Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/90/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Malíkovej a členov senátu JUDr. Romana Tichého a JUDr. Adriany Gallovej v právnej veci navrhovateľa: Žilinská univerzita v Žiline, so sídlom Univerzitná 8215/1, Žilina, IČO: 00 397 563, proti odporcovi: R. E., nar. XX. X. XXXX, bytom K. - D. XX, K., zastúpenému splnomocneným zástupcom JUDr. Milošom Gerom, so sídlom M. R. N. XXX, C., v konaní o určenie absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. -102 zo dňa 26. 4. 2013, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd návrh, aby súd určil, že kúpna zmluva č. 46-1/2007 o prevode vlastníctva k nehnuteľnostiam uzavretá dňa 3. 4. 2007 medzi účastníkmi konania je neplatná, zamietol. O trovách konania rozhodol, že bude rozhodnuté do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Nárok okresný súd posudzoval podľa § 2 ods. 1, 2 písm. a), § 5, § ods. 1 písm. k) zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách v znení účinnom do 31. 8. 2008, podľa § 17 ods. 4, 6, 7, § 5 ods. 1, 4 zákona č. 176/2004 Z. z. o nakladaní s majetkom verejnoprávnych inštitúcii v znení účinnom do 31. 12. 2010.

Prvostupňový súd dôvodil tým, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný a nie sú splnené zákonné podmienky na určenie, že kúpna zmluva, ktorú uzavreli účastníci č. 46-1/2007 dňa 3. 4. 2007, vklad povolený pod č. V 469/2007, by bola neplatná, a tak bol návrh v celom rozsahu zamietnutý. Ďalej okresný súd konštatoval, že navrhovateľ poukazoval na to, že sú splnené podmienky pre neplatnosť tejto zmluvy na základe citovaných zákonných ustanovení a konkrétne skutkovo odôvodnil neplatnosť tým, že nebolo vydané písomné rozhodnutie o nepotrebnosti nehnuteľného majetku, ktorý bol predmetom zmluvy, a toto rozhodnutie mal vydať štatutárny orgán, teda rektor univerzity a zároveň, že nebol vyžiadaný predchádzajúci písomný súhlas na nakladanie s týmto nehnuteľným majetkom, ktorý dáva samosprávny orgán, a to je akademický senát a zároveň konštatoval aj to, že kupujúci nezaplatil cenu najneskôr pri podpise zmluvy, ako vyplýva aj zo znenia zmluvy, aj z citovaného § 17 ods. 7 zákona č. 131/2002 Z. z. Na základe výsledkov dokazovania mal okresný súd za nesporne preukázané, že boli splnené podmienky citovaných zákonných ustanovení, a to konkrétne bolo vydané rozhodnutie rektora univerzity č. 22/2006 dňa 8. 12. 2006 a v tomto rozhodnutí sa konštatuje, že rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonným ustanovením § 17 ods. 4 zákona č. 131/2002 Z. z. a sú presne špecifikované nehnuteľnosti, ako aj minimálna cena podľa znaleckého ohodnotenia a zároveň je uložené, aby bol zabezpečený predaj tohto nehnuteľného majetku prostredníctvom verejnej obchodnej súťaže, ktorá následne aj bola zrealizovaná. Na základe tohto okresný súd ustálil, že bolo konané v súlade so zákonom a nebolo preukázané, to čo tvrdil navrhovateľ, že by nebolo vydané písomné rozhodnutie štatutárneho orgánu

o nepotrebnosti nehnuteľného majetku tak, ako to predpokladá ustanovenie § 5 ods. 4 zákona č. 177/2004 Z. z. Ďalej okresný súd konštatoval, že navrhovateľ uviedol ako dôvod neplatnosti to, že nebolo postupované v súlade s § 12 citovaného zákona č. 176/2004 Z. z., a to že nebol daný predchádzajúci písomný súhlas samosprávneho alebo iného kolektívneho orgánu určeného štatútom, ako v tomto prípade akademického senátu, a tak podľa § 12 ods. 3 je zmluva neplatná. Na základe výsledkov dokazovania, kedy bola predložená zápisnica zo zasadnutia akademického senátu zo dňa 25. 9. 2006, čo bolo pred rozhodnutím rektora zo dňa 8. 12. 2006, takže podľa súdu bolo ustálené, že sa jedná o predchádzajúci písomný súhlas. Podľa oboznámenia tejto zápisnice bolo zistené, že predmetom prerokovania bola čistička odpadových vôd v Súľove a na základe hlasovania všetci boli za a schválili odpredaj čističky odpadových vôd. Okresný súd dospel k takému záveru, že táto nehnuteľnosť je dostatočne špecifikovaná a takýto súhlas je postačujúci. Z predloženého znaleckého posudku bolo zrejmé, že čistička odpadových vôd je súčasťou predmetného pozemku parcelné číslo 1176/2. Na základe tohto okresný súd dospel k záveru, že bol daný riadny predchádzajúci písomný súhlas akademického senátu s predajom nehnuteľnosti.

Ďalším dôvodom neplatnosti namietaným navrhovateľom bolo, že cena podľa kúpnej zmluvy nebola zaplatená najneskôr pri podpísaní zmluvy, ako to vyplývalo jednak zo znenia zmluvy a jednak z § 17 ods. 7 zákona č. 131/2002 Z. z. Na základe oboznámenia predmetnej kúpnej zmluvy č. 46-1/2007 zo dňa 3. 4. 2007 mal okresný súd za preukázané, že v bode 2) sa výslovne konštatuje, že kúpna cena bude uhradená najneskôr pri podpise tejto zmluvy. Znenie zmluvy je podľa prvostupňového súdu v súlade so zákonom, a to konkrétne § 17 ods. 7 zákona č. 131/2002 Z. z., a tak nemožno konštatovať, že by zmluva bola neplatná. Tá skutočnosť, či kúpna cena bola zaplatená skutočne v deň podpisu zmluvy odporcom, ako sa vyjadroval samotný odporca, a či tento zmluvu podpísal 3. 4. alebo nasledujúci deň 4. 4., je právne bezvýznamná. Pri rozhodovaní okresný súd prihliadal aj na ustálenú judikatúru a súdnu prax, či zmluvná strana a v tomto prípade odporca porušila zmluvu, a či by vyhlásením neplatnosti zmluvy nedošlo k značnému poškodeniu odporcu, ktorý sa správal podľa všeobecného očakávania a zmluvu dobromyseľne považoval za platnú. V tomto prípade, je potrebné uplatniť výkladové pravidlo, podľa ktorého sa zmluva ponecháva v platnosti. Okresný súd na základe výsledkov dokazovania mal preukázané, že pri predaji nehnuteľnosti bola vyhlásená verejná obchodná súťaž a v tejto bol úspešný odporca a kúpna cena presahovala cenu určenú v súlade so zákonom podľa znaleckého posudku Ing. A. S..

Vo výroku o trovách konania prvostupňový súd rozhodol podľa § 151 ods. 3 O. s. p. tak, že o trovách konania bude rozhodnuté do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Proti tomuto rozsudku podal navrhovateľ v zákonnej lehote odvolanie. Poukázal na to, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietal, že už v III. časti podaného návrhu na začatie konania uviedol, že dodatočne zistil pochybenia pri prevode nehnuteľného majetku na základe kúpnej zmluvy č. 46-1/2007 zo dňa 3. 4. 2007, pretože písomné rozhodnutie o nepotrebnosti nehnuteľného majetku, a to pozemku parc. č. 1176/2, k. ú. K.-D., štatutárny orgán nevydal. Na nakladanie s týmto majetkom nebol vyžiadaný predchádzajúci písomný súhlas samosprávneho orgánu navrhovateľa - akademického senátu a na základe týchto skutočností je kúpna zmluva neplatná podľa § 12 ods. 3 zákona č. 176/2004 Z. z. Poukázal aj na pochybenia na strane kupujúceho, pretože cenu dohodnutú v kúpnej zmluve nezaplatil najneskôr pri podpísaní tejto zmluvy, napriek tomu, že na zákonnú povinnosť zaplatiť kúpnu cenu v dobe určenej zákonom bol upozornený priamo v zmluve. Čím došlo k neplatnosti prevodu vlastníctva podľa § 16 zákona č. 176/2004 Z. z., pretože pri prevode bolo porušené ust. § 17 ods. 7 zákona č. 131/2002 Z. z. Dôkazom nesprávneho skutkového zistenia je aj odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, ktorý konštatoval na str. 7 rozsudku, že boli splnené podmienky zákonných ustanovení, ktoré sa týkali rozhodnutia rektora zo dňa 8. 12. 2006 o nepotrebnosti nehnuteľného majetku, ktorý záver nemá oporu v § 5 ods. 4 citovaného zákona, v zmysle ktorého štatutárny orgán rozhoduje o nepotrebnosti a nie o odpredaji veci pre verejnoprávnu inštitúciu, pričom takéto rozhodnutie musí byť písomné a obsahovať najmä označenie nepotrebného majetku. Odvolateľ sa nestotožnil ani so záverom okresného súdu, že zo znaleckého posudku je zrejmé, že čistička odpadových vôd (ďalej len „ČOV“) je súčasťou predmetného pozemku, parc. č. 1176/2, na základe čoho bol teda daný riadny predchádzajúci písomný súhlas akademického senátu s odpredajom nehnuteľnosti. Na tomto mieste poukázal na § 120 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého súčasťou veci je všetko, čo k nej povahou veci patrí a nemôže byť oddelené bez toho, aby sa tým vec znehodnotila. Keďže súčasť

veci sa riadi právnym režimom hlavnej veci, v tomto prípade právnym režimom pozemku a z listinných dôkazov vyplýva, že predchádzajúci písomný súhlas akademického senátu s odpredajom pozemku daný nebol.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadril.

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), preskúmal napadnutý rozsudok na základe podaného odvolania v rozsahu danom ust. § 212 ods. 1 O. s. p., teda čo do výroku, ktorým okresný súd zamietol žalobu voči navrhovateľovi a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.) postupom v zmysle ust. § 156 ods. 3 O. s. p. napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdil v zmysle ust. § 219 ods. 1, 2 O. s. p.

Podľa § 212 ods. 1 O. s. p., odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.

Podľa § 219 ods. 1 O. s. p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa ust. § 219 ods. 2 O. s. p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Krajský súd primárne uvádza, že základom jeho rozhodnutia je aplikácia vyššie citovaného zákonného ustanovenia, keďže sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku okresného súdu a v podrobnostiach na jeho závery odkazuje. Krajský súd dodáva, že v prípade aplikácie ust. § 219 ods. 2 O. s. p. nie je žiaduce, aby boli zopakované tie vecne správne závery, ktoré sú obsiahnuté v napadnutom rozsudku okresného súdu, ako aj správne posúdenie, pretože práve za použitia ust. § 219 ods. 2 O. s. p. je postačujúce, ak vo vzťahu k odvolacím dôvodom, v danom prípade navrhovateľa, sa len na zvýraznenie vecnej správnosti rozsudku okresného súdu zdôraznia podstatné a rozhodné skutočnosti a okolnosti. Uvedený postup a záver krajského súdu je aj v súlade s uznesením Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 8. 10. 2009, podľa ktorého „....odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok ( , , ). Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku komplexného posudzovania všetkých rozhodnutí všetkých všeobecných súdov (tak prvostupňového súdu, ako aj odvolacieho súdu a prípadne aj dovolacieho súdu), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho konania“.

Pre úplnosť odvolací súd k odvolacím dôvodom uvádza, že dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci (§ 132 O. s. p.). Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov.

V ďalšom sa krajský súd zaoberal odvolacími dôvodmi, ktorými poukazoval na neplatnosť kúpnej zmluvy uzavretej dňa 3. 4. 2007. Pokiaľ ide o námietku odvolateľa spočívajúcu v tom, že štatutárny orgán rozhoduje o nepotrebnosti veci (nie o odpredaji veci) pre verejnoprávnu inštitúciu a toto rozhodnutie musí byť písomné a obsahovať označenie nepotrebného majetku, odvolací súd konštatuje, že predmetné rozhodnutie rektora je v súlade s § 17 ods. 4 zákona č. 131/2002 Z. z., keďže bolo vydané na nehnuteľnosti, nachádzajúce sa v k. ú. K.-D., a to vo vlastníctve Žilinská univerzita v celosti, zapísané na LV č. XXX, a to ako pozemok parc. č. 1176/2 -zastavané plochy o výmere 988 m2 a ČOV postavená na parc. č. 1176/2. Podľa citovaného ustanovenia o nakladaní s majetkom verejnej vysokej školy rozhoduje rektor, v prípadoch uvedených v § 41 ods. 1 písm. a) až d) citovaného zákona, po súhlase správnej rady

verejnej vysokej školy a akademického senátu, pričom verejná vysoká škola môže svoj majetok, najmä ten, ktorý neslúži na plnenie jej úloh, prenajímať a zriadiť naň záložné právo a majetok, ktorý neslúži a ani v budúcnosti nebude slúžiť na plnenie jej úloh, predať v súlade s týmto zákonom a za primeranú cenu. Okresný súd správne konštatoval, že boli splnené podmienky citovaných zákonných ustanovení a bolo vydané rozhodnutie rektora č. 22/2006 zo dňa 8. 12. 2006, ktoré bolo vydané v súlade so zákonným ustanovením § 17 ods. 4 zákona č. 131/2002 Z. z., kde sú presne špecifikované nehnuteľnosti, ako aj minimálna cena podľa znaleckého hodnotenia a zároveň uložené, aby bol zabezpečený predaj tohto nehnuteľného majetku prostredníctvom verejnej obchodnej súťaže. Okrem toho odvolací súd je toho názoru, že pokiaľ zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách v znení neskorších predpisov v § 17 ods. 4 a nasl. stanovuje postup štatutárneho orgánu o nakladaní s nehnuteľným majetkom verejnej vysokej školy, pričom zákon č. 176/2004 Z. z. o nakladaní s majetkom verejnoprávnych inštitúcií rieši tú istú otázku, avšak úprava ohľadne vydania rozhodnutia o nepotrebnosti je rozdielna, platí, že pokiaľ popri sebe existujú dva právne predpisy rovnakej právnej sily, ktoré upravujú tú istú otázku rozdielne, platí úprava špeciálna, ktorá je obsiahnutá v zákone č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách.

Pokiaľ ide o námietku, ktorá sa týka toho, že nebol daný predchádzajúci písomný súhlas akademického senátu s odpredajom pozemku, treba uviesť, že zo zasadnutia akademického senátu zo dňa 25. 9. 2006, ktoré zasadnutie predchádzalo vydaniu rozhodnutiu rektora zo dňa 8. 12. 2006 a na ktorom schválili všetci členovia odpredaj ČOV, spĺňa atribúty riadneho predchádzajúceho písomného súhlasu akademického senátu. Pre účely určitosti predmetu rokovania v danom prípade podľa odvolacieho súdu postačuje udelenie písomného súhlasu na ČOV Súľov, nakoľko tento súhlas bol udelený po vypracovaní znaleckého posudku, kde sú presne špecifikované nehnuteľnosti, vrátane označeného pozemku a jeho výmery, ktorá sa premietla aj do ceny. Za takýchto okolností nemožno výklad vôle akademického senátu spochybňovať tým, že samosprávny orgán by si nebol vedomý toho, že ČOV určená na odpredaj sa nebude predávať bez pozemku.

Zároveň odvolací súd konštatuje, že ani námietka týkajúca sa neplatnosti kúpnej zmluvy spočívajúca v tom, že cena podľa kúpnej zmluvy nebola zaplatená najneskôr pri podpísaní zmluvy, nie je dôvodná, nakoľko zo znenia predmetnej zmluvy je zrejmé, že kúpna cena bude uhradená najneskôr pri podpise tejto zmluvy. Uvedené znenie je v súlade so zákonom a tak nemožno konštatovať, že by zmluva bola z tohto dôvodu neplatná.

Okresný súd správne pri rozhodovaní prihliadal na aplikačné pravidlo, v zmysle ktorého je vždy potrebné brať do úvahy to, či zmluvná strana porušila zmluvu a či by vyhlásením neplatnosti zmluvy nedošlo k značnému poškodeniu druhej zmluvnej strany, ktorá sa správala podľa všeobecného očakávania a zmluvu dobromyseľne považoval za platnú.

O trovách konania odvolací súd podľa § 224 ods. 4 O. s. p. nerozhoduje, ak rozhoduje o odvolaní proti rozhodnutiu vo veci samej, ktorým nebolo rozhodnuté o trovách konania z dôvodu postupu podľa § 151 ods. 3 O. s. p. Z uvedeného dôvodu o trovách odvolacieho konania rozhodne prvostupňový súd, teda o úkone písomného vyjadrenia k podanému odvolaniu.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok prípustný nie je.