Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_22C-136-2013.pdf
PDF · 84.23 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-22C/136/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Slávkou Zborovjanovou, v právnej veci žalobcu K. O..U..L.., so sídlom N. XX, I., Y.: XX XXX XXX, právne zast. JUDr. Richardom Plichcikom, advokátom so sídlom Urbánkova 6, Košice, proti žalovaným v 1. rade B. W.I., nar. XX.X.XXXX, bytom I. XX, I., zastúpená opatrovníkom X. C., zamestnankyňou Okresného súdu Košice II, a 2. rade B. H., nar. X.X.XXXX, bytom V. XX, I., v konaní o zaplatenie 393,40 eur s prísl. takto
rozhodol:
Žalovaní v l. a 2. rade s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 123,40 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne, počítaný zo sumy 393,40 eur od 13.11.2012 do 5.4.2013 zo sumy 323,40 eur od 6.4.2013 do 6.5.2013, zo sumy 223,40 eur od 7.5.2013 do 30.9.2013, zo sumy 123,40 eur od 1.10.2013 do zaplatenia a trovy konania za zaplatený súdny poplatok 23,50 eur a trovy právneho zastúpenia 71,70 eur, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Konanie v časti o zaplatenie 270 eur z a s t a v u j e .
odôvodnenie:
Žalobca sa podanou žalobou doručenou tunajšiemu súdu 31.12.2012 domáhal, aby súd uložil žalovaným v 1. a 2. rade povinnosť zaplatiť mu sumu 393,40 eur s prísl. a nahradiť trovy konania s odôvodnením, že žalobca uzavrel so žalovanými v 1. a 2. rade dňa 12.7.2012 Zmluvu o pôžičke č. XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie finančných prostriedkov vo výške 350 eur, ktoré sa žalovaní zaviazali splatiť v 7 mesačných splátkach po 56,20 eur splatných k 12. dňu v mesiaci počnúc 12.8.2012 a končiac 12.2.2013. Žalovaní neuhradili žiadnu splátku a do omeškania sa dostali neuhradením prvej splátky v mesiaci august 2012.
Súd v prejednávanej veci vydal platobný rozkaz pod č. k. 42 Ro/835/2012 - 16, ktorý bol uznesením zo dňa 25.7.2013, pretože ho nebolo možné doručiť do vlastných rúk žalovanej v 2. rade.
Súdu sa šetrením podarilo zistiť, že žalovaná v 2. rade je v zlom zdravotnom stave a slabo vníma okolie a opatrovateľka je splnomocnená na preberanie len doporučených zásielok.
Pri doručovaní predvolania na pojednávanie pre žalovanú v 1. rade súd zistil, že tá je bezdomovkyňa, bez známej adresy a preto jej bol ustanovený opatrovník.
Písomným podaním doručeným súdu dňa 8.11.2013 žalobca oznámil súdu, že žalobu v časti o zaplatenie sumy 270 eur berie späť a v tejto časti požiadal súd o zastavenie konania.
Podľa ust. § 96 ods. 1 O.s.p. navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.
Podľa ust. § 96 ods. 3 O.s.p. nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.
V súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami a vzhľadom k dispozitívnemu úkonu žalobcu súd konanie zastavil. Stanovisko žalovaných súd nezisťoval, keďže k späťvzatiu návrhu došlo pred začatím pojednávania.
Súd v zmysle ust. § 101 ods. 2 O.s.p. konal a rozhodol vo veci v neprítomnosti žalobcu, ktorého predvolával prostredníctvom právneho zástupcu, ktorý svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil písomným podaním doručeným súdu 8.11.2013 z dôvodu kolízie termínov pojednávaní a navrhol pojednávať v jeho neprítomnosti, v neprítomnosti opatrovníčky žalovanej v 1. rade a žalovanej v 2. rade, ktorej predvolanie na pojednávanie bolo doručené 21.8.2013 a ktorá ospravedlnila svoju neúčasť na pojednávaní podaním doručeným súdu 15.11.2013.
Súd vykonal dokazovanie zmluvou o pôžičke č. XXXXXXXXXX, splátkový kalendárom, výzvou na zaplatenie splatnej pohľadávky, dokladom o doručovaní výzvy a zistil skutkový stav prejednávanej veci.
Právny vzťah medzi účastníkmi konania vznikol dňa 12.7.2012, kedy bola uzatvorená Zmluvu o pôžičke č. XXXXXXXXXX (č. l. 4), predmetom ktorej bolo poskytnutie finančných prostriedkov vo výške 350 eur, ktoré sa žalovaní zaviazali splatiť v 7 mesačných splátkach po 56,20 eur splatných k 12. dňu v mesiaci počnúc 12.8.2012 a končiac 12.2.2013. Žalovaní sa spolu s pôžičkou zaviazali zaplatiť aj úrok z pôžičky, ktorý predstavoval 3 % mesačne z dlžnej sumy spolu 393,40 eur, čo predstavuje ročný úrok 12,4 %.
Žalované z poskytnutej pôžičky do doby podania žalobného návrhu neuhradili žiadnu splátku a do omeškania sa dostali neuhradením prvej splátky v mesiaci august 2012.
Žalobca vyzval žalované na úhradu splatnej pohľadávky (č. l. 8,10) avšak neúspešne.
Právne súd posudzoval spor v súlade s príslušnými ust. z. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) v znení zmien a doplnkov.
Podľa ust. § 657 OZ, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
Podľa ust. § 658 ods. 1 OZ, pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.
Podľa § 52 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 54 ods. 1 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa ust. § 517 ods. 1, 2 OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa ust. § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v platnom znení výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Predloženými listinnými dokladmi mal súd preukázané, že žalovaní porušili svoje zmluvné povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o pôžičke, riadne a včas nezaplatili dohodnuté splátky. Včasným neuhradením celej pôžičky jej zosplatnením sa žalovaní dostali aj do omeškania, čím žalobcovi vzniklo právo na zaplatenie úroku z omeškania v súlade s predpismi občianskeho práva. Pretože povinnosťou žalovaných bolo uhradiť poskytnutú pôžičku do 12.2.2012 ale tým, že neuhradili ani prvú splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace (čl. V. bod 1cit. zmluvy), došlo k zosplatneniu celej pôžičky ku dňu 12.11.2012 a do omeškania sa teda dostali dňom nasledujúcim po splatnosti, t.j. od 13.11.2012. Súd z toho dôvodu priznal žalobcovi z dlžnej sumy úrok z omeškania v súlade s ust. § 3 ods. 1 nar. vlády č. 87/1995 Z. z., t.j. výške 8,75 % ročne.
Keďže v priebehu vedeného konania žalovaní časť pôžičky uhradili sú povinní zaplatiť úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne, počítaný zo sumy 393,40 eur od 13.11.2012 do 5.4.2013 zo sumy 323,40 eur od 6.4.2013 do 6.5.2013, zo sumy 223,40 eur od 7.5.2013 do 30.9.2013, zo sumy 123,40 eur od 1.10.2013 do zaplatenia.
O trovách konania súd rozhodol za použitia ust. § 150 ods. 1 O.s.p. podľa ktorého, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.
Podľa ust. § 150 ods. 2 O. s. p., ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže ich súd nepriznať alebo znížiť.
Súd pri rozhodovaní o trovách konania prihliadal na skutočnosť, že ide o drobný spor a na sociálnu a finančnú situáciu žalovaných. Žalovaná v 1 rade je preukázateľne bezdomovkyňa, bez akéhokoľvek majetku a žalovaná v 2. rade je starobná dôchodkyňa, v zlom zdravotnom stave odkázaná na pomoc druhého. Z uvedeného dôvodu súd priznal žalobcovi aj keď mal vo veci plný úspech náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok vo výške 393,40 eur a trovy právneho zastúpenia za zastupovanie žalobcu advokátom JUDr. Richardom Plichcikom podľa ust. § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. a, c, § 16 ods. 3 a § 18 ods. 4 vyhl. 655/2004 Z.z., za dva úkony právnej pomoci jeden vo výške 28,22 eur a 2x režijný paušál vo výške 7,63 eur spolu 71,70 eur. Nepriznal náhradu za úkon vykonaný písomne podaním doručeným súdu 8.11.2013, ktorým čiastočne zobral návrh späť.
Podľa ustanovenia § 149 ods. 1 O.s.p. ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II v dvoch písomných vyhotoveniach a to v súlade s ust. § 205 O. s. p. ods. 1 v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O. s. p. je potrebné uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Podľa ods. 2 cit. zák. ust. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že podľa písm. a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, podľa písm. b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, podľa písm. c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, podľa písm. d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, podľa písm. e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), podľa písm. f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti).