starostlivosti súdu o maloletú A. E., nar. XX.XX.XXXX, a maloletého L. E., nar. XX.XX.XXXX, deti rodičov: matky G. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XXX a otca L.. I. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom A., T. P. XXXX/X, zastúpeného v konaní V., P., so sídlom A., W. X, deti v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny M. L. M. F., o návrhu otca na zníženie výživného na maloleté deti, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 25. júla 2013, č.k. 9P/113/2013-48, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh otca na zníženie výživného, ktorým sa otec domáhal zníženia vyživovacej povinnosti u mal. A. zo sumy 90 Eur mesačne na sumu 26,65 Eur a u mal. L. zo sumy 50 Eur mesačne na sumu 26,65 Eur. Rozhodnutie odôvodnil konštatovaním zisteného skutkového stavu veci, z ktorého mal za preukázané, že návrhu otca na zníženie výživného nie je možné vyhovieť, nakoľko otec detí má i v súčasnosti príjem, z ktorého je schopný platiť určené výživné.
Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletých, ktorý žiadal, aby odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odvolaní vytýkal súdu prvého stupňa, že neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Súdu prvého stupňa vytýkal, že pri výpočte príjmov za posledných desať kalendárnych mesiacov rozdielne posúdil príjmy matky a otca, keď priemerný čistý mesačný zárobok matky v čase rozhodovania súdu bol 510,52 Eur za desať kalendárnych mesiacov a otcovi určil príjem 400 Eur, ktorý však nie je jeho príjmom za posledných desať kalendárnych mesiacov, keď jeho priemerný čistý mesačný zárobok v čase rozhodovania súdu okresného súdu bol 185,74 Eur za desať kalendárnych mesiacov. Ďalej poukázal na to, že predložil súdu prvého stupňa fakty, že matke sa zmenili majetkové a finančné pomery, ktoré matka súdu na pojednávaní nepredložila, keď matka neuviedla, že svojvoľne predala automobil patriaci do bezpodielového spoluvlastníctva manželov za sumu 1.600 Eur. Súd prvého stupňa si nevyžiadal dôkaz na pojednávaní, t.j. kúpnopredajnú zmluvu za automobil. Na súde prvého stupňa tiež vypovedal a predložil fakty o intenzívnom hľadaní lepšieho zamestnania, predložil z celkového počtu 150 zaslaných žiadostí o zamestnanie len tri, a to z kapacitných dôvodov, o čom absentuje záznam v zápisnici aj v rozsudku. U jednej žiadosti o zamestnanie preukázal aj náklady na zúčastnení sa osobného pohovoru v Q.. V súčasnosti pracuje ako brigádnik na tri smeny vo výrobe v J. F. A., v takej istej pracovnej pozícii, ako minulý rok vo firme W., vedie s terajším zamestnávateľom komunikáciu o zvýšení platu, prípadne prechod na inú formu pracovného pomeru. Zatiaľ však je to v štádiu komunikácie a riešenia, preto odmieta akékoľvek obvinenie zo strany matky a súdu o jeho záujme vyhýbať sa práci.
Nepravdivo je uvedená aj skutočnosť v rozsudku, kde súd prvého stupňa uvádza, že pokiaľ otec detí má prostriedky na to, aby študoval, nie je možné konštatovať, že nemá dostatok finančných prostriedkov na to, aby sa postaral o vlastné deti. Poukázal na skutočnosť, že štúdium na vysokej škole mu zaplatili rodičia v rokoch 2006-2011, v čase, keď rodina bola úplná, bývala spokojne v spoločnej domácnosti na adrese trvalého bydliska, pričom taktiež jeho vzdelanie a finančné prostriedky s tým spojené, nie sú predmetom súdneho pojednávania, a preto súd prvého stupňa nemal ovplyvniť tento fakt na posúdenie rozhodnutia vo veci návrhu na zníženie výživného. Predmetom súdneho pojednávania bolo posúdenie súčasnej situácie rodičov a posúdenie návrhu na zníženie výživného pre maloleté deti a nie rozvrátené vzťahy rodičov.
Matka v písomnom vyjadrení k odvolaniu poukázala na svoje majetkové pomery, na skutočnosť, že býva v 50-ročnom rodičovskom dome, zdedenom v riadnom dedičskom konaní po zosnulých rodičoch s ďalšími spoludedičmi - sestrou a dvoma deťmi po zosnulom bratovi. S predmetnou nehnuteľnosťou nemôže nijako disponovať, pričom predajom by si finančne nepomohla, naopak by sa jej bytová situácia ešte zhoršila. Uviedla, že výdavky detí na štúdium riadne predložila, pričom zníženie výživného by znemožnilo štúdium dcéry na strednej škole v A., keď internát ani stravu by už naozaj nemala z čoho zaplatiť. Výdavky spojené s bývaním taktiež riadne predložila, jediné riešenie je už len prestať platiť plyn a elektrinu, čím by vlastne vyriešila štúdium dcéry a ona so synom by bola pri sviečkach. Poukázala na to, že otec detí je povinný si nájsť také zamestnanie, ktoré bude pokrývať jeho náklady a aj výživné na deti, s tým, že sa nemá skrývať za brigády a podobné dočasné zmluvy. Uviedla, že ona sa snaží pracovať a zvládať toto neľahké obdobie a od otca maloletých nechce nič, len aby si plnil svoju vyživovaciu povinnosť, pričom ich osobné spory sa nesmú dotýkať otázky výchovy a štúdia detí.
Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok okresného súdu potvrdiť ako vecne správny, nakoľko výživné poukazované otcom na maloleté deti v súčasnej dobe aj tak nepokrýva zvýšené náklady maloletých detí. Otec sa s maloletými deťmi nestretáva, nad rámec výživného neprispieva.
Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. a zistil, že rozsudok okresného súdu je potrebné podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdiť. Vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého nie je potrebné nariaďovať pojednávanie odvolacieho súdu.
Rozhodnutie súdu o výživnom na maloleté deti možno na rozdiel od ostatných súdnych rozhodnutí v prípade, ak nastane zmena pomerov, zmeniť, a to ako na návrh niektorého z rodičov, tak aj bez návrhu. Umožňuje to ust. § 78 Zákona o rodine, podľa ktorého dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Zmena pomerov môže pri tom nastať najmä plynutím času ako na strane osoby oprávnenej pre výživné (maloleté dieťa), a to jednak v dôsledku nárastu odôvodnených potrieb v súvislosti s pribúdajúcim vekom alebo zmenou typu školského zariadenia, ktoré dieťa navštevuje, ako aj na strane osoby, ktorá je povinná výživné poskytovať, a to predovšetkým v dôsledku zvýšenia alebo zníženia príjmu, ktorý dosahuje, prípadne inej zmeny majetkových, alebo aj osobných pomerov tejto osoby a rovnako aj v porovnaní s pomermi majetkovými, zárobkovými a osobnými druhého rodiča maloletého dieťaťa.
V prejednávanej veci otec maloletých návrhom, ktorý podal na súd dňa 22.01.2013, sa domáhal zníženia výživného na maloleté deti s poukazom na to, že došlo k zmene pomerov. Túto zmenu pomerov videl v tom, že zatiaľ čo v čase rozhodovania súdu o výživnom bol jeho priemerný mesačný príjem vypočítaný za obdobie mesiacov máj 2012 - október 2012 vo výške 551,05 Eur netto, v súčasnosti je nezamestnaný, nepoberá dávku v nezamestnanosti ani dávku v hmotnej núdzi, pričom okrem výživného je povinný uhrádzať poplatky za teplo, teplú vodu, odvoz smetí, poplatky za spoločné priestory, do fondu opráv, koncesionárske poplatky + plyn, elektrinu, a ďalšie svoje náklady spojené so stravovaním, oblečením a náklady spojené so štúdiom.
Odvolací súd preskúmaním zistil, že súd prvého stupňa vyhodnotil na jednej strane zmenu pomerov otca maloletých a zároveň vo vzájomnej súvislosti aj zmenu pomerov na strane matky maloletých detí a na strane samotných mal. detí a rozhodol správne, keď návrhu otca na zníženie vyživovacej povinnosti otca nevyhovel.
Kritériá pre plnenie vyživovacej povinnosti k deťom sú upravené v ust. § 65 Zákona o rodine.
Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, obaja rodičia prispievajú na výživu detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. V zmysle odseku 4 sa pri výkone rozsahu vyživovacej povinnosti prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará, pričom výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov.
V prejednávanej veci bolo preukázané, že na strane otca maloletého došlo v porovnaní s rokom 2012, kedy bolo naposledy upravované výživné, k poklesu jeho príjmu. Naďalej však dosahuje príjem zo zamestnania, keď otec mal v čase rozhodovania okresného súdu príjem z brigádnickej činnosti vo výške približne 400 Eur mesačne. Súd prvého stupňa pritom správne poukázal na to, že otec žije v regióne s vysokou zamestnanosťou, kde nepochybne nie je problém prácu si nájsť, ako aj na skutočnosť, že pokiaľ otec detí má finančné prostriedky na to, aby si zvyšoval svoje vzdelanie, musí mať finančné prostriedky aj na to, aby platil výživné na vlastné maloleté deti. Správne tiež poukázal na to, že matka detí sa ihneď po opustení spoločnej domácnosti zamestnala, pričom prijala prvú prácu, ktorá jej bola ponúknutá, ako aj na skutočnosť, že zo svojho príjmu, ktorý dosahuje spolu vo výške cca 731 Eur mesačne, musí živiť seba aj obidve maloleté deti, pričom u maloletej A. platí zvýšené výdavky, ktoré sú potrebné pre jej štúdium na strednej umeleckej škole. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že výživné je osobne, ako aj časovo nezastupiteľné plnenie rodičov voči deťom, keďže rodičia majú túto povinnosť priamo zo Zákona o rodine a sú preto povinní vyvinúť všetko úsilie, aby výživné, ktoré pokryje aspoň najzákladnejšie potreby detí, plnili. V zmysle ust. § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov, preto otec detí je povinný pred plnením si svojich osobných potrieb zabezpečovať predovšetkým vyživovaciu povinnosť voči svojim maloletým deťom, ktorá je povinnosťou prioritnou a namiesto rodiča nezastupiteľnou.
Z uvedených dôvodov odvolací súd rozhodnutie prvostupňového súdu, ktorým návrh na zníženie vyživovacej povinnosti otca zamietol, považoval za správne, a preto ho potvrdil.
Pokiaľ sa jedná o námietku otca, že súd prvého stupňa sa nevysporiadal s tým, že matka maloletých detí predala bez jeho súhlasu automobil, ktorý patril do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, táto skutočnosť nemá vplyv na rozhodnutie v danej veci, ktorej predmetom bolo posúdenie, či u otca existujú dôvody pre zníženie vyživovacej povinnosti. Touto skutočnosťou sa môže súd zaoberať pri prípadnom vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, pokiaľ dôjde k rozvodu manželstva.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .