Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14CoE/178/2013

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v exekučnej veci oprávneného : POHOTOVOSŤ, spol. s r.o., so sídlom 811 09 Bratislava, Pribinova č. 25, IČO : 35 807 598, zastúpený splnomocnenou Advokátskou kanceláriou Advocate s.r.o., so sídlom 811 09 Bratislava, Pribinova 25, proti povinnej : O. O., narodená XX.XX.XXXX, bytom XXX XX P., B. XXX/XX, na vymoženie pohľadávky v sume 344,- eur s príslušenstvom, v exekučnom konaní vedenom súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, so sídlom Exekútorský úrad 821 08 Bratislava, Záhradnícka č. 62 pod spisovou značkou Ex 22772/2012, o odvolaní oprávneného zo dňa 02.04.2013 proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen číslo konania -22 zo dňa 27.02.2013, takto

rozhodol:

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením okresný súd zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa ustanovenia o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučného poriadku), v nadväznosti na ustanovenia a o rozhodcovskom konaní. Exekučný súd v odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že v predmetnej exekučnej veci sa vymáha plnenie vyplývajúce z exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s. v Bratislave sp. zn. SR zo dňa 22.08.2011. Súd konštatoval, že pri preskúmaní rozhodnutia z hľadísk uvedených v Exekučnom poriadku a Zákona o rozhodcovskom konaní () dospel k záveru, že rozhodcovské rozhodnutie zaväzuje povinnú na plnenie právom nedovolené a odporujúce dobrým mravom. Povinnej bola predložená oprávneným predtlač blankozmenky, v ktorej bola predtlačená výška zmenkového úroku 0,25 % denne, t.j. 91,25% ročne. Rozhodcovský súd zaviazal v rozsudku povinnú na plnenia a odplaty z aposkytnutie úveru vo výške 80 % a navyše zo zmenkového úroku vo výške 91,25% ročne z dlžnej sumy. Takto priznané plnenie z rozhodcovského rozsudku súd považoval za rozporné s dobrými mravmi podľa ustanovenia , v spojení s ustanovením , o rozhodcovskom konaní. Exekučný súd len pre úplnosť v záver uznesenia konštatoval, že už samotnú dohodu o vyplnení zmenky považuje za nekalú a neprijateľnú zmluvnú podmienku obsiahnutú v spotrebiteľskej zmluve, pretože nebola osobitne dojednaná, poskytuje veriteľovi neprimeranú výhodu v tom, že je len na ňom, akú zmenkovú sumu do blankozmenky vyplní a nie je možné zistiť, z čoho zmenková suma pozostáva. Takýmto spôsobom môže veriteľ v podstate jednostranne určiť výšku dlhu dlžníka bez toho, aby bola táto výška preskúmateľná, čo exekučný súd vyhodnotil jednoznačne ako nedôvodné zvýhodnenie veriteľa na úkor spotrebiteľa. Z uvedených dôvodov potom exekučný súd považoval exekučným titulom priznané plnenie za rozporné so zákonom, teda právom nedovolené a aj v rozpore s dobrými mravmi a žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v celom rozsahu zamietol.

Proti uzneseniu okresného súdu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Právne posúdenie veci súdom považuje za nesprávne, pretože súd posúdil vec podľa normy, ktorá na daný

skutkový stav nedopadá. Súd aplikoval na zistený skutkový stav ustanovenia na ochranu spotrebiteľa, avšak konal bez toho, aby mal preukázané splnenie podmienok upravených v ustanovení . Povinná je v danej veci podnikateľom - živnostníkom podľa ustanovenia , pretože pri uzatváraní zmluvy o úvere vystupovala ako podnikateľka a aj úver jej bol poskytnutý na účel podnikania. Posudzovaný právny vzťah tak nie je spotrebiteľským. Navyše podotkol, že v prejednávanej veci bola podkladom pre rozhodcovské konanie samostatná a individuálne dohodnutá rozhodcovská zmluva. Taktiež oprávnený zdôraznil, že v danej veci ide o zmenkový vzťah, ktorý je abstraktným právnym vzťahom. Zmenkový úrok 0,25 % denne bol v blankozmenke uvedený už pri jej vystavení dlžníkom a tento úrok teda ani nebol predmetom vyplňovacieho práva. Z uvedeného potom vyplýva, že vyplnená zmenka je platná aj v prípade, ak je vyplnená v rozpore s dohodou o vyplňovacom práve. V závere odvolania oprávnený uviedol, že námietka smerujúca proti použitiu zmenky zo strany povinnej vznesená nebola a súd sa tak nemal vôbec zaoberať platnosťou zmenky a teda nemal dôvod zamietnuť návrh na vydanie poverenia pre súdneho exekútora.

Vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.

Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v medziach daných ustanovením a bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením uznesenie okresného súdu podľa ustanovenia a ako vecne správne potvrdil.

Vo veci rozhodla vyššia súdna úradníčka Okresného súdu Zvolen. Zákonný sudca predložil vec na rozhodnutie krajskému súdu podľa ustanovenia s vyjadrením, že odvolaniu účastníka konania nemieni vyhovieť. Odvolací súd, vychádzajúc z rozsahu a dôvodov odvolania ( ), po preskúmaní uznesenia prvostupňového súdu, aplikujúc ustanovenie , sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia a konštatuje správnosť dôvodov a právnych úvah, na podklade ktorých prvostupňový súd rozhodol. Vychádzajúc z dikcie zákonných ustanovení a to tak Exekučného poriadku (, a ), ako aj Zákona o rozhodcovskom konaní ( a ) je zrejmé, že súd je povinný, a to v každom štádiu vedenia exekúcie, dôsledne skúmať, či sú splnené formálne i materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie, predovšetkým, či podklad, na základe ktorého súdny exekútor žiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, je spôsobilým exekučným titulom v zmysle ustanovenia Exekučného poriadku. Odvolacia námietka oprávneného, podľa ktorej exekučný súd prekročil rámec svojej preskúmavacej právomoci, keď posudzoval súladnosť exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku so zákonom, neobstojí. Uvedené zákonné ustanovenia poskytujú exekučnému súdu zákonné zmocnenie v tomto rozsahu skúmať exekučný titul počas celého exekučného konania (na návrh účastníka konania alebo aj bez návrhu) a v prípade zistenia, že nie sú splnené podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti exekučného titulu, musí na zistenie nezákonnosti vedenia exekúcie aj adekvátne procesne zareagovať. Keďže exekučným titulom je rozhodcovské rozhodnutie, pokiaľ ide o námietku prípustnosti skúmania obsahových náležitostí rozhodcovského rozsudku, je nevyhnutné okrem už uvedených ustanovení Exekučného poriadku vychádzať aj z ustanovení o rozhodcovskom konaní (ďalej Zákon o rozhodcovskom konaní). Podľa mienky odvolacieho súdu neobstojí ani názor odvolateľa, že takýmto postupom exekučný súd v istom zmysle nahrádza konanie o žalobách o zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa zákona o rozhodcovskom konaní. Doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa ustanovenia zákona o rozhodcovskom konaní, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu. V prípade preskúmania rozhodcovského rozsudku () ide o fakultatívny opravný prostriedok, na ktorom sa účastníci môžu dohodnúť. Účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať i zrušenia rozhodcovského rozsudku pokiaľ sú naplnené zákonné podmienky presne špecifikované v ustanovení a 41 zákona o rozhodcovskom konaní. Rozhodcovský rozsudok, ktorý sa stal právoplatným, je po uplynutí lehoty na plnenie vykonateľným exekučným titulom ( Exekučného poriadku). Súdu však vyplýva oprávnenie i povinnosť v exekučnom konaní skúmať zákonnosť postupu rozhodcovského súdu v rozhodcovskom konaní aj bez osobitného podnetu povinného. Umožňuje mu to ustanovenie zákona o rozhodcovskom konaní, v zmysle ktorého môže súd exekučné konanie zastaviť buď na návrh (odsek 1) alebo aj bez návrhu účastníka konania (odsek 2), ak rozsudok trpí zmätočnosťou, pretože rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania (), alebo rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom

konaní. Rovnako môže exekučný súd exekúciu zastaviť aj bez návrhu, ak zistí, že rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom (§ 45 ods.1 písm. c/ a § 45 ods. 2). Vyslovený právny názor plne zodpovedá záverom obsiahnutým v judikáte Súdneho dvora (ES) vo veci Pohotovosť C-76/10 zo dňa 16.11.2010. Súdny dvor v súvislosti so skúmaním nekalých podmienok v spotrebiteľských zmluvách rozhodol, že vnútroštátny súd má aj vo fáze výkonu rozhodnutia povinnosť aj bez návrhu posúdiť nekalú povahu podmienky obsiahnutej v zmluve o úvere uzavretej poskytovateľom úveru so spotrebiteľom. Je úlohou dotknutého vnútroštátneho súdu určiť, či sa má podmienka zmluvy o úvere považovať za nekalú v zmysle článkov 3 a a v prípade kladnej odpovede je úlohou uvedeného súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, s cieľom ubezpečiť sa, že tento spotrebiteľ nie je viazaný touto podmienkou.

Návrhom zo dňa 08.10.2012 sa oprávnený domáhal vykonania exekúcie na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, ktorým bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu v Bratislave spisovej značky : SR 08030/11 zo dňa 22.08.2011. Predmetom rozhodcovského konania bol nárok veriteľa z titulu poskytnutého úveru na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 02.12.2010. Právnym základom, z ktorého uplatnený nárok vzišiel, je tak jednoznačne predmetná zmluva o úvere a preto aj právny rámec uplatneného nároku sa odvíja z obsahu predmetnej zmluvy o úvere ako celku v celom jej kontexte, nielen jej určitej časti (konkrétne ohľadom zabezpečenia poskytnutého úveru blankozmenkou). Blankozmenkou však bol len zabezpečený pôvodný zmluvný vzťah medzi veriteľom a dlžníkom vyplývajúci zo zmluvy o úvere. Zmenkový vzťah v danom prípade je tak iba akcesorickým vzťahom, ktorý zabezpečuje základný spotrebiteľský vzťah a akcesorický záväzok nemôže vzniknúť bez hlavného záväzku, ku ktorému sa viaže a ktorý má zabezpečovať. Z uvedeného dôvodu preto neobstojí argument oprávneného, že rozhodcovským rozsudkom nebol priznaný nárok zo zmluvy o úvere, ale zmenkový nárok a daný vzťah medzi oprávneným a povinným je zmenkovým vzťahom a je nutné vychádzať z jeho charakteru ako abstraktného vzťahu bez možnosti skúmania kauzy. Neobstojí ani argument oprávneného o neexistencii spotrebiteľského vzťahu. Súd mal z predloženej Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 02.12.2010 za zrejmé, že sa v predmetnej veci nejedná o spotrebiteľský úver, pretože nie sú naplnené zákonné znaky spotrebiteľského úveru vyplývajúce z ustanovenia a o spotrebiteľských úveroch na to, aby sa vzťah medzi veriteľom a dlžníkom podriadil právnemu režimu tejto úpravy. Podľa ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch je spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 02.12.2010 je však zrejmé, že táto podmienka pre aplikáciu tejto právnej úpravy v konkrétnom prípade naplnená nie je, pretože priamo v danej zmluve o úvere je uvedené, že dlžník prehlasuje, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon podnikania, ktoré prehlásenie je osobitne verifikované aj podpisom dlžníka - povinného. Takúto klauzulu obsiahnutú v zmluve o úvere nie je možné prehliadať.

Skutočnosť, že zmluvu o úvere nie je možné považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa o spotrebiteľských úveroch, však ešte nevylučuje právny záver, že v danom prípade nemohol zmluvou o úvere byť založený spotrebiteľský vzťah a táto zmluva nemôže byť právne kvalifikovaná ako spotrebiteľská zmluva podľa ustanovení až 54 a to bez zreteľa na to, či bola uzavretá podľa Občianskeho alebo podľa . V konkrétnej veci je zrejmé, že na daný zmluvný vzťah založený Zmluvou o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 02.12.2010 dopadá právna úprava podľa ustanovenia a násl. upravujúca spotrebiteľské zmluvy. Lex generalis spotrebiteľa definuje odlišne od ustanovenia Zákona o spotrebiteľskom úvere. Podľa ustanovenia , spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti; teda, je možné konštatovať, že právna úprava spotrebiteľskej zmluvy obsiahnutá v definuje pojem „spotrebiteľ“ podstatne širšie oproti legálnej definícii tohto subjektu v lex specialis - konkrétne ustanovenia Zákona o spotrebiteľských úveroch. Predmetným ustanovením bol aproximovaný do nášho právneho poriadku článok 2 písm. b/ Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorý zhodne s citovaným zákonným ustanovením vnútroštátnej právnej normy ustanovuje, že na účely tejto smernice pod pojmom "spotrebiteľ" má na mysli akúkoľvek fyzickú osobu, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Nakoľko z obsahu zmluvy nevyplýva, že dlžník - povinný je podnikateľským subjektom a v danej

veci pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, je možné vzhľadom na všetky zákonné kritériá považovať daný zmluvný vzťah medzi oprávneným a dlžníkom za spotrebiteľský vzťah v zmysle ustanovení a následne potom aj podriadiť ho právnemu režimu tejto normy upravujúcej problematiku spotrebiteľských zmlúv a spotrebiteľských vzťahov. Odvolací súd tento právny záver vyvodzuje z označenia dlžníka v zmluve o úvere identifikačnými znakmi typickými pre fyzickú osobu - nepodnikateľa

- a to menom, priezviskom, bydliskom, rodným číslom a číslom občianskeho preukazu. Vychádzajúc z ustanovenia účinného a platného v čase uzatvorenia zmluvy o úvere, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Je tak zjavné, že aj na právny vzťah založený medzi oprávneným a povinným Zmluvou o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 02.12.2010, od ktorej sa uplatnený nárok oprávneného v danej exekučnej veci odvíja, je nutné aplikovať aj príslušné ustanovenia zaoberajúce sa problematikou spotrebiteľských vzťahov a ochrany práv spotrebiteľa - a to aj napriek tomu, že zmluva o úvere bola uzavretá podľa ustanovení .

Exekučný súd k právnemu záveru o plnení v rozpore so zákonom a s dobrými mravmi, vymáhanom na podklade rozhodcovského rozsudku, dospel na podklade listinných dôkazov predložených samotným oprávneným; odvolací súd tak poznamenáva, že všetky skutočnosti potrebné pre právne posúdenie neakceptovateľnosti vymáhaného plnenia sú zrejmé z obsahu predloženého rozhodcovského rozsudku, ako exekučného titulu a nie je tak možné konštatovať porušenie práva prístupu k vykonanému dokazovaniu oprávneného, ako účastníka konania.

Exekučný súd správne vyhodnotil, že pokiaľ rozhodcovský súd priznal oprávnenému odplatu za poskytnutie úveru vo výške 80% a súčasne aj zmluvne dojednaný zmenkový úrok vo výške 91,25 % ročne, t.j. vo výške niekoľkonásobne vyššej v porovnaní s úrokom, na aký by oprávnenému vznikol nárok pri aplikácii pre povinného výhodnejšej právnej úpravy obsiahnutej v ( v spojení s ustanovením Nariadením vlády SR č. ), ide o dôvod nezákonnosti uplatneného nároku brániaci vedeniu exekúcie v zmysle a Zákona o rozhodcovskom konaní. Rozhodcovským rozsudkom bolo oprávnenému priznané plnenie vo výške odporujúcej nielen zákonu, no aj dobrým mravom, pretože odplata za poskytnutie úveru vo výške 80% a navyše aj zmenkový úrok vo výške 91,25 % ročne, už dosahuje intenzitu úžery. Výkon práva v rozpore so zákonom, a odporujúci navyše aj dobrým mravom, nemôže požívať právnu ochranu.

Všetky konštatované skutočnosti potom potvrdzujú správnosť úvahy exekučného súdu, ktorý zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie s poukazom na ustanovenia a o rozhodcovskom konaní. Odvolací súd z uvedených dôvodov uznesenie exekučného súdu podľa ustanovenia a ako vecne správne potvrdil.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.