Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (16)Rozsudok_13C-63-2013.pdf
PDF · 100.14 KB
Case nature
Area
Subarea
13C/63/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prievidza, sudkyňou Mgr. Mariannou Haškovou, v právnej veci navrhovateľa: H. H. SA, pobočka zahraničnej banky mH. v G. republike, V.: XX XXX XXX, C. č. XX, H., právne zastúpeného MCGA legal, s.r.o., IČO: 36 715 662, Partizánska č. 2, Bratislava, proti odporcovi: I. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. H. č. XXX, o zaplatenie 1760,13 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporkyňa j e p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi sumu 1650,- eur s 9% úrokom z omeškania ročne zo sumy 1650,- eur od 11.10.2011 do zaplatenia s tým, že súd povoľuje odporkyni zaplatiť istinu s príslušenstvom v splátkach vo výške 30,- eur mesačne, ktoré je odporkyňa povinná platiť navrhovateľovi do 15. dňa v mesiaci počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku pod následkom straty výhody splátok.
Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a.
Odporkyňa j e p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi na účet právneho zástupcu navrhovateľa trovy konania v sume 113,81 eura a trovy právneho zastúpenia v sume 362,66 eura do 45 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom podaným na Okresný súd Prievidza dňa 06.05.2013 domáhal, aby súd zaviazal odporkyňu zaplatiť navrhovateľovi sumu 1760,13 eura, sumu 1229,12 eura ako úroky z omeškania do dňa odstúpenia od zmluvy, so zmluvným úrokom vo výške 21,99% ročne od 05.10.2011 do zaplatenia a so zákonnými úrokmi z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 1760,13 eura od 05.10.2011 do zaplatenia. Zároveň si navrhovateľ voči odporkyni uplatnil nárok na náhradu trov konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že navrhovateľ uzatvoril s odporkyňou zmluvu o používaní kreditnej karty mBank č. XXXXXX-XXXXXXXXXX/XXXX, na základe ktorej navrhovateľ poskytol odporkyni kreditnú kartu s úverovým limitom špecifikovaným v zmluve, pričom sa dlžník zaviazal splácať úver v pravidelných mesačných splátkach. Vzhľadom k tomu, že odporkyňa porušila zmluvu tým, že nezaplatila viac ako dve splátky, navrhovateľ písomne dňa 04.10.2011 odstúpil od zmluvy. Na základe uvedeného sa navrhovateľ domáha od odporkyne okrem zaplatenia dlžnej istiny 1760,13 eura, aj zaplatenia úrokov z omeškania v sume 1229,12 eura, dohodnutého úroku vo výške 21,99% ročne zo sumy 1760,13 eura odo dňa 05.10.2011 do zaplatenia a úrokov z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 1760,13 eura od 05.10.2011 do zaplatenia.
Odporkyňa sa k návrhu navrhovateľa vyjadrila na pojednávaní dňa 11.10.2013, kde uviedla, že predmetnú zmluvu o používaní kreditnej karty podpísala, no všetko okolo kreditnej karty vybavoval jej
syn. Tvrdila, že na splatenie kreditnej karty zaplatila nejaké čiastky, no nepredložila o tom žiaden doklad. Poukázala na svoju životnú a finančnú situáciu. Uviedla, že poberá invalidný dôchodok v sume 173,06 eura, z ktorého sú vykonávané exekučné zrážky pre oprávneného Cofidis, a.s. a tiež pre oprávneného Orange Slovensko, a.s. Uviedla, že ich syn ich pripravil o dom, keď ich presvedčil, aby svoj dom založili za účelom poskytnutia úveru, z ktorého mali vyplatiť svoje dlhy. No nestalo sa tak. Prišli o dom a ostali im aj dlhy. V dome bývajú iba na základe nájomnej zmluvy s novým vlastníkom. Poukázala na to, že je ochotná svoj dlh splácať. Okrem exekučných zrážok splácajú dlh spoločnosti Provident mesačne v sume 40,- eur a spoločnosti Profidebt mesačne v sume 30,- eur. Na pojednávaní dňa 13.11.2013 odporkyňa uviedla, že nemá žiaden doklad, čo i o len čiastočnej úhrade dlhu. Poukázala na to, že v súčasnosti žijú spolu s manželom v celom rozsahu na dlh, keďže odporkyňa poberá invalidný dôchodok 173,- eur a jej manžel dôchodok v sume 330,- eur, pričom platia nájom za dom, v ktorom žijú v sume 250,- eur a okrem toho splácajú ďalšie dlhy. Odporkyňa si bola vedomá svojho dlhu a chcela ho splácať.
Súd vo veci rozhodol na pojednávaní dňa 13.11.2013 konanom v neprítomnosti navrhovateľa podľa § 101 ods. 2 OSP. Právny zástupca navrhovateľa navrhovateľovu neúčasť ospravedlnil, odročiť nežiadal a súhlasil s pojednávaním a rozhodnutím v neprítomnosti navrhovateľa z dôvodu hospodárnosti konania.
Súd vykonal dokazovanie v predmetnej veci výsluchom odporkyne a oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to najmä: zmluvou o používaní kreditnej karty mBank zo dňa 26.05.2009, žiadosťou o poskytnutie kreditnej karty mBank zo dňa 26.05.2009, základnými charakteristikami spotrebiteľského úveru zo dňa 26.05.2009, odstúpením od zmluvy o používaní kreditnej karty mBank zo dňa 04.10.2011, návrhom úhrady dlhu zo dňa 04.10.2011, výpisom z účtu odporkyne, obchodnými podmienkami navrhovateľa, doručenkou, plnomocenstvom navrhovateľa. Na základe takto vykonaného dokazovania zistil tento skutkový a právny stav veci:
Odporkyňa dňa 26.05.2009 požiadala navrhovateľa o poskynutie kreditnej karty mBank na základe formulára o zmluvných podmienkach zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme písomnej informácie pod č. R Následne ešte dňa 26.05.2009 uzavrel navrhovateľ s odporkyňou Zmluvu o používaní kreditnej karty mH. č. R Na základe predmetnej zmluvy navrhovateľ poskytol odporkyni úverový rámec na kreditnej karte v sume 1650,- eur (49.707,90 Sk) na obdobie 12 mesiacov s obnovením platnosti úveru a automatickým predĺžením splatnosti úveru na ďalších 12 mesiacov. RPMN bola dohodnutá vo výške 22,07% pri dohodnutej úrokovej sadzbe vo výške 21,99% ročne v čase uzavretia zmluvy. Celkové náklady spojené s úverom predstavujú sumu 5151,85 Sk (171,01 eura) podľa údajov platných v čase uzavretia zmluvy. Priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver bola v danom období 27,33%. Výška splátky bola dohodnutá na 10% istiny zvýšenej o úroky.
Odporkyňa predmetný úverový rámec vyčerpala v dňoch od 01.06.2009 do dňa 11.06.2009 vo výške 1650,- eura a na splatenie úverového rámca nezaplatila žiadnu sumu. Uvedené vyplýva z výpisu z kreditnej karty odporkyne.
Keďže bola odporkyňa v omeškaní so splácaním predmetného úveru navrhovateľ dňa 04.10.2011 odstúpil od Zmluvy o používaní kreditnej karty mH. reg. č. XXXXXX-XXXXXXXXXX/XXXX a vyzval odporkyňu na úhradu dlhu vzniknutého v súvislosti s odstúpením od Zmluvy o používaní kreditnej karty mH. v celkovej výške 2764,16 eura ku dňu 04.10.2011. V zmysle predmetného odstúpenia zmluva zanikne v deň doručenia tohto odstúpenia. Odstúpenie od predmetnej zmluvy bolo odporkyni doručené dňa 10.10.2011.
Podľa § 2 písm. a), b) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len „zákon č.. 258/2001 z. z.„), spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme, zmluvou o spotrebiteľskom úvere je zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 1 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z. z., zákon sa nevzťahuje ani na úver formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte poskytnutý bankou iným spôsobom ako na kreditnú kartu; tým nie je dotknuté ustanovenie § 3 ods. 6. Kreditnou kartou na účely tohto zákona sa rozumie platobná karta, ktorá umožňuje dlžníkovi prístup k peňažným prostriedkom čerpaným do výšky úverového limitu povoleného veriteľom a dohodnutého s dlžníkom.
Podľa § 5 zákona č. 258/2001 Z. z., ak bol spotrebiteľský úver poskytnutý na zakúpenie tovaru alebo poskytnutie služby, veriteľ je oprávnený od zmluvy odstúpiť, 9) ak je spotrebiteľ v omeškaní jednej splátky za časové obdobie dlhšie ako tri mesiace alebo dvoch splátok.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka platného v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka, od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté.
Podľa § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka, odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.
Podľa § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
Súd s poukazom na citované ustanovenia právny vzťah medzi účastníkmi konania založený Zmluvou o používaní kreditnej karty mH. zo dňa 26.05.2009 považoval jednoznačne za spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka a zároveň konštatoval, že ide o zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 2 písm. a), b) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Je nepochybné, že navrhovateľ bol v čase uzavretia zmluvy veriteľom a odporkyňa bola v čase uzavretia zmluvy spotrebiteľom. Vzhľadom na uvedené tiež platí, že zákon o spotrebiteľských úveroch patrí do oblasti predpisov občianskeho práva a je vo vzťahu k Občianskeho zákonníku lex specialis. Uvedené znamená, že pokiaľ určité otázky nie sú výslovne upravené zákonom č. 258/2001 Z. z. použijú sa na ich riešenie príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka, vrátane všeobecných ustanovení o záväzkoch. Aj v zmysle § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sa nemôžu odchýliť od ustanovení Občianskeho zákonníka v neprospech spotrebiteľa.
Listom zo dňa 04.10.2011 navrhovateľ odstúpil od Zmluvy o používaní kreditnej karty mBank podľa § 506 Obchodného zákonníka, ako aj v súlade s ustanovením 4 bodu 4.3.4. Všeobecných obchodných podmienok. Zároveň vyzval odporkyňu k zaplateniu aktuálneho dlhu vo výške 2764,16 eura, ktorý mu umožnil zaplatiť formou 20 mesačných splátok vo výške 140,- eur mesačne s účinnosťou od 15.11.2011 k 15. dňu v mesiaci.
Ak navrhovateľ ako veriteľ odstúpil dňa 04.10.2011 v zmysle ustanovenia 4.3.4. Všeobecných obchodných podmienok v mBank, pričom odstúpenie bolo doručené odporkyni dňa 10.10.2011, uvedeným dňom došlo k zániku predmetnej Zmluvy o používaní kreditnej karty mBank zo dňa 26.05.2009. V zmysle § 506 Obchodného zákonníka sa navrhovateľ voči odporkyni domáha zaplatenia neuhradenej istiny v sume 1760,13 eura, zostatok úrokov z omeškania do dňa odstúpenia od zmluvy v sume 1229,12 eura, spolu s dohodnutým 21,99% úrokom ročne zo sumy 1760,13 eura od 05.10.2011 do zaplatenia a so zákonným úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 05.10.2011 do zaplatenia.
Avšak na základe vykonaného dokazovania a v zmysle § 5 zákona č. 258/2001 Z. z. a § 48 ods. 1 a 2, § 54 ods. 1 a § 457 Občianskeho zákonníka dospel súd k záveru, že ak navrhovateľ dňa 04.10.2011 odstúpil od predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere došlo k jej zrušeniu od začiatku a účastníci predmetnej zmluvy sú si povinný v zmysle § 457 Občianskeho zákonníka vrátiť všetko, čo podľa nej dostali. V zmysle §§ 39, 54 ods. 1, 48 a 457 OZ je nutné konštatovať, že zmluva sa zrušuje s účinkami od začiatku ex tunc (§ 48 ods. 2) a tým zanikajú práva a povinnosti zo zmluvy. Momentom odstúpenia od zmluvy vznikajú práva a povinnosti z porušenia práva (bezdôvodné obohatenie, náhrada škody), účastníci zrušenej zmluvy si majú navzájom vrátiť už vykonané plnenia podľa § 457 OZ. V tomto prípade vzniká právo navrhovateľa domáhať sa od odporkyne vrátenia poskytnutého úveru, nie však úrokov za úver zo zmluvy zrušenej s účinkami od jej vzniku. Ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy, ktoré na rozdiel od ustanovenia Občianskeho zákonníka zaväzujú spotrebiteľa nad rámec povinností vzniknutých podľa Občianskeho zákonníka evidentne zhoršujú jeho postavenie. Akékoľvek rozšírenie záväzkov spotrebiteľa o vrátenie plnenia úrokov napriek ich zrušeniu popri vzájomnej reštitučnej povinnosti po zániku zmluvy s účinkami ex tunc, postavenie spotrebiteľa zhoršuje, inými slovami povedané dôsledky odstúpenia od zmluvy podľa zmluvy dohodnutej medzi účastníkmi konania sú nevýhodnejšie ako dôsledky odstúpenia podľa úpravy Občianskeho zákonníku. Nemožno tiež prehliadnuť, že je to navrhovateľ ako dodávateľ, ktorý naformuloval zmluvu a dobrovoľne sa rozhodol využiť ustanovenia zmluvy o odstúpení aj keď existujú iné inštitúty súkromného práva, ktoré zmluvu komplexne nerušia s účinkami od momentu jej uzavretia. Ustanovenie článku obchodných podmienok, podľa ktorého má spotrebiteľ plniť zmluvné povinnosti aj napriek odstúpeniu od zmluvy je upravené pre odporcu nevýhodnejšie oproti úprave v § 48 v spojení s § 457 OZ. Ustanovenie § 54 ods. 1 OZ je v súlade s právom Európskej únie, ktoré umožňuje členským štátom prijať na ochranu spotrebiteľa aj prísnejšie ustanovenia, než aké odporúča Smernica rady 93/13/PHS. Súdom prináleží súdna kontrola zmluvných podmienok a dokonca aj abstraktná kontrola zmlúv (§ 153 ods. 3, 4 OSP) s cieľom vylúčiť zo života bežných ľudí neprimerané podmienky, ktoré zhoršujú kvalitu života.
Vzhľadom na uvedené majú v prejednávanej veci prednosť osobitné ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú súčasťou špeciálnej právnej úpravy spotrebiteľského práva, vrátane ustanovení §§ 52 až 54 OZ. O tom, že ide o spotrebiteľskú zmluvu neboli žiadne pochybnosti a v konečnom dôsledku tomu zodpovedá aj definícia spotrebiteľskej zmluvy, za ktorú sa považuje každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ak ju uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Pokiaľ teda navrhovateľ v predmetnej veci presadzuje obchodno-právnu úpravu odstúpenia od zmluvy aj s poukazom na ustanovenie § 5 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, súd poukazuje na to, že toto ustanovenie presne odkazuje v súvislosti s odstúpením zmluvy nie na Obchodný zákonník, ale na § 48 Občianskeho zákonníka.
Ak teda navrhovateľ poskytol odporkyni spotrebiteľský úver na základe zmluvy o používaní kreditnej karty v sume 1650,- eura, od ktorej navrhovateľ dňa 04.10.2011 odstúpil, je odporkyňa povinná vrátiť navrhovateľovi len rozdiel medzi sumou poskytnutého úveru 1650,- eura a sumou, ktorú odporkyňa doteraz navrhovateľovi zaplatila. Keďže odporkyňa nepreukázala, že by navrhovateľovi na úhradu predmetného dlhu zaplatila akúkoľvek sumu, má celkom odporkyňa vrátiť navrhovateľovi sumu 1650,- eur, nakoľko zmluva o spotrebiteľskom úvere sa odstúpením zrušila s účinkami ex tunc a účastníci tejto
zrušenej zmluvy sú si povinní vrátiť to, čo na základe takejto zrušenej zmluvy dostali. Bez akýkoľvek úrokov dohodnutých v zrušenej zmluve.
Vychádzajúc z ustanovenia § 517 ods. 1 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas neplní je v omeškaní a v zmysle § 517 ods. 2 OZ, ak ide o meškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je povinný podľa tohto zákona platiť poplatok z omeškania. Výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania stanovuje vykonávací predpis. Pri omeškaní ide o objektívnu zodpovednosť dlžníka za stav omeškania. Keďže sa jedná o vzťah medzi dodávateľom a spotrebiteľom a teda vzťah občianskoprávny, treba na tento vzťah medzi účastníkmi konania použiť ustanovenia Občianskeho zákonníka, t. j. § 517 ods. 1, 2 OZ. Vzhľadom na uvedené súd priznal navrhovateľovi úrok z omeškania v uplatnenej výške 9% ročne z dlžnej sumy 1650,- eur odo dňa nasledujúceho po odstúpení od zmluvy, t. j. od 11.10.2011 až do zaplatenia.
Vo zvyšku súd návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol.
Podľa § 142 ods. 3 OSP, aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.
O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 3 a § 151 ods. 1,2 OSP tak, že vo väčšej miere neúspešnú odporkyňu (93,74%) zaviazal zaplatiť len v nepatrnej časti neúspešnému navrhovateľovi (6,26%) náhradu trov konania v sume 105,50 eura v lehote 45 dní od právoplatnosti rozsudku. Navrhovateľ bol v konaní neúspešný len v nepatrnej časti, keď z ním uplatnenej pôvodnej sumy 1760,13 eura mu bola priznaná suma 1650,- eur, čo predstavuje nepatrný neúspech navrhovateľa v spore 6,26%. Trovy konania pozostávajú z náhrady zaplateného súdneho poplatku, ktorý navrhovateľ zaplatil za návrh na začatie konania vo výške 105,50 eura. Súd navrhovateľovi nepriznal náhradu trov právneho zastúpenia v zmysle § 151 ods. 2 OSP, nakoľko si právny zástupca navrhovateľa nevyčíslil trovy konania v lehote 3 pracovných dní odo dňa vyhlásenia rozsudku. Z uvedeného dôvodu priznal súd navrhovateľovi náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v dvoch vyhotoveniach, prostredníctvom Okresného súdu Prievidza na Krajský súd v Trenčíne.
V zmysle § 205 ods. 1 a 2 OSP, sa v odvolaní má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok), ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.