Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20C/8/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred samosudcom JUDr. Norou Vladovou v právnej veci žalobcu: O.. M. Š., bytom č. XXX, XXX XX M., zastúpenej Mgr. Petrom Mesárošom, advokátom, Novozámocká 214, 949 05 Nitra, proti žalovanému: Wüstenrot poisťovňa, a.s., so sídlom Karadžičova 17, 825 22 Bratislava, IČO: 31 383 408, o zaplatenie 250,15 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Súd návrh žalobcu z a m i e t a .

Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Žalobca sa svojím žalobným návrhom zo dňa 09.10.2012, doručeným na tunajší súd dňa 19.10.2012, domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného na uhradenie sumy vo výške 250,15 eura spolu s príslušenstvom t.j. s úrokom z omeškania v sadzbe 9,00 % ročne ako i náhradu trov konania titulom náhrady škody.

Žalobca odôvodnil podaný návrh tým, že je vlastníkom motorového vozidla Š. T., EČV: G. -XXX Y.. Dňa 10.05.2011 došlo k škodovej udalosti, nakoľko žalobcovi na jeho motorové vozidlo z predchádzajúceho vozidla odletel kameň a poškodil čelné sklo žalobcovho motorového vozidla. Poškodené čelné sklo si nechal žalobca vymeniť v V. A. Z. A., A. U. - A.. Autoservis si vyfakturoval za výmenu čelného skla na základe faktúry č. 2011016, sumu vo výške 250,15 eur vrátane DPH. Uvedenú faktúru žalobca uhradil v hotovosti dňa 28.05.2011. Žalovaný pri likvidovaní poistnej udalosti nepriznal žalobcovi výšku škody s odôvodnením, že nie je možné preukázať, že charakter vzniku škody zodpovedá deklarovanému priebehu spôsobu uvedenému v oznámení o poistnej udalosti. Žalovaný poukazuje nato, že nie je preukázaná príčinná súvislosť medzi vznikom na vozidle žalobcu a prevádzkou motorového vozidla poisteného. Žalobca považuje uvedenú argumentáciu za účelovú. Motorové vozidlo D. A. - EČV: G.- XXXHH, od ktorého odletel kameň a poškodil Motorové vozidlo žalobcu, je vo vlastníctve F. Z., ktorý viedol svoje vozidlo v čase poistnej udalosti. Motorové vozidlo žalobcu viedol v čase poistnej udalosti L.. T. Š., manžel žalobcu. Na základe uvedeného účastník dopravnej nehody - F. Z., oznámil žalovanému poistnú udalosť. Žalobca potvrdil v prehlásení zo dňa 25.11.2011, že k poškodeniu čelného skla došlo tak, ako bolo opísané pri oznámení poistnej udalosti. Žalobcovi vznikla škoda vo výške, ktorú bol nútený vynaložiť na opravu, resp. výmenu poškodeného čelného skla. V zmysle príslušných ustanovení je žalovaný v spojení s ustanovením v znení neskorších predpisov ako poisťovateľ povinný vzniknutú škodu uhradiť v plnom rozsahu.

Súd vydal dňa 03.12.2012 pod č.k. -33 platobný rozkaz, ktorým zaviazal žalovaného na zaplatenie uvedenej sumy spolu s príslušenstvom. Žalovaný v zákonom stanovenej lehote podal voči vyššie uvedenému platobnému rozkazu odpor. V odpore uviedol žalovaný, že žalobca sa podanou

žalobou domáha zaplatenia nároku na náhradu škody z poškodenia jeho motorového vozidla, ku ktorému podľa neho došlo dňa 10.05.2011 tak, že od motorového vozidla poistenca žalovaného ( p. Z. F. ) spod zadných kolies odskočil kameň do čelného skla vozidla žalobcu. Žalobca vidí ako právny dôvod svojej pohľadávky zodpovednosť poisteného za škodu spôsobenú prevádzkou jeho motorového vozidla v spojení s existenciou poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla medzi poisteným a žalovaným. Listom zo dňa 14.11.2011 bolo oznámené žalobcovi, že nie je možné spoľahlivo a objektívne preukázať, že charakter vzniku škody zodpovedá deklarovanému priebehu a spôsobu uvedenému v oznámení o poistnej udalosti a teda , že nie je preukázaná príčinná súvislosť medzi vznikom škody na vozidle žalobcu a prevádzkou motorového vozidla poškodeného, že škoda na motorovom vozidle poškodeného vznikla v súvislosti medzi vznikom škody na vozidle žalobcu a prevádzkou motorového vozidla poškodeného, že škoda na motorovom vozidle poškodeného vznikla v súvislosti s predmetnou dopravnou nehodou. Podľa žalovaného poistený neporušil žiadnu povinnosť uloženú právnymi predpismi, a teda neexistuje ani základný predpoklad vzniku nároku žalobcu na náhradu škody podľa . Podľa žalovaného prevádzateľ motorového vozidla však zodpovedá objektívne, teda na vznik jeho zodpovednosti nie je potrebné zavinené protiprávne konanie, postačuje preukázanie skutočnosti, že škoda vznikla v súvislosti s osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla, vznik škody a existenciu kauzálneho nexu medzi nimi. Keďže o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len "") v ustanovení požaduje preukázanie nároku poškodeného, je na poškodenom, aby preukázal naplnenie podmienok pre vznik objektívnej zodpovednosti podľa . Podľa žalovaného však žalobca nepreukázal príčinnú súvislosť medzi prevádzkou motorového vozidla poisteného a škodou, vzniknutou na motorovom vozidle žalobcu. V prípade objektívnej zodpovednosti podľa musí byť príčinou osobitná povaha prevádzky motorového vozidla prevádzateľa a následkom vznik škody. V rámci znášania dôkazného bremena ( a ) je žalobca povinný preukázať vecnú a časovú súvislosť medzi osobitnou povahou prevádzky konkrétneho motorového vozidla ako príčinou a vznikom škody ako následkom. Podľa žalovaného nepostačujú pritom ani súhlasné tvrdenia poškodeného a poisteného o samotnej existencii kauzálneho nexu. V prípade predmetnej škodovej udalosti príčinnú súvislosť ako vecnú súvislosť medzi príčinou a následkom nie je možné objektívne vyvodiť výlučne z tvrdení poškodeného a poisteného o jej existencii. Podľa žalovaného v prípade vymršteného kameňa od kolies vozidla si vodič vzhľadom na hmotnosť takto vymršteného predmetu nemôže byť vedomý toho, že spod jeho kolies odletel kameň, pretože túto skutočnosť vzhľadom na pomer hmotností vozidla a kameňa nemôže zaregistrovať. Rovnako vodič v poškodenom aute mohol zaregistrovať až náraz kameňa na čelné sklo a nemohol vidieť, že kameň bol vymrštený práve od motorového vozidla poisteného. Vzhľadom na uvedené nie je preukázané (a objektívne preukázateľné), že príčinou vzniku škody ako následku je prevádzka poisteného motorového vozidla, a preto nemôže byť dostatočne preukázaný ani kauzálny nexus. V dôsledku neunesenia dôkazného bremena na strane žalobcu je potom potrebné tvrdený nárok zamietnuť ako nepreukázaný ( a contrario a ). Žalovaný tiež uviedol, že i v prípade, ak by súd dospel k záveru, že príčinná súvislosť je preukázaná, je návrh potrebné zamietnuť z dôvodu existencie liberačných dôvodov na strane poisteného. Pri zodpovednosti prevádzateľa upravuje jeho možnú liberáciu. Prevádzateľ sa podľa druhej vety môže zbaviť zodpovednosti za škodu, ktorá síce bola vyvolaná osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla ( ), avšak bola vyvolaná vonkajšími okolnosťami, ktoré nemajú pôvod v prevádzke. Kameň ležiaci na vozovke je podľa žalovanej jednoznačne okolnosťou vonkajšou, teda nemá pôvod v prevádzke a je možné za predpokladu preukázania, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno od prevádzateľa požadovať, prevádzateľa liberovať zo zodpovednosti za túto škodu. Vzhľadom na splynutie kameňa s vozovkou, faktickú nemožnosť rozpoznať prekážku na vozovke a zabrániť tomuto druhu nehôd má žalovaný za to, že od prevádzateľa motorového vozidla nebolo možné požadovať väčšie úsilie na odvrátenie škody, a preto je zbavený zodpovednosti za škodu. Opačný výklad by robil vodiča zodpovedného za náhodu, čo je z hľadiska práva neprijateľné a i vzhľadom na historický výklad zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla nesprávne (Rozhodnutie Najvyššieho súd Českej republiky Rv I 299/37). Podľa žalovaného by bolo absurdne formalistické požadovať od vodiča, aby sústredil svoju pozornosť na každú, i najmenšiu skalku na ceste a snažil sa jej vyhnúť. Z uvedených dôvodov žalovaný navrhol žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietnuť.

Súd vykonal vo veci dokazovanie vypočutím svedka F. Z., žalobcu O.. M. Š., prednesom právneho zástupcu žalobcu, žalovaným, oboznámením sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu, Oznámením o poistnej udalosti, čestným vyhlásením - dotazníkom, oznámením poškodeného o poistnej udalosti, faktúrou č: 2011016 znejúcou na sumu 250,15 eura, vyjadrenie likvidátora ku spôsobenej likvidácie od žalobcu, oznámením stanoviska k odvolaniu voči zamietnutiu škodovej udalosti č. 7116902726- čelné sklo zo dňa 10.05.2011, a na základe takto vykonaného dokazovania bol ustálený nasledovný skutkový stav :

Dňa 10.05.2011, v čase približne o 18.30 došlo na ceste 2 triedy A. - M. k poistnej udalosti, keď od kolies vozidla s EČ: G. XXX C. odskočil kameň, ktorý bol následne vymrštený do čelného skla vozidla zn. Š. T. s EČ: G. -XXX Y., ktoré jazdilo za ním. Následkom nárazu predmetného kameňa bolo toto vozidlo poškodené. Vodič motorového vozidla s EČ: G. XXX C. ( Z. F.) zavinenie predmetnej poistnej udalosti priznal vyplnením hlásenia o poistnej udalosti u žalovaného. Motorové vozidlo s EČ: G.-XXX C., ktorým bola škoda spôsobená, malo uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovaného. Na predmetnom motorovom vozidle bola spôsobená škoda v celkovej výške 250,15 eur. žalobca si dal predmetné motorové vozidlo opraviť v V. A. Z. A., A. U.- A.. Následne mu bola vystavená faktúra, ktorú žalobca uhradil v hotovosti dňa 28.05.2011.

Z listu zo dňa 29.09.2011, ktorý zaslal žalovaný žalobcovi, označený ako oznámenie stanoviska k škodovej udalosti č. 7116902726- čelné sklo zo dňa 10.05.2011, súd zistil, že dňa 23.05.2011 si žalobca uplatnil škodu z povinného zmluvného poistenia na motorovom vozidle EVČ: G. XXX Y. - poškodenie čelného skla, ktoré vzniklo dňa 10.05.2011. Žalovaný v danom liste uviedol, že po vykonanom šetrení bolo zistené, že nie je možné preukázať, že charakter vzniku škody zodpovedá deklarovanému priebehu a spôsobu uvedeného v oznámení o poistnej udalosti a teda nie je preukázaná príčinná súvislosť medzi vznikom škody na vozidle žalobcu a prevádzkou motorového vozidla poisteného . V zmysle skutkového stavu a priebehu vzniku škody, poistenec žalovaného, prihliadnuc ku všetkým okolnostiam, nemôže jednoznačne potvrdiť alebo vyvrátiť vznik zodpovednosti za škodu ako aj škodu samu, v danom čase a na danom mieste. Z uvedeného dôvodu žalovaný nie je oprávnená vysporiadať náhradu škody.

Podľa Oznámenia poškodeného o poistnej udalosti zo dňa 10.05.2011 vyplneného žalobcom došlo dňa 20.05.2011 na ceste medzi mestom A. a obcou M. došlo k škodovej udalosti a to tak, že pri jazde mu bol od pred ním idúceho motorového vozidla zn. D. A.- EČV : G. - XXX C. , do čelného skla motorového vozidla vo vlastníctve žalobcu zn. Š. T.N. , EČV : G. -XXX Y. vymrštený kameň, v dôsledku čoho na motorovom vozidle žalobcu prasklo čelné sklo. Za vlastníka motorového vozidla zn. D. A.- EČV : G. - XXX C. ktorým bola škoda spôsobená a zároveň poistníka žalovaného bol označený Z. F. O. X, G..

Podľa Oznámenia o poistnej udalosti zo dňa 10.05.2011 vyplneného poistníkom Z. F., došlo dňa 10.05.2011 o 18.30 hodine na ceste II. triedy A.- M. k škodovej udalosti a to tak, že pri jazde bol kolesom motorového vozidla v jeho vlastníctve zn. D. A.- EČV : G. - XXX C. odhodený kameň na predné sklo motorového vozidla vo vlastníctve žalobcu zn. Š. T. , EČV : G. -XXX Y. idúceho za ním, v dôsledku čoho toto predné sklo prasklo.

Právny zástupca žalobcu, k veci uviedol, že trvá na písomnej žalobe zo dňa 19.10.2012. Svoj nárok odvodzuje od skutočnosti, že škoda bola spôsobená odmrštením kameňa od predchádzajúceho vozidla do čelného skla žalobcu, a odmrštený kameň je spojený s prevádzkou motorového vozidla, pričom sa opiera o skutočnosť, že kameň bol zachytený dezénom kolesa predchádzajúceho vozidla. Poukazujeme tiež na judikatúru, kt. je uvedená v písomnom vyhotovení odporu, ktorá sa venuje otázke, kedy je motorové vozidlo v prevádzke.

Svedok F. Z., pred súdom vypovedal, že bol účastníkom škodovej udalosti. Škodová udalosť sa stala medzi M. a A., niekedy v podvečer, keď sa vracal domov . Svedok uviedol, že nevie, či boli v blízkosti aj iné dopravné prostriedky alebo či šlo nejaké motorové vozidlo oproti. Vie, že šiel bezprostredne pred vozidlom žalobcu. Kamene boli možno niekde na krajnici, presne si nepamätá. Svedok uviedol, že šiel terénnym autom a zdá sa mu, že počul nejaké buchnutie, nejaký taký zvuk a následne po tom za ním idúce auto začalo blikať a následne zastavil motorové vozidlo . Z auta vystúpil p. Š., predstavil sa. Svedok následne zistil, že p. Š. má poškodené čelné sklo. Následne spoločne uzatvorili, že z auta svedka odskočil kameň. V tomto duchu spísali aj zápis o nehode . Čo sa týka buchotu, ktorý svedok zaregistroval , nevie s určitosťou uviesť , či sa to týkalo nejakého kameňa, keďže vo svojom

terénnom aute vozí aj rôzny materiál, náradie, takže mohlo buchnúť aj niečo z toho. Svedok uviedol, že má vedomosť o poškodení predného čelného skla, mysli si, že bolo prasknuté ale nevie uviesť, či v jednom mieste alebo na viacerých miestach. Svedok osobne nezaregistroval odletenie kameňa , ale neznamená to, že tak nemohlo byť, čiže nevie to s určitosťou potvrdiť alebo vyvrátiť .

Svedok L.. T. Š. k veci uviedol, že k poistnej udalosti došlo pred dvomi rokmi a vzhľadom na časový odstup iné skutočnosti ako tie, ktoré boli uvedené v oznámení o poistnej udalosti a v čestnom vyhlásení uviesť nevie. Na otázku či sa na ceste nachádzali aj iné dopravné prostriedky, uviedol svedok, že v čase udalosti nie, ide o koncovú cestu do obce A. a premávka je tam v tom čase malá - riedka. Jednalo sa o štátnu cestu II. triedy ktorá je spevnená s asfaltovým povrchom. Po zime nebola krajnica uprataná, bolo na nej dosť štrkového posypu kamenná drť, Na otázku kedy si svedok všimol, že sa niečo deje uviedol, že sa tak stalo hneď ako náhle kamienok dopadol, na čelné sklo, úder bol silný . Hneď sa vytvorila prasklina pozdĺžneho tvaru, ktorá sa začala postupne rozširovať.

Žalovaný na pojednávaní konanom dňa 12.11.2013 uviedol k veci, že má za to, že pokiaľ by súd mal preukázaný skutkový stav tvrdený žalobcom, je tu dôvod na liberáciu. Zároveň sa pridržiaval všetkých doterajších vyjadrení. A žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

Na vykonaným dokazovaním zistený skutkový stav veci súd aplikoval nasledujúce ustanovenia (ďalej len „“) ako i ustanovenia v znení jeho neskorších zmien a doplnkov.

Podľa o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci.

Podľa citovaného poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento neustanovuje inak.

Podľa citovaného ak poistná zmluva neustanovuje inak, poisťovateľ nenahradí za poisteného škodu, ak ide o zodpovednosť za škodu, ktorej vznik nie je v príčinnej súvislosti s poistnou udalosťou.

Podľa citovaného náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.

Podľa ustanovenia , každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Podľa ustanovenia , škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.

Podľa ustanovenia , fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.

Podľa ustanovenia , rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.

Podľa ustanovenia , svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.

Podľa z poistenia zodpovednosti za škody má poistený právo, aby v prípade poistnej udalosti poistiteľ za neho nahradil podľa poistných podmienok škodu, za ktorú poistený zodpovedá.

Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žalobcom uplatnený nárok je v celom rozsahu nedôvodný a to na základe nižšie uvedeného.

V konaní bolo preukázané, že dňa 10.05.2011 o 18:30 hodine žalobca viedol motorové vozidlo zn. Š. T., EČV: G. -XXX Y. medzi obcou A. a M., pričom pred ním jazdilo motorové vozidlo zn. D. A.- EČV : G. -XXX C. , ktorého držiteľom je F. Z. , ktorý v tom čase toto vozidlo aj viedol ako vodič.

V konaní bolo tiež preukázané, že F. Z., mal ako poistník uzavretú poistnú zmluvu so žalovaným, a že tak žalobca ako poškodený, ako aj F.Ó. Z. ako poistník a poistený oznámili žalovanému poistnú udalosť spočívajúcu v poškodení čelného skla motorového vozidla žalobcu s tým, že k tejto škodovej udalosti malo dôjsť pri jazde ich vozidiel za sebou kameňom vymršteným od vozidla D. A..

Súd mal za preukázanú aj skutočnosť, že žalobcovi vznikla škoda 250,15 € vrátane DPH, spočívajúca v nákladoch, ktoré žalobca vynaložil na výmenu čelného skla na jeho motorovom vozidle zn. Š. T..

Súd má však za to, že samotné preukázanie vyššie uvedených skutočností nepostačuje pre čo i len čiastočné vyhovenie žalobe žalobcu, keďže vychádzajúc z vyššie citovanej právnej úpravy bolo pre úspech žalobcu potrebné predovšetkým preukázanie jeho tvrdenia, že príčinou vzniku škody na jeho motorovom vozidle bolo vymrštenie kameňa spod motorového vozidla poisteného zn. D. A., idúceho pred ním, spôsobené buď porušením právnej povinnosti vodičom motorového vozidla D. A. podľa alebo osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla D. A. podľa .

Súd však tvrdenie žalobcu, že príčinou vzniku škody na jeho motorovom vozidle bolo vymrštenie kameňa spod motorového vozidla D. A. , nepovažuje za preukázané. Žalobca okrem vlastného tvrdenia, že videl ako spod kolesa motorového vozidla D. A. idúceho pred ním vyletel na čelné sklo jeho motorového vozidla kameň, ktorý toto čelné sklo aj poškodil, neoznačil žiaden iný dôkaz o tom, že čelné sklo jeho motorového vozidla bolo poškodené kameňom, ktorý sa odrazil od motorového vozidla D. A. . Ani zhodné popísanie priebehu škodovej udalosti žalobcom a svedkom F. Z., (vodičom motorového vozidla D. A. ) v Zázname o nehode zo dňa 10.05.2011 a v oznámeniach žalovanému (Oznámenie poškodeného/ žalobcu o poistnej udalosti zo dňa 10.05.2011 a Oznámenie poisteného F. Z. o poistnej udalosti zo dňa 10.05.2011 ) v prejednávanom prípade nemohlo byť smerodajné, pretože svedok F. Z. pred súdom vypovedal, že sám nevidel, či spod zadného kolesa jeho motorového vozidla vyletel kameň, ktorý poškodil čelné sklo na motorovom vozidle žalobcu, a že uvedený priebeh škodovej udalosti mu oznámil iba žalobca, po tom ako po signalizácii zo strany žalobcu odstavili ich motorové vozidla na okraji cesty. Danú skutočnosť, nevedel potvrdiť ani vyvrátiť. Vzhľadom na uvedené, má súd za to, že svedok F. Z. pri vypĺňaní Záznamu o nehode zo dňa 10.05.2011 a Oznámenia o poistnej udalosti zo dňa 10.05.2011 pre žalovaného nevychádzal z vlastných poznatkov, ale len z tvrdení žalobcu v spojení s tým, že ho žalobca hneď po tom, čo sa tak malo stať zastavil a mal na svojom motorovom vozidle poškodené čelné sklo.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd nemohol pri rozhodovaní vychádzať len z tvrdenia žalobcu a z domnienky svedka F. Z., že škodová udalosť sa mohla stať tak, že spod kolesa motorového vozidla Nissan Patrol bol na motorové vozidlo žalobcu vymrštený kameň, ktorý následne poškodil čelné sklo na tomto motorovom vozidle, z ktorej domnienky zároveň svedok vychádzal vo svojom Oznámení o poistnej udalosti zo dňa 10.05.2011 , keď svedok následne pred súdom výslovne vypovedal, že osobne nevidel, že by čelné sklo na motorom vozidle žalobcu bolo poškodené v dôsledku toho, že spod kolesa jeho motorového vozidla bol vymrštený na čelné sklo motorového vozidla žalobcu kameň.

Ak by aj žalobca preukázal, že k poškodeniu čelného skla jeho motorového vozidla došlo kameňom vymršteným spod kolesa vozidla D. A., i tak by súd jeho žalobe nemohol vyhovieť.

Ako už bolo uvedené vyššie, vymrštenie kameňa spod motorového vozidla D. A. na motorové vozidlo žalobcu mohlo byť spôsobené buď porušením právnej povinnosti vodičom motorového vozidla D. A. F. Z., ( všeobecná zodpovednosť za škodu podľa )

alebo osobitnou povahou prevádzky poisteného motorového vozidla D. Z. (zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov podľa .

Keďže žalobca v konaní nepreukázal a ani netvrdil, že by F. Z. pri vedení motorového vozidla, pri ktorom malo dôjsť k spôsobeniu škody na motorovom vozidle žalobcu, porušil nejakú právnu povinnosť, je zrejmé, že jeho zodpovednosť za škodu je podľa vylúčená.

Čo sa týka zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov, podľa sú predpokladmi vzniku tejto zodpovednosti nasledovné: udalosť vyvolaná osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku, vznik škody a príčinná súvislosť medzi udalosťou vyvolanou osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku a vznikom škody.

Podmienkou zodpovednosti prevádzateľa podľa teda nie je protiprávne konanie (porušenie pravidiel cestnej premávky), ale škoda vyvolaná osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku. Súd sa preto musel vysporiadať aj s otázkou, či vymrštenie kameňa spod kolesa idúceho motorového vozidla je možné považovať za okolnosť spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, pri ktorej nie je možná exkuplácia. Pod prevádzkovou činnosťou je potrebné rozumieť stav, podľa ktorého je motorové vozidlo v prevádzke nielen vtedy, keď sa pohybuje, ale aj vtedy, keď síce stojí, ale v chode je jeho motor. Prevádzkou motorového vozidla je aj udržovanie vodidla. Už samo uvedenie motora do chodu patrí k prevádzke motorového vozidla bez ohľadu na to, či sa vozidlo uvedie do pohybu a či nie, či sa to stalo na ceste, prípadne na inom priestranstve verejnosti prístupnom alebo ešte v garáži a či motor uviedol do chodu sám prevádzateľ alebo jeho pracovník. Medzi okolnosti majúce pôvod v prevádzke patria aj nedostatky, či vady materiálu, aj nespoznateľné. Zodpovednosti za škodu odvodzujúcu svoj pôvod z prevádzky sa prevádzateľ nemôže zbaviť (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ).

Exkulpácia podľa je možná vtedy, ak škoda bola vyvolaná zvláštnou povahou prevádzky ( ), ale nebola spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke (R 3/1984).

Súd má za to, že vymrštenie kameňa alebo iného predmetu ležiaceho na ceste (za predpokladu, že jeho umiestnenie na ceste nie je následkom činnosti daného motorového vozidla) spod pneumatiky motorového vozidla nie je okolnosťou, ktorá má pôvod v prevádzke. Prevádzkou je potrebné rozumieť priame pôsobenie fyzikálnych, chemických, biologických veličín zdroja, ktorý je v prevádzke. Naopak vymrštenie kameňa spod pneumatiky predstavuje odovzdanie kinetickej energie krútiaceho momentu kolesa automobilu pri súčasnom pôsobení trecej a odstredivej sily. Takto fyzikálne sily sú však neustále prenášané aj na vozovku a tým aj všetky predmety na vozovke sa nachádzajúce. Nemusí sa vždy jednať len o voľne položený kameň , ale môže isť aj o súčasť vozovky, ktorá sa skladá zo živíc ropných produktov, štrku, kameniva či iného adhézneho materiálu. Preto vymrštenie kameňa predstavuje skutočnosť, ktorá je vyvolaná zvláštnou povahou prevádzky, nie však priamo prevádzkou vozidla alebo okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. V danom prípade vo vzťahu k okolnostiam, ktoré majú pôvod v prevádzke motorového vozidla chýba priama príčinná súvislosť, pretože sa nejedná o priamy následok dvoch javov, ale len sprostredkovaný následok v ktorom odovzdaná kinetická energia je jednou z príčin vymrštenia predmetu z vozovky.

V uvedenom prípade teda došlo k situácii, ktorú predpokladá , a teda k exkulpácií prevádzateľa motorového vozidla D. A. poisteného u žalovaného z dôvodu, že škoda vyvolaná osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla bola spôsobená okolnosťou nemajúcou pôvod v prevádzke tohto motorového vozidla.

Vzhľadom na to, že v konaní nebolo preukázané, že škodu na motorovom vozidle žalobcu spôsobil prevádzateľ motorového vozidla D. A. a zároveň poistený u žalovaného F. Z., a ak by aj ku škode došlo opisom uvedeným žalobcom, F. Z. neporušil žiadnu zo svojich povinností a z dôvodu, že škoda nie je priamo spôsobená okolnosťami v prevádzke motorového vozidla, pričom škode nemohol vodič motorového vozidla D. A. zabrániť ani pri vynaložení všetkého možného úsilia, ktoré možno spravodlivo od neho požadovať, súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa v spojení s tak, že odporcovi ich náhradu nepriznal.

Nakoľko bola žaloba zamietnutá v celom rozsahu neúspešnému žalobcovi nemožno priznať náhradu trov konania. Úspešný žalovaný, ktorému vznikol nárok na náhradu trov konania si ich neuplatnil, a preto mu ich súd nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava II, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.