Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24Cb/93/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred samosudcom JUDr. Monikou Školníkovou v právnej veci žalobcu: Dušan Beníček - BEMAT, Žilinská 631/35 Trenčianska Teplá, IČO: 41 130 537, zastúpeného advokátom Mgr. Gabrielou Goliašovou, Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o., Piaristická 707/25 Trenčín, IČO: 47 234 679 proti žalovanému: P&P GROUP s. r. o., Ružinovská 1 Bratislava, IČO: 44 619 529 o zaplatenie istiny 3.528,- eura s príslušenstvom takto

rozhodol:

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 2.940,- eura istiny s 9,5%-ným ročným úrokom z omeškania od 27.10.2011 do zaplatenia, sumu 588,- eura istiny s 9,5%-ným ročným úrokom z omeškania od 27.10.2011 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1.222,50 eura titulom náhrady trov konania pozostávajúcich zo súdneho poplatku v sume 211,50 eura a z trov právneho zastúpenia v sume 1.011,- eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku na účet právnej zástupkyne žalobcu.

odôvodnenie:

Žalobou doručenou súdu dňa 6.2.2012 sa žalobca domáhal, aby súd určil povinnosť žalovaného zaplatiť žalobcovi istinu 2.940,- eur s úrokom z omeškania vo výške 9,5% denne od 27.10.2011 do zaplatenia a istinu 588,- eur s úrokom z omeškania vo výške 9,5% denne od 27.10.2011 do zaplatenia, t.j. istina spolu vo výške 3.528,- eur z titulu neuhradenej ceny za dodaný tovar predstavujúci reklamné aromatické visačky.

Písomným podaním zo dňa 8.2.2012, doručeným súdu dňa 13.2.2012, žalobca prostredníctvom svojej právnej zástupkyne zobral žalobu čiastočne späť v časti uplatňovaných úrokov z omeškania, a to tým spôsobom, že v ďalšom konaní žalobca uplatňoval nárok na zaplatenie sumy 2.940,- eur s úrokom z omeškania vo výške 9,5% ročne od 27.10.2011 do zaplatenia a sumy 588,- eur s úrokom z omeškania vo výške 9,5% ročne od 27.10.2011 do zaplatenia. V znení v zmysle čiastočného späťvzatia žaloby súd vydal vo veci dňa 28.2.2012 platobný rozkaz pod č. k. , proti ktorému podal žalovaný v zákonnej lehote odpor, v ktorom namietal opodstatnenosť uplatňovaných nárokov.

Súd vykonal vo veci dokazovanie vypočutím právnych zástupcov sporových strán a svedka Y. V., oboznámil sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu a po takto vykonanom dokazovaní ustálil skutkový stav nasledovným spôsobom.

Na základe ústnej a elektronickej komunikácie žalovaný objednal u žalobcu dodávku tovaru predstavujúceho reklamné aromatické visačky, ktoré žalobca dodal žalovanému v celkovom počte 6.000

kusov, avšak vo vzťahu k preukázaniu riadneho odovzdania a prevzatia tovaru žalobca nedisponuje žiadnym dodacím listom potvrdeným žalovaným. Dohodnutú kúpnu cenu vyúčtoval žalobca žalovanému dvomi faktúrami, a to faktúrou č. 1100106 splatnou dňa 26.10.2011 a znejúcou na sumu 2.940,- eur a faktúrou č. 1100107 splatnou dňa 26.10.2011 za 5.000 kusov reklamných aromatických visačiek a znejúcou na sumu 588,- eur za 1.000 kusov reklamných aromatických visačiek. Predmetné faktúry neboli zo strany žalovaného uhradené. Medzi účastníkmi konania nebola uzavretá dohoda o výške úrokov z omeškania a z toho dôvodu žalobca v danom konaní okrem nároku na zaplatenie istiny v celkovej výške 3.528,- eur predstavujúcej neuhradenú kúpnu cenu uplatnil tiež nárok na zaplatenie úrokov z omeškania v zákonnej výške odo dňa nasledujúceho po dátume splatnosti predmetných faktúr do zaplatenia.

Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu uviedol, že je pravdou, že prejavili záujem o vyhotovenie reklamných tovarov (reklamné aromatické visačky) a dohodli sa so žalobcom na dodaní vzorky v počte 100 kusov (po 5 kusov z každého druhu) s tým, že následne po odsúhlasení bude vyhotovená cenová ponuka a vystavená objednávka na množstvo požadované žalovaným odhadované na cca 1.000 kusov. Žalobca však z neznámych dôvodov bez dohody s osobou oprávnenou za žalovaného uskutočňovať takýto úkon a akejkoľvek predchádzajúcej objednávky vyrobil 5.000 kusov visačiek, ktoré doviezol údajne do priestorov bližšie nešpecifikovanej čerpacej stanice a odovzdal osobe, ktorá nie je ani v pracovnom pomere v žalovanej spoločnosti. S tvrdením žalobcu, že došlo k objednávke žalobcom uvádzaného tovaru za ním uvádzanú cenu a uvádzané množstvo preto nie je možné súhlasiť, medzi žalobcom a žalovaným nedošlo k dohode o podstatných náležitostiach zmluvy, a to predmete, cene, ani množstve.

Právna zástupkyňa žalobcu v písomnom vyjadrení zo dňa 26.6.2012, doručenom súdu dňa 29.6.2012, k odporu proti platobnému rozkazu poukázala na mailovú komunikáciu žalobcu so spoločnosťou CENTRUM REKLAMY pani U. T., ktorá tvorila pre žalobcu a zákazku žalovaného grafický návrh na osviežovače. Poverený zástupca žalovaného pán V. pani T. priamo odsúhlasoval grafické návrhy osviežovačov. Tieto grafické návrhy boli vyhotovené pre série v počte 5.000 kusov, a nie pre 100 kusov vzorky ako uvádza žalovaný. Pán V. bol povereným zástupcom žalovaného pre oddelenie marketingu. Právna zástupkyňa žalobcu uviedla, že žalobca nevie s určitosťou, či bol pán V. zamestnanec alebo iba mandatár, avšak žalobca nemal žiadne pochybnosti o tom, že pán V. je zástupcom žalovanej spoločnosti, nakoľko všetka komunikácia prebiehala z mailovej adresy ostrekovace@pp-group.sk, pričom táto doména je registrovaná na žalovaného. Žalobca s pánom V. komunikoval nielen ohľadne dodania tovaru, ale i následného zaplatenia faktúr. Pán V. od žalobcu prevzal dodaný tovar, čo doposiaľ nikto nespochybnil. Tovar bol riadne žalovanému dodaný ešte v októbri 2011 a doposiaľ sa tovar nachádza u žalovaného. Pán Peško ako konateľ žalovaného uviedol právnej zástupkyni žalobcu, že tovar od žalobcu sa stále nachádza u nich vo firme.

Z dokladov predložených súdu žalovanou stranou vyplýva, že Daniel Bako bol v období od 1.9.2011 do 31.12.2011 v pracovnom pomere so žalovaným.

Žalobca na pojednávaní konanom dňa 12.11.2013 uviedol, že niekedy v ôsmom mesiaci roku 2011 ho oslovil zástupca žalovaného pán V., že by mali záujem o dodávku reklamných aromatických visačiek v súvislosti s reklamnou kampaňou, čo podľa žalobcu súviselo s kontraktom žalovaného s Chemolakom Smolenice. Visačky sa mali dodávať počas celého zimného obdobia s tým, že postupne si s pánom V. mailami dohodli množstvo približne 20.000 kusov, ktoré malo byť dodávané postupne, a to v decembri 5.000-6.000 kusov a postupne v ďalších mesiacoch približne po 5.000 kusov. Mailami si dohodli aj cenu, avšak žalobca na pojednávaní nevedel presne uviesť v akej výške a uviedol, že o tom ani nemá ani doklad. Ďalej žalobca uviedol, že takisto mailom mu prišla od pána Baka objednávka na dodávku 5.000-6.000 kusov, avšak ani túto nemá žalobca k dispozícii. Žalobca sa spojil s reklamnou agentúrou v Nitre, ktorá spracovala grafické návrhy a s ktorou už predtým žalovaný spolupracoval a zrejme odtiaľ mal aj kontakt na žalobcu a vedel, že žalobca je najlacnejší. K dodávke 6.000 kusov reklamných visačiek došlo dňa 12.10.2011 na prvej benzínovej pumpe Slovnaft v Bratislave v smere od Trenčína, kde sa žalobca stretol s pánom V. a odovzdal mu 6.000 kusov reklamných aromatických visačiek. Dodací list pri tomto odovzdávaní tovaru nepodpisovali, pretože sa žalobca ponáhľal, nemal to ani pripravené a nepovažoval to za potrebné, keďže dodávky mali pokračovať aj v ďalšom období. Pri tomto odovzdaní

pán V. žalobcovi povedal, že sa do dvoch týždňov ozve, aby si dohodli ďalšiu dodávku a že dovtedy bude faktúra uhradená. K úhrade faktúry však nedošlo a ani sa pán V. v dohodnutom čase neozval a preto ho žalobca podľa svojho vyjadrenia kontaktoval, pričom mu pán V. oznámil, že zrejme sú nejaké problémy s ich partnerom Chemolak Smolenice a dal žalobcovi telefonický kontakt na vtedajšieho konateľa žalovaného pána P.. Na tohto sa žalobca opakovane kontaktoval SMS správami a telefonátmi, až sa nakoniec niekedy v roku 2012 stretli na benzínovej pumpe OMV oproti zimnému štadiónu v Bratislave, kedy pán P. žalobcovi povedal, že mu reklamná kampaň s Chemolakom Smolenice pravdepodobne nevyšla, ale že žalobcovi faktúru za dodané visačky uhradí, a to tým spôsobom, že prvú polovicu uhradí hneď a druhú polovicu neskôr v roku 2012, keďže sa dohodli, že v roku 2012 takúto reklamnú kampaň zopakujú. K úhrade polovice faktúry však nedošlo, pričom pri ďalších telefonických kontaktoch žalobcovi konateľ žalovaného úhradu sľuboval. Neskôr sa už žalobca na konateľa žalovaného nakontaktovať nevedel a preto podal žalobu na súd.

Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní konanom dňa 12.11.2013 uviedla, že žalobca predmetné faktúry riadne eviduje v účtovníctve a odviedol z nich daň z pridanej hodnoty. Súčasne právna zástupkyňa žalobcu poukázala na skutočnosť, že zo strany žalovaného nedošlo nikdy smerom na žalobcu k požiadavke, aby si dodaný tovar žalobca zobral späť. Je nesporné, že tovar bol žalovanému riadne dodaný a stále sa u neho nachádza, čo vyplýva aj z SMS komunikácie konateľa žalovaného pána Peška, ktorý nikdy nenamietal výšku fakturovanej ceny a opakovane úhradu faktúr žalobcovi sľuboval. Tvrdenie žalovaného o tom, že si objednal len vzorky v menšom počte kusov, vyvracia skutočnosť, že reklamná kampaň už v tom čase bežala, pričom predmetné reklamné visačky boli reklamované aj v motoristickom časopise, kde bol uverejnený kontakt na žalovaného.

Právny zástupca žalovaného na pojednávaní konanom dňa 12.11.2013 uviedol, že žalobcom predložený prepis SMS komunikácie nepovažuje za dôveryhodný, nakoľko nebol overený aj z iného zdroja. V danom konaní stále absentuje objednávka na predmetný počet kusov a určenie kúpnej ceny. Ďalej právny zástupca žalovaného uviedol, že uznanie dlhu zo strany žalovaného považuje za sporné, pričom nemá vedomosť o tom, že by žalovaný uznal svoj dlh v predmetnej výške.

Svedok Y. V. vo svojej výpovedi na pojednávaní konanom dňa 12.11.2013 uviedol, že bol v pracovnom pomere so žalovaným, a to v období mesiacov september až december 2011 s tým, že s vtedajším konateľom žalovaného pánom P. bol svedok v kontakte už v auguste 2011, kedy bol ešte zamestnaný u iného zamestnávateľa, ale pán Peško sa snažil svedka cez personálnu agentúru získať pre žalovaného. U žalovaného svedok podľa svojho vyjadrenia pôsobil ako šéf marketingu, pričom na základe kontaktu na internete svedok kontaktoval žalobcu za účelom výroby a dodávky aromatických visačiek, ktoré žalovaný potreboval pre vtedy pripravovanú reklamnú kampaň. Svedok sa podľa svojho vyjadrenia so žalobcom ústne dohodol na dodávke 6.000-8.000 kusov, a to čo najskôr niekedy v septembri až októbri 2011 s tým, že celková objednávka mala byť väčšia počas celého obdobia reklamnej kampane, avšak celkové množstvo nebolo medzi nimi dohodnuté konkrétne. Zo strany žalobcu bola dodávka zrealizovaná v priebehu jedného mesiaca alebo dvoch týždňov s tým, že ešte predtým svedok žalobcovi zasielal grafické návrhy. Na otázku súdu svedok uviedol, že súčasťou dohody bola aj dohoda o cene asi vo výške 0,40 eura s tým, že k reálnej dodávke 6.000-8.000 kusov došlo medzi svedkom a žalobcom na benzínovej pumpe Slovnaft na Zlatých pieskoch, pričom dodávka obsahovala asi 6 až 8 druhov vôní. Svedok ďalej uviedol, že dodací list nepodpisoval, a to je zrejme aj dôvod, pre ktorý dnes ako svedok vypovedá. Dodací list nepodpisovali z dôvodu, že svedok to vtedy nepovažoval za potrebné a reklamná kampaň mala ďalej pokračovať. Dodané visačky svedok naložil do svojho vtedajšieho služobného auta a odviezol na Ružinovskú č. 1 do sídla žalovaného a nechal ich v aute. Toto auto patrilo sekretárke žalovaného pani T., svedok neskôr dostal iné služobné auto, a visačky nechal v pôvodnom aute. Na otázky súdu svedok ďalej uviedol, že faktúru žalobcu svedok videl na stole u žalovaného. nepamätá si, či išlo o jednu alebo dve faktúry, ale bola fakturovaná suma okolo 4.000,- eur. Fotokópia strany z časopisu pochádza z časopisu "Power Magazin" niekedy z októbra alebo novembra 2011 a túto reklamu zo svojej pozície u žalovaného zadával svedok. Svedok tiež uviedol, že si myslí, že ju buď mailom alebo osobne odovzdával žalobcovi. V súčasnosti tento časopis stále vychádza, svedok sa domnieva, že ide o dvojmesačník a v roku 2011 to bol mesačník, pričom je možné dohľadať na internete aj staršie čísla. Svedok tiež uviedol, že po tom ako mu žalobca oznámil, že nemá faktúru uhradenú, svedok opakovane za týmto účelom kontaktoval vtedajšieho konateľa žalovaného pána Peška, avšak svedok nepozná

dôvod, pre ktorý pán P. neuhradil žalobcovi dodaný tovar. Na otázky právnej zástupkyne žalobcu svedok uviedol, že v súvislosti s predmetnou reklamnou kampaňou žalovaný spolupracoval s viacerými dodávateľmi. Vtedajší konateľ žalovaného pán Peško bol informovaný o objednávke predmetného tovaru a aj o jeho dodaní, vedel o cene tovaru a jeho množstve a v priebehu realizácie dodávky sa na to svedka aj často pýtal, keďže bol už september alebo október a reklamná kampaň sa blížila, a teda bol na jej realizáciu krátky čas. Od konateľa žalovaného pána P. mal svedok podľa svojho vyjadrenia ústne poverenie na dohadovanie predmetného zmluvného vzťahu včítane dohody o cene, keďže pán P. sa touto problematikou do hĺbky nezaoberal. Na otázku právneho zástupcu žalovaného svedok uviedol, že písomné poverenie od pána Peška nemal, ale myslí, že to vyplývalo z funkcie svedka vo firme.

Zo znenia , , (ďalej len ) vyplýva, že zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.

Dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti.

Cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo v nej musí byť aspoň určený spôsob jej určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia.

Podľa , , je zhotoviteľ povinný vykonať dielo na svoje náklady a na svoje nebezpečenstvo v dojednanom čase, inak v čase primeranom s prihliadnutím na povahu diela. Ak zo zmluvy alebo z povahy diela nevyplýva niečo iné, môže zhotoviteľ vykonať dielo ešte pred dojednaným časom.

Objednávateľ je povinný vykonané dielo prevziať.

Pri vykonávaní diela postupuje zhotoviteľ samostatne a nie je pri určení spôsobu vykonania diela viazaný pokynmi objednávateľa, ibaže sa výslovne zaviazal plniť ich.

Podľa je objednávateľ povinný zhotoviteľovi zaplatiť cenu dohodnutú v zmluve alebo určenú spôsobom určeným v zmluve. Ak nie je cena takto dohodnutá alebo určiteľná a zmluva je napriek tomu platná (), je objednávateľ povinný zaplatiť cenu, ktorá sa obvykle platí za porovnateľné dielo v čase uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok.

Podľa je objednávateľ povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu v čase dojednanom v zmluve. Pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok na cenu vykonaním diela.

Podľa veta prvá zhotoviteľ splní svoju povinnosť vykonať dielo jeho riadnym ukončením a odovzdaním predmetu diela objednávateľovi v dohodnutom mieste, inak v mieste ustanovenom týmto zákonom.

Podľa (v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy) je dlžník v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.

Podľa (v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy) ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy

a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.

Podľa nariadenia vlády Slovenskej republiky č. (v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy), ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, t.j. v danom prípade k 27.10.2011 bola 1,5%, v dôsledku čoho žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie úroku z omeškania v zákonnej výške 9,5% ročne.

Po vyhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že medzi účastníkmi konania bola uzavretá platná zmluva o dielo v zmysle , ktorej predmetom bola výroba a dodávka reklamných aromatických visačiek. Na základe predmetnej zmluvy žalobca riadne splnil svoje zmluvné povinnosti zhotoviteľa v rozsahu tvrdeného dodania 6.000 kusov reklamných aromatických visačiek, čo jednoznačne preukázala svedecká výpoveď vtedajšieho zamestnanca žalovaného Y. V.. Naproti tomu žalovaný nesplnil riadne a včas svoju zmluvnú povinnosť objednávateľa, t.j. zaplatiť v lehote splatnosti dohodnutú cenu diela, v dôsledku čoho vznikol žalobcovi nárok na zaplatenie istiny predstavujúcej dohodnutú cenu diela spolu s príslušenstvom predstavujúcim úroky z omeškania v zákonnej výške, keďže medzi účastníkmi konania nebola uzavretá dohoda o výške úrokov z omeškania.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a s poukazom na znenie citovaných zákonných ustanovení súd kvalifikoval žalobcom uplatnený nárok ako skutkovo i právne opodstatnený a preto žalobe v celom rozsahu vyhovel.

Súčasne súd v zmysle určil povinnosť žalovaného nahradiť strane žalobcu trovy konania v sume 1.222, eura pozostávajúce zo súdneho poplatku v sume 211,50 eura a z trov právneho zastúpenia v sume 1.011,- eur za päť úkonov právnej pomoci po 131,13 eura (prevzatie a príprava veci dňa 21.12.2011, podanie žaloby zo dňa 30.1.2012 na súd, písomné vyjadrenia zo dňa 26.6.2012 a zo dňa 27.8.2012, zastupovanie na pojednávaní konanom dňa 12.11.2013), jeden úkon právnej pomoci po 32,78 eura (1/4 odmeny za zastupovanie na pojednávaní konanom dňa 30.1.2013, ktoré bolo odročené bez prejednania veci), jedenkrát režijný paušál po 7,41 eura, trikrát režijný paušál po 7,63 eura, dvakrát režijný paušál po 7,81 eura, náhrada cestovného osobným motorovým vozidlom v súvislosti s cestami na pojednávania konané v dňoch 30.1.2013 a 12.11.2013 na trase Trenčín - Bratislava a späť v celkovej sume 146,45 eura a náhrada za stratu času v súvislosti s cestami na pojednávania konané v dňoch 30.1.2013 a 12.11.2013 na trase Trenčín - Bratislava a späť v celkovej sume 130,20 eura (10 polhodín po 13,02 eura, nakoľko výpočtový základ na rok 2013 predstavuje sumu 781,- eur, z čoho 1/60 predstavuje čiastku 13,02 eura).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava II, písomne, v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.