Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_17Er-250-2009.pdf
PDF · 71.74 KB
Case nature
Area
Subarea
17Er/250/2009
Uznesenie
Okresný súd Lučenec v exekučnej veci oprávneného G., nar..ytom B., t. č. I. proti povinnému I. ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX, o vymoženie 3 378,48 eur s prísl., takto
rozhodol:
Exekúcia vykonávaný súdnym exekútorom JUDr. Mariánom Jurinom pod sp. zn. EX Ex 223/2009 s a z a s t a v u j e .
Oprávnený j e p o v i n n ý nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 65,30 eur v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Exekúcia sa vykonáva na základe návrhu oprávneného zo dňa 06.03.2009, ktorý bol spísaný do zápisnice u súdneho exekútora dňa 06.03.2009, čím sa exekučné konanie začalo.
Podaním zo dňa 29.10.2012 doručil súdny exekútor tunajšiemu súdu podnet na zastavenie exekúcie v ktorom uviedol, že povinný zomrel. Uznesením o dedičstve č.k. 5D/171/2011 Dnot 115/2011 zo dňa 03.09.2012, ktoré nadobudol právoplatnosť dňa 05.10.2012 Okresný súd Lučenec rozhodol, že majetok poručiteľa, ktorý sa nepodarilo speňažiť likvidáciou dedičstva, pripadá štátu, s účinnosťou ku dňu smrti poručiteľa.
Nahliadnutím do dedičského spisu 5D/171/2011 súd zistil, že povinný I. zomrel dňa XX.XX.XXXX., t. j. po začatí exekučného konania. Predmetná dedičská vec bola ukončená vydaním uznesenia Okresného súdu Lučenec sp. zn. 5D 171/2011, Dnot 115/2011 zo dňa 03.09.2012, ktorým súd rozhodol, že nehnuteľnosti, ktoré sa nepodarilo speňažiť likvidáciou dedičstva pripadajú podľa § - u 175u O.s.p. Slovenskej republike, s účinnosťou ku dňu smrti poručiteľa t. j. XX.XX.XXXX. Tiež bolo rozhodnuté, že právoplatným skončením likvidácie zanikajú proti štátu neuspokojené pohľadávky veriteľov.
Podľa §-u 57 ods.1 písm. h/ zákona č. 233/1995 Z.z.( EP) exekúciu súd môže zastaviť, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
V zmysle § 58 ods. 1 EP, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Súd zistil, že povinný nevlastnil žiadny majetok, ktorý by bolo možné postihnúť exekúciou a získať tak výťažok, ktorý by postačoval aspoň na krytie trov exekúcie. Z uvedeného dôvodu súd preto exekúciu v zmysle horeuvedeného zákonného ustanovenia v celosti zastavil.
Podľa § 196 EP, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov (ďalej len "vyhláška"), ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eur.
Súdny exekútor si vyčíslil trovy exekúcie spočívajúce v odmene za výkon exekučnej činnosti v súlade s § 14 ods. 1 vyhlášky v minimálnej výške 33,19 eur Taktiež si vyúčtoval hotové výdavky vo výške 21,23 eur a to poštovné poplatky 14,59 eur, telekomunikačné poplatky 6,64 eur. Tiež si vyúčtoval 20% DPH z odmeny a hotových výdavkov, čo predstavuje sumu 10,88 eur. Súd preskúmal vyúčtovanie trov a zistil, že súdny exekútor pri vyčíslení trov exekúcie postupoval v súlade s citovanou vyhláškou, preto mu trovy exekúcie vo výške 65,30 eur priznal.
Podľa §-u 203 ods. 2 EP ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
Vzhľadom na vyššie uvedené zaviazal súd oprávneného k náhrade trov exekúcie, ktoré vznikli súdnemu exekútorovi. Povinnému žiadne trovy nevznikli, preto mu súd náhradu trov exekúcie nepriznal.
Podľa § 169 ods. 1 veta druhá O.s.p, ak súd rozhodol o vykonateľnosti uznesenia až po jeho právoplatnosti (§ 171 ods. 3), uvedie dôvody pre ktoré viazal vykonateľnosť až na právoplatnosť rozhodnutia.
V danej veci súd exekúciu zastavil, preto nie je dôvod, aby sa s vykonateľnosťou ohľadne trov konania nevyčkalo až do právoplatnosti rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd v Lučenci.
Podľa § 205 ods. l O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde, a aby každý účastník dostal jeden rovnopis odvolania. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 písm. a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 221 ods. l súd rozhodnutie zruší, len ak:
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom
konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali.