Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_48Ek-383-2024.pdf
PDF · 79.1 KB
No categories available
48Ek/383/2024
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, XXX XX C. XX, oprávneného: 2/ D. E., nar. XX.XX.XXXX, XXX XX C. XX, oprávneného: 3/ mal. F. E., nar. XX.XX.XXXX, XXX XX C. XX, zast.: B. G. B., nar. XX.XX.XXXX, XXX XX C. XX, právne zast.: JUDr. Ferdinand Klinovský, advokát, Hviezdoslavovo námestie 1660/22, 026 01 Dolný Kubín, proti povinnému: F. E., nar.: XX.XX.XXXX, XXX XX H. XX, A. I. J. K., v exekúcii o vymoženie výživného, vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Jozef Rišian, súdny exekútor, Exekútorský úrad ul. Pivovarská 1069, 010 01 Žilina, pod sp.zn. 139EX 109/24, o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 48Ek/383/2024 zo dňa 22.04.2024, takto
rozhodol:
Súd sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 48Ek/383/2024 zo dňa 22.04.2024 z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Oprávnený 1/, 2/ a 3/ (ďalej len „oprávnený“) sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu 29.02.2024 domáhal od povinného vymoženia bežného a zameškaného výživného, na základe exekučného titulu - Rozsudok Okresného súdu Námestovo sp.zn. 1P/85/2015-212 zo dňa 05.12.2016, právoplatný dňa 16.12.2016 a vykonateľný dňa 21.12.2016 (ďalej len „Exekučný titul“).
2. Poverením zo dňa 08.03.2024 poveril súd vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Jozef Rišian.
3. Uznesením sp. zn. 48Ek/383/2024 zo dňa 22.04.2024 vyšší súdny úradník návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) zamietol (výrok I.) a oprávnenému nárok na náhradu trov konania v spojitosti s podaným návrhom povinného na zastavenie exekúcie nepriznal (výrok II.). V odôvodnení uznesenia vyšší súdny úradník v podstate uviedol, že povinný vo svojom podaní zo dňa 26.03.2024, ktorý súd podľa obsahu posúdil ako návrh na zastavenie exekúcie uviedol, že exekúciu napáda z dôvodu, že mu nebolo riadne doručené upovedomenie o začatí exekúcie, nakoľko sa nachádza vo výkone trestu odňatia slobody a súdny exekútor doručil predmetné upovedomenie na adresu trvalého pobytu povinného a žiadal o doručenie upovedomenia do vlastných rúk; v ďalšom povinný namietal, že mu bolo doručené upovedomenie o odklade exekúcie aj napriek skutočnosti, že má právo podať návrh na zastavenie exekúcie v lehote 15 dní, čím boli porušené jeho práva; zároveň namietal vykonanú platbu pohľadávky zo strany rodičov, a žiadal okamžité vrátenie tejto platby; uvádzal, že je zamestnancom ÚVTOS, kde príjem povinného je nižší ako súdom určená suma, a ktorý za neho výživné odvádzal, a námietky voči výške výživného treba adresovať Slovenskej republike. Záverom dodal, že exekúciu považuje za úžeru a spochybnil spôsob výkonu exekúcie exekútorom. Vyšší súdny úradník ďalej konštatoval, že po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom a priloženými prílohami mal za preukázané, že ku dňu začatia exekúcie si povinný povinnosť uvedenú vo výroku právoplatného a vykonateľného exekučného titulu nesplnil, exekúcia a aj exekučné konanie sa začali dôvodne. Poverenie na vykonanie
exekúcie tak bolo vydané na podklade predloženého právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, v súlade s § 45 ods. 1 a § 48 Exekučného poriadku. Skutočnosť, že povinný sa toho času nachádza v nepriaznivej finančnej situácii, a jeho príjem nie je dostatočný, podľa Exekučného poriadku samé o sebe nie sú zákonnými dôvodmi pre zastavenie exekúcie. Vyživovaciu povinnosť rodičov k dieťaťu možno považovať za najdôležitejšiu z vyživovacích povinností, ktoré upravuje Zákon o rodine. Vyplýva to nielen zo špecifického postavenia maloletého dieťaťa v právnom vzťahu rodič - dieťa, kedy práve dieťa možno považovať za slabší subjekt tohto právneho vzťahu, keďže nie je schopné samé si zabezpečiť prostriedky na svoju výživu a zabezpečenie svojich potrieb. Povinným subjektom je matka a otec dieťaťa, oprávneným subjektom je dieťa, ktoré nie je schopné samé sa živiť. Vznik a existencia vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom sa nedá vylúčiť ani obmedziť a dohody, ktoré by boli v rozpore s týmito kogentnými ustanoveniami by boli ako odporujúce zákonu by boli absolútne neplatné, čo preukazuje dôležitosť výživy maloletých. Potreby dieťaťa by mali byť kryté v plnom rozsahu, ak sú odôvodnené. Pod odôvodnenými potrebami je nutné chápať nie len bežné denné potreby, ktoré reflektujú konkrétnu životnú situáciu ale aj mimoriadne potreby, ak sa preukáže ich opodstatnenosť a kumulatívne ich úhradu dovoľujú možnosti a schopnosti rodičov. Rodičia sú povinní si svoju vyživovaciu povinnosť riadne plniť. Nad rámec vyšší súdny úradník uviedol, že povinným namietané nedoručenie upovedomenia o začatí exekúcie neobstojí, nakoľko poverený súdny exekútor postupoval v zmysle zákona, kedy bolo predmetné upovedomenie zaslané povinnému ako fyzickej osobe na adresu evidovanú v registri obyvateľov Slovenskej republiky, následne toto bola prevzatá splnomocnenou osobou a teda riadne doručené. Povinný zároveň namietal postup súdneho exekútora, kedy súdny exekútor vydal upovedomenie o odklade exekúcie, avšak povinný mal možnosť podať návrh na zastavenie exekúcie. Vyšší súdny úradník poukázal na § 61h ods. 1 písm. e) Exekučného poriadku. Z predložených vyjadrení a listín mal pritom za preukázané, že upovedomenie o odklade bolo vydané na podmienok predpokladaných zákonom, a teda že: 1/ povinný v exekúcii na plnenie výživného zameškané výživné a trovy oprávneného aj exekútora riadne uhradil, 2/ podal žiadosť o odklad exekúcie, 3/ vyhlásil, že bežné výživné bude naďalej plniť prostredníctvom exekútora. Povinný žiadal o vrátenie finančných prostriedkov, ktoré boli v exekúcii vyplatené jeho rodičmi. V tejto súvislosti vyšší súdny úradník uviedol, že vedenie exekúcie je v štádiu po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie a jeho doručenia súdnemu exekútorovi v réžii súdneho exekútora, ktorý určuje spôsob jej výkonu, súd teda nemá oprávnenie zasahovať do tejto zákonom zverenej právomoci súdnemu exekútorovi. Spôsob vedenia exekúcie bol v súlade so zákonom. Vyšší súdny úradník vzhľadom na uvedené návrh povinného na zastavenie exekúcie ako nedôvodný zamietol.
4. Proti uzneseniu podal povinný v zákonnej lehote sťažnosť, v ktorej v podstate uviedol, že upovedomenie mu nebolo súdnym exekútorom doručené na adresu, na ktorej sa zdržiava. Vo výkone trestu sa zdržiava od 09.09.2022. Žiadosť o poskytnutie súčinnosti a upovedomenie o začatí exekúcie dostal až 02.04.2024, tak ako mal poskytnúť súčinnosť a splniť si svoju povinnosť. Povinný neuhradil sumu 2.968,71 EUR a nikto nemá splnomocnenie na preberanie pošty za povinného. O exekúcii sa dozvedel po lehote na podanie sťažnosti. Ďalej povinný namietal svojou zlou finančnou a sociálnou situáciou, ktorá mu neumožňuje zaplatiť vymáhanú sumu. Záverom žiadal o zrušenie exekúcie a vrátenie sumy 2.968,71 EUR jeho rodičom.
5. Oprávnený vo vyjadrení k sťažnosti povinného uviedol, že zameškané výživné bolo vyplatené a nie je povinnosťou oprávneného skúmať, kto dlžnú sumu vyplatil. To, že uvedenú dlžnú sumu za výživné zaplatili rodičia povinného oprávnený neskúmal, nakoľko peniaze prišli na účet ako zameškané výživné.
6. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
7. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.
8. Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
9. Podľa § 239 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
10. Podľa § 248 CSP o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.
11. Podľa § 249 CSP súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.
12. Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
13. S poukazom na vyššie uvedené a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd preskúmal sťažnosťou napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 249 CSP a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie treba považovať za vecne správne a sťažnosť povinného proti nemu tak logicky za nedôvodnú. Súd má za to, že vyšší súdny úradník rozhodol správne, keď návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol. Vyšší súdny úradník v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci a zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver, ktorý zároveň aj dostatočným spôsobom právne odôvodnil. V uvedenom uznesení sa vyšší súdny úradník riadne vysporiadal so všetkými relevantnými námietkami povinného. Takýto postup súdu má oporu v právnych predpisoch a bol odôvodnený do tej miery, ktorá postačuje na záver o ústavnej konformite napadnutého uznesenia. Súd sa teda stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka a v podrobnostiach naň odkazuje. Napriek zneniu § 202 ods. 2 Exekučného poriadku sudca nad rámec dodáva:
14. Povinný v podanej sťažnosti opäť argumentoval nedoručením upovedomenia o začatí exekúcie. Vyšší súdny úradník sa s uvedeným argumentom povinného po zistení skutkového stavu zisteného z dôkazov nachádzajúcimi sa v súdnom spise v napadnutom uznesení riadne vysporiadal (viď bod 23. odôvodnenia uznesenia). Sudca dopĺňa, že napriek tvrdeniam povinného o nesprávnom doručení upovedomenia o začatí exekúcie, povinný v zákonnom stanovenej lehote podal návrh na zastavenie exekúcie, teda uplatnil včas svoje zákonné právo na podanie návrhu na zastavenie exekúcie. O uvedenom návrhu povinného podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku súd napadnutým uznesením rozhodol.
15. Povinný ďalej znova namietal svojou zlou finančnou a sociálnou situáciou. Sudca pritom uvádza, že zlá finančná situácia, resp. sociálne postavenie povinného, nezakladá v tomto štádiu konania sama o sebe predpoklad na zastavenie exekúcie a nezbavuje povinného povinnosti vyplývajúcej mu z vykonateľného exekučného titulu. Zisťovanie majetkových pomerov vykonáva súdny exekútor a je na ňom posúdiť, či je pohľadávka oprávneného nevymožiteľná.
16. Posledným argumentom povinného v sťažnosti bolo vrátenie sumy 2.968,71 EUR rodičom povinného. Sudca uvádza (tak ako aj vyšší súdny úradník v napadnutom uznesení), že samotné vedenie exekučného konania je v kompetencii súdneho exekútora, ktorý zákonným postupom v súlade s Exekučným poriadkom zabezpečuje dosiahnutie účelu exekučného konania, ktorým je uspokojenie vymáhanej pohľadávky za súčasného zachovania nevyhnutnej ochrany práv povinného a tretích osôb. Sudca v tomto kontexte ešte poukazuje na povinnosť súdneho exekútora vyplývajúcu mu z ust. § 29 ods. 8 Exekučného poriadku poukázať vymožené alebo prijaté plnenie oprávnenému (v zákonnej lehote).
17. Záverom súd uvádza, že judikatúra súdov (vrátane Európskeho súdu pre ľudské práva a Ústavného súdu Slovenskej republiky) nevyžaduje, aby odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní odpovedalo na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. Súd preto nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými tvrdeniami povinného, ktoré nie sú právne relevantné a nemajú rozhodujúci význam pre rozhodnutie súdu o sťažnosti povinného (pozri napr. uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 78/05 zo dňa 16.03.2005).
18. Vzhľadom na skutočnosť, že uznesenie vyššieho súdneho úradníka je vecne správne a zo sťažnosti povinného nevyplývajú žiadne dôvody, pre ktoré by malo byť toto uznesenie zrušené alebo zmenené,
súd sťažnosť povinného proti uzneseniu sp. zn. 48Ek/383/2024 zo dňa 22.04.2024 podľa § 250 ods. 1 Exekučného poriadku zamietol.
19. O trovách sťažnostného konania súd nerozhodoval, keďže neboli účastníkmi konania uplatnené.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).