Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

59Ek/1177/2024

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného BL Telecom debt, s. r. o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava – Staré Mesto, IČO 45 535 108, právne zastúpený SOUKENÍK - ŠTRPKA, s. r. o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava – Staré Mesto, IČO 36 862 711, proti povinnému A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D., XXX XX D., toho času E. F., G. XXX, XXX XX F., o vymoženie 235,95 eur s prísl., vedenom súdnym exekútorom JUDr. Erikom Tóthom, Exekútorský úrad Nitra so sídlom Piaristická 2, 949 01 Nitra, pod sp. zn. 213EX 449/24, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto

rozhodol:

I. Návrh povinného na zastavenie exekúcie z a m i e t a.

II. Oprávnený m á n á r o k na náhradu trov exekučného konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie vo výške 29,42 eur.

odôvodnenie:

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručenom súdu dňa 22.05.2024 domáhal od povinného vymoženia 235,95 eur s prísl. na základe exekučného titulu – rozsudku Okresného súdu Nitra, č.k. -50 zo dňa 19.08.2014. V tejto súvislosti je potrebné konštatovať, že ide o opätovný návrh na vykonanie exekúcie podaný po zastavení starej exekúcie, keďže exekúcia vo veci hore uvedených účastníkov vedená súdnym exekútorom JUDr. Dagmar Kováčovou, Exekútorský úrad Bratislava so sídlom Záhradnícka 46, 821 08 Bratislava pod sp. zn. EX 1167/2015 a Okresným súdom Nitra pod sp. zn. bola podľa o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) zastavená. Okresný súd Banská Bystrica dňa 03.06.2024 vydal poverenie na vykonanie exekúcie pod sp. zn. , ktorým poveril súdneho exekútora JUDr. Erika Tótha vykonaním exekúcie v predmetnej veci.

2. Súdny exekútor dňa 28.06.2024 doručil súdu návrh povinného na zastavenie exekúcie, v odôvodnení ktorého povinný uviedol, že je to už v poradí druhá exekúcia od tejto firmy. Dlh mu mal vzniknúť v roku 2009, takže ešte v slovenských korunách. Chce uviesť, že touto firmou nebol nikdy vyzvaný na zaplatenie voľajakého dlhu. Ako už raz uviedol, od 02.02.2009 sa nachádzal vo vyšetrovacej väzbe a do 06.05.2011, keď ho prepustili, nedostal žiadnu výzvu na zaplatenie a to ani do septembra roku 2012. Pokiaľ by žil na Slovensku, dlh by určite uhradil. Svoje všetky záväzky si uhrádzal a keby niekto ho vyzve na zaplatenie dlhu v období, keď bol na Slovensku, tak by to uhradil. Od roku 2012 do roku 2023 žil v zahraničí a zo Slovenska odchádzal bez záväzkov. Preto žiada vedieť, za čo je tento dlh, má na to právo aj bez toho, aby mu táto firma opäť poslala navýšenie dlhu za to, že mu povedala, za čo to je. Pokiaľ niečo neuhradil, bolo to možné v konaní už skôr uplatniť. Rozhodnutie súdu č.k. , ktorý vydal Okresný súd Nitra dňa 19.08.2014 sa konal bez jeho prítomnosti a aj bez upovedomenia o tomto konaní. To znamená, že bolo porušené jeho právo na obhajobu voči tomuto exekučnému konaniu. Dalo sa predísť takýmto úžerníckym úrokom. Pokiaľ má dlh, žiada, aby mu bol preukázaný a on ho uhradí.

3. Oprávnený vo vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že povinný nepoukázal na žiadne skutočnosti a ani nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo pre ktoré by exekúcia bola neprípustná a ani neuhradil pohľadávku oprávneného v celom rozsahu, a preto oprávnený nevidí žiaden zákonný a relevantný dôvod na základe ktorého by mal exekučný súd exekučné konanie zastaviť. Oprávnený pokladá návrh povinného na zastavenie exekúcie za nedôvodný a účelovo podaný s cieľom vyhnúť sa exekučnému konaniu. Z povahy exekučného konania je zrejmé, že v exekučnom konaní sa uskutočňuje nútený výkon judikovaného nároku oprávneného a nerozhoduje sa v ňom o dôvodnosti resp. výške nároku oprávneného, ani o spôsobe vedenia konania, prípadne o doručovaní súdnych rozhodnutí. Tieto otázky boli posudzované a záväzne rozhodnuté v konaní, ktoré predchádzalo exekučnému konaniu. Povinný nepredložil žiadne relevantné doklady preukazujúce zánik pohľadávky. Oprávnený má za to, že exekučné konanie bolo vzhľadom na predložené doklady začaté oprávnene, nakoľko súdny exekútor v súlade so zákonom a na základe návrhu oprávneného a predložených listinných dokladov podal žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a exekučný súd po preskúmaní žiadosti o udelenie poverenia a listinných dokladov vydal poverenie na vykonanie exekúcie. Povinný si vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie nesplnil nielen dôkaznú povinnosť, ale ani povinnosť tvrdenia a z tohto dôvodu ho nemožno považovať za odôvodnený. Oprávnený má za to, že skutočnosti, ktoré povinný uviedol v návrhu nie je v zmysle zákona dôvodom, pre ktorý by mal exekučný súd predmetné exekučné konanie zastaviť. V zmysle vyššie uvedeného považuje oprávnený návrh povinného na zastavenie exekúcie za účelový s úmyslom zbaviť sa povinnosti plniť svoje záväzky z exekučného titulu voči oprávnenému. Vzhľadom na skutočnosť, že povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie neuviedol žiadne skutočnosti, pre ktoré by mala byť exekúcia zastavená alebo neprípustná, oprávnený žiada exekučný súd, aby návrh povinného ako neopodstatnený zamietol. Oprávnený si zároveň uplatnil trovy exekúcie v zmysle vyhlášky č. za jeden úkon právnej služby a to vyjadrenie k návrhu povinného na zastavenie exekúcie, pričom tieto vyčíslil ako 1 úkon právnych služieb á 10,79 eur + 20 % DPH, t.j. celkom 12,95 eur (vyjadrenie k návrhu na zastavenie exekúcie), 1 x režijný paušál á 13,73 eur + 20 % DPH, t.j. spolu 16,47 eur a teda v konaní si uplatňuje trovy v celkovej výške 29,42 eur.

4. Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „“) exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

5. Podľa § 48 ods. 1 Exekučného poriadku exekučné konanie sa začína na návrh.

6. Podľa § 48 ods. 2 Exekučného poriadku Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica.

7. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, e) je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov.

8. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku Povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

9. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich

pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.

10. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.

11. Podľa o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) ak oprávnený po zastavení starej exekúcie podľa tohto zákona podá opätovne návrh na vykonanie exekúcie, k návrhu na vykonanie exekúcie musí pripojiť exekučný titul, upovedomenie o zastavení starej exekúcie alebo uznesenie súdu, ktorým určil, že došlo k zastaveniu starej exekúcie podľa , alebo ktorým súd zamietol námietky alebo ktorým sa námietky odmietli.

12. Podľa ak tento zákon neustanovuje inak, na postup podľa tohto zákona sa použije , okrem ustanovenia .

13. Podľa (ďalej len „“) v znení účinnom do 31.12.2014 pokiaľ neurobí iné opatrenia, môže súd ustanoviť opatrovníka aj účastníkovi, ktorého pobyt nie je známy, ktorému sa nepodarilo doručiť na známu adresu v cudzine alebo ak je doručenie písomnosti v cudzine spojené s ťažko prekonateľnými prekážkami, ktorý je postihnutý duševnou poruchou alebo ktorý nie je schopný zrozumiteľne sa vyjadrovať.

14. Podľa v znení účinnom do 31.12.2014 ak súd nerozhodne inak, opatrovník ustanovený podľa odsekov 1 až 4 zastupuje účastníka v konaní pred súdom prvého stupňa, v odvolacom konaní a v dovolacom konaní.

15. Podľa v znení účinnom do 31.12.2014 za opatrovníka súd ustanoví osobu pôsobiacu v rodinnom, pracovnom, kultúrnom, prípadne v inom prostredí, ktoré je účastníkovi blízke. Súd môže za opatrovníka ustanoviť aj obec. Súd nemôže ustanoviť za opatrovníka zamestnanca súdu, ktorý prejednáva vec; to neplatí vo veciach, v ktorých hodnota pohľadávky bez príslušenstva v čase začatia konania neprevyšuje 1 000 eur (ďalej len „drobné spory“).

16. Nevyhnutnou podmienkou vedenia exekučného konania je skutočnosť, že exekučný titul, ktorý je podkladom na vykonanie exekúcie, je spôsobilým exekučným titulom počas celého exekučného konania. Predpokladom spôsobilosti súdneho rozhodnutia byť exekučným titulom je jeho právoplatnosť a vykonateľnosť. Inak povedané na to, aby rozhodnutie bolo exekučným titulom, musí disponovať vlastnosťou vykonateľnosti, a teda takou vlastnosťou, ktorá umožňuje nútené splnenie tej povinnosti, ktorá bola rozhodnutím uložená. Vykonateľnosť ako nevyhnutnú vlastnosť exekučného titulu tvoria dve zložky. Formálna vykonateľnosť predstavuje jednak splnenie obsahových náležitostí určených procesnými predpismi, na základe ktorých došlo k vydaniu exekučného titulu a jednak splnenie predpokladov vykonateľnosti po jeho vydaní. Ide predovšetkým o tie skutočnosti, či rozhodnutie bolo riadne doručené, či uplynula lehota na plnenie, či bol podaný opravný prostriedok alebo to, či o opravnom prostriedku bolo rozhodnuté. Formálna vykonateľnosť sa potom prejavuje ako existencia doložky vykonateľnosti, a teda exekučný titul sa opatrí doložkou vykonateľnosti za predpokladu, že márne uplynula tzv. paričná lehota, čiže lehota na dobrovoľné splnenie uloženej povinnosti. Materiálna stránka vykonateľnosti predstavuje súhrn takých obsahových náležitostí, ktoré umožňujú jednoznačné a bezproblémové identifikovanie subjektov a rozsahu judikovanej povinnosti.

17. umožňuje povinnému uplatniť procesnú obranu vo forme podania návrhu na zastavenie exekúcie, prostredníctvom ktorého je mu daná možnosť domáhať sa zastavenia exekúcie z dôvodov, ktoré vymenúva taxatívnym spôsobom. Prostredníctvom tohto procesného inštitútu má povinný možnosť namietať všetky skutočnosti dôvodiace zastavenie exekúcie, pritom ide najmä o tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré sú povinnému známe ku dňu podania návrhu na zastavenie exekúcie. Dôkazné bremeno spočívajúce vo všeobecnej povinnosti každého účastníka konania preukázať bez akýchkoľvek pochybností pravdivosť svojich tvrdení, teda v predmetnom konaní existenciu takej skutočnosti, ktorej možno podľa ustanovení

hmotného práva prisúdiť právne účinky spôsobujúce zánik oprávneným vymáhaného nároku, resp. iného dôvodu zastavenia exekúcie, zaťažuje v exekučnom konaní účastníka konania v procesnom postavení povinného.

18. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie namieta, že od oprávneného nedostal žiadnu výzvu na zaplatenie dlhu a zároveň poukazuje na skutočnosť, že svoje záväzky si vždy plnil v čoho dôsledku možno konštatovať, že popiera akýkoľvek dlh voči oprávnenému. Exekučný súd vo väzbe na uvedené poukazuje na to, že návrh na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom, má smerovať proti exekúcii a nie proti exekučnému titulu, čo znamená, že dôvodom podania návrhu na zastavenie exekúcie môže byť existencia tých skutočností, ktoré nastali až po jeho vzniku. Ak by existovali pred vznikom exekučného titulu, nie je možné ich uplatniť v exekučnom konaní, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonávaného rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom. Pre pochopenie účelu exekučného konania je potrebné uviesť, že civilné konanie sa delí na základné (vyhľadávacie), v ktorom sa poskytuje procesná ochrana ohrozenému alebo porušenému subjektívnemu právu alebo právom chránenému záujmu, a na vykonávacie (exekučné), v ktorom dochádza k uskutočneniu núteného výkonu subjektívneho práva z vykonateľného rozhodnutia, ak nebolo povinnou stranou splnené dobrovoľne. Z dôvodu, že v rámci exekučného konania je predmetom rozhodovania nútené uskutočnenie výkonu príslušného vykonateľného rozhodnutia, v tejto fáze konania preto nie je priestor na rozhodovanie o skutočnostiach, o ktorých sa rozhoduje v pôvodnom konaní a teda o tých, ktoré nastali pred vznikom exekučného titulu. Zároveň v návrhu na zastavenie exekúcie nie je možné namietať ani priebeh samotného súdneho konania, ktoré sa skončilo vydaním právoplatného a vykonateľného rozhodnutia. Exekučný súd nemožno totiž za žiadnych okolností považovať za odvolací súd alebo súd dovolací, teda súd, v ktorého právomoci je prieskum vecnej správnosti rozhodnutia v pôvodnom (základnom) konaní, keďže v systéme súdnej moci je zaradený v jej poslednej fáze, ktorej úlohou je zabezpečiť vymožiteľnosť práva. V exekučnom konaní sa právo nenachádza, iba sa vykonáva a teda návrh na zastavenie exekúcie nemá slúžiť ako ďalší opravný prostriedok proti rozhodnutiu, ktoré je v predmetnej exekúcii exekučným titulom. Súd s poukazom na uvedené je preto viazaný právoplatným a vykonateľným rozhodnutím súdu a nie je v jeho kompetencii rozhodnutie všeobecného súdu vecne posudzovať. V exekučnom konaní súd nie je príslušný skúmať hmotnoprávnu správnosť exekučného titulu, resp. preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia (vrátane postupu orgánu, ktorý exekučný titul vydal) vydaného v základnom konaní (tzv. materiálnu vykonateľnosť). Obsahom tohto rozhodnutia je viazaný a musí z neho vychádzať, pričom prípadné vady základného konania (aj vtedy, ak by skutočne existovali) sa do exekučného konania neprenášajú. To znamená, že vytýkané nedostatky v základnom konaní sú pre exekučné konanie bez právneho významu (NS ČR ). S poukazom na uvedené exekučný súd preto konštatuje, že vyššie uvedené skutočnosti mal povinný namietať v rámci základného konania, ktoré predchádzalo vydaniu exekučného titulu.

19. Pokiaľ povinný v návrhu uvádza, že konanie pred Okresným súdom Nitra sa konalo v jeho neprítomnosti, bez upovedomenia o tomto konaní, čím bolo porušené jeho právo na obhajobu, exekučný súd si za účelom preskúmania týchto povinným uvádzaných skutočností vyžiadal od Okresného súdu Nitra súdny spis vedený pod sp. zn. . Z pripojeného spisu mal súd za preukázané, že oprávnený sa návrhom na vydanie platobného rozkazu doručeným súdu dňa 06.09.2012 domáhal vydania platobného rozkazu o zaplatenie 235,95 eur s prísl., pričom konajúci súd tomuto návrhu vyhovel a dňa 27.06.2013 vydal vo veci platobný rozkaz č.k. -23. Predmetné rozhodnutie súdu bolo následne doručované povinnému na adresu uvedenú v návrhu na vydanie platobného rozkazu, t.j. H. XXX/XX, XXX XX D., pričom uvedená zásielka sa vrátila súdu s poznámkou, že adresát nie je známy. Súd následne platobný rozkaz doručoval na adresu povinného evidovanú v Registri obyvateľov SR, t.j. I. XXX/XX, XXX XX D., avšak doručovanie nebolo úspešné ani na túto adresu, keďže sa zásielka vrátila súdu s poznámkou, že táto nebola prevzatá v odbernej lehote. Ako bezvýsledný zostal aj pokus o doručenie exekučného titulu na adresu trvalého pobytu prostredníctvom Mestskej polície Nitra, ktorá za účelom jeho doručenia vykonala na tejto adrese šetrenie a zistila, že povinný tu nebýva, pričom bol vykonaný pohovor so švagrinou, ktorá býva na uvedenej adrese a ktorá uviedla, že povinný tu nebýva od novembra 2012 je nezvestný. Za účelom zistenia adresy povinného súd vykonal lustrácie v Sociálnej poisťovni, v registri priestupkov, požiadal o súčinnosť Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Nitre, Mestský úrad Nitra, pobočku Sociálnej poisťovne v Nitre, avšak ani uvedené neviedlo k zisteniu adresy povinného, na ktorú by bolo možné platobný rozkaz povinnému doručiť, v dôsledku čoho súd uznesením č.k. -41 zo dňa 26.03.2014 zrušil platobný rozkaz v plnom rozsahu a následne uznesením č.k. -44 zo dňa 16.06.2014 v súlade s § 29 ods. 2 a 6 Občianskeho

súdneho poriadku ustanovil povinnému opatrovníka, ktorý bol prítomný na hlavnom pojednávaní dňa 19.08.2014 a ktorému bol rozsudok Okresného súdu Nitra č.k. -50 zo dňa 19.08.2014 (exekučný titul) doručený dňa 05.09.2014.

20. Vychádzajúc z vyššie uvedeného je preto možné konštatovať, že súd doručoval exekučný titul nielen na adresu, ktorú v návrhu na vydanie platobného rozkazu uviedol navrhovateľ, ale aj na adresu trvalého pobytu povinného. Doručovanie ako procesný úkon na strane súdu má mimoriadny význam a to najmä vzhľadom na dôsledky, ktoré sú s ním spojené. V prípade doručovania meritórneho rozhodnutia, ktorým sa účastníkovi konania ukladá určitá povinnosť, je význam o to väčší, nakoľko s okamihom jeho doručenia sa spravidla spája začiatok plynutia lehôt na podanie opravného prostriedku. Je však potrebné uviesť, že každá osoba nesie zodpovednosť za správnosť údajov zapísaných vo verejných registroch (v registri obyvateľov SR, živnostenskom registri, obchodnom registri, či inom verejnom registri). Keďže v priebehu konania si povinný zásielky nepreberal ani v mieste trvalého pobytu, pričom šetrenie za účelom zistenia jeho skutočného pobytu prostredníctvom Mestskej polície neviedlo k pozitívnym zisteniam, súd v súlade s ust. a ustanovil povinnému v prebiehajúcom konaní opatrovníka z dôvodu, že povinný sa toho času v mieste trvalého bydliska ani iného zisteného pobytu nenachádzal a miesto jeho skutočného pobytu sa súdu nepodarilo zistiť ani po vykonaní všetkých dostupných šetrení. Z uvedeného dôvodu preto nemôžu obstáť námietky povinného o porušení jeho práva na obhajobu z dôvodu, že súd konal v jeho neprítomnosti. Zároveň pokiaľ rozhodnutie súdu bolo riadne a zákonným spôsobom doručené ustanovenému opatrovníkovi, následkom čoho nadobudlo voči povinnému právoplatnosť a vykonateľnosť a vzhľadom na skutočnosť, že povinný si povinnosť ním uloženú dobrovoľne v lehote na plnenie tzv. paričnej lehote nesplnil, oprávnený mal právo podať za účelom núteného vymoženia svojej pohľadávky návrh na vykonanie exekúcie, pričom toto právo aj využil.

21. umožnil oprávnenému v prípade, ak exekúcia v rámci ktorej sa domáhal od povinného vymoženia svojej pohľadávky a k zastaveniu ktorej došlo v zmysle ust. , podať opätovne návrh na vykonanie exekúcie a to za splnenia podmienok ustanovených v predmetného zákona. Inak povedané, aj keď v rámci „exekučnej amnestie“ došlo k zastaveniu niektorých exekučných konaní začatých pred 01.04.2017 ex lege, teda priamo zo zákona, pohľadávka oprávneného nezanikla a jej vymoženia sa môže domáhať podaním opätovného návrhu na vykonanie exekúcie. Oprávnený v predmetnej veci podal opätovný návrh na vykonanie exekúcie dňa 22.05.2024, kedy bol exekučnému súdu doručený a súd má za to, že návrh na vykonanie exekúcie po zastavení starej exekúcie bol podaný oprávnene, nakoľko boli splnené zákonom požadované podmienky, keď oprávnený k návrhu na vykonanie exekúcie priložil exekučný titul, upovedomenie o zastavení starej exekúcie ako aj oznámenie o ukončení exekučného konania. Exekučný titul priznal oprávnenému nárok na zaplatenie sumy 235,95 eur s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 60,73 eur od 28.09.2009 do zaplatenia, zo sumy 88,75 eur od 28.10.2009 do zaplatenia, zo sumy 84,81 eur od 28.11.2009 do zaplatenia, zo sumy 1,66 eur od 28.12.2009 do zaplatenia a zároveň uložil povinnému povinnosť zaplatiť oprávnenému náhradu trov konania v sume 86,60 eur. Z upovedomenia o zastavení starej exekúcie a výzve na úhradu trov starej exekúcie zo dňa 26.03.2024 vydaného súdnym exekútorom JUDr. Dagmar Kováčovou pod sp. zn. EX 1167/2015 mal exekučný súd ďalej za preukázané, že v pôvodnom exekučnom konaní (tzv. starej exekúcii) nedošlo ani k čiastočnému vymoženiu pohľadávky oprávneného. Je preto nesporné, že v čase podania opätovného návrhu na vykonanie exekúcie a teda v čase začatia exekučného konania existoval nárok oprávneného voči povinnému vyplývajúci z právoplatného a vykonateľného rozhodnutia a keďže povinný si povinnosť mu ním uloženú dobrovoľne nesplnil, čím nedošlo ani len k čiastočnému uspokojeniu vymáhaného nároku priznaného exekučným titulom, oprávnený podal opätovne návrh na vykonanie exekúcie, ktorého preskúmaním súd nezistil žiadne dôvody vedúce k jeho zamietnutiu, a preto v predmetnej veci poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie.

22. Vychádzajúc z vyššie uvedeného a zo skutočnosti, že povinný v návrhu na zastavenie exekúcie, ktorej predmetom je vymoženie peňažného nároku, neuviedol žiadne ďalšie skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu, súd rozhodol tak, že návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.

23. Podľa § 195 Exekučného poriadku trovami exekučného konania sú trovy exekútora, trovy účastníkov exekučného konania a trovy štátu.

24. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

25. Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.

26. Podľa § 199b Exekučného poriadku oprávnený a povinný v exekučnom konaní platia trovy, ktoré im v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu.

27. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

28. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavenie exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.

29. Aj keď exekučné konanie je osobitným druhom civilného procesu, súd sa pri rozhodovaní o trovách exekúcie neriadi ustanoveniami , ktorý predstavuje základný kódex upravujúci civilné konanie, ale príslušnými ustanoveniami Exekučného poriadku z dôvodu, že tento upravuje problematiku trov exekučného konania komplexne. ako právny predpis v pozícii lex specialis vymedzuje jednak okruh subjektov, ktorých náklady v exekučnom konaní možno považovať za trovy exekúcie a zároveň to, ktoré ich výdavky sú za trovy považované. Ide o taxatívny výpočet čo znamená, že náklady iných subjektov než účastníkov konania v procesnom postavení oprávneného a povinného, súdneho exekútora a štátu, ale ani iné náklady uvedených subjektov ako tie, ktoré výslovne upravuje, nie je možné za trovy exekúcie považovať. V zmysle ust. Exekučného poriadku sú trovami oprávneného výdavky za zaplatený súdny poplatok, hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a výdavky na zastupovanie (trovy právneho zastúpenia) v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie a za trovy povinného sú považované výdavky na zastupovanie (trovy právneho zastúpenia) v súvislosti s podaným návrhom na zastavenie exekúcie. Aj v exekučnom konaní platí základná doktrína platenia trov zaužívanej v civilnom procese, v zmysle ktorej každý z účastníkov platí trovy, ktoré mu v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu. Je preto potrebné rozlišovať medzi platením trov a inštitútom náhrady trov. Tento inštitút teda predstavuje povinnosť pre exekučný súd rozhodnúť o tom, či niektorý subjekt bude mať právo na refundáciu vynaložených trov a ak áno, tak voči komu a v akej výške. Všeobecne platí, že v prípade zastavenia exekúcie súdom, resp. v prípade rozhodnutia súdu, ktorým exekučný súd rozhodol o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, má oprávnený voči povinnému nárok na účelne vynaložené trovy, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie a povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov ak ide o zastupovanie v súvislosti s jeho návrhom na zastavenie exekúcie, pričom predpokladom pre priznanie takejto náhrady je miera ich úspechu v prebiehajúcom konaní. Keďže v posudzovanej veci mal oprávnený plný úspech, nakoľko súd zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie v celom rozsahu, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a oprávnenému priznal voči povinnému nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

30. Oprávnený si vo vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie uplatnil nárok na náhradu trov konania vo výške 29,42 eur. Súd v zmysle ust. § 199a ods. 1 Exekučného poriadku priznal oprávnenému voči povinnému nárok na náhradu trov exekučného konania v súvislosti s jeho vyjadrením k návrhu povinného na zastavenie exekúcie spočívajúcu v trovách právneho zastúpenia za 1 úkon právnej služby (podanie vyjadrenia k návrhu povinného na zastavenie exekúcie) vo výške 12,95 eur s DPH + režijný

paušál v sume 16,47 eur s DPH (rok 2024) t.j. celkom 29,42 eur. Po právoplatnosti tohto uznesenia súd vydá dodatok k povereniu na vykonanie exekúcie v zmysle § 199d ods. 1 Exekučného poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.