Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2Cb-52-2013.pdf
PDF · 83.09 KB
Case nature
Area
Subarea
2Cb/52/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Námestovo, samosudcom JUDr. Miroslavom Jagnešákom, v právnej veci žalobcu: U - MAX, spol. s r.o., so sídlom Miestneho priemyslu 1028, Námestovo, IČO 36 432 849, proti žalovanému: AG-STAV s.r.o., so sídlom Hlavná 465, Zubrohlava, IČO 31 635 181, v konaní o zaplatenie 99,90 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I/ Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 99,90 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 8.10.2010 do 24.1.2013 a to do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II/ Súd vo zvyšku návrh žalobcu zamieta.
III/ Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške 16,50 Eur, do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 29.01.2013 žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu vo výške 99,90 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,05 % za každý deň omeškania ku dňu 24.01.2013 a trovy konania pozostávajúce z úhrady súdneho poplatku. Svoju žalobu odôvodnil tým, že žalovaný si u neho objednal tovar, na základe ktorej mu vystavil faktúru na celkovú sumu 99,90 Eur, ktorú sumu však riadne a včas v dohodnutom termíne žalovaný nezaplatil a to napriek výzvam od žalobcu, na ktoré nereagoval.
V uvedenej veci súd podľa žaloby vydal dňa 25.03.2013 pod č. k. 1Rob/48/2013-22 platobný rozkaz, ktorý z dôvodu, že sa ho nepodarilo doručiť žalovanému do vlastných rúk bol uznesením č. k. 7Rob/48/2013-27 zo dňa 19.06.2013 podľa § 173 ods. 2 O.s.p. v celom rozsahu zrušený.
Súd vo veci nariadil pojednávanie, ktorého sa žalovaný nezúčastnil, nakoľko zásielka súdu spolu s predvolaním bola doručovacou poštou uložená dňa 16.10.2013, keď bola zaslaná na adresu miesta podnikania žalovaného v zmysle obchodného registra. Doručovacia pošta nedoručenú zásielku vrátila súdu dňa 05.11.2013 s poznámkou uvedenou, že zásielka v odbernej lehote nebola vyzdvihnutá. Súd teda v danom prípade postupoval v súlade s ust. § 48 ods. 2 OSP a považoval zásielku za doručenú, konal a rozhodol v jeho neprítomnosti.
Zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že trvá v celom rozsahu na podanej žalobe. Požadovaný úrok z omeškania bol vyznačený na faktúre č. 0100711, prevzatie ktorej podpísal žalovaný a z toho dôvodu požadoval 0,05 % na každý deň omeškania, pričom od splatnosti jednej faktúry, t.j. od 31.09.2010 do 24.01.2013 úrok z omeškania predstavuje sumu 41,86 Eur a to za 840 dní omeškania. V prípade úspechu žiadal trovy konania, pozostávajúce z uhradeného súdneho poplatku za podaný návrh a to vo výške 16,50 Eur.
Žalovaný sa teda na pojednávanie neustanovil, svoju neúčasť neospravedlnil a ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania. Súd potom postupoval v súlade s ust. § 101 ods. 2 OSP, prejednal vec v neprítomnosti žalovaného a pri rozhodovaní prihliadal na listinné doklady predložené žalobcom, ktoré sa v čase rozhodovania nachádzali v súdnom spise.
Okrem výpovede zástupcu žalobcu súd vykonal dokazovanie aj oboznámením sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi súčasť spisového materiálu a to s návrhom z čl. 1-3, s výpisom z OR žalovaného a žalobcu z čl. 4-7, s faktúrou č. 0100711 znejúcou na sumu 99,90 Eur z čl. 8, s dodacím listom č. DL0101652 z čl. 9, s upomienkou z čl. 10, s predžalobnou upomienkou z čl. 11, s platobným rozkazom z čl. 22, s uznesením o jeho zrušení z čl. 27, s poštovou zásielkou, ktorá bola súdu vrátená doručovacou poštou dňa 05.11.2013 s tým, že doručovacia pošta vyznačila, že zásielka nebola prevzatá v odbernej lehote.
Podľa § 409 ods. 1 ObZ kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.
Podľa § 447 ObZ kupujúci je povinný zaplatiť za tovar kúpnu cenu a prevziať dodaný tovar v súlade so zmluvou.
Podľa § 448 ods. 1, 2 ObZ kupujúci je povinný zaplatiť dohodnutú kúpnu cenu. (2) Ak cena nie je v zmluve dohodnutá a nie je určený ani spôsob jej určenia a ak je zmluva platná s prihliadnutím na § 409 ods. 2, môže predávajúci požadovať zaplatenie kúpnej ceny, za ktorú sa predával obvykle taký alebo porovnateľný tovar v čase uzavretia zmluvy za zmluvných podmienok obdobných obsahu tejto zmluvy.
Podľa § 365 ObZ dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.
Podľa § 369 ods. 1 ObZ účinného do 31.1.2013, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 nar. vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení do 31.1.2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa § 10c nar. vlády SR č. 87/1995 Z.z. ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
Podľa § 120 ods. 1, 3 OSP účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. (3) Ak nejde o veci uvedené v odseku 2, súd si môže osvojiť skutkové zistenia založené na zhodnom tvrdení účastníkov.
Podľa § 132 OSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.
Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že žalovaný prevzal od žalobcu miešací stroj GUDE dňa 20.9.2010 a následne mu žalobca vystavil faktúru č. 010711 zo dňa 30.9.2010 na sumu 99,90 Eur, splatná 7.10.2010. Predmetnú faktúru žalovaný neuhradil. Súd teda dospel k záveru, že návrh žalobcu ohľadom uplatňovanej istiny - 99,90 Eur je opodstatnený.
Žalovaný sa dostal do omeškania s úhradou faktúry č. 010711 zo dňa 30.9.2010 na sumu 99,90 Eur, splatnej dňa 7.10.2010. Žalobca si v súdnom konaní uplatnil aj úrok ž omeškania vo výške 0,05% denne zo žalovanej istiny a to za obdobie od 30.9.2010 (deň vystavenia faktúry) do 24.1.2013 t.j. za 840 dní omeškania, čo vyčíslil sumou 41,86 Eur. Súd v danom prípade zistil, že výška úroku z omeškania nebola medzi účastníkmi dohodnutá a preto žalobca má norok len na zákonný úrok z omeškania, ktorý v čase vzniku omeškania (8.10.2010 predstavoval výške 9 % ročne (8 % nar. vl. SR + 1 % ECB). Súd teda priznal žalobcom zákonný úrok z omeškania s úhradou žalovanej istiny 99,90 Eur za obdobie od 8.10.2010 do 24.1.2014 tak, ako obdobie vymedzil v podanej žalobe žalobca s prihliadnutím na ust. § 153 ods. 2 OSP.
Pokiaľ súd vo zvyšku návrh žalobcu zamietol, tak ide o tú časť návrhu, ktorá predstavuje rozdiel medzi výškou úroku z omeškania požadovanou žalobcom v podanej žalobe - 0,05 % denne zo sumy 99,90 Eur od 30.9.2010 (dátum vystavenia faktúry) do 24.1.2013 a súdom priznanou výškou zákonného úroku z omeškania 9 % ročne zo sumy 99,90 Eur od 8.10.2010 (dátum splatnosti faktúry) do 24.1.2013. Rozdiel teda spočíva jednak v začiatku planutia omeškania a jednak aj v samotnej výške úroku.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 142 ods. 3 O.s.p. tak, že žalobcovi, ktorý mal v tomto súdnom konaní len nepatrný neúspech (výška úroku a výpočet dĺžky trvania omeškania) priznal voči žalovanému právo na náhradu trov konania v sume 16,50 Eur, ktorá suma pozostáva z uhradeného súdneho poplatku za podaný návrh.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Žiline.
Podľa § 205 OSP ods. 1, 2 v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(3) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z.).