Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_8C-100-2013.pdf
PDF · 103.44 KB
Case nature
Area
Subarea
8C/100/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Galante v konaní vedenom pred sudcom JUDr. Máriom KARAFFOM v právnej veci žalobkyne: L. E., nar. XX.X.XXXX, bytom R. E., ulica P. XXX zastúpená advokátkou JUDr. Alexandrou Machanovou so sídlom Senec, Lichnerova 22 proti žalovanému: BEKAERT Slovakia s.r.o. so sídlom Sládkovičovo, Veľkoúľanská cesta č. 1332, IČO: 36045161 zastúpený advokátom JUDr. Petrom Peružekom so sídlom Hlohovec, Cintorínska ulica č. 1 o zaplatenie 2.953,92 euro s príslušenstvom takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 2.953,92 euro spolu s 8,75% úrokom z omeškania z dlžnej sumy od 4.12.2012 do zaplatenia a nahradiť trovy konania vo výške 177 euro a trovy právneho zastúpenia vo výške 719,78 euro, všetko do 3 dní do právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobkyňa svojou žalobou došlou na súd 14.2.2013 prostredníctvom svojej právnej zástupkyne žiadala, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie 2.953,52 euro s príslušenstvom a k náhrade trov konania vzhľadom na to, že so žalovaným dňa 30.3.2003 uzatvorila pracovnú zmluvu, pričom v priebehu pracovného pomeru nastúpila dňa 7.7.2009 na materskú dovolenku, z ktorej prešla na rodičovskú dovolenku a svojmu zamestnávateľovi oznámila predpokladaný deň skončenia rodičovskej dovolenky a to 2.4.2012, čím si splnila svoju zákonnú povinnosť. Na základe toho žalobkyňa absolvovala dňa 14.3.2013 osobné stretnutie u žalovaného kde bola ubezpečená, že jej bude poskytnuté adekvátne pracovné miesto. Napriek opakovaným žiadostiam žalobkyne žalovaný jej neoznámil dátum, kedy sa má dostaviť do práce a ani jej neumožnil nástup do práce, neprideľoval jej prácu, neutvoril podmienky na plnenie pracovných úloh. Až po liste, ktorý mu dňa 12.6.2012 zaslala žalobkyňa, žalovaný dňa 5.7.2012 zaslal žalobkyni doporučený list, v ktorom jej oznámil, že berie na vedomie nástup do práce z rodičovskej dovolenky dňa 13.8.2012 a k tomu bol pripojený oznam kde bola žalobkyňa informovaná o zmene organizačnej štruktúry ľudských zdrojov pre divíziu „Kordy“. Žalovaný vo svojej ponuke zo dňa 13.8.2012 ponúkol žalobkyni pozíciu výrobného operátora s výrazne nižšími platovými podmienkami aké mala pred nástupom na materskú dovolenku, keď vykonávala prácu „administrátor miezd“. Žalobkyňa si uplatňuje v konaní náhradu mzdy od 2.4.2012 do skončenia pracovného pomeru, čo predstavuje žalovanú sumu.
Žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu žiadal žalobu zamietnuť s poukazom na to, že žalobkyňa v podanom návrhu nepreukázala, že by jej v zmysle žaloby vznikla škoda titulom nevyplatenia mzdy. Žalobkyňa v období od 2.4.2012 do 13.8.2012 neodpracovala u žalovaného ani minútu a z toho dôvodu žalovaný popiera akýkoľvek právny nárok na škodu titulom nevyplatenia mzdy. Žalovaný tiež poukázal na to, že na e-mail zo dňa 6.3.2012 nie je možné nahliadať ako na listinu v zmysle § 166 ods. 3 Zákonníka práce. V e-maily je neurčito uvedený deň nástupu do práce a to „od 2.4.2012 alebo od 1.5.2012.“ Uvedený dátum nie je určitý a presný. Žalovaný uviedol, že žalobkyňa bola až do 13.8.2012 na rodičovskej dovolenke a že za celé toto obdobie brala príslušné dávky, ktoré jej vyplácala Sociálna poisťovňa.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, výsluchom svedkov: A. F., E. T. E., I. E., D. C., pracovnou zmluvou žalobkyne, výpisom z obchodného registra žalovaného, oznámením o nástupe do práce, e-mailovou korešpondenciou ako aj ostatným na vec sa vzťahujúcim spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav veci:
Žalobkyňa uzatvorila so žalovaným dňa 30.3.2003 pracovnú zmluvu, ktorá bola zmenená na základe Dohody o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 30.1.2009 a žalobkyňa bola od 1.2.2009 zaradená na pozíciu „Administrátor miezd“ so základnou mesačnou mzdou vo výške 865,93 euro. Žalobkyňa nastúpila dňa 7.7.2009 na materskú dovolenku, z ktorej následne prešla na rodičovskú dovolenku. Žalobkyňa zaslala do spoločnosti žalovaného pani A. F. e-mail, v ktorom uvádza, že kontakt na ňu má od pána C.. V e- maily oznamuje, že vie o tom, že pani E. odchádza na materskú dovolenku a že pani F. má zastrešovať personálne záležitosti. V listine žalobkyňa uvádza, že oficiálne jej končí materská dovolenka 11.8.2012, avšak jej dcérku zobrali do škôlky a uvažuje o nástupe do práce už od 2.4.2012 alebo 1.5.2012. Súčasne žiadala o osobné stretnutie na ďalší týždeň, aby sa mohla konkrétne dohodnúť na podmienkach jej návratu do práce.
D. C. žalobkyňa adresovala e-mail, v ktorom uvádza, že veľmi rada by nastúpila do práce 2.4.2012. Žiadala ho, aby jej oznámil na koho sa môže v tejto záležitosti obrátiť. E-mail zaslala dňa 6.3.2012.
Dňa 4.apríla 2012 zaslala žalobkyňa e-mail pani E. do spoločnosti BEKAERT. V ňom uvádza, že od ich stretnutia uplynuli už 3 týždne a doposiaľ nedostala žiadnu odpoveď kedy môže nastúpiť do práce a na pozíciu adekvátnu jej pracovnej zmluve. Urgovala, že potrebuje čím skôr vedieť s čím môže rátať, pretože keď nebude môcť nastúpiť do práce bude musieť svoju dcérku vybrať zo škôlky, resp. dcéra môže navštevovať škôlku iba 4 hodiny denne. V závere žalobkyňa uvádza, že bez práce by fakt nechcela zostať.
Dňa 10. apríla 2012 žalobkyňa písala e-mail E. T. E. ohľadne jej návratu do práce z rodičovskej dovolenky. V liste žiada, aby jej E. T. E. oznámila kedy môže nastúpiť späť do práce. Žalobkyňa bola upozornená riaditeľkou škôlky na to, že keď nechodí do práce, jej dieťa môže byť v škôlke maximálne 4 hodiny denne. V e-maily uvádza, že jej dieťa zobrali do škôlky preto, lebo im oznámila, že nastupuje do práce. V e-maily apeluje na to, že od stretnutia uplynuli už 4 týždne a nemá od zamestnávateľa spätnú reakciou, nevie či jej zamestnávateľ bude vedieť ponúknuť pracovné miesto zodpovedajúce pracovnej zmluve.
Z výpovede žalobkyne na pojednávaní dňa 13.júna 2013 súd zistil, že pani T. E. ju kontaktovala a na základe toho sa stretli dňa 14.3.2002 v U.. Na tomto stretnutí bola prítomná okrem žalobkyni aj pani T. E. a pani E.Á., ktorá bola personálnou riaditeľkou v J.. Na tomto stretnutí bolo žalobkyni oznámené, že v dôsledku organizačných zmien bola jej pozícia v J. zrušená. Ďalej jej bolo oznámené, že nevedia, či bude možné realizovať jej nástup do práce dňa 2.42012. Ďalej uviedli, že sa o to pokúsia, resp. jej nájdu adekvátne pracovné miesto, či už v J. alebo v U.. Sľúbili jej, že sa do týždňa ozvú a vyjadria sa. Keďže sa žalobkyne nikto neozval, tak žalobkyňa urgovala e-mailom jak T. E., tak E..
Neskôr T. E. povedala žalobkyni, že do 31.5.2012 sa oficiálne vyjadria. Ani tento termín zo strany žalovaného dodržaný nebol, nakoľko žalobkyňa neobdržala žiadne stanovisko žalovaného. Na základe toho žalobkyňa zaslala žalovanému list zo dňa 18.6.2012, pričom v liste opísala celý priebeh rokovaní od 6.3.2012 do 18.6.2012. V tomto liste je uvedené, že dňa 13.8.2012 žalobkyňa nastupuje späť do práce po ukončení rodičovskej dovolenky. Na tento list odpovedala pani T. E. s pozvánkou, aby sa žalobkyňa dostavila do práce dňa 13.8.2012. V tomto liste pani T. E. uviedla žalobkyni, že berie na vedomie nástup do práce z rodičovskej dovolenky 13.8.2012 a žiada, aby sa dostavila na pracovisko v daný deň o 8.00 hod. Súčasne s listom jej bola zaslaná informácia o organizačnej zmene, ktorá sa udiala k 1.6.2011.
Dňa 13.8.2012 zamestnávateľ ponúkol žalobkyni miesto výrobného operátora s platovými podmienkami 531,04 eur mesačne. Jedná sa o prácu na zmeny ako aj nočnú prácu. Pred nástupom na materskú dovolenku činila mzda žalobkyne sumu 865,93 eur mesačne. Dňa 13.8.2012 bola medzi účastníkmi konania uzatvorená dohoda o skončení pracovného pomeru. Dôvodom skončenia pracovného pomeru je zrušenie pracovného miesta, čím sa stal zamestnanec nadbytočným.
Svedkyňa E. na pojednávaní potvrdila, že so žalobkyňou sa osobne stretla dňa 14.3.2012, keďže pracovala v pozícii manažér ľudských zdrojov. Cieľom stretnutia malo byť, aby žalobkyňu osobne spoznala, aby ju informovala o organizačných zmenách v podniku o tom, že k danému dňu nie je voľná pozícia na úseku ľudských zdrojov. Svedkyňa uviedla, že stretnutie nechápala tak, že by žalobkyňa žiadala o prácu. Stretnutie so žalobkyňou skončilo tak, že jej bolo oznámené, že do konca apríla 2012 jej dajú vedieť, či sú voľné pozície. Svedkyňa tiež uviedla, že obvykle po návrate z materskej dovolenky predchádzajúca pracovná pozícia nie je voľná.
Svedkyňa uviedla, že zamestnávateľ pred predpokladaným termínom nástupu do práce posiela pracovníčkam list, na ktorý pracovníčky písomne odpovedajú. Tieto informatívne listy zaviedla v práci svedkyňa E.. Svedkyňa výslovne uviedla, že je možné oznámiť nástup do práce aj elektronickou komunikáciou.
Svedok D. C. pracuje u žalovaného na pozícii „všeobecné záležitosti“. Pred nástupom žalobkyne na materskú dovolenku pracoval ako manažér pre ľudské zdroje. Svedok potvrdil výpoveď žalobkyne v tom zmysle, že ho žalobkyňa kontaktovala s tým, aby jej oznámil na koho sa má obrátiť v súvislosti s jej nástupom do práce. Pri stretnutí mu žalobkyňa uviedla, že chce nastúpiť skôr do práce. Svedok uviedol žalobkyni aké organizačné zmeny nastali v podniku a doporučil jej, aby sa kontaktovala s pani T. E. a F..
Svedkyňa A. F. pracuje u žalovaného ako „špecialista ľudských zdrojov“. Žalobkyňa ju oslovila začiatkom marca 2012 formou e-mailu, ktorý obsahoval informácie o možnosti nástupu do práce. Uvádzala, že jej dcéru berú do škôlky a mohla by nastúpiť do práce v apríli alebo v máji 2012. Svedkyňa F. e-mail preposlala T. E. a E., nakoľko sa jedná o jej nadriadené a oni ju budú kontaktovať. Medzi marcom 2012 a 13.8.2012 svedkyňa nemala so žalobkyňou kontakt. Podľa svedkyne okrem e-mailu so žalobkyňou u nej iným spôsobom sa nedomáhala práce.
Svedkyňa E. T. E., ktorá bola oslovená F., telefonicky sa spojila so žalobkyňou a zorganizovala stretnutie na 14.3.2012. O tomto stretnutí sa zápisnica nevyhotovovala. Podľa svedkyne cieľom stretnutia bolo informovať žalobkyňu o zmenách, ktoré nastali v podniku. Na tomto stretnutí podľa svedkyne žalobkyňa nepovedala žiadny termín nástupu do práce. Iba zvažovala nástup do práce, keďže dala dieťa do materskej škôlky. Na tomto stretnutí mala byť dohoda, že koncom apríla 2012 sa jej zamestnávateľ ozve a oznámi jej vhodné voľné pracovné pozície. Dňa 17.4.2012 jej svedkyňa telefonovala a oznámila žalobkyni, že zatiaľ nie sú voľné vhodné pracovné miesta. Svedkyňa potvrdila, že každoročne posielajú pracovníčkam, ktoré sú na materskej dovolenke listy, v ktorých sa zamestnávateľ informuje kedy hodlajú nastúpiť do práce. V roku 2012 informačný list žalobkyni zamestnávateľ neposlal. Svedkyňa ho odôvodňovala tým, že vtedy už bol telefonický a osobný kontakt so žalobkyňou.
Podľa § 15 Zákonníka práce, prejav vôle treba vykladať tak, ako ho so zreteľom na okolnosti, na ktorých sa urobil zodpovedá dobrým mravom.
Podľa § 47 ods. 1 písm. a/ Zákonníka práce, zamestnávateľ je povinný prideľovať zamestnancovi prácu podľa pracovnej zmluvy, platiť mu za vykonanú prácu mzdu, utvárať podmienky na plnenie pracovných úloh a dodržiavať ostatné pracovné podmienky ustanovené právnymi predpismi, kolektívnou zmluvou a pracovnou zmluvou.
Podľa § 157 ods. 2 Zákonníka práce, ak sa zamestnankyňa vráti do práce po skončení rodičovskej dovolenky je zamestnávateľ povinný zaradiť ju na pôvodnú prácu a pracovisko. Ak zaradenie na pôvodnú
prácu a pracovisko nie je možné, zamestnávateľ je povinný zaradiť ich na inú prácu zodpovedajúcu pracovnej zmluve. Zamestnankyňa a zamestnanec majú právo po skončení rodičovskej dovolenky podľa § 166 ods. 2 Zákonníka práce na zachovanie všetkých práv, ktoré mali alebo ktoré im vznikli v čase nástupu na túto rodičovskú dovolenku v pôvodnom rozsahu; tieto práva sa uplatnia vrátanie zmien, ktoré vyplývajú z právnych predpisov, kolektívnej zmluvy alebo v obvyklých postupov zamestnávateľa.
V každom právnom úkone musí byť daná vôľa. Kde niet vôle, niet ani právneho úkonu. Prejav vôle ako základ právneho úkonu musí smerovať k vzniku, zmene a zániku práv a povinností, ktoré právne normy s takýmto prejavom spájajú.
Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že žalobkyňa sa chcela pred ukončením rodičovskej dovolenky vrátiť do zamestnania k žalovanému. Za tým účelom urobila aj opatrenia vo svojom rodinnom živote, keď umiestnila svoje maloleté dieťa do predškolského zariadenia, čo opakovane oznámila aj svojmu zamestnávateľovi. Vo svojom e-maily zo dňa 6.3.2012 žalobkyňa hovorí o možnosti nástupu 2.4.2012 alebo 1.5.2012. Tým iba dáva žalovanému na výber, vychádza mu v ústrety, aby sa s ním dohoda kedy do práce nastúpi. Aj v závere tohto e-mailu hovorí o tom, že kedy to žalovanému vyhovuje, že ona sa prispôsobí.
Vo svojom e-maily zo dňa 6.3.2012, ktorý bol adresovaný žalovanému do počítača D. C. sa žalobkyňa vyjadrila veľmi jednoznačne, keď uviedla „veľmi rada by som sa vrátila od 2.4.2012 do Bekaertu“.
Žalobkyňa niekoľkokrát urgovala, aby sa žalovaný vyjadril, kedy už môže nastúpiť do zamestnania, no bezúspešne. Žalobkyňa v e-mailoch viackrát uviedla, že potrebuje vedieť na čom je, čo môže očakávať, či si náhodou nemá hľadať inú prácu. Uviedla: „Ja bez práce by som fakt nechcela zostať“. Aj stretnutie, ktoré sa uskutočnilo 14.3.2012 bolo uskutočnené na žiadosť žalobkyne a aj na tomto stretnutí žiadala o nástup do zamestnania. Tu bola ubezpečená, že jej bude poskytnuté adekvátne pracovné miesto. Žalobkyňa sa teda opakovane domáhala možnosti nastúpiť do práce, avšak žalovaný jej nástup v požadovanom termíne 2.4.2012 neumožnil a jej požiadavky neustále odďaľoval s odôvodnením, že sa jej ohlási kompetentná pracovníčka.
Žalobkyňa jednoznačne prejavila vôľu nastúpiť do práce po skončení rodičovskej dovolenky dňa 2.4.2012. Žalobkyňa v snahe udržať si pracovné miesto a vyjsť zamestnávateľovi v ústrety bola ochotná aj neskôr nastúpiť do práce a to podľa toho ako sa dohodne so žalovaným.
V dohode o skončení pracovného pomeru sa ako dôvod uvádza zrušenie pracovného miesta, čím sa stal zamestnanec nadbytočným. Žalovaný oznámil žalobkyni organizačné zmeny až listom zo dňa 28.6.2012. Z toho vyplýva, že keď žalobkyňa oznamovala predpokladaný nástup do práce mal ju žalovaný zaradiť na pôvodnú prácu a pracovisko, prípadne na inú prácu zodpovedajúcu pracovnej zmluve. Treba tiež uviesť, že meno žalobkyne sa v organizačnej zmene nenachádza (č.l. 14 spisu).
Žalovaný poukazoval na to, že prejav žalobkyne, ktorým oznamovala predpokladaný nástup do práce je neurčitý vzhľadom na výklad slova „predpokladaný“. Žalobkyňa však postupovala v zmysle zákona, nakoľko zákonodarca ukladá oznámiť zamestnávateľovi predpokladaný nástup do práce čo žalobkyňa aj učinila.
Žalovaný namiesto postupu podľa § 152 ods. 2 Zákonníka práce, dňa 13.8.2013 predložil žalobkyni ponuku pracovného miesta, pričom bolo pracovné miesto odlišné od jej pôvodnej práce alebo inej práce zodpovedajúcej pracovnej zmluve a bolo výrazne nižšie finančne ohodnotené ako pracovné miesto uvedené v pracovnej zmluve.
Žalovaný teda mal žalobkyňu zaradiť na pôvodné miesto od 2.4.2012, prideľovať jej prácu, platiť mzdu a utvárať podmienky na plnenie pracovných úloh. Keďže žalovaný znemožnil nástup žalobkyne do práce 2.4.2012 patrí jej za obdobie od 2.4.2012 do skončenia pracovného pomeru mzda. Príjem žalobkyne pozostával z hrubej mzdy 865,93 euro z čoho je nutné odpočítať odvody zamestnanca 116,03 eur ako
aj daň 19% čo je 84,71 eur a tak čistá mzda činí 665,12 eur. Pomerná suma za mesiac august 2012 činí 293,44 eur. K žalovanej sume 2.953,92 euro súd došiel tak, že vynásobil 4 x 665,12 a pripočítal sumu 293,44 eur.
Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného záväzku, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania ktorých výšku ustanovuje vykonávací predpis. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87 Z.z. je výška úrokov z omeškania o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
V súlade s ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. súd priznal žalobkyni ako úspešnej účastníčke v konaní náhradu trov konania. Trovy konania pozostávajú zo súdneho poplatku vo výške 177 euro a z trov právneho zastúpenia.
Jeden úkon právnej pomoci v zmysle § 10 ods. 1, § 14, § 16 ods. 3 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov predstavuje sumu 111,21 eur. Právna zástupkyňa žalobkyne učinila tieto úkony:
- dňa 26.9.2012 - prevzatie a príprava zastúpenia - 111,21 eur + režijný paušál 7,63 eur
- dňa 4.2.2013 - spísanie žaloby - 111,21 eur + režijný paušál 7,81 eur
- dňa 13.6.2013 - účasť na pojednávaní - 111,21 eur + režijný paušál 7,81 eur
- dňa 27.8.2013 - účasť na pojednávaní - 111,21 eur + režijný paušál 7,81 eur
- dňa 22.10.2013- účasť na pojednávaní - 111,21 eur + režijný paušál 7,81 eur
Úkony právnej služby predstavujú sumu 594,12 eur.
Náhrada za stratu času strávený zo sídla advokátky na Okresný súd v Galante
- 13.6.2013 suma 13,01 eur x 2 polhodiny = 26,02 eur
- 27.8.2013 suma 13,01 eur x 2 polhodiny = 26,02 eur
- 22.10.2013 suma 13,01 eur x 2 polhodiny = 26,02 eur
Náhrada za stratu času spolu činí 78,06 eur.
Cestovné motorovým vozidlom Renault Megane 3 x do Galanty a späť do sídla advokátky (13.6.2013, 27.8.2013 a 22.10.2013) spolu činí 47,60 euro.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia, písomne alebo ústne do zápisnice.
Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť).
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. , t. z.:
1/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
2/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
3/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
4/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
5/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
6/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
7/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát,
8/ súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.