Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5To/79/2013

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Chovanka a sudcov JUDr. Jána Deáka a JUDr. Juraja Babjaka, na verejnom zasadnutí konanom 12.11.2013 prejednal odvolanie obžalovaného S. B. proti rozsudku Okresného súdu Zvolen z 15.04.2013, sp. zn. a takto

rozhodol:

Podľa odvolanie obžalovaného S. B., nar. XX.XX.XXXX z a m i e t a.

odôvodnenie:

Vyššie označeným rozsudkom bol obžalovaný S. B. uznaný za vinného z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, 2 písm. a), ods. 3 písm. c) Tr. zák. a z prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a), 2 písm. c) Tr. zák., na tom skutkovom základe ako je uvedený v skutkovej vete napadnutého rozsudku.

Za to mu bol uložený podľa Tr. zák. a , Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 16 mesiacov, výkon ktorého mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu 18 mesiacov. Podľa mu bola uložená povinnosť nahradiť poškodeným Z. J., nar. XX.XX.XXXX škodu vo výške 105,80 € a Všeobecnej zdravotnej poisťovni a.s. Bratislava škodu vo výške 546,08 €.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal obžalovaný odvolanie, ktoré odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu, a to proti výrokom o vine, treste a konaniu predchádzajúcemu vyhlásenému rozsudku. V súvislosti s výrokom o treste v podstate argumentoval tým, že v čase spáchania skutku obžalovaný bol vo veku blízkom veku mladistvých, bol v silnom citovom rozrušení, pred spáchaním činu viedol riadny život a od začiatku trestného stíhania k svojmu konaniu zaujal úprimný a pokorný postoj, k činu sa priznal, oľutoval a s poškodeným uzavrel dohodu o uznaní dlhu. Ďalej napomáhal pri objasňovaní svojej trestnej činnosti a nakoniec zdôraznil, že bude študentom Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. V súvislosti s odôvodnením napadnutého rozsudku namietal, že okresný súd náležite a relevantne nezdôvodnil prečo nepristúpil k uplatneniu alternatívnych foriem skončenia trestného konania a z akých dôvodov uložil obžalovanému trest. V tejto súvislosti poukázal na ustanovenie a nasl. a ustanovenie a nasl. Poukázal aj na rozpor medzi obsahom rozsudku vyhláseného na hlavnom pojednávaní a vo vyhotovení rozsudku, keď vo vyhlásenom rozsudku je uvedené v rámci písmeno m) Tr. zák. a vo vyhotovení rozsudku je uvedené písmeno n). V kontexte s uvedenými zisteniami poukázal na právo obžalovaného na riadny, regulárny, zákonný a spravodlivý proces, ktorý zahrňuje i právo na riadne a náležité zdôvodnenie súdneho rozhodnutia.

V závere opäť poukázal na obsah ustanovenia a s návrhom, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok, vec vrátil súdu prvého stupňa na opätovné prejednanie a rozhodnutie, resp. sám vo veci rozhodol zastavením trestného stíhania so schválením zmieru, prípadne podmienečným zastavením trestného stíhania.

Krajský súd na podklade podaného odvolania preskúmal v zmysle zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a dospel k záveru, že skutkové ako i právne závery okresného súdu sú správne a tiež uložený trest nie je neprimeraný.

Okresný súd na hlavnom pojednávaní po tom, čo obžalovaný odpovedal kladne na všetky otázky položené mu podľa , , , , prijal toto vyhlásenie obžalovaného podľa , správne potom v zmysle vykonal dokazovanie len v súvislosti s výrokom o treste a náhrade škody.

Vzhľadom na uvedené, potom krajský súd neakceptoval odvolacie námietky obžalovaného, ktoré smerovali voči zistenému skutkovému stavu a tým aj k právnej kvalifikácii jeho konania, pretože výrok o vine a právnej kvalifikácií je už právoplatný, keďže obžalovaný urobil vyhlásenie, ktoré bolo súdom prijaté.

Nezákonný postup pri prijatí tohoto vyhlásenia obžalovaného okresným súdom odvolací súd nezistil, keďže nemal žiadne dôvodné pochybnosti o skutkových tvrdeniach uvedených v obžalobe, ktoré zodpovedajú výsledkom vykonaného dokazovania v prípravnom konaní. Bez akýchkoľvek pochybností bolo preukázané, že to bol obžalovaný, ktorý sa dopustil kritického dňa násilného konania spôsobom, ako to bolo ustálené prvostupňovým súdom.

S prihliadnutím na okolnosti prípadu a najmä spôsob spáchania činov, aj krajský súd zistil, že v danom prípade nie sú splnené podmienky na postup podľa a

Podľa , v konaní o prečine, na ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná hranica neprevyšuje päť rokov, môže prokurátor so súhlasom obvineného po vznesení obvinenia do podania obžaloby na návrh policajta alebo aj bez návrhu podmienečne zastaviť trestné stíhanie ak: a) vyhlási, že skutok spáchal, za ktorý je stíhaný a nie sú odôvodnené pochybnosti o tom, že jeho vyhlásenie bolo vykonané slobodne, vážne a zrozumiteľne; b) nahradil škodu, ak bola činom spôsobená, alebo s poškodeným o jej náhrade uzavrel dohodu alebo urobil iné potrebné opatrenie na jej náhradu; c) vzhľadom na osobu obvineného, s prihliadnutím na jeho doterajší život a na okolnosti prípadu možno takéto rozhodnutie považovať za dostačujúce.

Podľa , v konaní o prečine, na ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná hranica neprevyšuje päť rokov, môže prokurátor so súhlasom obvineného a poškodeného rozhodnúť o schválení zmieru a zastaviť trestné stíhanie ak obvinený: a) vyhlási, že spáchal skutok, za ktorý je stíhaný a nie sú odôvodnené pochybnosti o tom, že jeho vyhlásenie bolo vykonané slobodne, vážne a určito; b) nahradil škodu, pokiaľ bola činom spôsobená, alebo urobil iné opatrenia na náhradu škody, alebo inak odstránil ujmu vzniknutú trestným činom; c) zloží na účet súdu a v prípravnom konaní na účet prokuratúry peňažnú sumu určenú konkrétnemu adresátovi na všeobecne prospešné účely a táto peňažná suma nie je zrejme neprimeraná závažnosti spáchaného trestného činu a vzhľadom na povahu a závažnosť spáchaného činu, na mieru akou bol trestným činom dotknutý verejný záujem, na osobu obvineného a na jeho osobné a majetkové pomery považuje takýto spôsob rozhodnutia za dostačujúci.

Postupu podľa vyššie uvedených zákonných ustanovení aj podľa názoru odvolacieho súdu bránil predovšetkým spôsob, akým čin obžalovaný vykonal, keď opakovane kopol ležiacich poškodených do oblasti brady, rebier, resp. brucha, t.j. do miest, ktoré sú veľmi citlivé na spôsobenie zranenia. Spôsob spáchania činu a intenzita útoku, sú pritom jedným zo zásadných a významných atribútov pri posudzovaní závažnosti spáchaného činu násilného charakteru.

I keď okresný súd vo svojom rozhodnutí neuviedol, z akých dôvodov nepostupoval vo veci spôsobom ako to navrhovala obhajoba, stručne, ale jasne však odôvodnil, na základe akých okolností dospel k záveru, že v posudzovanom prípade sú splnené všetky zákonné podmienky pre použitie zmierňujúceho ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák.

Podľa uvedeného ustanovenia, ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa

neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom.

Pokiaľ ide o uložený trest, okresný súd tiež postupoval v tomto smere v súlade so zákonom, keď obžalovanému v rámci trestnej sadzby - 2 až 5 rokov, uložil trest odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby vo výmere 16 mesiacov, výkon ktorého mu podmienečne odložil na skúšobnú dobu 18 mesiacov. Obžalovanému totiž poľahčoval súbor poľahčujúcich okolností uvedených v § 36 písm. d), j), k), l), n) Tr. zák. Krajský súd však, na rozdiel od okresného súdu, nezistil poľahčujúcu okolnosť, že obžalovaný skutok spáchal v ospravedlniteľnom silnom citovom rozrušení. Obžalovaný v posudzovanom prípade reagoval absolútne neadekvátne na konanie poškodených, ktoré nebolo ani objektívne preukázané, t.j. hodenie snehovej gule do okna.

Zo zápisnice o hlavnom pojednávaní vyplýva, že predseda senátu opravil zrejmú nesprávnosť v podobe použitia písmena m) § 36 Tr. zák., keď bolo objektívne zistené, že obžalovaný sám neoznámil trestný čin príslušným orgánom, ale napomáhal pri objasňovaní svojej trestnej činnosti - § 36 písm. n) Tr. zák.

Z týchto dôvodov potom krajský súd považoval aj uložený trest za zákonný, a preto odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietol, keď aj výrok o náhrade škody zodpovedá stavu veci a zákonu.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.