Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cob/13/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Tótha a členov senátu JUDr. Petra Šama a JUDr. Jozefa Škraba, v právnej veci žalobcu: B. F., J. X, W. K. B., IČO: 40 355 225, zastúpeného advokátom JUDr. Romanom Škerlíkom, Štefánikovo nám. 5, Spišská Nová Ves, proti žalovanému: Q. B., B. XXX, Z., IČO: 40 324 249, zastúpenému advokátkou JUDr. Margitou Budzíkovou, Nám. sv. Egídia 95, Poprad, o zaplatenie 2.600,- eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Poprad zo dňa 6.9.2012 pod č. k. -114, jednohlasne takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej zamietavej časti a vo výroku o trovách konania účastníkov.

Žalobca j e p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy odvolacieho konania 274,73 eur k rukám zástupkyne žalovaného JUDr. Margity Budzíkovej, advokátky v Poprade, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Okresný súd Poprad rozsudkom č. k. -114 zamietol žalobu v časti 9 % p.a. úroku z omeškania zo sumy 3.600,- eur od 16.10.2009 do 26.11.2009 a 9 % p.a. úroku z omeškania zo sumy 2.600,- eur od 27.11.2009 do 23.10.2011 a sumy 1.940,- eur s 9 % p.a. úrokom z omeškania od 24.10.2011 do zaplatenia. V prevyšujúcej časti súd konanie zastavil. Žalobcu zaviazal nahradiť žalovanému trovy právneho zastúpenia vo výške 211,38 eur a iné trovy konania vo výške 47,27 eur k rukám právnej zástupkyne žalovaného JUDr. Margity Budzíkovej, advokátky, Nám. sv. Egídia 95, Poprad, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že žalobca sa žalobou z 18.8.2010 domáhal zaplatenia sumy 2.600,- eur s 9 % p.a. úrokom z omeškania od 16.9.2009 do zaplatenia a náhrady trov konania titulom zaplatenia zostatku kúpnej ceny z predaja motorového vozidla RENAULT Master, v pôvodne dohodnutej v cene 3.600,- eur, kde zo strany žalovaného bola zaplatená len suma 1.000,- eur. Vo veci bol vydaný platobný rozkaz, proti ktorému dal odpor žalovaný s tým, že dňa 2.10.2009 zaplatil sumu 1.600,- eur v hotovosti a druhú splátku uhradil prevodom z účtu.

Žalovaný na pojednávaní uviedol, že došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy na predaj motorového vozidla RENAULT Master, pričom kúpna cena bola splatná do 7 dní, t.j. do 15.10.2009. Až 27.11.2009 bola zaplatená suma 1.000,- a 24.10.2011 suma 660,- eur. Žalovaný nerozporoval odkúpenie motorového vozidla za cenu 3.600,- eur. Momentom uzavretia zmluvy prevzal všetky záväzky za žalobcu, teda aj dlh vo výške 343,76 eur, ale táto suma sa nemôže odrátať od kúpnej ceny.

Žalovaný tvrdil, že kúpnu cenu 3.600,- eur zaplatil 1.600,- eur dňa 2.10.2009 v hotovosti osobným odovzdaním tejto sumy žalobcovi a 1.000,- eur zaplatil 27.11.2009 a 660,- eur je platených ako posledná splátka. Suma 1.600,- eur bola vyplatená bez dokladu a 2.10.2009 mu boli odovzdané kľúče od motorového vozidla a technický preukaz. Sumu 343,76 eur zaplatil leasingovej spoločnosti na základe výzvy tejto spoločnosti, a to namiesto žalobcu, keďže v októbri 2011 došlo k úplnému splateniu leasingu a mohlo dôjsť k prepisu motorového vozidla, len v prípade zaplatenia nedoplatku za október 2009 v čiastke 343,76 eur. V čase uzavretia kúpnej zmluvy bol vlastníkom motorového vozidla Consumer Finance Holding, a.s..

Žalovaný našiel na internete ponuku na predaj motorového vozidla v cene 8.900,- eur a následne sa osobne stretol so žalobcom a vykonali ohliadku motorového vozidla. Žalobca nepovedal, že motorové vozidlo je na leasing. Až neskôr sa dohodli, že sa bude pokračovať v leasingu a pri stretnutí zaplatil žalobcovi splátku 1.600,- eur, žalobca mu odovzdal motorové vozidlo a kľúče. Ďalej bolo povedané, že splátka 343,76 eur bude zaplatená žalobcom a žalovaný bude pokračovať v splátkach podľa splátkového kalendára pre spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s.. Sumu 1.600,- eur odovzdal 2.10.2009 v areáli Chemkostav, a.s., Poprad, za prítomnosti p. B.. Žalobca vtedy tvrdil, že nemá pečiatku ani papier, s tým, že vydá dodatočne doklad. Neskoršie platby boli robené prostredníctvom peňažného ústavu. Samotné zmluvy o predaji motorového vozidla boli podpísané v spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s., dňa 2.12.2009.

Z vykonaného dokazovania súd mal preukázané, že 8.10.2009 došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy o prevode vlastníckeho práva k motorovému vozidlu RENAULT Master 2,5 Cdi medzi žalobcom a žalovaným, pričom vlastníkom motorového vozidla od 5.10.2009 do 21.12.2011 bola spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s., a od 21.12.2011 Q. B.. Medzi žalobcom a spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s., bola uzavretá 25.11.2008 Zmluva a zmluva o zabezpečení, ktorej predmetom bolo financovanie motorového vozidla RENAULT a dňa 14.10.2009 podpísaný dodatok č. 1 k Zmluve a k zmluve o zabezpečení zo dňa 25.11.2008, kde došlo k zmene osoby - tzv. klienta. Žalovaný uhradil žalobcovi v hotovosti 2.10.2009 1.600,- eur, 27.11.2009 1.000,- eur a dňa 24.10.2011 660,- eur a 343,76 eur bolo zaplatených spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s.. Žalovaný užíva motorové vozidlo od 2.10.2009.

Súd je toho názoru, že zmluva uzavretá medzi žalobcom a žalovaným dňa 8.10.2009 je absolútne neplatná, keďže žalobca nemohol previesť vlastnícke práva na predmet, ktorého nebol vlastníkom, a nemôže si uplatňovať zaplatenie kúpnej ceny od žalovaného spolu s úrokmi z omeškania. V konaní nebolo preukázané, aby došlo k bezdôvodnému obohateniu žalovaného v zmysle Obč. , a keďže žalovaný z titulu neplatného právneho úkonu dobrovoľne plnil, nadobudol vlastnícke právo k motorovému vozidlu a nemohlo tak dôjsť k obohateniu na úkor žalobcu. Žalovaný uhradil žalobcovi 3.600,- eur podľa svedeckých výpovedí a nevznikol ani nárok na plnenie žalobcovi, preto súd žalobu zamietol.

Súd čiastočne zastavil konanie ohľadom platenia príslušenstva pohľadávky - 9 % úroku z omeškania, tak ako je uvedené vo výroku rozsudku okresného súdu.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa veta druhá . Žalovaný procesne zavinil zastavenie konania ohľadom zaplatenia sumy 660,- eur, pretože túto čiastku zaplatil po podaní žaloby a pri nároku na 1.940,- eur bol žalovaný úspešný, preto mu bola priznaná pomerná náhrada trov konania v rozsahu 49,24 %. Zo zaplateného súdneho poplatku 96,- eur a trov právneho zastúpenia 525,29 eur tak 49,24 %-ný podiel predstavuje 258,65 eur, ktoré ako trovy prvostupňového konania je povinný zaplatiť žalovanému neúspešný žalobca na účet jeho právneho zástupcu. Právny zástupca žalovaného vyúčtoval náhradu trov konania podľa vyhlášky č. za päť úkonov právnej pomoci.

Proti rozsudku okresného súdu dal odvolanie žalobca v časti, kde bola zamietnutá žaloba a žalobca zaviazaný k náhrade trov konania. Navrhuje zmeniť rozhodnutie súdu prvého stupňa a nároku žalobcu vyhovieť. Žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 2.600,- eur, kde po vydaní platobného rozkazu žalovaný podal odpor s tým, že odpor sa týka len zaplatenia sumy 1.600,- eur a zvyšok 1.000,- eur žalovaný nenamietal. Sám uviedol, že tretiu splátku vo výške 1.000,- eur navrhovateľovi doposiaľ neuhradil. Ak súd zamietol návrh čo do istiny v čiastke 1.940,- eur, zamietol návrh nad rámec podaného odporu. Súd prvého stupňa pochybil, keď si neujasnil predmet konania po podaní odporu, kde súd mal ďalej skúmať len povinnosť zaplatenia sumy 1.600,- eur, pričom zvyšok 1.000,- eur dlhu žalovaný uznal v odpore. Odvolateľ napadá názor súdu o neplatnosti kúpnej zmluvy. Medzi sporovými stranami nebola pochybnosť o tom, že došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy v znení dodatku č. 1 k Zmluve a zmluve o zabezpečení. V čl. III. Dodatku č. 1 v druhom odseku sa uvádza, že za účelom zabezpečenia riadneho splnenia povinnosti zo Zmluvy a zmluvy o zabezpečení dočasne prechádza na spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s., vlastnícke právo k predmetu financovania, t.j. k motorovému vozidlu RENAULT Master, ktorý nadobudol od pôvodného klienta (žalobcu) na základe kúpnej zmluvy uzavretej medzi pôvodným klientom (žalobcom) ako predávajúcim a novým klientom (žalovaným) ako kupujúcim. Ako kúpnu zmluvu, tak Dodatok č. 1 pripravila spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s.. Je nelogické, aby žalovaný ako nový klient prevádzal na spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s., vlastnícke právo k vozidlu. Ak by vlastníkom motorového vozidla bola spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s., tak nebol žiaden dôvod na uzavretie Dodatku č. 1, ktorým žalovaný ako nový klient prevádzal na spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s., vlastnícke právo k vozidlu. Samotné vyjadrenie spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s., v spore považuje žalobca za zmätočné, pričom samotná spoločnosť pripravila dokumenty a zmluvy, podľa ktorých je nepochybné, že žalobca je vlastníkom motorového vozidla. Neskôr spoločnosť doložila vyjadrenie, že ona bola vlastníkom motorového vozidla. Je nelogické a nepochopiteľné, prečo spoločnosť nikdy nenamietala prevod motorového vozidla. Systém spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s., nezaregistroval, že spoločnosť vrátila žalobcovi vlastnícke právo k vozidlu, aby tento mohol previesť vlastnícke právo k vozidlu na žalovaného na základe kúpnej zmluvy. Na základe Dodatku č. 1 neskôr previedol vlastnícke právo na spoločnosť žalovaný. Systém Consumer Finance Holding, a.s., nezaregistroval zmeny v osobe dlžníka zo žalobcu na žalovaného, ale kontinuálne vykazovala vlastnícke právo pre spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s.. Súd mal objasniť vyššie uvedené rozpory a keďže tak neurobil, nedostatočne zistil skutkový stav a nevykonal dôkazy navrhované žalobcom. Samotný výpis z evidencie motorových vozidiel Dopravného inšpektorátu Poprad nemá konštitutívny charakter a nemôže meniť či zakladať jestvujúce vlastnícke vzťahy. Nie je zrejmé na základe akého právneho úkonu spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s., nadobudla vlastnícke právo k motorovému vozidlu 5.10.2009. Žalobca v konaní doložil uzavretú kúpnu zmluvu z 25.11.2008 medzi ním a predávajúcim G. Q.. V ten istý deň bola aj uzavretá Zmluva a zmluva o zabezpečení č. 120085813 o zabezpečovacom prevode práva. Nie je jasné na základe akej právnej skutočnosti nadobudla spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s., vlastnícke právo k motorovému vozidlu dňa 5.10.2009.

Aj v prípade, že by žalobca skutočne nebol vlastníkom motorového vozidla v čase podpisu kúpnej zmluvy, súd pochybil, keď vec nesprávne právne posúdil. Keďže žalobca a žalovaný majú status podnikateľov, zmluva o predaji sa má riadiť . To vyplýva aj zo samotnej kúpnej zmluvy. Je otázne prečo súd nezohľadnil ustanovenie 13/1991 Zb.. Podľa môže kupujúci nadobudnúť vlastnícke právo aj v prípade, keď predávajúci nie je vlastníkom predávaného tovaru, iba že v čase, keď kupujúci mal vlastnícke právo nadobudnúť, vedel, že predávajúci nie je vlastníkom a že nie je ani oprávnený s tovarom nakladať za účelom jeho predaja. Nie je jasné prečo súd subsidiárne použil úpravu o neplatnosti právneho úkonu v zmysle , ak v má úpravu k takejto situácii. Ak by aj žalobca nebol vlastníkom motorového vozidla, mal plniť zo zmluvy tak, ako sa dohodli. Žalobca eviduje platbu 1.000,- eur, resp. 660,- eur, takže ešte zostáva dlh na kúpnu cenu 1.940,- eur.

Žalobca ďalej spochybňuje výpovede svedkov U. B. a I. B. o zaplatení sumy 1.600,- eur žalovaným.

Ak žalovaný zaplatil spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s., čiastku 340,- eur, tým neznížil dlh z kúpnej zmluvy, len prevzal záväzky zo Zmluvy a zmluvy o zabezpečení. Ak žalovaný plnil spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s., na základe Dodatku č. 1, nemôže platbu 343,- eur započítavať na žalobcovu pohľadávku vo veci zaplatenia kúpnej ceny z predaja motorového vozidla. Ak súd dospel k záveru, že kúpna zmluva medzi žalobcom a žalovaným je neplatná, a že žalovaný sa stal vlastníkom splatením úveru, mal to ale posudzovať ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia a zohľadniť aj žalobcom vynaložené platby v rozsahu 98.700,- Sk. Je to suma, ktorú zaplatil žalobca spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s., do momentu, kedy záväzok splácať dlh prevzal na seba žalovaný. Považuje preto za dôvodné, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa a vyhovel nároku žalobcu v celom rozsahu a priznal mu náhradu trov konania.

Žalovaný k odvolaniu žalobcu navrhol potvrdiť rozhodnutie súdu prvého stupňa. Nestotožňuje sa so záverom žalobcu, že v čase uzavretia kúpnej zmluvy, tento bol vlastníkom motorového vozidla. K podpisu kúpnej zmluvy došlo z toho dôvodu, že bola uzavretá zmluva a Zmluva o zabezpečení so spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s., kde podľa čl. I bodu 2 zmluvy žalobca previedol vlastnícke právo k vozidlu v prospech spoločnosti, pričom išlo o zabezpečovací prevod vlastníckeho práva. Predmetná zmluva bola v čase uzavretia kúpnej zmluvy platná. Keďže nemá vlastné ustanovenia o neplatnosti právneho úkonu samozrejme je možné použiť aplikáciu Obč. zákonníka. Pri zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva sa dočasne prevádza vlastníctvo prevádzanej veci podľa všeobecných ustanovení o nadobudnutí vlastníctva zmluvou ( Obč. zákonníka). Na vrátenie dočasného prevedeného vlastníckeho práva dochádza s odkazom na ustanovenie Obč. zákonníka uspokojením zabezpečenej pohľadávky. Žalovaný mohol nadobudnúť vlastnícke právo k motorovému vozidlu až neskôr, a to momentom zaplatenia celého zostatku dlhu voči spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s.. Žalobca uzavretím Zmluvy a zmluvy o zabezpečení dočasne stratil vlastnícke právo. K vypovedaniu tejto zmluvy nedošlo, ani nezanikla jeho platnosť a vlastnícke právo svedčilo v prospech spoločnosti. Celá situácia vznikla zavinením spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s., ktorá pripravila zmluvy a predložila ich účastníkom na podpis, pričom ani jeden z nich náležite neposúdil ich obsah. Preto nemohlo dôjsť k prevodu vlastníckeho práva na žalobcu a následne na žalovaného, a následne na spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s.. V čase od 5.10.2009 do 21.12.2011 bola vlastníkom motorového vozidla spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s.. Bolo to základe zmluvy o zabezpečovacom prevode práva. Podpisom Dodatku sa žalovaný zaviazal k prevzatiu leasingu za žalobcu s tým, že bude v ňom pokračovať. Skutočnosť, že žalovaný má zaplatiť len časť ceny vozidla 3.600,- eur svedčí o tom, že žalobca nebol vlastníkom motorového vozidla. Podstatné je ale to, že došlo k zaplateniu celej žalovanej sumy. Suma 1.600,- eur bola odovzdaná v hotovosti 2.10.2009 za prítomnosti svedka I.S.. Žalovanému poskytla finančné prostriedky jeho matka U.V.. Ďalšia úhrada 1.000,- eur 26.11.2009 nie je medzi účastníkmi sporná a ani úhrada 660,- eur z 24.10.2011. Čiastočná úhrada 343,76 eur bola plnením žalovaného za žalobcu pri splácaní dlžného úveru. Navrhuje preto potvrdiť rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne, s tým, že uplatňuje si náhradu trov odvolacieho konania.

Krajský súd prejednal vec v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáhal preskúmania napadnutého rozhodnutia a zistil, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je potrebné potvrdiť v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku o zamietnutí žaloby v časti uplatňovaného nároku a náhrade trov konania. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia ( ) a k tomu dodáva:

Žalobca v konaní uplatnil právo na zaplatenie časti kúpnej ceny z predaja motorového vozidla RENAULT Master 2.5 Cdi na základe uzavretej Kúpnej zmluvy č. 120085813 zo dňa 8.10.2009. Žalobca mal byť predávajúci a žalovaný kupujúci s dohodnutou kúpnou cenou 3.600,- eur. Žalobca pôvodne vozidlo nadobudol na základe kúpnej zmluvy zo dňa 25.11.2008 od predávajúceho G. Q.. K tomu bola vypracovaná Zmluva a zmluva o zabezpečení, na základe ktorej zmluvy spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s., poskytla žalobcovi na kúpu motorového vozidla úver 253.540,- Sk s tým, že úver mal byť splatený v 36-tich splátkach s prvou splátkou 10.12.2008, pričom každá splátka bola 10.356,- Sk. Ročná úroková sadzba bola 2,87 %. Spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s., si zabezpečila vrátenie poskytnutého úveru dočasným prevodom vlastníckeho práva k motorovému vozidlu. Zmluva a zmluva o zabezpečení tak obsahuje tri právne úkony, a to jednak kúpno-predajnú zmluvu medzi B. F. a predávajúcim motorového vozidla G. Q., zmluvu o úvere medzi Consumer Finance Holding, a.s., ako veriteľom a poskytovateľom úveru a žalobcom ako dlžníkom z úverovej zmluvy a súčasne je to zmluva o zabezpečovacom prevode práva podľa § 553 ods. 1 Obč. zákonníka medzi novým vlastníkom motorového vozidla B. F. a spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s., na základe ktorej za účelom zabezpečenia riadneho splnenia povinnosti klienta sa zmluvné strany dohodli na zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva k predmetu financovania v zmysle § 553 a násl. Obč. zákonníka (bod 1.1 ustanovenia o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva zmluvy a zmluvy o zabezpečení).

Po uzavretí kúpnej zmluvy a zmluvy o zabezpečovacom prevode práva už žalobca nebol vlastníkom motorového vozidla, lebo previedol dočasne vlastníctvo k motorovému vozidlu na spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s.. Vzťah medzi spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s., a žalobcom nebol vzťahom z leasingovej zmluvy, resp. zo zmluvy o kúpe prenajatej veci podľa § 489 Obch. zákonníka, ale jednalo sa o úverový vzťah podľa § 497 a násl. Obch. zákonníka, že zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Ak žalobca mal v úmysle predať motorové vozidlo a jednal o tom so žalovaným, nebol vlastníkom motorového vozidla. Ustanovenie § 446 Obch. zákonníka umožňuje, že kupujúci nadobúda vlastnícke právo aj v prípade, keď predávajúci nie je vlastníkom predávaného tovaru, ibaže v čase, keď kupujúci mal vlastnícke právo nadobudnúť, vedel, že predávajúci nie je vlastníkom a že nie je ani oprávnený s tovarom nakladať za účelom jeho predaja. Žalobca sa opiera o ustanovenie § 446 Obch. zákonníka, že aj v prípade, že nebol vlastníkom motorového vozidla, mohol motorové vozidlo predať, pokiaľ by kúpna zmluva bola obchodno-záväzkový vzťah. Je nesporné, že žalobca a žalovaný sú podnikateľské subjekty a tak ich kúpno-predajný vzťah by sa mal riadiť § 409 a násl. Obch. zákonníka, že kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu. Odvolací súd poukazuje na to, že § 446 Obch. zákonníka má podmienku, že predávajúci, pokiaľ nie je vlastníkom veci, môže ju predať, pričom nadobúdateľ - kupujúci bude chránený len v prípade dobromyseľnosti, že o tejto skutočnosti nevedel. Dobromyseľnosť žalovanému - kupujúcemu chýba, pretože musel vedieť a výsluchom pred súdmi jasne potvrdil to, že jednal so spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s., vo veci odpredaja motorového vozidla, kde sa domnieval, že motorové vozidlo je v užívaní žalobcu na základe leasingu. Ďalej obaja účastníci potvrdili, že samotná kúpna zmluva medzi žalobcom a žalovaným, resp. Dodatok č. 1 k zmluve a zmluve o zabezpečení bol vypracovaný spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s., takže žalovaný musel si byť vedomý toho, že v čase podpisu tzv. Dodatku č. 1 a kúpnej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným žalobca nebol vlastníkom motorového vozidla.

Žalobca poukazuje na čl. II. Dodatku č. 1 k zmluve, a to odseku 2, kde sa rieši otázka prevodu vlastníckeho práva na základe kúpnej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným. Toto tvrdenie právneho zástupcu žalobcu ale neberie v úvahu základnú skutočnosť, že na základe uzavretej Zmluvy a zmluvy o zabezpečení zo dňa 25.11.2008 došlo k prevodu vlastníckeho práva zo žalobcu na poskytovateľa úveru tzv. zabezpečovacím prevodom práva, takže dočasným vlastníkom motorového vozidla bola spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s.. Uzavretím Dodatku č. 1 k zmluve, či podpisom kúpnej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným 8.10.2009 nebolo dotknuté vlastnícke právo spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s., ktoré trvá až do uspokojenia zabezpečenej pohľadávky (§ 553 ods. 3 Obč. zákonníka). Ak podľa § 553a ods. 1 Obč. zákonníka, zmluva o zabezpečovacom prevode práva sa musí uzatvoriť písomne a nedošlo k zrušeniu zabezpečovacieho prevodu práva medzi žalobcom a spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s., do uzavretia kúpnej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným 14.10.2009, tak žalobca nemohol platne previesť kúpnou zmluvou vlastnícke právo na žalovaného, pretože nebol vlastníkom motorového vozidla a v zmysle § 446 Obch. zákonníka, takéto právo nemohol previesť ako nevlastník, pretože kupujúci - žalovaný vedel, že predávajúci nie je vlastníkom a že dispozičné právo a vlastníctvo k motorovému vozidlu patrí finančnej spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s.. Ak nikto nemôže previesť viac práv ako sám má, v danom prípade ani žalobca ako nevlastník motorového vozidla nemohol previesť motorové vozidlo RENAULT na žalovaného, pretože v čase uzavretia kúpnej zmluvy nebol vlastníkom motorového vozidla a nespĺňal podmienku § 446 Obch. zákonníka. Na základe neplatnej zmluvy nevzniká ani žalovanému povinnosť zaplatiť kúpnu cenu. Ak zmluva nie je platná, nie je potom platné ani dojednanie o zaplatení kúpnej ceny, preto sa ani žalovaný nemôže dostať do omeškania s plnením svojho peňažného záväzku a žalobca nemá právo na zaplatenie úrokov z omeškania podľa § 369 Obch. zákonníka. Z toho dôvodu rozhodnutie súdu prvého stupňa je správne, pokiaľ nárok žalobcu zamietol pre neplatnosť zmluvy práve z dôvodu, že žalobca ako nevlastník motorového vozidla nemohol kúpnou zmluvou previesť vlastnícke právo k motorovému vozidlu, ktoré bolo v dočasnom vlastníctve spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s.. Krajský súd potvrdzuje rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne, pokiaľ nárok žalobcu na zaplatenie 1.940,- eur a úrokov z omeškania zamietol.

Krajský súd potvrdzuje rozhodnutie súdu prvého stupňa aj vo výroku o náhrade trov konania, pretože žalobca v odvolaní nie je úspešný a žalovaný nepodal odvolanie proti výroku o náhrade trov konania. Preto odvolací súd musí potvrdzovať výrok rozsudku o trovách v takom rozsahu a výške, ako to urobil súd prvého stupňa.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s . Neúspešný žalobca nemá právo na náhradu trov konania. Úspešný žalovaný bol zastúpený advokátkou, ktorá si uplatnila náhradu trov podľa vyhlášky č. za dva úkony právnej pomoci. Za vyjadrenie k odvolaniu je odmena 81,33 eur a režijný paušál 7,81 eur. Tá istá odmena je aj za účasť na odvolacom pojednávaní dňa 12.11.2013. Zástupkyňa žalovaného si na základe o cestovných náhradách uplatnila náhradu cestovných nákladov za 180 km odjazdených na trase V. - V. a späť pri účasti na pojednávaní dňa 12.11.2013. Náhrada PHM je 25,38 eur (180 km x 9,8 l spotreba x 1,439 eur/l). Paušálna náhrada je 32,94 eur (180 km x 0,183 eur / 1km). Zástupkyňa žalovaného uplatňuje aj náhradu straty času 38,13 eur za 6 hodín. Za jednu polhodinu je náhrada 12,71 eur, ale súd je viazaný návrhom, preto prisudzuje právnej zástupkyni žalovaného len uplatnenú náhradu straty času v rozsahu 38,13 eur. Celkové trovy odvolacieho konania 274,73 eur je povinný zaplatiť neúspešný žalobca na účet právnej zástupkyne žalovaného do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.