Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17P/134/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Mariannou Hosťoveckou, v právnej veci starostlivosti súdu o mal. dieťa V. M., nar. X.X.XXXX, bytom u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta, dieťa matky: Z. M., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom XXX XX Q., Š. M. XXX/XX a otca: V. L., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom XXX XX Z. - B. Z., Š. XXXX/XX, zast. JUDr. Mikulášom Pinnelom, bytom 903 01 Senec, Svätoplukova 1022/11, o návrhu matky na zvýšenie výživného na mal. dieťa, takto

rozhodol:

Súd zvyšuje vyživovaciu povinnosť otca na maloletého syna zo sumy 100,- eur mesačne na sumu 200,- eur mesačne počnúc dňom 21.6.2013, čím sa mení rozsudok Okresného súdu Galanta pod č.k. - 29 zo dňa 12.10.2010.

Dlžné výživné za obdobie od 21.6.2013 do 12.11.2013 v celkovej výške 500,- eur je otec dieťaťa povinný zaplatiť v mesačných splátkach po 100,- eur počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku, kde splátky sú splatné popri bežnom výživnom pod hrozbou straty výhody splátok.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Návrhom zo dňa 21.6.2013 sa matka mal. dieťaťa domáhala zvýšenia výživného od podania návrhu a to na sumu 300,- eur mesačne, ktoré výživné bolo naposledy upravené rozsudkom Okresného súdu Galanta pod č.k. - 29 zo dňa 12.10.2010 vo výške 100,- eur mesačne.

Svoj návrh odôvodnila tým, že určené výživné vo výške 100,- eur mesačne nepostačuje na pokrytie výdavkov dieťaťa, u dieťaťa bola diagnostikovaná intolerancia laktózy, preto syn musí dodržiavať diétu, s čím sú spojené zvýšené výdavky na stravovanie, ďalej mu bola diagnostikovaná epilepsia; v súvislosti so zdravotnými problémami musí matka so synom navštevovať pravidelné kontroly, s čím súvisia aj náklady na cestovanie a lieky.

Otec dieťaťa sa k návrhu vyjadril tak, že matka nepreukázala podstatnú zmenu okolností, od poslednej úpravy výživného uplynuli len 3 roky, pričom on sám žije v podnájme, za ktorý platí 350,- eur mesačne a jeho príjem je 580,- eur mesačne. Okrem toho na dieťa prispieva aj mimo výživného tak, že dieťa ho pravidelne navštevuje počas víkendov a prázdnin, kupuje mu oblečenie, kúpil mu televízor. Žiadal zamietnuť návrh matky.

Súd v rámci dokazovania vypočul kolízneho opatrovníka mal. dieťaťa, rodičov dieťaťa, oboznámil sa s listinnými dôkazmi založenými v spise a s obsahom pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

Okresný súd Galanta Rozsudkom pod č.k. - 29 zo dňa 12.10.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňom 16.11.2010, súd schválil rodičovskú dohodu, na základe ktorej sa maloletý zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach a otec sa zaviazal prispievať na výživu maloletého sumou 100,- eur mesačne, počnúc od 01.10.2010, kde výživné je splatné vždy do 15.-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky maloletého dieťaťa. Rodičia sa zároveň dohodli aj na úprave styku otca s dieťaťom.

V čase posledného rozhodnutia o výživnom matka dieťaťa pracovala v spoločnosti Messer Tatragas, s.r.o., kde dosahovala čistý priemerný mesačný príjem vo výške 656,01 eur, otec dieťaťa pracoval ako vodič medzinárodnej kamiónovej dopravy u zamestnávateľa Saelens Slovakia s.r.o., kde dosahoval čistý priemerný mesačný príjem vo výške 531,59 eur, zároveň mu boli vyplácané diéty cca. 1.200,- eur mesačne. Dieťa malo XX rokov, navštevovalo X. ročník ZŠ. Ani jeden z rodičov nemal ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Dieťa bolo v tom čase v sledované u neurológa.

Počas konania súd zistil, že obaja rodičia pracujú u tých istých zamestnávateľov, matka s čistým priemerným mesačným príjmom vo výške 751,11 eur, otec vo výške 678,47 eur, naďalej sú mu vyplácané diéty tak, ako v čase posledného rozhodnutia o výživnom, t.j. 1.200,- eur. U oboch rodičov došlo k miernemu vzrastu ich príjmov.

Podstatná zmena pomerov nastala u dieťaťa, ktoré je v súčasnosti žiakom X. ročníka ZŠ, t.j. II. stupňa, aktuálne dieťaťu bola zistená intolerancia laktózy, s čím sú spojené zvýšené náklady na stravovanie, nakoľko matka musí uňho dodržiavať prísny zákaz konzumácie mliečnych výrobkov, zakupuje mu preto mlieko bez laktózy, kde 1 liter mlieka stojí 1,22 eur, čo je dvojnásobok ceny bežného mlieka, dieťa vypije denne 1 liter mlieka. V škole sa stravuje len vtedy, ak nie sú mliečne výrobky, inak je nutné stravovanie v domácom prostredí.

Nakoľko dieťa trpí epilepsiou, v súvislosti s tým má matka zvýšené výdavky na pravidelné kontroly a liečbu. Vzhľadom k tomu, že táto bola diagnostikovaná aj pri poslednej úprave výživného (v sledovaní je od 08/2006), súd túto okolnosť nepovažoval za podstatnú zmenu okolností na strane oprávneného dieťaťa.

Otec dieťaťa uzatvoril dňa 29.12.2012 nájomnú zmluvu na 1-izbový byt v B., kde mesačne platí nájomné vo výške 350,- eur vrátane všetkých energií. Súdu zároveň preukázal aj nákup oblečenia, obuvi a DVD hier pre mal. dieťa, pričom je nutné konštatovať, že sa nejedná o nákupy tak rozsiahle, o ktorých by bolo možné jednoznačne skonštatovať, že tieto nákupy sú pravidelné, vo väčšom rozsahu a teda jedná sa o plnenie v prospech mal. dieťaťa výrazne nad rámec výživného. Navyše nákup DVD hier a televízora súd nepovažuje za vec potrebnú pre dieťa, pokiaľ rodičom robí problém plnenie základného výživného. Ďalšie nákupy oblečenia alebo obuvi boli vykonané v čase mením alebo narodenín dieťaťa, preto ani v toto prípade sa nejedná o plnenie vyživovacej povinnosti nad rámec súdom stanoveného výživného, jedná sa o darčeky pri príležitosti sviatku dieťaťa.

Navyše otec v dôsledku plnenia si pracovných povinností sa s dieťaťom môže stretávať len raz za mesiac, resp. mesiac a pol, kedy dieťa uňho strávi víkend a poskytovanie jedla v tomto čase je preto povinnosťou rodiča a nie plnenie si vyživovacej povinnosti nad rámec súdom určeného výživného.

Od poslednej úpravy výživného na strane povinného rodiča - otca nastali dve výrazné zmeny okolností a to v tom, že otec dieťaťa prestal v máji 2013 splácať splátky za kúpu osobného motorového vozidla zn. Kia Cee´d, r. výroby 2008 a to vo výške 300,- eur mesačne a predal rodinný dom (nepamätal si presne kedy, ale bolo to po poslednej úprave výživného) za cenu 56.000,- eur, z toho sumou 32.000,- eur splatil úver, ktorý si vzal na jeho stavbu a zvyšok, t.j. 24.000,- eur mu zostalo na jeho potreby.

Kolízny opatrovník navrhol zvýšiť výživné na 150,- eur mesačne. Uviedol, že dieťa je žiakom II. stupňa ZŠ, čím sa zvýšili náklady na jeho ošatenie, stravu, školské potreby, poukázal na nepriaznivý zdravotný stav dieťaťa.

S poukazom na Dohovor o právach dieťaťa, podľa článku 3 záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými

zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, sa zaväzujú zabezpečiť dieťaťu takú ochranu a starostlivosť, aká je nevyhnutná pre jeho blaho, pričom berú ohľad na práva a povinnosti jeho rodičov, zákonných zástupcov alebo iných jednotlivcov právne za neho zodpovedných, a robia pre to všetky potrebné zákonodarné a správne opatrenia.

Podľa článku 27 Dohovoru, štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, uznávajú právo každého dieťaťa na životnú úroveň nevyhnutnú pre jeho telesný, duševný, duchovný, mravný a sociálny rozvoj. Rodič(ia) alebo iné osoby, ktoré sa o dieťa starajú, nesú v rámci svojich schopností a finančných možností základnú zodpovednosť za zabezpečenie životných podmienok nevyhnutných pre rozvoj dieťaťa.

Podľa § 62 ods. 1 až 5 ZR, (1) Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. (2) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. (3) Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. (4) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. (5) Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 ZR, veta prvá, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

Podľa § 76 ods. 1 ZR, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa § 77 ods. 1 ZR, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 78 ods. 1 a 3 ZR, (1) Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. (3) Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Pre zákonný vznik vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je relevantnou objektívna právna skutočnosť narodenia dieťaťa, jej zánik zákon spája s nadobudnutím schopnosti dieťaťa samostatne sa živiť. Schopnosťou dieťaťa samostatne sa živiť treba rozumieť schopnosť samostatne, z vlastných zdrojov uspokojovať všetky relevantné životné náklady. Vyžaduje sa, aby táto schopnosť napĺňala požiadavku trvalosti tohto stavu, príjem náhodného charakteru nemožno považovať za nadobudnutie schopnosti samostatne sa živiť. Ako okolnosť, keď trvá vyživovacia povinnosť rodičov (odôvodnená úlohou rodiča viesť dieťa k získaniu vzdelania, a tým potrebných predpokladov na sebarealizáciu), sa tradične akceptuje štúdium. Vychádza sa z definitívnosti získania predpokladov na výkon povolania. Treba vychádzať z konkrétnych okolností prípadu. Na jednej strane treba brať do úvahy záujem dieťaťa vo vzťahu k jeho schopnostiam a danostiam, aby získalo vhodné predpoklady na svoje lepšie uplatnenie, na druhej strane je oprávnená požiadavka včasnej realizácie uvedených daností, aby nedochádzalo k zneužívaniu rodičovskej vyživovacej povinnosti len z dôvodu negatívneho postoja k práci (napr. zavinené rozviazanie pracovného pomeru). Dosiahnutím plnoletosti (ani inou časovou hranicou) vyživovacia povinnosť rodičov nezaniká (pokiaľ dieťa z rôznych dôvodov nenadobudne schopnosť samostatne sa živiť, vyživovacia povinnosť trvá do smrti rodiča alebo dieťaťa).

Zákonná vyživovacia povinnosť oboch rodičov neznamená mechanickú rovnosť. Vychádza sa z individuálnych schopností, možností a majetkových pomerov každého z nich. Na uvedené skutočnosti treba prihliadnuť aj z hľadiska kritérií potencionality príjmov (§ 75), t.j. či sa povinný nevzdal bez dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, resp. či neberie na seba neprimerané

majetkové riziká. Z fiktívnej sumy bude súd vychádzať napríklad vtedy, ak dospeje k záveru, že povinný bezdôvodne zastáva horšie platené miesto nezodpovedajúce jeho kvalifikácii, hoci niet prekážok, aby zastával lepšie platené miesto.

Pri určovaní výživného nemožno uplatňovať mechanický výpočet v tom zmysle, že rodičovi, ktorý má dvojnásobný príjem v porovnaní s druhým rodičom, sa určí výživné v dvojnásobnej výške, keďže pri nižšom príjme je vyšší podiel nákladov, ktoré rodič zo sumy svojich príjmov musí vynaložiť na nevyhnutné potreby. Všeobecne platí, že výživné by nemalo byť určené tak, aby viedlo k existenčným problémom povinného rodiča a jeho snahe z tohto dôvodu sa vyhnúť plneniu tejto povinnosti.

V konaní treba nevyhnutne zisťovať výdavky, predovšetkým pravidelné, ako aj nepravidelné náklady spojené s bývaním (nájomné, prevádzka bytu, domu), stravou, ošatením, zdravotným stavom, starostlivosťou o dieťa a domácnosť, inými vyživovacími povinnosťami, poistnými plneniami, sporením, pôžičkami, splátkovými platbami, daňovými plneniami, výdavkami na výkon povolania.

Pre komplexnosť posúdenia majetkových pomerov povinného sú predmetom dokazovania aj pasíva (rôzne formy úverov, pôžičiek, náhrady škody). Aj tu treba vychádzať z priority vyživovacej povinnosti a posudzovať ich z hľadiska potencionality. Na zadĺženie povinného rodiča z dôvodov, ktoré nie sú nevyhnutné, resp. súvisia so zaobstaraním predmetov nadštandardnej hodnoty, súd pri ustálení majetkových pomerov nebude prihliadať. Aplikačná prax požaduje neprihliadať ani na dlhy vzniknuté z trestnej činnosti, prípadne z nečestného konania, ktorého dôsledky by sa nemali prenášať na dieťa.

Rozoberané kritériá na strane rodičov sa posudzujú vo vzájomnej súvislosti s odôvodnenými potrebami na strane oprávneného dieťaťa.

Odôvodnenosť potrieb vyjadruje požiadavku, aby plnením vyživovacej povinnosti boli uspokojené všetky náklady vo vzťahu k dieťaťu, ktoré možno očakávať. Miera potrieb dieťaťa je rôzna. Závisí od veku, duševnej a fyzickej vyspelosti, schopností, zdravotného stavu, záujmov, nadania, talentu, vzdelania, od formy prípravy na budúce povolanie. Súčasne závisí od schopností a možností rodičov. V prípade obmedzených predpokladov na strane rodičov sa preto môže pohybovať od bežných najzákladnejších potrieb nutných pre život až po plné uspokojenie všetkých odôvodnených potrieb dieťaťa. Je teda úmerná životnej úrovni rodičov. Prípravu na povolanie umožňujú rôzne typy škôl, v rámci ktorých sú aj odlišné náklady.

Obligatórnym zákonným hľadiskom je osobný výkon starostlivosti o dieťa. Uvedené konanie sa v zmysle predmetného ustanovenia chápe ako určitá hodnota, ktorá sa pri určovaní výživného nemôže nebrať do úvahy. Hoci zákon používa termín "prihliada sa", osobnú starostlivosť nepochybne kladie na roveň finančnému zabezpečeniu výživy. Miera, v akej treba prihliadať na osobnú starostlivosť o dieťa v rámci plnenia vyživovacej povinnosti, sa mení podľa veku dieťaťa, resp. jeho zdravotného stavu.

Ďalší prostriedok na presadzovanie záujmov detí (aj plnoletých) predstavuje novým zákonom zakotvená priorita výživného v rámci komplexu výdavkov povinného rodiča. Priorita vyživovacej povinnosti rodiča je daná záujmom dieťaťa chráneným príslušnými medzinárodnými dohovormi. V rámci preukazovania výdavkov povinného v konaní o určenie výživného súd posúdi charakter zistených výdavkov, t.j. či ich vo vzťahu k prednostnej vyživovacej povinnosti možno považovať za nevyhnutné. Pokiaľ ich neposúdi ako nevyhnutné, na takéto sumy neprihliadne a výšku výživného určí zo sumy, ako by k ich vynaloženiu nedošlo (rodičom nadobudnuté majetkové podstaty ostávajú nedotknuté).

Kritériami určovania rozsahu výživného sú popri odôvodnených potrebách dieťaťa aj možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov, ktoré však vždy limitujú uspokojovanie odôvodnených potrieb dieťaťa. Pri určovaní konkrétneho rozsahu výživného je potrebné vychádzať predovšetkým z toho, aká peňažná suma mesačne je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby, ako je šatstvo, bielizeň, nájomné za byt, ako aj potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov, prípravy na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v súčasnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov.

Vychádzajúc z vyššie uvedených úvah je potrebné zdôrazniť, že výživné nie je možné určovať mechanickým výpočtom. V prípade zmeny rozhodnutia o výživnom je potrebné aplikovať ust. § 78 ods. 1 ZR a teda porovnať pomery, z ktorých vychádzalo predchádzajúce súdne rozhodnutie o výživnom s pomermi existujúcimi v čase rozhodovania súdu o návrhu na zmenu výživného. Aj pri rozhodovaní o výživnom v dôsledku zmeny pomerov sa použijú zásady, ktoré sú rozhodujúce pre určenie výživného. V danom prípade ide o ustanovenia §-ov 62 ods. 1, 2, 4 a 5 a ustanovenie §-u 75 ods. 1 ZR, z ktorých vyplýva, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť trvajúca do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia sú povinní prispievať na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov a dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov a pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Pri určení výživného súd prihliada na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku alebo majetkového prospechu. Rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Podstatnými skutočnosťami pre posúdenie možnosti a schopností povinného plniť si vyživovaciu povinnosť sú aj okolnosti týkajúce sa jeho majetkových pomerov, ktoré treba posudzovať komplexne.

Cieľom § 62 ods. 5 ZR je zvyšovať plynule mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď rodič splní svoju vyživovaciu povinnosť a prispeje v dostatočnej miere na potreby dieťaťa. Každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa, až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojovanie svojich vlastných potrieb. To znamená, že rodič je povinný korigovať svoje potreby tak, aby mohol zabezpečiť svojmu dieťaťu, ku ktorému má zákonnú vyživovaciu povinnosť, výživné v čo najväčšom rozsahu.

Súd mal vykonaným dokazovaním za preukázané, že otec si vyživovaciu povinnosť riadne plní, na dieťa však inak významnejším spôsobom neprispieva. Dieťa je vo vývoji, má svoje mesačné výdavky na hygienické potreby, stravu a všetka starostlivosť a finančné zabezpečenie dieťaťa je viac menej na matke. Matka sa riadne o dieťa osobne stará. Od poslednej úpravy výživného došlo k podstatnej zmene okolností najmä na strane oprávneného dieťaťa, ale aj na strane otca v tom, že otec predajom domu získal nemalé finančné prostriedky. Vzhľadom k zdravotným problémom dieťaťa, s ktorými súvisí prísna diéta, súd považoval za potrebné zvýšiť výživné na sumu 200,- eur mesačne od podania návrhu, hoci sa okolnosti na strane dieťaťa zmenili už skôr (napr. prechodom z I. stupňa ZŠ na II. stupeň ZŠ), ale neexistujú objektívne prekážky, pre ktoré matka nemohla podať návrh skôr.

Súd určil vyživovaciu povinnosť otca voči dieťaťu tak, ako to vyplýva z výroku rozsudku, nakoľko takto určené výživné považuje za spravodlivé a najmä v záujme mal. dieťaťa s ohľadom na jeho potreby, pohlavie, fyzický vývin.

Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že je v schopnostiach a možnostiach otca, ale najmä v záujme dieťaťa, určiť výživné otca na dieťa vo výške 200,- eur mesačne od 21.6.2013

Keďže si otec dieťaťa plnil vyživovaciu povinnosť vo výške 100,- eur mesačne, vznikol mu dlh na výživnom vo výške 5 mesiacov (od 21.6.2013 do 12.11.2013) x 100,- eur, t.j. 500 eur. Dlžné súd zaviazal otca mal. dieťa zaplatiť v splátkach po 100,- mesačne v súlade s . Vzhľadom na výšku dlžného výživného súd považoval za spravodlivé povoliť 5 splátok rovnomerne rozdelených, ktoré sú splatné popri bežnom výživnom. Viac splátok nebolo možné povoliť, nakoľko dlžné výživné nie je vysoká suma a dlhšie splácanie by bolo v rozpore so záujmami dieťaťa.

O trovách konania súd rozhodol v súlade s , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu. Súdne konanie sa začalo za maloletosti detí, preto ho bolo možné začať aj bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a), f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

V prípade, ak povinný dobrovoľne nesplní svoju povinnosť vyplývajúcu mu z právoplatného a vykonateľného súdneho rozhodnutia, môže oprávnený podať návrh na exekúciu podľa osobitného zákona.