Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_12P-290-2013.pdf
PDF · 91.9 KB
Case nature
Area
Subarea
12P/290/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Komárno v právnej veci navrhovateľky: P.. P. A. P. , nar. X.X.XXXX, bytom O. XXX proti odporcovi: Q. A. nar. XX.X.XXXX, bytom O. XXX o návrhu na rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov voči mal. dieťaťu: B. A., nar. XX.X.XXXX v konaní zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Komárno, sudkyňou JUDr. Adrianou Konkolovskou takto
rozhodol:
Súd manželstvo účastníkov konania A. Q., nar. XX.X.XXXX a P.. P. A. P., rod. P., nar. X.X.XXXX uzatvorené dňa XX.X.XXXX pred Matričným úradom Mestom O. zapísané v knihe manželstiev vo zväzku XX , ročník XXXX, str. XXX por č. XXX r o z v á d z a .
Súd sa mal. dieťa B. A., nar. XX.X.XXXX na čas po rozvode z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky.
Rodičia sú povinní zabezpečovať sústavnú a dôslednú starostlivosť o výchovu , zdravie, výživu a všestranný vývoj mal. dieťaťa, zastupovať mal. dieťa a spravovať jeho majetok.
Otec je p o v i n n ý platiť výživné na mal. dieťa mesačne vo výške 50,- eur počnúc odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
Výživné je z r o č n é vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky mal. dieťaťa.
Upravuje sa styk otca s maloletým dieťaťom a to tak, že otec je oprávnený stýkať sa s mal. dieťaťom každý týždeň od piatku od 17,00 hod do pondelka do 8,00 hod nasledujúceho týždňa.
Matka je povinná dieťa riadne pripraviť a včas odovzdať otcovi v mieste bydliska mal. dieťaťa a otec je povinný dieťa riadne a včas vrátiť matke na tom istom mieste.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa svojim písomne podaným návrhom domáhala rozvodu manželstva s odporcom a úpravy práv a povinností rodičov voči mal. dieťaťu. Žiadala súd , aby jej mal. dieťa zveril do osobnej starostlivosti a určil výživné vo výške 50,- eur. S návrhom na striedavú osobnú starostlivosť zatiaľ nesúhlasila. Návrh odôvodnila tým, že manželstvo uzatvorila po 2 ročnej známosti z lásky a toto bolo harmonické do leta 2012. Po narodení mal. dcéry sa začali prejavovať medzi nimi problémy kvôli
financiám , ktoré prerastali do intenzívnejšej formy , zasiahli do ich citového života v dôsledku čoho sa citovo odcudzili. Navrhovateľka sa s mal. dieťaťom odsťahovala so spol. domácnosti v novembri 2012 a obnoviť spolužitie za žiadnych okolností nechce.
Odporca s návrhom navrhovateľky na rozvod manželstva súhlasil. Za príčinu rozvratu považoval skutočnosti uvedené manželkou . Navrhol mal. dieťa zveriť do striedavej osobnej starostlivosti v týždňových intervaloch . V prípade ak by súd rozhodol o striedavej osobnej starostlivosti výživné si vzájomne uplatňovať nebudú. Odporca však trvá na striedavej osobnej starostlivosti . Od prerušenia spolužitia sa mal. nachádza každý víkend u neho a cez prac. týždeň u matky. On sa však chce podieľať na osobnej starostlivosti každý deň.
Kolízna opatrovníčka doporučila návrhu matky vyhovieť , nakoľko sa javí jej návrh v súlade so záujmom mal. dieťaťa.
Súd vo veci vykonal dokazovanie a to výsluchom navrhovateľky a odporcu, oboznámením sa so sobášnym listom, RL mal. dieťaťa, potvrdením o poslednom spoločnom bydlisku, výkaz príjmu matky a otca, správa zo šetrenia pomerov a na základe takto vykonaného dokazovania ustálil tento skutkový a právny záver:
Vykonaným dokazovaním súd zistil, že manželia uzatvorili manželstvo dňa XX.X.XXXX pred matričným úradom Mesta O.. Z manželstva pochádza mal. dieťa: B., nar. XX.X.XXXX. Posledným spol. bydliskom manželov bola O. XXX. Navrhovateľka je zamestnaná v X. Q. F. O. s čistým mesačným príjmom 776,- eur. Vedľajší príjem nemá. Inú vyživovaciu povinnosť nemá. Odporca je zamestnaný v X. L., X.. H..E.. s čistým priemerným mesačným príjmom 290,98 Eur. Zo svojho príjmu si vie pokryť svoje potreby a náklady na živobytie. Vedľajší príjem nemá. Inú vyživovaciu povinnosť nemá. Sexuálne sa nestýkajú min.1,5 roka a nehospodária spolu .Ani jeden z účastníkov konania nemá záujem o obnovenie spolužitia. Mimomanželskú známosť nemajú. Mal. dieťa navštevuje 1. ročník ZŠ. Od prerušenia spolužitia sa mal. s otcom pravidelne stretáva. Matka si uvedomuje, že dcéra je rada v prostredí u manžela , teda v ktorom vyrastala avšak aj v byte jej rodičov má zabezpečené vhodné podmienky a cíti sa tam dobre. Matka rešpektuje vzťah otca a dcéry, nemá výhrady proti tomu, aby bol kontakt intenzívny. Avšak v súčasnej dobe so striedavou osobnou starostlivosťou nesúhlasí z dôvodu, že mal. začala navštevovať 1. ročník ZŠ a potrebuje pravidelnú systematickú prípravu a režim. Od prerušenia spolužitia mal. dieťa je s matkou cez týždeň a s otcom od piatku do nedele. Cez prázdniny si striedali dieťa obtýždeň. Matka podotkla, že do budúcnosti nemá problém so striedavou osobnou starostlivosťou. Otec poukázal na to, že on je pracovný čas regulovať podľa potreby. Režim mal. dieťaťa je nasledovný: zo školy príde o 16,00 hod, do školy sa pripravuje do 18,00 hod a spávať chodí o 20,00 hod. Do školy sa dennodenne pripravuje matka.
Podľa § 23 ods.1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa § 23 ods.2 Zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada.
Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností, alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného rovnocenné a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
Podľa § 25 ods. 1 a 2 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s mal. dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo. Dohoda o styku rodičov s mal. dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s mal. dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s mal. dieťaťom v rozhodnutí o rozvode, to neplatí ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Podľa § 26 Zákona o rodine , ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
Podľa § 62 ods.2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností a možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods.3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti a možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené , neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods.4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods.5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 62 ods. 6 Zákona o rodine ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča, alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre mal. dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Ustanovenie § 23 Zákona o rodine upravuje hmotnoprávne podmienky rozvodu manželstva. Podľa ods. 1 môže súd manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať
obnovenie manželského spolužitia. Zákon o rodine teda nevypočítava konkrétne dôvody, ale ako dôvod uvádza vážne narušenie a trvalý rozvrat vzájomných vzťahov medzi manželmi. Pri skúmaní, či sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj spoločenský účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia súd berie do úvahy najmä vzájomný vzťah medzi manželmi a doterajšie spolužitie, jeho dĺžku a najmä u starších manželov treba tiež skúmať mieru vzájomnej odkázanosti a možnosti poskytovať si osobnú, mravnú a materiálnu pomoc. Ďalšou podmienkou je i skutočnosť, či od manželov možno, resp. nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Príčiny rozvratu manželstva môžu spočívať v objektívnych okolnostiach, ktoré sú mimo vôle manželov ( napr. choroba, neplodnosť, atď.. ), alebo spočívajú v subjektívnom správaní sa manželov vo vedomom porušovaní manželských práv a povinností. Objektívne okolnosti, alebo subjektívne správanie manželov sú príčinami rozvratu len vtedy, keď je medzi nimi a rozvratom manželstva príčinná súvislosť.
Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že manželstvo účastníkov konania je trvale a vážne rozvrátené a v tejto podobe neplní svoj spoločenský účel. Vážnosť rozvratu manželstva sa odráža v dĺžke oddeleného žitia ako aj intenzite rozporov vyskytujúcich sa medzi manželmi. Manželstvo v takejto podobe predstavuje len formálny zväzok, neplní svoj spoločenský účel a preto súd manželstvo účastníkov konania rozviedol.
Súd zároveň rozhodol o úprave práv a povinností rodičov voči maloletými dieťaťu a to tak, že mal. dieťa zveril do osobnej starostlivosti matky , čím teda nevyhovel návrhu matky na striedavú osobnú starostlivosť . Súd svoje rozhodnutie odôvodňuje tým, že nástup mal. dieťaťa do 1. ročníka ZŠ je takou závažnou zmenou v živote dieťaťa, že ďalšie závažné zmeny by mohli psychicky neprimerane zaťažiť mal. dieťa. Mal. dieťa je už pomerne dlhé obdobie t. j. od prerušenia spolužitia manželov zvyknuté na určitý režim a to cez týždeň vedľa matky a cez víkendy vedľa otca. Narušenie týchto stereotypov by nebolo v prospech dieťaťa a mohlo by to ovplyvniť napr. aj výsledky v škole, alebo správanie dieťaťa. Je veľmi pozitívne , že matka vytvára priestor na pravidelný kontakt dieťaťa s otcom výsledkom ktorého v budúcnosti môže byť aj striedavá osobná starostlivosť . S odstupom času už aj dieťa primerane svojmu veku sa bude môcť vyjadriť k striedavej osobnej starostlivosti. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. Súd zároveň rozhodoval aj o výživnom na mal. dieťa na čas po rozvode a vyhovel návrhu matky na výživné vo výške 50,- eur , nakoľko táto suma je primeraná veku, potrebám ako aj zárobkovým možnostiam rodičov. Súd pri určovaní výšky výživného vychádzal z preukázaného príjmu otca , ktorý v čistom predstavuje 290,98,- eur a z príjmu matky, ktorý v čistom predstavuje 776,-eur.
V danom prípade súd rozhodoval aj o styku otca s mal. dieťaťom a upravil styk tak, že otec je oprávnený stýkať sa s mal. dieťaťom každý týždeň od piatku od 17,00 hod do pondelka do 8,00 hod nasledujúceho týždňa, čím si prakticky osvojil doteraz zabehnutý režim dieťaťa. Podľa oboch rodičov tento režim dieťaťu vyhovuje a teda je zrejmé , že je to v záujme mal. dieťaťa.
Rozhodnutie o trovách konania sa zakladá na ust. § 144 veta prvá OSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie písomne v troch
vyhotoveniach do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Nitre
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku/uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205 a )
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia, alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela, ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko podľa §-u 27 ods. 1 Zákona o rodine.