Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_7Co-268-2013.pdf
PDF · 101.17 KB
Case nature
Area
Subarea
7Co/268/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Františka Dulačku a členiek senátu JUDr. Evy Malíkovej a Mgr. Kataríny Beniačovej v právnej veci navrhovateľa: T. F., nar. X.X.XXXX, bytom v Z., Ľ. X. X, právne zastúpený spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Silvia Tatarková, s.r.o., so sídlom v Martine, E. B. Lukáča 2, proti odporcovi: A. E., nar. XX.X.XXXX, bytom v Z., T. XXX, právne zastúpený JUDr. Vladimírom Kašubom, advokátom, so sídlom v Z., D. XX, o náhradu škody, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu v Martine zo 16. decembra 2010, sp. zn. 7C 131/07-175, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu m e n í tak, že návrh navrhovateľa z a m i e t a .
Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť odporcovi trovy konania vo výške 1.635,36 Eur na účet JUDr. Vladimíra Kašubu, vedený v R. a.s., pobočka Z., č. účtu: XXXXXXXXXX/XXXX, do troch dní.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi náhradu škody v celkovej výške 1.624,98 eur. Odporcu zaviazal zaplatiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 837,90 eur, podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p.. Na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že nárok navrhovateľa na zaplatenie náhrady škody podľa § 420 ods. 1, v spojení s podmienkami uvedenými v § 415 Občianskeho zákonníka, je daný. Odporca v konaní nepreukázal podmienky zbavenia sa zodpovednosti v zmysle § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Ku spôsobeniu škody došlo tým spôsobom, že navrhovateľ dňa 4.12.2006 viedol na vodítku 5-mesačné šteňa v Martine v časti Záturčie na ulici Záturčianska, pričom v časti oplotenia pozemku odporcu, psy odporcu, nachádzajúce sa na pozemku, prestrčili papuľu cez oplotenie, chytili do papule psa navrhovateľa, pričom pri odvracaní škody došlo k pohryzeniu navrhovateľa na pravej a ľavej ruke, ako aj na ľavom predkolení. Tvrdenie navrhovateľa o spôsobení škody preukazuje lekárske vyšetrenie psa u veterinára (roztrhnutie hornej časti papule), ako aj ošetrenie navrhovateľa dňa 4.12.2006 na úrazovej ambulancii MFN v Martine, ako aj ďalšie záznamy o ošetrení navrhovateľa u svojho obvodného lekára. Navrhovateľ uvedenú udalosť nahlásil na Obvodnom oddelení Policajného zboru Martin - západ a vo veci bolo políciou vykonané šetrenie. Vecou sa zaoberal aj okresný prokurátor v Martine, o čom svedčia aj pripojené spisy polície sp. zn. ČVS: ORP-356/1-OSV- MT-2007 a spis Okresnej prokuratúry v Martine sp. zn. 1Pn 135/07. Navrhovateľ si uplatnil nárok na zaplatenie bolestného, ktoré bolo vyčíslené posudkom MUDr. O. vo výške 75 bodov, bolestného za operáciu zo dňa 17.4.2008 vo výške 20 bodov a sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 30 bodov, t.j. celkovo 125 bodov. Za jeden bod prináleží náhrada vo výške 11,47 eur; za bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia prináleží navrhovateľovi náhrada celkovo vo výške 1.433,49 eur. Nárok navrhovateľa považoval za dôvodný aj ohľadom uplatnenia nároku na náhradu škody za zaplatenie poplatku za posudok vo výške 43,15 eur a potvrdenia pre políciu 3,32 eur, za ošetrenie psa vo výške 35,95 eur, cestovného spotrebovaného za účelom ošetrenia psa vo výške 6,70 eur, vecnej škody -
poškodenie maskáčových nohavíc vo výške 46,74 eur, cestovného navrhovateľa na ošetrenie vo výške 36,51 eur a cestovného súvisiaceho s operáciou zo dňa 17.4.2008 vo výške 19,65 eur. Výška škody odporcom v konaní spochybňovaná nebola. Z vykonaného dokazovania nevyplýva, že by navrhovateľ svojím konaním pri vedení psa porušil všeobecnú prevenčnú povinnosť predchádzaniu škody podľa ust. § 415 Občianskeho zákonníka a v tejto súvislosti, že by bolo dané spoluzavinenie navrhovateľa ako poškodeného na spôsobenie škody podľa ust. § 441 Občianskeho zákonníka. Neboli naplnené ani podmienky uvedené v zák. č. 282/2002 Z.z., ktorým sa upravujú niektoré podmienky držania psov, pretože z výsledkov vykonaného dokazovania nepochybne vyplýva, že prevenčnú povinnosť porušil odporca nedostatočným oplotením a aj z ohliadky na mieste samom mal preukázané, že psy odporcu mohli prestrčiť časť pysku cez medzeru oplotenia (ktoré sú v rozsahu 7 až 8 cm) a mohli ublížiť aj chodcom, ktorí by išli v bezprostrednej blízkosti oplotenia po chodníku, určeným pre chodcov. Nárok navrhovateľa na náhradu škody uplatnený žalobou považoval v plnom rozsahu za dôvodný.
Proti rozsudku okresného súdu v zákonnej lehote podal odvolanie odporca. Namietal, že okresný súd sa dostatočne nevysporiadal s rozpornými tvrdeniami navrhovateľa o tom, ako došlo k spôsobeniu škody. Navrhovateľ v tejto súvislosti uvádzal, že po chodníku išiel prvýkrát, čo je v rozpore s jeho výpoveďou zo dňa 19.3.2008, kedy uviedol, že „tadiaľ“ chodí často. Neexistuje žiadny dôkaz, okrem rozporných výpovedí navrhovateľa, o tom, ako malo dôjsť k vzniku škody. Aj na základe vykonanej ohliadky na mieste samom bolo zistené, že medzera medzi latkami oplotenia predstavuje rozsah 7 až 8 cm. Z uznesenia OR PZ v Martine zo dňa 5.3.2007 ČVS: ORP-356/1-OSV-MT-2007, ako aj z následného uznesenia Okresnej prokuratúry v Martine zo dňa 27.3.2007 č. 1 Pn 135/07 - 4 vyplýva, že z jeho strany nedošlo k porušeniu právnej povinnosti ani z nedbanlivosti (neporušil žiadnu dôležitú povinnosť uloženú podľa zákona), keďže z predpokladov vzniku zodpovednosti za škody je preukázaná len samotná existencia škody. Ku vzniku škody došlo konaním navrhovateľa, pretože nedodržal všeobecnú prevenčnú povinnosť podľa ust. § 415 Občianskeho zákonníka, nezakročil primeraným spôsobom na odvrátenie škody v zmysle § 417 Občianskeho zákonníka a nesplnenie uvedených povinností je potrebné považovať v zmysle § 441 Občianskeho zákonníka za zavinenie poškodeného. Navrhovateľ porušil prevenčné povinnosti uložené mu zákonom č. 282/2002 Z.z., ktorým sa upravujú niektoré podmienky držania psov. Konkrétne sa jedná o povinnosti uložené v § 4 ods. 1, 3 tohto právneho predpisu. Na druhej strane, z jeho strany boli dodržané podmienky uvedené vo Vyhláške Ministerstva životného prostredia SR č. 532/2002 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu, a preto nedošlo k vzniku škody porušením právnej povinnosti. Žiadal preto rozsudok okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
Navrhovateľ vo vyjadrení k podanému odvolaniu žiadal rozsudok okresného súdu ako správny potvrdiť. Poukázal, že okresný súd sa so všetkými zistenými skutočnosťami vysporiadal spôsobom uvedeným v § 132 O.s.p.. Odporca v konaní nepreukázal, že by pri vedení psa nedodržal všeobecnú prevenčnú povinnosť podľa ust. § 415 Občianskeho zákonníka a nezakročil primeraným spôsobom na odvrátenie škody v zmysle ust. § 417 Občianskeho zákonníka. V konaní bolo preukázané, že odporca nezvládol základné povinnosti, ktoré sú potrebné z hľadiska zabezpečenia chovu zvieraťa, a to najmä dostatočné oplotenie, aby nebolo možné zo strany zvieraťa prepchať pysk. V konaní predpoklady nároku na náhradu škody preukázal.
Krajský súd rozsudkom z 28. marca 2012 sp.zn. 7Co/112/2011-224 zmenil rozsudok okresného súdu (v poradí štvrtý) tak, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 812,49 Eur do troch dní. Vo zvyšku návrh zamietol. Na základe podaného dovolania navrhovateľom aj odporcom proti rozsudku krajského súdu, Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline z 28. marca 2012 sp.zn. 7Co/112/2011 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Najvyšší súd zdôraznil, že súd rozhodne podľa § 153 O.s.p. na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti. Odôvodnenie rozsudku krajského súdu nezodpovedá podmienkam uvedeným v § 157 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd stotožnil s vyhodnotením zistených skutkových okolností okresným súdom, tak čo do základu uplatneného nároku navrhovateľa ako aj jeho výšky, spočívajúcom v čiastočnom priznaní nároku na náhradu škody. Odvolací súd sa nevysporiadal i s otázkou, či ten, komu škoda hrozila, zakročil na jej odvrátenie spôsobom primeraným okolnostiam ohrozenia (§ 417 Občianskeho zákonníka) a tiež s otázkou náhrady škody, ktorú mal poškodený utrpieť pri odvracaní škody.
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania proti rozsudku, proti ktorému je opravný prostriedok prípustný (§ 201, § 204 ods. 1 O.s.p.), po nariadení odvolacieho pojednávania a na základe doplnenia dokazovania krajským súdom (§ 214 ods. 1 písm. a/ O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1 O.s.p., ktorý podľa § 220 O.s.p. zmenil tak, že návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol.
Navrhovateľ v prejednávanej veci si uplatnil nárok na náhradu škody podľa ust. § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti sú: a) porušenie právnej povinnosti, b) existencia škody, c) príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou, d) zavinenie.
Podľa § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.
Podľa § 153 ods. 1 O.s.p. súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.
Rozsah dôkazného bremena, t.j. okruh skutočností, ktoré konkrétne musí účastník preukázať, zásadne určuje hmotnoprávna norma, ktorá je na sporný vzťah aplikovaná. Od toho vyplýva, kto je nositeľom dôkazného bremena, t.j. ktorý z účastníkov je povinný stanovený okruh skutočností preukázať. Právna úprava tzv. dôkaznej povinnosti ukladá účastníkovi, aby k preukázaniu svojich tvrdení (povinnosť tvrdenia podľa § 79 ods. 1 a § 101 ods. 1 O.s.p.) označil dôkazy (povinnosť dôkazná podľa § 120 ods. 1 O.s.p.). Nesplnenie tejto povinnosti postihuje účastníka nepriaznivým následkom v podobe neúspechu v spore.
Navrhovateľ odvodzoval nárok na náhradu škody podľa ust. § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka na tom skutkovom tvrdení (§ 79 ods. 1 v spojení s § 101 ods. 1 O.s.p.), že dňa 4.12.2006 viedol na vodítku 5-mesačné šteňa rasy Bulteriér v Martine v časti Záturčie, na ulici Záturčianska, pričom v časti oplotenia pozemku odporcu, psy odporcu (vlčiaci), nachádzajúce sa na pozemku, prestrčili papuľu cez oplotenie, chytili do papule jeho psa, pričom pri odvracaní škody navrhovateľom došlo k jeho pohryzeniu do pravej a ľavej ruky a ľavého predkolenia. Navrhovateľ preukazoval tvrdenie o spôsobení škody psami odporcu predložením lekárskeho vyšetrenia psa u veterinára, lekárskym vyšetrením o ošetrení navrhovateľa dňa 4.12.2006 na úrazovej ambulancii MFN v Martine, z ktorých vyplýva, že u navrhovateľa došlo k pomliaždeniu oboch rúk s dobrými mnohopočetnými poraneniami. V tejto súvislosti navrhovateľ ďalej uvádzal, že udalosť nahlásil na Obvodnom oddelení PZ Martin - Západ a vecou sa zaoberal aj Okresný prokurátor v Martine, o čom svedčia pripojené spisy sp.zn. ČVS ORP 356/1-OSV-MT-2007 a spis Okresnej prokuratúry v Martine sp.zn. 1Pn 135/07. Na preukázanie tvrdenia o spôsobe a rozsahu škody navrhol vypočuť ako svedkyňu G. X..
Krajský súd hodnotiac výsledky vykonaného dokazovania v zmysle § 132 O.s.p. dospel k záveru, že navrhovateľ podmienky nároku na náhradu škody podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka nepreukázal, keďže z výsledkov vykonaného dokazovania na základe dôkaznej iniciatívy navrhovateľa nebolo preukázané, že k spôsobeniu škody pohryzením psa (šteňaťa) navrhovateľa ako aj k spôsobeniu škody na zdraví navrhovateľa (pomliaždenie oboch rúk s drobnými mnohopočetnými poraneniami a poranenie ľavého predkolenia navrhovateľa) došlo konaním psov odporcu. Z viacerých výpovedí navrhovateľa v priebehu konania vyplýva, že ku spôsobeniu škody malo dôjsť tým spôsobom, že psy odporcu (dvaja vlčiaci) mali prestrčiť papuľu cez oplotenie až po uši, pričom takýmto spôsobom mali chytiť jeho psa (šteňa Bulteriér) za prednú čeľusť, pričom pri odvracaní škody ten istý pes ihneď na to, ako pustil šteňa z papule, ho pohrýzol do oboch rúk a druhý pes ho pohrýzol do ľavého predkolenia. Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že okrem navrhovateľa uvedený skutok nepotvrdil žiaden svedok. Na preukázanie svojho tvrdenia navrhovateľ navrhol vypočuť ako svedkyňu G. X., ktorá bola vypočutá na pojednávaní konanom na okresnom súde dňa 24.9.2007. Svedkyňa nepotvrdila odohranie sa skutku tak, ako ho popísal navrhovateľ a že by „psy boli zahryznuté do seba“. Z pripojeného spisu OR PZ v Martine, Úrad justičnej a kriminálnej polície PZ č. ČVS: ORP-356/OSV-2007 krajský súd zistil, že navrhovateľ uvedený skutok ako trestný čin nahlásil na Obvodnom oddelení PZ Martin - Západ až dňa 11.2.2007. Vyšetrovateľ OR PZ v Martine po vykonaní úkonov v predmetnej veci uznesením z 5. marca 2007 predmetnú vec podľa § 197 ods. 1 písm. d/ Trestného poriadku z podozrenia z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona odmietol, nakoľko nebol dôvod na začatie trestného stíhania, na odovzdanie alebo odloženie veci. Na základe sťažnosti podanej navrhovateľom proti uzneseniu povereného príslušníka OR PZ, UJ KP odboru skráteného vyšetrovania Martin ČVS-ORP 356/1-OSV- MT-2007 z 5.3.2007, prokurátorka Okresnej prokuratúry v Martine uznesením z 27.3.2007 sp.zn. 1 Pn 135/07-4 rozhodla tak, že podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku sťažnosť navrhovateľa ako nedôvodnú zamietla. Skutočnosť, že k poškodeniu zdravia navrhovateľa malo dôjsť 4.12.2006 vyplýva len z výpisu zo zdravotnej dokumentácie navrhovateľa, podľa ktorej, navrhovateľ bol jedenkrát ošetrený v uvedený deň o 16.12 hod. na LS PP Martin, MUDr. R. K. pre pohryzenie psa v oblasti prstov rúk a ľavého kolena. Bol odoslaný na úrazovoinfekčnú ambulanciu MFN Martin. Tu bol ošetrený 4.12.2006 o 16.41 hod. MUDr. N. E. s nálezom: „početné drobné hryzné poranenia na prstoch obidvoch rúk, na piatom prste pravej ruky traumatická ablácia nechta, ktorá bola na ambulancii dokončená, na ľavom predkolení povrchová rana v dĺžke 4 cm.“ Ani uvedená skutočnosť, hodnotiac ju s ďalšími výsledkami vykonaného dokazovania, nepotvrdzujú tvrdenie navrhovateľa o tom, že k spôsobeniu škody na zdraví navrhovateľa došlo konaním psov odporcu, na tom skutkovom deji, ako ho popísal v priebehu konania.
Pohryzenie na rukách a na ľavom predkolení podľa tvrdenia navrhovateľa mali spôsobiť psy odporcu
- vlčiaci, pričom podľa lekárskej správy na prstoch obidvoch rúk sa nachádzali iba početné „drobné“ hryzné poranenia. Taktiež z lekárskej správy nevyplýva, že rana spôsobená na ľavom predkolení bola spôsobená pohryzením psami. Listinný dôkaz predložený navrhovateľom na preukázanie tvrdenia o ošetrení jeho psa u veterinárneho lekára (na č.l. 8 spisu) nie je opatrený dátumom, kedy k ošetreniu došlo, resp. aj akého zvieraťa, nakoľko na uvedenej fotokópii tohto dokladu sa nachádzajú len uvádzané lekárske výkony s ohodnotením jednotlivých úkonov liečby. Skutočnosť, že k spôsobeniu škody na zdraví a na veciach navrhovateľa došlo spôsobom, ako ho popísal navrhovateľ v priebehu konania, nezodpovedá ani výsledkom vykonanej ohliadky krajským súdom na mieste samom. V čase vzniku danej udalosti mal navrhovateľ podľa jeho tvrdenia viesť psa - šteňa na vodítku, pričom potom, keď vlčiak odporcu chytil jeho psa, mal držať svojho psa medzi nohami a snažiť sa ho vyslobodiť, a to tak, že stál kolmo oproti oploteniu rozkročmo, v pokrčení vzdialene od oplotenia cca 5 až 15 cm, pričom podľa tvrdenia navrhovateľa, pes odporcu mal prepchať papuľu a dohrýzť ho. Takým spôsobom, akým navrhovateľ popisoval priebeh danej udalosti vedúcej k spôsobeniu škody na jeho veciach (roztrhnutím maskáčov a spodného prádla) ako aj na zdraví (na prstoch obidvoch rúk a na ľavom predkolení) dôjsť nemohlo. V tejto súvislosti je potrebné hodnotiť aj vyššie uvedenú lekársku správu, že navrhovateľ na prstoch obidvoch rúk mal drobné poranenia, ktoré nezodpovedajú skutkovému deju, že k pohryzeniu malo dôjsť psami - vlčiakmi, za situácie, že tieto mali útočiť tým spôsobom, že mali prestrčiť papuľu cez latkový plot, keď medzery medzi latkami oplotenia aj podľa merania vykonaného krajským súdom na základe vykonanej ohliadky, predstavovali vzdialenosť 7,5 cm. Všetky uvedené okolnosti nasvedčujú tomu, že k spôsobeniu škody pohryzením psa navrhovateľa ako aj k spôsobeniu škody na zdraví navrhovateľa ako aj na jeho osobných veciach, nemohlo dôjsť spôsobom, akým ho navrhovateľ v návrhu na začatie konania (a v priebehu konania) prezentoval (§ 79 ods. 1 O.s.p.). Uvedené skutočnosti boli medzi účastníkmi sporné. Keďže navrhovateľ na základe svojej dôkaznej iniciatívy podľa § 120 ods. 1 O.s.p. tvrdené skutkové okolnosti o spôsobení škody v konaní nepreukázal, krajský súd dospel k záveru, že navrhovateľ v konaní dôkazné bremeno pri preukázaní podmienok náhrady škody podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka neuniesol.
Z uvedených dôvodov preto krajský súd rozsudok okresného súdu podľa § 220 O.s.p. zmenil tak, že návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol.
O trovách konania (prvostupňového a druhostupňového) krajský súd rozhodol podľa § 224 ods. 2 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal odporcovi náhradu trov konania, ktorý vo veci mal plný úspech, proti navrhovateľovi, ktorý úspech v konaní nemal. Náhradu trov konania navrhovateľ vyčíslil prostredníctvom právneho zástupcu podaním zo dňa 13.11.2013.
Krajský súd navrhovateľovi priznal uplatnené trovy konania spočívajúce v zaplatení súdneho poplatku za podanie odvolania proti rozsudku okresného súdu vo výške 1.860,- Sk (61,74 Eur), súdneho poplatku za ohliadku na mieste samom vykonanú krajským súdom vo výške 9,01 Eur a súdneho poplatku za podanie dovolania vo výške 97,- Eur (súdne poplatky v celkovej výške 167,75 Eur). Krajský súd ďalej priznal odporcovi náhradu trov konania spočívajúce v uplatnenej odmene za úkony právnej služby vykonané právnym zástupcom odporcu JUDr. Vladimírom Kašubom podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v platnom znení ku dňu vykonania jednotlivých úkonov, za jednotlivé úkony právnej pomoci: 1) príprava a prevzatie zastúpenia, vrátane prvej porady s klientom (vychádzajúc z hodnoty sporu 31.088,- Sk, t.j. 1.031,93 Eur) vo výške 1.850,- Sk + 178,- Sk režijný paušál (ďalej len „RP“), 2) vyjadrenie k žalobnému návrhu zo dňa 24.9.2007 vo výške 1.850,- Sk + 178,- Sk RP, 3) účasť na pojednávaní na OS Martin dňa 24.9.2007 vo výške 1.850,- Sk + 178,- Sk RP, 4) odvolanie proti rozsudku okresného súdu z 16.11.2007 1.850,- Sk + 178,- Sk RP, 5) účasť na pojednávaní na Krajskom súde v Žiline dňa 19.3.2008 1.850,- Sk + 190,- Sk RP + náhrada cestovného z Z. do Žiliny a späť vozidlom Peugeot 206 MT 155-AJ, obsah valcov 1124 cm3, 35 km x 2 x 8,6 vo výške 602,- Sk a náhrada straty času za dve polhodiny vo výške 634,- Sk, 6) účasť na pojednávaní na okresnom súde dňa 28.7.2008 1.850,- Sk + 190,- Sk RP, 7) účasť na ohliadke na mieste samom dňa 14.8.2008 - 1.850,- Sk + 190,- Sk RP, 8) účasť na pojednávaní dňa 22.9.2008 - 1.850,- Sk + 190,- Sk RP, 9) účasť na pojednávaní dňa 25.9.2008 (vyhlásenie rozsudku) 925,- Sk (1/2 z úkonu podľa § 14 ods. 4 vyhlášky v platnom znení) + 190,- Sk RP, 10) odvolanie proti rozsudku zo dňa 5.11.2008 - 1.850,- Sk + 190,- Sk RP, v tejto časti náhrada trov právneho zastúpenia vo výške 20.663,- Sk (685,89 Eur). Ďalej krajský súd priznal odmenu za ďalšie uplatnené úkony právnej pomoci: 11) účasť na pojednávaní dňa 18.2.2010 - 61,41 Eur + RP 7,21 Eur, 12) účasť na pojednávaní (vyhlásenie rozsudku) 10.3.2010 15,35 Eur (1/4 z 61,41 Eur podľa § 14 ods. 5 vyhlášky v platnom znení) + RP 7,21 Eur. Za uvedené úkony právnej pomoci krajský súd priznal nižšiu odmenu, než si uplatňoval odporca, keďže okresný súd zmenu návrhu pripustil v rozpore s podmienkami uvedenými v § 95 ods. 1 O.s.p., tak ako následne konštatoval krajský súd aj v dôvodoch zrušujúceho uznesenia. Krajský súd ďalej priznal odmenu za úkony právnej pomoci (vychádzajúc z hodnoty sporu 1.624,98 Eur): 13) odvolanie proti rozsudku z 22.3.2010 - 71,37 Eur + 7,21 Eur RP, 14) účasť na pojednávaní 16.12.2010 - 71,31 Eur + 7,21 Eur RP, 15) odvolanie proti rozsudku 3.2.2011 - 71,37 Eur + 7,41 Eur RP, 16) ohliadka na mieste samom dňa 2.2.2012 - 71,37 Eur + 7,63 Eur RP, 17) účasť na pojednávaní na krajskom súde 28.3.2012
- 71,31 Eur + 7,63 Eur RP, 18) dovolanie proti rozsudku zo dňa 22.6.2012 - 71,37 Eur + 7,63 Eur RP, 19) účasť na pojednávaní na krajskom súde 13.11.2013 - 71,37 Eur + 7,81 Eur RP + náhrada cestovného z Z. do Žiliny a späť vozidlom Škoda Fabia EČV: MT 787 BA, obsah valcov 1198 cm3, náhrada 35 km x 2 x 0,255; 0,183 Eur = náhrada za 1 km + 0,059 x 1,223 Eur spotreba za 1 km x priemerná cena PHM - 17,85 Eur a náhrada za stratu času podľa § 17 ods. 1 vyhlášky za dve polhodiny vo výške 26,02 Eur. Za uvedené úkony právnej pomoci (uvedené pod bodmi 11/ - 17/) krajský súd podľa § 18 ods. 3 vyhlášky priznal advokátovi aj uplatnenú náhradu DPH v celkovej výške 94,55 Eur (13,04 Eur + 4,29 Eur + 2 x 14,93 Eur + 2 x 15,80 Eur). Trovy konania v celkovej výške 1.635,36 Eur navrhovateľ zaplatí na účet JUDr. Vladimíra Kašubu (§ 149 ods. 1 O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.