Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

54Cb/8/2010

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou JUDr. Norou Vladovou, v právnej veci žalobcu: Lumius Slovakia, s.r.o., Závodská cesta 2945/38, 010 01 Žilina, IČO: 36 416 541, zastúpený advokátkou JUDr. Janou Ivánovou, Záhradnícka 60, Bratislava, proti žalovanému: Slovenská elektrizačná a prenosová sústava, a.s., Mlynské Nivy 59/A, Bratislava, IČO: 35 829 141, zastúpený advokátskou kanceláriou SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., Šoltésovej 14, Bratislava, o zaplatenie istiny 3.792.188,01 EUR s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a.

Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v sume 48.101,68 EUR, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobca sa návrhom doručeným súdu dňa 29.04.2010 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny 3.792.188,01 EUR. Žalobca vo svojom návrhu na začatie konania uviedol, že je spoločnosťou, ktorá je na základe Povolenia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 2006 E 0203 a v súlade so o energetike a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov oprávnená podnikať v elektroenergetike, v rozsahu podnikania - dodávka elektriny. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca nemá oprávnenie na výrobu elektriny, v záujme zabezpečenia realizácie výkonu podnikania v oblasti dodávky elektrickej energie a s tým súvisiaceho získania požadovaného množstva elektriny, sa žalobca dňa 18.06.2007 zúčastnil ponukového kola aukcie na 400 MW elektriny na jednu hodinu, ktorá bola organizovaná výrobcom elektriny spoločnosťou Slovenské elektrárne a.s. Na tejto aukcii na rok 2008 žalobca vydražil elektrinu v objeme 90 MW ,t .j., 790 560 MWh., pričom vzhľadom na uvedené množstvo elektriny, ako kupujúci v zmysle Všeobecnej zmluvy o kúpe a predaji elektrickej energie zo dňa 15.08.2006 uzavretej so Slovenskými elektrárňami a.s., bola uzatvorená zmluva o dodávke elektriny z 18.06.2007 (ďalej len „Zmluva o dodávke„) a následne žalobca, vzhľadom na vydražené množstvo elektriny uzatvoril ako dodávateľ elektriny so slovenskými a zahraničnými odberateľmi zmluvu o dodávke elektriny na rok 2008. Žalobca vo svojom návrhu na začatie konania ďalej uviedol, že dňa 15.07.2007 nadobudlo účinnosť nariadenie vlády Slovenskej republiky č. , ktorým sa ustanovujú pravidlá pre fungovanie trhu s elektrinou. Týmto nariadením bola v ustanovení zavedená povinnosť vývozcu elektriny platiť za systémové služby v prípade vývozu elektriny poplatok, ak sa nepreukáže, že vyvážaná elektrina bola na vymedzené územie dovezená (ďalej systémový poplatok). Výška systémového poplatku, tarifa: 293,- Sk/MWh, bola následne určená rozhodnutím ÚRSO č. 0020/2008/E zo dňa 04.12.2007, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 27.12.2007. Žalobca poukázal na skutočnosť, že žalovaný je regulovaným subjektom a bol účastníkom cenového konania, výsledkom ktorého bolo rozhodnutie ÚRSO stanovujúce výšku systémového poplatku. Ako účastníkovi cenového konania bolo žalovanému predmetné rozhodnutie

ÚRSO doručené a žalovaný mohol proti nemu podať odvolanie, čo však neurobil. Podľa § 27 ods. 1 písm. a) zákona o energetike má dodávateľ právo na prenos elektriny, iba ak má uzavretú zmluvu o prenose elektriny s prevádzkovateľom prenosovej sústavy. Vzhľadom na uvedené zaslal žalovaný, ako jediný prevádzkovateľ prenosovej sústavy na Slovensku dňa 08.11.2007 vypracovaný návrh Zmluvy o prenose elektriny cez spojovacie vedenie, v ktorom bolo v článku VIII. ods. 13 zakomponovaná povinnosť žalobcu, uhrádzať systémový poplatok. Žalovaný zároveň oznámil žalobcovi, že ním zaslaný návrh zmluvy o prenose elektriny cez spojovacie v navrhovanom znení má podpísať najneskôr do 10.12.2007, v opačnom prípade by došlo k odpojeniu od elektrizačnej a prenosovej sústavy. Keďže žalovaný má v Slovenskej republike ako prevádzkovateľ prenosovej sústavy monopolné postavenie, žalobca bol nútený podpísať predmetný návrh Zmluvy o prenose elektriny cez spojovacie vedenie. Nevyhnutnosť pokračovať v podnikaní vyplýva zo skutočnosti, že žalobca bol nútený dodržať zmluvné záväzky, ktoré má voči svojim odberateľom. Neplnenie záväzkov voči odberateľom by viedlo k uplatneniu si sankcií za porušenie zmlúv o dodávke elektriny týmito odberateľmi ale viedlo by aj k tomu, že by nebol schopný plniť si záväzok splácať cenu za nakúpenú elektrinu voči Slovenským elektrárňam a.s., čo by malo pre žalobcu likvidačné následky. V rámci Všeobecnej zmluvy so Slovenskými elektrárňami, a.s. bolo dohodnuté, že v prípade predčasného ukončenia tejto zmluvy z dôvodu jej porušenia vzniká Slovenským elektrárňam a.s., nárok na poplatok za predčasné ukončenie zmluvy a zároveň nárok na náhradu škody z dôvodu porušenia zmluvy (čl. 10 ods. 10.1 a 10.3) Všeobecnej zmluvy s Slovenskými elektrárňami, a.s. v spojení s čl. 8 ods. 8.2). Vzhľadom na uvedené bol návrh Zmluvy o prenose elektriny cez spojovacie vedenie dňa 06.12.2007 podpísaný žalobcom a dňa 16.01.2008 žalovaným. Na základe čl. VII ods. 13 predmetnej zmluvy žalovaný vystavil žalobcovi z titulu úhrady systémového poplatku nasledovné sumy:

- za január 2008 sumu 7.211.541,60 SK / t.j. 239.379,33 Eur/ - faktúra č. 183 120, ktorá bola uhradená bezhotovostným prevodom na účet žalovaného.

- za február 2008 sumu 8.637.253,20 SK / t.j. 286.704,28 Eur/ - faktúra č. 183 356, ktorá bola uhradená bezhotovostným prevodom na účet žalovaného.

- za marec 2008 sumu 11.537.839,- SK / t.j. 382.986,09 Eur/ - faktúra č. 183 560, ktorá bola uhradená bezhotovostným prevodom na účet žalovaného.

- za apríl 2008 sumu 1.334.011,40 SK / t.j. 44.281,07 Eur/ - faktúra č. 183 748, ktorá bola uhradená bezhotovostným prevodom na účet žalovaného.

- za máj 2008 sumu 16.889.574,80 SK / t.j. 560.631,18 Eur/ - faktúra č. 183 951, ktorá bola uhradená bezhotovostným prevodom na účet žalovaného.

- za jún 2008 sumu 5.487.717,10 SK / t.j. 182.158,84 Eur/ - faktúra č. 184 142, ktorá bola uhradená bezhotovostným prevodom na účet žalovaného.

- za júl 2008 sumu 6.389.726,40 SK / t.j. 212.100,06 Eur/ - faktúra č. 184 400, ktorá bola uhradená bezhotovostným prevodom na účet žalovaného.

- za august 2008 sumu 8.342.975,80 SK / t.j. 276.936,06 Eur/ - faktúra č. 184 605, ktorá bola uhradená bezhotovostným prevodom na účet žalovaného.

- za september 2008 sumu 1.375.851,80 SK / t.j. 45.669,91 Eur/ - faktúra č. 184 806, ktorá bola uhradená bezhotovostným prevodom na účet žalovaného.

- za október 2008 sumu 638.763,40 SK / t.j. 21.203,06 Eur/ - faktúra č. 184 977, ktorá bola uhradená bezhotovostným prevodom na účet žalovaného.

- za november 2008 sumu 5.708.076,60 SK / t.j. 189.473,43 Eur/ - faktúra č. 185 116, ktorá bola uhradená bezhotovostným prevodom na účet žalovaného.

- za december 2008 sumu 8.948.947,28 SK / t.j. 297.050,63 Eur/ - faktúra č. 185 528, ktorá bola uhradená bezhotovostným prevodom na účet žalovaného.

- za január 2009 sumu 2.617,71 Eur - faktúra č. 193 154, ktorá bola uhradená bezhotovostným prevodom na účet žalovaného.

- za február 2009 sumu 10.905,31 Eur - faktúra č. 193 306, ktorá bola uhradená bezhotovostným prevodom na účet žalovaného.

- za marec 2009 sumu 33.840,99 Eur - faktúra č. 193 491, ktorá bola uhradená bezhotovostným prevodom na účet žalovaného.

Vzhľadom na skutočnosť, že cena potvrdení o čistom dovoze elektriny bola ďaleko nižšia ako výška platieb z titulu systémového poplatku žalobca kupoval od iných vývozcov potvrdenia o čistom dovoze elektriny (prevod exportných práv), čím znižoval objem vyvezenej elektriny z ktorej by bol žalobcovi zo strany žalovaného účtovaný systémový poplatok. V súvislosti s kúpou uvedených potvrdení boli žalobcovi vyfakturované nasledovné sumy:

-Za január 2008

- suma 1.864,02 Eur - faktúra č. 2008020 v prospech spoločnosti V-Elektra Slovakia, s.r.o., ktorá bola uhradená bezhotovostným prevodom na účet uvedenej spoločnosti dňa 20.2.2008.

- suma 356.507,34 Sk /t.j. 11.833,88 Eur/ - faktúra č. v prospech spoločnosti Ezpada s.r.o., organizačná zložka, ktorá bola uhradená bezhotovostným prevodom na účet uvedenej spoločnosti dňa 19.02.2008.

- suma 1.287,60 Eur - faktúra č. 8100000250 v prospech spoločnosti Slovenské elektrárne, a.s., ktorá bola uhradená bezhotovostným prevodom na účet uvedenej spoločnosti dňa 14.3.2008.

-Za február 2008

- suma 625.899,54 Sk /t.j. 20.776,06 Eur/ - faktúra č. EZPO20080040 v prospech spoločnosti Ezpada s.r.o., organizačná zložka, ktorá bola uhradená bezhotovostným prevodom na účet uvedenej spoločnosti dňa 20.3.2008.

-Za marec 2008

- suma 39.442,55 Eur - faktúra č. EZPO20080060 v prospech spoločnosti Ezpada s.r.o., organizačná zložka, ktorá bola uhradená bezhotovostným prevodom na účet uvedenej spoločnosti sumu 11.442,55 Eur dňa 22.4.2008 a sumu 28.000,- Eur dňa 21.4.2008.

-Za apríl 2008

- suma 19.192,32 Eur - faktúra č. 8100000487 v prospech spoločnosti Slovenské elektrárne, a.s., ktorá bola uhradená bezhotovostným prevodom na účet uvedenej spoločnosti sumu 9.000,- Eur dňa 14.05.2008 a sumu 10.192,32 Eur dňa 14.5.2008.

- suma 20.397,20 Eur - faktúra č. EZPO20080077 v prospech spoločnosti Ezpada s.r.o., organizačná zložka, ktorá bola uhradená bezhotovostným prevodom na účet uvedenej spoločnosti dňa 19.5.2008.

-Za máj 2008

- suma 38.084,76 Eur - faktúra č. EZPO20080095 v prospech spoločnosti Ezpada s.r.o., organizačná zložka, ktorá bola uhradená bezhotovostným prevodom na účet uvedenej spoločnosti dňa 19.6.2008.

-Za jún 2008

- suma 167.218,21 Eur - faktúra č. EZPO20080116 v prospech spoločnosti Ezpada s.r.o., organizačná zložka, ktorá bola uhradená bezhotovostným prevodom na účet uvedenej spoločnosti dňa 17.7.2008.

- suma 149.725,80 Sk /t.j. 4.969,99 Eur/ - faktúra č. 180012 v prospech spoločnosti MORAVIA ENERGO SK, s.r.o., ktorá bola uhradená bezhotovostným prevodom na účet uvedenej spoločnosti dňa 4.8.2008.

-Za júl 2008

- suma 144.166,72 Eur - faktúra č. EZPO20080136 v prospech spoločnosti Ezpada s.r.o., organizačná zložka, ktorá bola uhradená bezhotovostným prevodom na účet uvedenej spoločnosti dňa 19.8.2008.

- suma 4.852,23 Eur - faktúra č. 8100000879 v prospech spoločnosti Slovenské elektrárne, a.s., ktorá bola uhradená bezhotovostným prevodom na účet uvedenej spoločnosti dňa 14.8.2008.

-Za august 2008

- suma 410,55 Eur - faktúra č. 8100001022 v prospech spoločnosti Slovenské elektrárne, a.s., ktorá bola uhradená bezhotovostným prevodom na účet uvedenej spoločnosti dňa 12.9.2008.

- suma 105.374,50 Eur - faktúra č. EZPO20080164 v prospech spoločnosti Ezpada s.r.o., organizačná zložka, ktorá bola uhradená bezhotovostným prevodom na účet uvedenej spoločnosti dňa 19.9.2008.

-Za september 2008

- suma 8.881,57 Eur - faktúra č. EZPO20080185 v prospech spoločnosti Ezpada s.r.o., organizačná zložka, ktorá bola uhradená bezhotovostným prevodom na účet uvedenej spoločnosti dňa 17.10.2008.

- suma 286.052,20 Sk /t.j. 9.495,19 Eur/ - faktúra č. 180016 v prospech spoločnosti MORAVIA ENERGO SK, s.r.o., ktorá bola uhradená bezhotovostným prevodom na účet uvedenej spoločnosti dňa 14.10.2008.

- suma 45.925,49 Eur - faktúra č. 8100001157 v prospech spoločnosti Slovenské elektrárne, a.s., ktorá bola uhradená bezhotovostným prevodom na účet uvedenej spoločnosti dňa 17.10.2008.

-Za október 2008

- suma 8.901,20 Eur - faktúra č. 8100001232 v prospech spoločnosti Slovenské elektrárne, a.s., ktorá bola uhradená bezhotovostným prevodom na účet uvedenej spoločnosti dňa 7.11.2008.

- suma 16.290,51 Eur - faktúra č. EZPO20080208 v prospech spoločnosti Ezpada s.r.o., organizačná zložka, ktorá bola uhradená bezhotovostným prevodom na účet uvedenej spoločnosti dňa 19.11.2008.

- suma 124.009,90 Sk /t.j. 4.116,37 Eur/ - faktúra č. 180017 v prospech spoločnosti MORAVIA ENERGO SK, s.r.o., ktorá bola uhradená bezhotovostným prevodom na účet uvedenej spoločnosti dňa 20.11.2008.

-Za november 2008

- suma 984,73 Eur - faktúra č. 8100001400 v prospech spoločnosti Slovenské elektrárne, a.s., ktorá bola uhradená bezhotovostným prevodom na účet uvedenej spoločnosti dňa 9.12.2008.

- suma 97.546,68 Eur - faktúra č. EZPO20080234 v prospech spoločnosti Ezpada s.r.o., organizačná zložka, ktorá bola uhradená bezhotovostným prevodom na účet uvedenej spoločnosti dňa 18.12.2008.

-Za december 2008

- suma 411,26 Eur - faktúra č. 20082139 v prospech spoločnosti KORLEA INVEST, a.s., ktorá bola uhradená bezhotovostným prevodom na účet uvedenej spoločnosti dňa 3.2.2009.

- suma 19.818,26 Eur - faktúra č. SK-2008-0185 v prospech spoločnosti RE Trading CEE s.r.o., organizačná zložka, ktorá bola uhradená bezhotovostným prevodom na účet uvedenej spoločnosti dňa 19.1.2009.

- suma 179.679,89 Eur - faktúra č. EZPO20080255 v prospech spoločnosti Ezpada s.r.o., organizačná zložka, ktorá bola uhradená bezhotovostným prevodom na účet uvedenej spoločnosti a to sumu 100.000,- Eur dňa 21.1.2009 a sumu 79.679,89 Eur dňa 23.1.2009.

- suma 7.571,38 Eur - faktúra č. 8100001543 v prospech spoločnosti Slovenské elektrárne, a.s., ktorá bola uhradená bezhotovostným prevodom na účet uvedenej spoločnosti dňa 15.1.2009.

- suma 59.880,80 Sk /t.j. 1.987,68 Eur/ - faktúra č. 180025 v prospech spoločnosti MORAVIA ENERGO SK, s.r.o., ktorá bola uhradená bezhotovostným prevodom na účet uvedenej spoločnosti dňa 21.1.2009.

-Za január 2009

- suma 1.065,05 Eur - faktúra č. EZPO20090018 v prospech spoločnosti Ezpada s.r.o., organizačná zložka, ktorá bola uhradená bezhotovostným prevodom na účet uvedenej spoločnosti dňa 19.2.2009.

-Za február 2009

- suma 19.170,90 Eur - faktúra č. EZPO20090041 v prospech spoločnosti Ezpada s.r.o., organizačná zložka, ktorá bola uhradená bezhotovostným prevodom na účet uvedenej spoločnosti dňa 19.3.2009.

-Za marec 2009

- suma 4.533,31 Eur - faktúra č. EZPO20090058 v prospech spoločnosti Ezpada s.r.o., organizačná zložka, ktorá bola uhradená bezhotovostným prevodom na účet uvedenej spoločnosti dňa 17.4.2009.

Žalobca v podanej žalobe súčasne uviedol, že dňa 7.5.2008 podal na Okresný súd Bratislava II žalobu, ktorou sa domáhal aby súd určil, že ustanovenie čl. VIII ods. 13 Zmluvy o prenose elektriny cez spojovacie vedenia je neplatné. Toto konanie je vedené pod sp. zn. . Žalobca zdôraznil v podanej žalobe, že pre vzťah súdneho konania vedeného pod sp. zn. a tohto konania je potrebné ich spojiť, nakoľko vzájomne súvisia. Žalobca má za to, že určovacia žaloboa vedená pod sp. zn. , ktorého predmetom je určenie neplatnosti Ustanovenia čl. VIII ods. 13 je podstatná, nakoľko iba určovací výrok rozsudku vytvorí aj do budúcnosti stav právnej istoty, pokiaľ ide o nemožnosť uplatňovania si akýchkoľvek prípadných nárokov žalovaného na zaplatenie systémového poplatku vyplývajúcich z citovaného zmluvného ustanovenia a záväzne odstrániť akúkoľvek spornosť ohľadom neplatnosti citovaného zmluvného ustanovenia. Žalobca má za to, že iba takýto určovací výrok rozsudku ( vychádzajúci z posúdenia prejavov vôle žalobcu a žalovaného byť viazaný čl. VIII ods. 13 Zmluvy a v rámci tohto aj autoritatívneho posúdenia nesúladu § 12 ods. 9 Nariadenia vlády transponovaného do napádaného článku Zmluvy, s komunitárnym právom) definitívne vytvorí právny základ, z ktorého môže žalobca uplatňovať svoju ochranu záujmov.

Dôvodnosť podanej žaloby na plnenie vidí žalobca v tom, že sa jedná o finančné nároky, ktoré má voči žalovanému, ktoré mu vyplývajú z toho, že mu platil systémový poplatok na základe neplatného článku VIII ods. 13 Zmluvy, prípadne z toho, že bol nútený kupovať od iných vývozcov potvrdenia o čistom dovoze elektriny (prevod exportných práv v dôsledku zakomponovania žalobcovej povinnosti platiť

systémový poplatok do zmluvy). Rozhodnutím URSO č. 0304/2009/E z 23.3.2009 došlo s účinnosťou od 01.04.2009 k zavedeniu nulového koeficientu na výpočet systémového poplatku v dôsledku čoho nedošlo síce k zrušeniu systémového poplatku ako takého ale sa tento poplatok stal nulovým, a to až do prípadného rozhodnutia URSO, ktorým sa zmení výška uvedeného koeficientu. Žalobca vo svojom návrhu taktiež uviedol, že nenamieta neplatnosť zmluvy ako celku, nakoľko podniká a chce naďalej podnikať v oblasti dodávky elektriny a takúto zmluvu musí mať uzavretú, pričom žalovaný je jediný s kým ju môže uzavrieť. Pokiaľ ide o všetky ostatné zmluvné podmienky, okrem čl. VIII ods. 13 Zmluvy, tieto bez výhrad a dobrovoľne akceptoval jednoznačne však napáda platnosť čl. VIII ods. 13 Zmluvy, ktorou je zaviazaný platiť poplatok za poskytovanie systémových služieb za vývoz elektriny, ktorá nebola preukázateľne dovezená na územie Slovenskej republiky.

V súvislosti s neplatnosťou článku VIII. ods. 13 Zmluvy pre nemožnosť plnenia poukázal žalobca na jednoznačný nesúlad s ustanovením § 12 ods. 9 Nariadenia vlády s komunitárnym právom, nakoľko citované ustanovenie Nariadenia vlády je odrazom netransparentnosti, diskriminácie a neefektívnosti hospodárskej súťaže v sieťových odvetviach, ktoré podľa žalobcu spočívajú najmä v zavedení systémového poplatku za vývoz „slovenskej elektriny“ až potom, čo bola elektrina nakúpená na aukcii žalobcom s úmyslom vyvážať ju mimo územia Slovenskej republiky (v čase keď boli stanovené rovnaké podmienky pre obchodovanie s elektrinou vyrobenou na území SR a elektrinou vyrobenou mimo SR). Ďalší prvok netransparentnosti vidí žalobca v tom, že podľa čl. IV ods. 2 Nariadenia Rady č. 1228/2003 za prístup do siete môžu byť spoplatnení výrobcovia alebo spotrebitelia ( pričom žalobca nie je ani výrobca ani spotrebiteľ ale dodávateľ elektriny), s tým, že nastavením poplatkov je ponechané na vnútroštátnu právnu úpravu. Vo všetkých členských štátoch EÚ sa aplikuje pravidlo, podľa ktorého všetky systémové poplatky sú v každej krajine kryté prenosovou sústavou a sú platené národnými spotrebiteľmi v mieste pripojenia sa k sústave, t.j. koncovými spotrebiteľmi a to platí aj v Slovenskej republike. Netransparentnosť vidí žalobca aj v tom, že poplatok za systémovú službu má iba vývozca slovenskej elektriny, ktorý nepreukáže jej dovoz na územie Slovenskej republiky, avšak nemajú ho užívatelia, ktorý slovenskú prenosovú sústavu využívajú na dodávku elektriny v rámci Slovenskej republike, ani užívatelia, ktorý preukážu, že nimi vyvezená elektrina bola na územie Slovenskej republiky dovezená. V článku III Nariadenia Rady č. 1228/2003 a aj v samostatnej Zmluve v článku VIII ods. 2 je podľa žalobcu vyjadrená potreba rešpektovania tzv. „ Kompenzačného mechanizmu“ medzi prevádzkovateľmi prenosových sústav, čo je vyjadrením toho, že náklady za cezhraničný prenos elektriny vrátane systémových poplatkov sú kryté v každej krajine prenosovou sústavou a teda vo vzťahu k dodávateľom alebo vývozcom elektriny je táto cena nulová. Na tento nesúlad s komunitárnym právom upozornila Ministerstvo hospodárstva SR, rovnako tak aj URSO aj Európska federácia obchodníkov s energiou. Vtedajší minister hospodárstva SR odmietol možnosť negatívneho vplyvu predmetného poplatku na obchodovanie s elektrinou v Slovenskej republike. V stanovisku Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky sa uvádza, že účelom platby za systémové služby určené pre vývozcov elektriny vyrobenej na Slovensku je zabezpečenie prevádzkovej stability a bezpečnosti prevádzky elektrizačnej s. Žalobca sa nestotožňuje s týmto stanoviskom a považuje ho za rozporné, tak s národným ako aj s komunitárnym právom. Zavedením predmetného systémového poplatku postihujúceho výlučne vývozcov slovenskej elektriny citovaným nariadením vlády, došlo podľa navrhovateľa k porušeniu žalobcom označených ustanovení primárneho aj sekundárneho komunitárneho práva, t.j. článku 23, 25 a 82 Zmluvy o založení ES, ako aj čl. 4 Nariadenia Rady č. 1228/2003 a čl. 20, 23 Smernice č. 2003/54/ES a čl. 3 ods. 4 Smernice č. 2005/89/ ES.

Nakoľko má žalobca za to, že sa jedná o absolútnu neplatnosť čl. VIII ods. 13 Zmluvy, považuje plnenie z titulu povinnosti platiť systémový poplatok, ktorá je vymedzená v tomto článku zmluvy za plnenie z neplatného právneho úkonu. V zmysle prijatie takéhoto plnenia žalovaným zakladá jeho bezdôvodné obohatenie, ktoré je povinný žalovaný vydať žalobcovi. Z tohto dôvodu vznikol žalobcovi nárok na zaplatenie sumy vo výške 2.785.937,95 Eur spolu s úrokmi z omeškania.

Pri nároku na úroky z omeškania, má žalobca za to, že žalovaný pri fakturovaní a následnom ponechaní si jednotlivých finančných plnení z titulu platby systémového poplatku v zmysle neplatného čl. VIII ods. 13 Zmluvy a nakoniec už pri samotnom uzatváraní zmluvy obsahujúce napadnuté zmluvné ustanovenie,

nemohol žalovaný konať dobromyseľne. Žalovaný zneužil svoje monopolné postavenie a vedome pod sankciou odpojenia od elektrizačnej a prenosovej sústavy donútil žalobcu podpísať zmluvu, ktorá obsahovala sporné ustanovenie čl. VIII ods. 13.

Pokiaľ ide o žalobcom uplatňovaný nárok na náhradu škody, uvádza žalobca v žalobe, že žalovaný vedome transponoval do zmluvy § 12 ods. 9 Nariadenia vlády zakotvujúci predmetný systémový poplatok za vývoz slovenskej elektriny s odkazom na rozhodnutie URSO určujúce v súlade s citovaným nariadením vlády výšku tohto poplatku, pričom jednoznačne to odporuje komunitárnemu právu. Žalovaný tak de facto donútil žalobcu postupovať v zmysle čl. V bod. 5.3/3 prevádzkového poriadku prevádzkovateľa prenosovej sústavy Slovenská prenosová elektrizačná sústava v súlade s ktorým bolo možné kupovať od iných vývozcov potvrdenia o čistom dovoze elektriny (prevod exportných práv) čím mohol žalobca znížiť objem vyvezenej elektriny, z ktorej by bol žalobcovi zo strany žalovaného účtovaný systémový poplatok. Žalobca má za to, že takýmto nezákonným, neústavným a komunitárnemu právu odporujúcim konaním, žalovaný spôsobil skutočnú škodu spočívajúcu v cene, ktorú bol žalobca nútený zaplatiť iným vývozcom za potvrdenia o čistom dovoze elektriny, nevyhnutným na zníženie objemu vyvezenej elektriny, z ktorej by bol žalobcovi zo strany žalovaného účtované neprimerane vysoký systémový poplatok, t.j. suma 1.006.250,06 eura.

Žalovaný sa k podanej žalobe vyjadril písomným podaním zo dňa 15.12.2010 podaným osobne na tunajší súd dňa 17.12.2010. V písomnom podaní žalovaný uviedol, že s návrhom žalobcu nesúhlasí a žiada ho zamietnuť. Vzhľadom na to, že žalobca nemá oprávnenie na výrobu elektriny, v záujme realizovania výkonu podnikania v oblasti elektriny a s tým súvisiaceho získania požadovaného množstva elektriny, sa žalobca ako dodávateľ elektriny zúčastnil dňa 18.06.2007 ponukového kola aukcie na 400 MW elektriny na jednu hodinu, organizovanej výrobcom elektriny Slovenské elektrárne, a.s., kde v aukcii vydražil na rok 2008 elektrinu v objeme 90 MW. Žalobca za účelom dodávky vydraženej elektriny uzavrel ako dodávateľ elektriny zo slovenskými ako aj zahraničnými odberateľmi zmluvy o dodávke elektriny na rok 2008. Dňa 16.01.2008 bola medzi žalobcom a žalovaným uzatvorená Zmluva o prenose elektriny cez spojovacie vedenia. Návrh znenia predmetnej zmluvy bolo žalobcovi zo strany žalovaného zaslané formou e-mailu zo dňa 8.11.2007, s tým, že zmluva mala byť podpísaná najskôr zo strany žalovaného a následne zo strany žalobcu. Výlučne z dôvodu, že štatutárny zástupcovia žalovaného boli v rozhodnom období odcestovaní na zahraničnej pracovnej ceste, bolo žalobcovi dňa 4.12.2007 e- mailom oznámené, že systém uzatvárania zmlúv na rok 2008 sa generálne (t.j. nielen vo vzťahu k zmluve so žalobcom, ale vo vzťahu ku všetkým zmluvám uzatváraným žalovaným na rok 2008) mení takým spôsobom, že najskôr budú zmluvy podpisované zmluvnými partnermi a až následne žalovaným. V návrhu znenia zmluvy o prenose elektriny cez spojovacie vedenie, bol zakomponovaný aj sporný článok VIII bod. 13. Predmetné ustanovenie bolo do zmluvy zakomponované v súlade a na základe ustanovenia Nariadenia vlády č. zo dňa 4.7.2007, ktorým sa ustanovujú pravidlá pre fungovanie trhu s elektrinou, a ktoré nadobudlo účinnosť dňa 15.7.2007 s výnimkou ustanovenia , ktoré nadobudlo účinnosť dňa 1.1.2008. Žalovaný v písomnom podaní zdôraznil, že nie je pravdou, to čo uvádza žalobca, že v prípade ak žalobca neuzavrie predmetnú zmluvu, bude odpojený od elektrizačnej a prenosovej sústavy. Predmetný návrh zmluvy bol žalovanému doručený začiatkom novembra 2007 a k jeho podpisu zo strany žalobcu došlo 06.12.2007, pričom počas lehoty takmer jedného mesiaca nebol návrh zmluvy žalobcom žiadnym spôsobom pripomienkovaný. Žalobca uvádza v žalobnom návrhu, že musel pokračovať v podnikaní, pričom túto nevyhnutnosť zdôvodňoval tým, že bol nútený dodržať zmluvné záväzky s dodávateľmi, s ktorými si zmluvné podmienky dohodol ešte pred zavedením systémového poplatku, pričom v prípade neplnenia si týchto záväzkov by mu na jednej strane hrozili sankcie za porušenie zmlúv o dodávke elektriny zo strany jeho odberateľov a na druhej strane by nebol schopný splácať cenu za nakúpenú elektrinu voči Slovenským elektrárňam. Žalovaný však zdôrazňuje, že neschopnosť žalobcu plniť záväzky voči Slovenským elektrárňam, ako aj voči svojim odberateľom nie je vecou žalovaného a je absurdné aby žalovaný niesol zodpovednosť za obsah zmluvných vzťahov medzi žalobcom a tretími stranami. Žalovaný poukázal aj na skutočnosť, že , ktorým sa ustanovujú pravidlá pre fungovanie trhu s elektrinou bolo pripravované už koncom roku 2006, pričom bolo schválené 04.07.2007. Žalobca ako subjekt podnikajúci v oblasti energetiky mohol mať vedomosť o pripravovanej legislatívnej zmene a teda mohol vykonať príslušné právne kroky na zakomponovanie tejto legislatívnej zmeny do už existujúcich zmlúv o dodávke elektriny s jeho odberateľmi alebo ak nechcel byť dotknutý touto legislatívnou zmenou, mal adekvátnym spôsobom tieto zmluvné vzťahy ukončiť, resp. žiadne nové zmluvy nezatvárať. V prípade nákupu

exportných práv, ktoré žalobca nakupoval od iných vývozcov, t.j. nakupoval potvrdenia o čistom dovoze elektriny, čím znižoval objem vyvezenej elektriny, z ktorej mu bol účtovaný systémový poplatok, má žalovaný jednoznačne za to, že predmetný nákup je čisto otázkou podnikateľského rozhodnutia žalobcu a teda nebol nikým nútený kupovať od iných vývozcov tieto potvrdenia. Žalovaný má jednoznačne za to, že ustanovenie čl. VIII ods. 13 Zmluvy o prenose elektriny cez spojovacie vedenie bolo do zmluvy zakomponované v súlade s nariadenia vlády SR č. , ktorým sa ustanovujú pravidlá pre fungovanie trhu s elektrinou, pričom toto ustanovenie nariadenia je v súlade s Nariadením ES č. 1128/2003 o podmienkach prístupu do siete pre cezhraničné výmeny elektrickej energie. Z toho dôvodu ustanovenie zmluvy, ktoré žalobca opakovane vo svojej žalobe napáda, je v plnom rozsahu riadne platné, nakoľko nie je v rozpore so slovenskou legislatívou ani s legislatívou Európskej únie. Žalovaný taktiež poukázal, že návrh zmluvy bol podľa vyjadrenia žalobcu jednostranne vypracovaný zo strany žalovaného je bežnou praxou uzatvárania zmlúv, kedy návrh zmluvy logicky vždy predkladá vždy jedna zo zmluvných strán, pričom skutočnosť, že žalovaný podpísal túto zmluvu až po právoplatnosti a zverejnení rozhodnutia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví SR určujúcom výšku systémového poplatku je vecou náhody a nie zámeru a účelu, tak ako to žalobca tvrdí. Žalovaný nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že bol prinútený uzavrieť zmluvu, nakoľko to bolo v záujme samotného žalobcu uzavrieť túto zmluvu a rovnako tak za nezmyselné považuje jeho tvrdenie o tom, že žalovaný zneužil svoje monopolné postavenie na trhu vedome využijúc sankciu odpojenia od elektrizačnej a prenosovej sústavy a tým donútil žalobcu podpísať zmluvu. Povinnosť uzatvoriť zmluvu o prenose elektriny cez spojovacie vedenia určuje dodávateľovi elektriny priamo ustanovenie o energetike. Zavedenie systémového poplatku bolo konzultované na pôde Európskej komisie a vždy bolo prezentované ako dočasné. Predmetný poplatok mal slúžiť na zabezpečenie prevádzkovej bezpečnosti, spoľahlivosti a stability elektrizačnej sústavy v Slovenskej republike, resp. zabezpečenie dostatočného objemu podporných služieb pre prevádzkovateľa prenosovej sústavy. Žalobca nikdy nepreukázal, že by Európska komisia, Úrad pre reguláciu sieťových odvetví SR alebo súd alebo akákoľvek iná inštitúcia vyslovila, že zavedenie systémového poplatku bolo v rozpore či už s právnym poriadkom Slovenskej republiky alebo právnym Európskej únie. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že predmetný systémový poplatok v žiadnom prípade nemá charakter vývozného cla a nemožno ho považovať ani za duplicitný, nakoľko je platený výlučne iba jedným subjektom, pričom tak ako to vyplýva z článku VIII ods. 2 Zmluvy o prenose elektriny cez spojovacie vedenia, žalovaný sa vzdal odplaty za prenos elektriny cez spojovacie vedenia do a zo štátov, ktoré sú členmi kompenzačného mechanizmu prevádzkovateľov prenosových sústav a žalobca bol povinný platiť žalovanému len poplatok za poskytnutie systémových služieb v zmysle článku VIII. ods. 13 Zmluvy. Sporné ustanovenie čl. VIII ods. 13 Zmluvy o prenose elektriny cez spojovacie vedenia uzatvorené medzi žalobcom a žalovaným dňa 16.1.2008 je tak podľa žalobcu v plnom rozsahu platné a bolo zakomponované do zmluvy v súlade s platným a účinným nariadením vlády SR č. ako aj v súlade s právoplatným rozhodnutím Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, ktoré sú v plnom súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky a ako aj s normami Európskej únie. Žalovaný považuje za zarážajúce, že žalobca bez akýchkoľvek námietok platil systémový poplatok napriek tomu, že ako sám tvrdí od samého začiatku sa necítil byť viazaný ustanovením zmluvy, na základe ktorého je na jeho úhradu povinný a voči jeho plateniu sa ohradil až rok po tom, ako bolo na základe rozhodnutia URSO tento systémový poplatok zavedený ako nulový (bol zavedený nulový koeficient na výpočet systémového poplatku). Žalovaný taktiež uviedol, že žalobca ho nikdy nevyzval na vrátenie bezdôvodného obohatenia spočívajúceho podľa názoru žalobcu v platení systémového poplatku na základe neplatného ustanovenia zmluvy o prenose elektriny cez spojovacie vedenia. Žalobca si zároveň predmetnou žalobou nárokuje od žalovaného zaplatenie sumy vo výške 1.106.250,06 eur spolu s úrokom z omeškania z titulu náhrady škody, ktorá mala podľa žalobcu mu vzniknúť tým, že žalovaný zakomponoval ustanovenie článku VIII ods. 3 do zmluvy a tým de facto žalobcu donútil nakupovať od iných vývozcov potvrdenie o čistom dovoze elektriny (prevod exportných práv) za účelom zníženia objemu vývozu elektriny, z ktorej bol účtovaný systémový poplatok. Tu žalovaný zdôrazňuje, že nákup exportných práv je čisto vecou obchodného rozhodnutia žalobcu, z ktorým žalovaný nemá vôbec nič spoločné a za ktoré v žiadnom prípade nemôže v akomkoľvek rozsahu niesť zodpovednosť.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov: výpisu z obchodného registra žalobcu, výpisu z obchodného registra žalovaného, rozhodnutia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví zo dňa 04.05.2006, podmienok ponukového konania č. 2007/01 na predaj pásmového produktu elektriny v roku 2008 zo dňa 30.05.2007, všeobecnej zmluvy o kúpe a predaji elektrickej energie, dodacej zmluvy, rozhodnutia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví číslo: 0015/2008/E zo dňa 04.12.2007,

prepisu elektronickej komunikácie, zmluvy o prenose elektriny cez spojovacie vedenia, faktúr, výpisov z účtu žalobcu, listu Európskej federácie obchodníkov s energiou ministrovi hospodárstva zo dňa 14.12.2007, odpovede Ministerstva hospodárstva SR zo dňa 23.11.2007, článku v denníku Hospodárske noviny zo dňa 20.12.2007 s názvom „poplatky môžu zvýšiť ceny za elektrinu“, listu Európskej federácie obchodníkov s energiou ministrovi hospodárstva zo dňa 01.10.2007, rozhodnutia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví číslo: 0067/2007/02/PP zo dňa 16.11.2007, rozhodnutia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví číslo: 0304/2009/E zo dňa 23.03.2009, rozhodnutia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví číslo: 0020/2008/E zo dňa 04.12.2007, korešpondencie medzi predsedom Úradu pre reguláciu sieťových odvetví a P. P. riaditeľom riaditeľstva C Generálneho riaditeľstva Európskej komisie pre energiu a dopravu, H. K. generálnym riaditeľom Generálneho riaditeľstva Európskej komisie pre energiu a dopravu a komisárom Európskej komisie pre energiu C. J., správy o výsledku monitorovania bezpečnosti dodávok elektriny, oboznámením sa s obsahom spisu Okresného súdu Bratislava II sp. zn. a zistil nasledovný skutkový stav:

Z rozhodnutia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví zo dňa 04.05.2006 súd zistil, že žalobca je oprávnený podnikať v elektroenergetike v rozsahu podnikania v oblasti dodávky elektriny.

Zo všeobecnej zmluvy o kúpe a predaji elektrickej energie a dodacej zmluvy súd zistil, že žalobca sa zúčastnil dňa 18.06.2007 ponukového kola aukcie na 400 MW elektriny na jednu hodinu, ktorá bola organizovaná výrobcom elektriny spoločnosťou Slovenské elektrárne a.s., na ktorej vydražil elektrinu v objeme 90MW, t.j., 790 560 MWh, uzatvoril ako kupujúci v zmysle Všeobecnej zmluvy o kúpe a predaji elektrickej energie zo dňa 15.08.2006, zmluvu o dodávke elektriny z 18.06.2007 a následne žalobca vzhľadom na vydražené množstvo elektriny uzatvoril ako dodávateľ elektriny so slovenskými a zahraničnými odberateľmi zmluvu o dodávke elektriny na rok 2008.

Zo zmluvy o prenose elektriny cez spojovacie vedenia súd zistil, že žalobca ako užívateľ uzatvoril so žalovaným ako prevádzkovateľom zmluvu, ktorej predmetom bolo zabezpečenie prenosu elektriny pre užívateľa prostredníctvom spojovacích vedení, riadenie a poskytovanie prenosových služieb zo strany žalovaného. V tejto zmluve si zmluvné strany v čl.VIII ods. 2 dohodli, že cena za prenos elektriny cez spojovacie vedenia do /z štátov, ktoré sú členmi kompenzačného mechanizmu prevádzkovateľov PS, je v zmysle Nariadenia Európskej komisie č. 1228/2003/ EC a ITC Dohody o zúčtovaní a vyrovnaní 2008-2009 nulová. Rovnako tak si zmluvné strany dohodli v zmluve, v čl. VIII ods. 13, že užívateľ sa zaväzuje uhrádzať poplatok za poskytnutie systémových služieb za vývoz elektriny, ktorý nebol preukázateľne dovezený na vymedzené územie na základe regulovanej ceny v zmysle Nariadenia vlády SR č. Výška poplatku je stanovená podľa platného rozhodnutia ÚRSO. Postup pri preukazovaní dovozu elektriny vyvážanej z vymedzeného územia bol špecifikovaný v Prevádzkovom poriadku Prevádzkovateľa PS.

Zo žalobcom predložených faktúr a výpisov z účtov súd zistil, že žalobca uhradil žalovanému systémové poplatky v celkovej sume 2.785.937,95 EUR. Za potvrdenia o čistom dovoze elektriny zaplatil žalovaný tretím subjektom sumu spolu vo výške 1.006.250,06 Eur.

Z rozhodnutia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví číslo: 0067/2007/02/PP zo dňa 16.11.2007 súd zistil, že týmto rozhodnutím bol schválený prevádzkový poriadok žalovaného ako prevádzkovateľa prenosovej sústavy.

Z rozhodnutia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví číslo: 0020/2008/E zo dňa 04.12.2007 súd zistil, že Úrad pre reguláciu sieťových odvetví týmto rozhodnutím schválil žalovanému tarifu v sume 293,- Sk/ MWh za systémové služby v prípade vývozu elektriny, ak vývozca elektriny nepreukáže, že využívaná elektrina bola na vymedzené územie doručená.

Podľa článku 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1228/2003 o podmienkach prístupu do siete pre cezhraničné výmeny elektrickej energie cieľom tohto nariadenia je stanovenie spravodlivých pravidiel pre cezhraničnú výmenu elektrickej energie, a tým podporiť hospodársku súťaž v rámci

vnútorného trhu s elektrickou energiou, berúc do úvahy špecifiká národných a regionálnych trhov. Toto zahrnie založenie kompenzačného mechanizmu pre cezhraničné toky elektrickej energie a určenie zosúladených zásad pre poplatky za cezhraničný prenos a pridelenie dostupných kapacít prepojovacích vedení medzi národnými prenosovými sústavami.

Podľa článku 4 bod 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1228/2003 o podmienkach prístupu do siete pre cezhraničné výmeny elektrickej energie poplatky uplatňované sieťovými prevádzkovateľmi za prístup do sietí budú transparentné, budú brať do úvahy potrebu bezpečnosti siete a odrážať skutočné náklady, pokiaľ tieto korešpondujú s nákladmi účinného a štrukturálne porovnateľného sieťového prevádzkovateľa a uplatňované nediskriminačným spôsobom. Tieto poplatky nebudú závislé od vzdialenosti.

Podľa článku 4 bod 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1228/2003 o podmienkach prístupu do siete pre cezhraničné výmeny elektrickej energie výrobcovia a spotrebitelia ("zaťaženie") môžu byť spoplatnení za prístup do sietí. Podiel celkovej sumy sieťových poplatkov, ktoré vzniknú na strane výrobcov vzhľadom na potrebu poskytnúť vhodné a účinné lokačné signály, bude nižší ako podiel priradený spotrebiteľom. Pokiaľ je to vhodné, úroveň taríf uplatňovaných pre výrobcov a/alebo spotrebiteľov poskytnú lokačné signály na európskej úrovni a zohľadnia objem sieťových strát spôsobených preťažením, ako aj investičné náklady na infraštruktúru. Toto nezabráni členským štátom v poskytovaní lokačných signálov v rámci svojho teritória alebo v uplatňovaní mechanizmov zabezpečujúcich, že poplatky za prístup do siete, ktoré nesú spotrebitelia ("zaťaženie") budú na ich území jednotné.

Podľa článku 4 bod 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1228/2003 o podmienkach prístupu do siete pre cezhraničné výmeny elektrickej energie pri stanovení poplatkov za prístup do siete má byť vzaté do úvahy toto:

- platby a potvrdenia vyplývajúce z kompenzačného mechanizmu medzi prevádzkovateľmi prenosových sústav;

- skutočne realizované a obdržané platby, ako aj platby očakávané v budúcom období odhadované na základe minulých období.

Podľa článku 4 bod 4 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1228/2003 o podmienkach prístupu do siete pre cezhraničné výmeny elektrickej energie za predpokladu, že budú existovať vhodné a účinné miestne signály v súlade s odsekom 2, poplatky za prístup do siete uplatnené pre výrobcov a spotrebiteľov budú uplatnené bez ohľadu na krajinu určenia alebo pôvodu elektrickej energie podľa špecifikácie predmetnej obchodnej úpravy. Toto bude bez dopadu na poplatky za deklarované importy a deklarované exporty vyplývajúce z riadenia preťaženia, na ktorý sa odvoláva článok 6.

Podľa článku 4 bod 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1228/2003 o podmienkach prístupu do siete pre cezhraničné výmeny elektrickej energie poplatky uplatňované sieťovými prevádzkovateľmi za prístup do sietí budú transparentné, budú brať do úvahy potrebu bezpečnosti siete a odrážať skutočné náklady, pokiaľ tieto korešpondujú s nákladmi účinného a štrukturálne porovnateľného sieťového prevádzkovateľa a uplatňované nediskriminačným spôsobom. Tieto poplatky nebudú závislé od vzdialenosti.

Podľa článku 4 bod 5 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1228/2003 o podmienkach prístupu do siete pre cezhraničné výmeny elektrickej energie nebudú stanovené žiadne špecifické poplatky v prípade individuálnych transakcií deklarovaných tranzitov elektrickej energie.

Podľa článku 11 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1228/2003 o podmienkach prístupu do siete pre cezhraničné výmeny elektrickej energie toto nariadenie nemá dopad na práva členských

štátov udržiavať alebo zavádzať opatrenia, ktoré obsahujú podrobnejšie ustanovenia ako tie, ktoré sú stanovené v tomto nariadení a v usmerneniach uvedených v článku 8.

Podľa článku 36 ZES v súčasnosti (28 bod 1. Zmluvy o Európskej únii) únia predstavuje colnú úniu, ktorá sa vzťahuje na celý obchod s tovarom a zahŕňa zákaz ciel na dovoz a vývoz tovaru medzi členskými štátmi, zákaz všetkých poplatkov, ktoré majú rovnaký účinok ako clá, ako aj prijatie Spoločného colného sadzobníka vo vzťahu k tretím krajinám.

Podľa článku 29 ZES v súčasnosti čl. 35 Zmluvy o Európskej únii množstevné obmedzenia vývozu a všetky opatrenia s rovnakým účinkom sú medzi členskými štátmi zakázané.

Podľa článku 36 Zmluvy o Európskej únii (pôvodný článok 30 ZES) ustanovenia článkov 34 a 35 nevylučujú zákazy alebo obmedzenia dovozu, vývozu alebo tranzitu tovaru odôvodnené princípmi verejnej morálky, verejným poriadkom, verejnou bezpečnosťou, ochranou zdravia a života ľudí a zvierat, ochranou rastlín, ochranou národného kultúrneho bohatstva, ktoré má umeleckú, historickú alebo archeologickú hodnotu, alebo ochranou priemyselného a obchodného vlastníctva. Tieto zákazy a obmedzenia však nesmú byť prostriedkami svojvoľnej diskriminácie alebo skrytého obmedzovania obchodu medzi členskými štátmi.

Podľa nariadenia vlády SR č. ktorým sa ustanovujú pravidlá pre fungovanie trhu s elektrinou objem elektriny určený na vývoz nesmie ohroziť bezpečnosť dodávok elektriny na vymedzenom území.

Podľa nariadenia vlády SR č. ktorým sa ustanovujú pravidlá pre fungovanie trhu s elektrinou systémové služby poskytuje prevádzkovateľ prenosovej sústavy podľa technických podmienok a pokynov elektroenergetického dispečingu využitím nakúpených podporných služieb.

Podľa nariadenia vlády SR č. ktorým sa ustanovujú pravidlá pre fungovanie trhu s elektrinou platbu za systémové služby v prípade vývozu elektriny uhradí vývozca elektriny, ak nepreukáže, že vyvážaná elektrina bola na vymedzené územie dovezená.

Podľa táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

Podľa kto spôsobil neplatnosť právneho úkonu, je povinný nahradiť škodu osobe, ktorej bol právny úkon určený, ibaže táto osoba o neplatnosti právneho úkonu vedela. Pre náhradu tejto škody platia obdobne ustanovenia o náhrade škody spôsobenej porušením zmluvnej povinnosti ( a nasl.).

Podľa kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.

Podľa kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

Podľa bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

Podľa ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

Podľa musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.

Z vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že žalobca sa dňa 18.06.2007 zúčastnil ponukového kola aukcie na 400 MW elektriny na jednu hodinu, ktorá bola organizovaná výrobcom elektriny. spoločnosťou Slovenské elektrárne a.s. Na tejto aukcii žalobca vydražil na rok 2008 elektrinu v objeme 90 MW na hodinu, t.j., 790 560 MWh ročne. Následne ako kupujúci v zmysle Všeobecnej zmluvy o kúpe a predaji elektrickej energie zo dňa 15.08.2006 uzavretej so Slovenskými elektrárňami a.s., bola uzatvoril dňa 18.06.2007 zmluvu o dodávke elektriny. Žalobca na vydražené množstvo elektriny uzatvoril ako dodávateľ elektriny uzatvoril viaceré zmluvy o dodávke elektriny so slovenskými a aj zahraničnými odberateľmi. Vzhľadom na skutočnosť, že podľa § 27 ods. 1 písm. a) zákona o energetike má dodávateľ právo na prenos elektriny, iba ak má uzavretú zmluvu o prenose elektriny s prevádzkovateľom prenosovej sústavy, žalobca ako dodávateľ elektriny uzatvoril so žalovaným zmluvu o prenose elektriny cez spojovacie vedenie. V čl. VIII ods. 13 zmluvy o prenose elektriny cez spojovacie vedenie bola zakomponovaná povinnosť žalobcu, uhrádzať systémový poplatok. Práve v dôsledku skutočnosti, že žalobca elektrickú energiu vyvážal zo Slovenskej republiky do zahraničia, bol nútený tento poplatok žalovanému uhrádzať, resp. bol nútený nakupovať potvrdenia o dovoze elektrickej energie zo zahraničia od tretích strán, ktoré mu boli následne od týchto spoločností aj fakturované.

Suma, ktorej zaplatenia sa žalobca v tomto konaní domáhal, pozostávala práve zo systémových poplatkov zaplatených žalovanému, ako aj zo súm, ktoré žalobca zaplatil tretím osobám za prevod potvrdení o dovoze elektriny na územie Slovenskej republiky. Žalobca kvalifikoval svoj nárok na zaplatenie sumy 2.785.937,95 EUR, ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, nakoľko žalovaný mu tento poplatok účtoval na základe ustanovenia čl. VIII ods. 13 zmluvy o prenose elektriny cez spojovacie vedenie, ktorá je podľa žalobcu absolútne neplatná. Uvedená suma tak bola podľa jeho názoru zaplatená žalovanému na základe neplatného právneho úkonu. Okrem toho neplatnosť uvedeného ustanovenia zmluvy zároveň žalobcovi spôsobila škodu, keďže žalobca v záujme zníženia výšky systémových poplatkov nakupoval potvrdenia o dovoze elektriny na územie Slovenskej republiky, za ktoré zaplatil sumu 1.006.250,06 EUR.

Pre posúdenie oboch žalobcom uplatnených nárokov preto bolo nevyhnutné, aby súd v prvom rade posúdil otázku platnosti, resp. neplatnosti čl. VIII ods. 13 zmluvy o prenose elektriny cez spojovacie vedenie. Podľa žalobcu spôsobovala neplatnosť uvedeného zákonného ustanovenia najmä skutočnosť, že toto ustanovenie je v rozpore s komunitárnym právom a to tak s nariadením Rady č. 1228/2003, ako aj priamo s ustanoveniami primárneho páva, teda zakladajúcich zmlúv.

V čl. VIII ods. 13 zmluvy o prenose elektriny cez spojovacie vedenie je vymedzená povinnosť žalobcu zaplatiť uhrádzať systémový poplatok za vývoz elektriny, ktorá nebola preukázateľne dovezená na vymedzené územie a to vo výške stanovenej Úradom pre reguláciu sieťových odvetví. Táto poplatok bol žalovaným zavedený na základe nariadenia vlády SR č. Žalobca sa však domnieva, že aj uvedené ustanovenie citovaného nariadenia vlády je v rozpore s priamo aplikovateľným komunitárnym právom. A tak aj samotné ustanovenie zmluvy je, napriek tomu, že rešpektuje citované nariadenie, neplatné, nakoľko je v rozpore s komunitárnym právom.

Prednosť priamo aplikovateľného komunitárneho práva pred vnútroštátnou právnou úpravou vyplýva priamo z a 5 SR. Viazanosť súdov komunitárnym právom pri rozhodovaní taktiež jednoznačne vyplýva z ust. SR.

Súdy v Slovenskej republike sú tak pri svojom rozhodovaní povinné priznať ustanoveniam komunitárneho práva plnú účinnosť a tak, ako to vyplýva aj z judikatúry Súdneho dvora ES, v prípade potreby aj samostatne odmietnuť uplatnenie akéhokoľvek nesúladného ustanovenia vnútroštátneho práva, aj keď bolo prijaté neskôr, pričom tento súd nie je povinný žiadať alebo čakať na predchádzajúce zrušenie takéhoto ustanovenia. Súd je teda oprávnený odmietnuť aplikáciu každého vnútroštátneho práva, ktoré je v rozpore s komunitárnym právom bez ohľadu na to, či bol jeho nesúlad konštatovaný v konaní na základe žaloby podanej Komisiou alebo bol predpis zrušený na základe vnútroštátnych ústavných prostriedkov.

Z uvedeného je zrejmé, že súd je oprávnený uplatňovať ustanovenia vnútroštátneho práva v súlade s požiadavkami komunitárneho práva. V prípade, ak sú ustanovenia vnútroštátneho práva v rozpore s priamo aplikovateľnými normami komunitárneho práva, ktoré priamo priznávajú práva uplatniteľné na súde priamo jednotlivcom, je súd oprávnený neuplatniť takéto ustanovenia vnútroštátneho práva. Súd v takomto prípade môže rozhodnúť o tom, že požiada Súdny dvor Európskych spoločenstiev o rozhodnutie o predbežnej otázke a následne konanie prerušiť. V tejto súvislosti je ale potrebné zdôrazniť, že súd nemusí prerušiť konanie a nie je povinný sa obrátiť s predbežnou otázkou na Súdny dvor, nakoľko je aj sám oprávnený posúdiť súlad, resp. nesúlad komunitárneho práva s právom vnútroštátnym. Závisí preto len od úvahy súdu, či požiada Súdny dvor o vyriešenie predbežnej otázky.

Je nepochybné, že voľný pohyb osôb, tovaru, služieb a kapitálu patrí medzi základné piliere politiky Európskej únie. Normy, ktoré znemožňujú alebo obmedzujú voľný pohyb v rámci Európskej únie je možné v zásade považovať za normy, ktoré sú v rozpore s komunitárnym právom. Voľný pohyb tovaru je priamo vyjadrený nielen v základných zmluvách, teda v primárnom práve Európskej únie, ale napr. v už citovanom nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1228/2003 o podmienkach prístupu do siete pre cezhraničné výmeny elektrickej energie. Zároveň je však potrebné upozorniť na skutočnosť, že aj samotné komunitárne právo pozná výnimky, ktoré umožňujú voľný pohyb tovaru obmedziť. Dôvodom pre obmedzenie voľného pohybu tovaru môže byť podľa komunitárneho práva ochrana verejnej morálky, verejného poriadku a bezpečnosti, ochranou zdravia a života ľudí a zvierat, ochranou rastlín, ochranou národného kultúrneho bohatstva, ktoré má umeleckú, historickú alebo archeologickú hodnotu, alebo ochranou priemyselného a obchodného vlastníctva. a to za predpokladu, že tieto obmedzenia nebudú spôsobovať svojvoľnú diskrimináciu alebo skryté obmedzovanie obchodu medzi členskými štátmi Európskej únie. Obmedzenie voľného pohybu osôb môže mať aj podobu preventívneho opatrenia. To znamená, že nie všetky právne normy jednotlivých členských štátov obmedzujúce súťaž, pokiaľ spĺňajú uvedené kritériá, nie sú v rozpore s komunitárnym právom.

Poplatok obsiahnutý v čl. VIII ods. 13 zmluvy o prenose elektriny cez spojovacie vedenie, bol ako už bolo uvedené do zmluvy zapracovaný na základe ustanovenia nariadenia vlády SR č. Nesporným dôsledkom zavedenia poplatkov za systémové služby pri vývoze elektriny vyrobenej na území Slovenskej republiky bolo aj obmedzenie možnosti vývozu tejto elektrickej energie. Poplatok za poskytovanie systémových služieb mal slúžiť na zabezpečenie prenosovej stability, prevádzkovej bezpečnosti, spoľahlivosti a stability elektrizačnej sústavy v Slovenskej republike, ktorá by mohla v prípade veľkého vývozu elektriny z územia SR ohrozená a to najmä v kontexte odstávky reaktorov Jadrovej elektrárne v Jaslovských Bohuniciach. Toto opatrenie malo za cieľ predísť ohrozeniu bezpečnosti dodávok elektriny na územie Slovenskej republiky, pričom nemalo vplyv na cezhraničné výmeny elektriny. Poplatok bol zavedený dočasne (neskôr bola jeho výška stanovená nulovou sadzbou a následnou neskoršou právnou úpravou bol úplne zrušený) a iba na obdobie, kedy bolo bezproblémové fungovanie prenosovej sústavy v Slovenskej republike ohrozené. Uvedené ustanovenie nariadenia vlády nie je v rozpore s nariadením Rady č. 1228/2003, ktorá umožňuje jednotlivým členským štátom obdobné opatrenia zavádzať. Uvedené nariadenie vlády je navyše plne v súlade so smernicou európskeho parlamentu a rady 2003/54/ES o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrickou energiou, ktorá bola nariadením vlády č. implementovaná do vnútroštátneho právneho poriadku.

Citovaná smernica prijímanie obdobných opatrení priamo predpokladala. Komunitárne právo umožňuje členské štátom ukladať podnikom pôsobiacim v odvetví elektroenergetiky z hľadiska všeobecného hospodárskeho záujmu povinnosti na zabezpečenie bezpečnosti prenosovej sústavy. Na tieto účely boli členské štáty oprávnené prijímať aj ochranné opatrenia. ktorým sa ustanovujú pravidlá pre fungovanie trhu s elektrinou, ktoré zaviedlo poplatok za systémové služby, je tak plne v súlade s ostatnými právnymi predpismi Slovenskej republiky, ako aj plne v súlade so všetkými priamo aplikovateľnými právnymi normami komunitárneho práva Žalovaný tak postupoval právom aprobovaným spôsobom, ak ako prevádzkovateľ prenosovej sústavy, zapracoval ustanovenia citovaného nariadenia do zmlúv uzatváraných s užívateľmi prenosovej sústavy.

Ďalšími dôvodmi, pre ktoré žalobca spochybňoval platnosť čl. VIII ods. 3 zmluvy o prenose elektriny cez spojovacie vedenie bola absencia vôle žalobcu takúto zmluvu uzatvoriť. Žalobca uviedol, že zmluvu so žalovaným uzatvoril iba preto, že chcel pokračovať v podnikaní v oblasti dodávky elektriny a zároveň chcel dodržať uzatvorenú zmluvu so Slovenskými elektrárňami, a.s. Musel preto uzatvoriť zmluvu za podmienok, ktoré jednostranne vytvoril žalovaný a žalobca ich nemal možnosť ovplyvniť. V opačnom prípade, by došlo k odpojeniu žalobcu od elektrizačnej sústavy a tým aj k ukončeniu podnikania žalobcu. Prevádzkovanie prenosovej sústavy má charakter prirodzeného monopolu, nakoľko už zo samej podstaty nie je možné, aby bola prenosová sústava prevádzkovaná viacerými prevádzkovateľmi súčasne. Činnosť žalovaného, ako aj jeho cenotvorba je preto regulovaná tak právnymi normami, ako aj činnosťou Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, ktorého rozhodnutie ÚRSO č. 0020/2008/E zo dňa 04.12.2007 žalovaný pri uzatváraní zmluvy so žalobcom plne rešpektoval. V prípade akceptácie argumentácie žalobcu, by žalovaný prakticky nemohol s užívateľmi prenosovej sústavy vstupovať do právnych vzťahov, nakoľko tieto by boli všetky potenciálne postihnuté sankciou neplatnosti. Žalovaný navyše nemohol uzatvárať s rozličnými subjektmi trhu zmluvy za rozličných podmienok, nakoľko by tým došlo k porušovaniu pravidiel hospodárskej súťaže. Súd taktiež zmluvu uzatvorenú medzi žalobcom a žalovaným nepovažuje za nezrozumiteľnú. Medzi článkami VIII ods. 1, VIII ods. 2 a VIII ods. 13 zmluvy neexistuje rozpor. čl. VIII ods. 2 zmluvy stanovuje cenu za prenos elektriny cez spojovacie vedenia medzi štátmi, ktoré sú členmi kompenzačného mechanizmu všeobecne, pričom čl. VIII ods. 13 upravuje špecifický prípad pri poskytovaní systémových služieb pri vývoze elektriny, ktorá nebola na vymedzené územie dovezená. Z uvedených ustanovení je celkom jednoznačné, že pri všetkých prípadoch, ktoré nespadajú pod ust. čl. VIII ods. 13 sa uplatní sadzba podľa čl. VIII ods. 2 zmluvy.

Všeobecným predpokladom vzniku záväzkov z bezdôvodného obohatenia je skutočnosť, že sa niekto obohatil na úkor iného a že toto obohatenie je bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Z už uvedených skutočností je však jednoznačne zrejmé, že neexistuje žiaden dôvod, pre ktorý by mohol byť čl. VIII ods. 13 zmluvy o prenose elektriny cez spojovacie vedenia, uzatvorenej medzi účastníkmi konania, považovaný za neplatný. Ani plnenie, ktoré žalovaný, na základe uvedeného zmluvného ustanovenia, prijal od žalobcu, nie je možné považovať za plnenie prijaté na základe neplatného právneho úkonu. Nedošlo tak k naplneniu základného predpokladu pre vznik žalobcovho nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia. Súd len pre úplnosť považuje v súvislosti s nárokom žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia uviesť, že žalobca tak v návrhu, ako aj vo svojich ďalších podaniach doručených súdu v priebehu konania uviedol, že neplatnosti čl. VIII ods. 13 zmluvy o prenose elektriny cez spojovacie vedenie považoval za neplatný už v čase uzatvárania zmluvy o prenose elektriny cez spojovacie vedenia. To znamená, že aj v prípade, ak by súd skutočne dospel k záveru, že toto ustanovenie zmluvy je neplatné, nemohol by nároku žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia vyhovieť, nakoľko v tomto prípade by musel aplikovať ust. .

K rovnakému záveru ako pri nároku žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia, dospel súd aj pri posudzovaní jeho nároku na náhradu škody. Predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú: protiprávny úkon (škodná udalosť), ujma (vznik škody), príčinná súvislosť medzi škodnou udalosťou a vznikom škody a zavinenie. Je nutné konštatovať, že žalobcovi sa opäť nepodarilo preukázať základný predpoklad jeho nároku na náhradu škody, ktorou bolo práve preukázanie existencie protiprávneho konania. Potvrdenia o dovoze elektriny žalobca nakupoval v snahe znížiť výšku svojich poplatkov za systémové služby pri vývoze elektriny do zahraničia. Keďže ale samotný poplatok bol za strany

žalovaného vyberaný oprávnene, nie je možné náklady, ktoré žalobca vynaložil v súvislosti s jeho znižovaním, za škodu spôsobenú žalovaným.

Na základe uvedených skutočností, ako aj citovaných ustanovení vnútroštátneho, ako aj komunitárneho práva súd, súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je nedôvodná, nemá oporu v zákonu a preto ju zamietol.

O trovách konania rozhodol súd podľa tak, že žalobca je povinný zaplatiť žalovanému trovy konania, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia v sume 48.101,68 EUR a to za päť úkonov právnej pomoci po 8.009,41 EUR + 20% DPH (prevzatie a príprava zastupovania, písomné podanie - vyjadrenie sa k návrhu, účasť na pojednávaní dňa 09.06.2011, účasť na pojednávaní dňa 29.11.2012, účasť na pojednávaní dňa 12.11.2013), dva režijné paušály á 7,21 EUR + 20% DPH, jeden režijný paušál á 7,41 EUR + 20% DPH, jeden režijný paušál á 7,63 EUR + 20% DPH a jeden režijný paušál á 7,81 EUR + 20% DPH. Tarifná hodnota jedného úkonu právnej pomoci bola stanovená podľa vyhl. MS SR č.

Súd nepriznal žalovanému právo na náhradu trov konania, ktoré spočívali v nasledovných úkonoch právnej pomoci: písomné vyjadrenie žalovaného zo dňa 19.05.2011, písomné vyjadrenie žalovaného zo dňa 02.05.2013, písomné vyjadrenie žalovaného zo dňa 02.09.2013. Ustanovenie umožňuje priznať účastníkovi, ktorý mal v konaní úspech, právo iba na náhradu takých trov, ktoré boli účelne vynaložené v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením jeho práva na súde. Uvedené písomné podania však za takéto úkony považovať nie je možné, nakoľko ich obsah, ktorý reaguje na písomné podania žalobcu, mohol byť súčasťou prednesov právneho zástupcu žalovaného, na ktoromkoľvek z nasledujúcich pojednávaní. Žalovaný navyše nebol súdom vyzvaný na to, aby takéto písomné podania súdu predkladal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia., písomne. ( )

Podľa sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu ( prísediaceho) alebo obsadenia súdu,

b) má byť nim preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Podľa ustanovenie odseku 1 sa nepoužije v konaniach podľa odseku 120 ods. 2