Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15Co/76/2023

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jaroslava Mikulaja a členov senátu JUDr. Jaroslava Galla a JUDr. Klaudie Koskovej, v právnej veci žalobkyne: S.. N. R. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XX/X, XXX XX T., zastúpená: ADIUVANTE s.r.o., advokátska kancelária, Halenárska 412/7, 917 01 Trnava, IČO: 52 341 046, proti žalovanému: T. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XX/X, XXX XX T., t. č. L. domov B. univerzity, L. XX, XXX XX O., zastúpený: JUDr. Michal Vlkolinský, advokát so sídlom vo Zvolene, Námestie SNP 87/8, na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen zo dňa 2. marca 2023, č. k.: - 19, takto

rozhodol:

I. Uznesenie okresného súdu v I. a II. výroku p o t v r d z u j e. II. Uznesenie vo výroku III. zrušuje.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením okresný súd rozhodol tak, že: „I. Súd n a r i a ď u j e toto neodkladné opatrenie: 1. Žalovaný T. R., nar. XX.XX.XXXX je povinný nepribližovať sa k žalobkyni S.. N. R. P., na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov, s výnimkou prípadov nevyhnutnej potreby súbežnej účasti žalobkyne aj žalovaného na procesných úkonoch pred orgánmi verejnej moci. 2. Žalovaný T. R., nar. XX.XX.XXXX je povinný nevstupovať do miesta obydlia žalobkyne S.. N. R. P., nar. XX.XX.XXXX, a to do rodinného domu na adrese K. XX/X, XXX XX T.. II. Žalobkyni súd ukladá povinnosť podať v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia žalobu vo veci samej o vylúčenie žalovaného z užívania nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX, k. ú. T., a to do rodinného domu na adrese K. XX/X, XXX XX T.. III. Žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 100 %, a to do 3 dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.“ 2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobkyňa sa návrhom podaným súdu dňa 01.03.2023 domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd žalovanému uložil povinnosť, aby: a) nepribližoval sa k žalobcovi na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov, b) nevstupoval do miesta obydlia žalobcu. Zároveň návrhom žiadala súd o priznanie nároku na náhradu trov konania. 3. V návrhu uviedla, že sú manželia, ktorí spoločne bývali v rodinnom dome, ktorý je v režime BSM. Žalovaný je na základe potvrdenia o vykázaní zo spoločného obydlia podľa o policajnom zbore zo dňa 16. 2. 2023 vykázaný zo spoločnej domácnosti so žalobkyňou, nakoľko žalobkyňa podala trestné oznámenie. 4. Situácia v domácnosti je stále neúnosná po tom, ako rozhodla o umiestnení ich spoločne dcéry T. R., narodenej XX. 1. XXXX do DSS Hrabiny bez súhlasu žalovaného, otca, ktorý dlhodobo nesúhlasil s tým, aby dala dcéru do tohto zariadenia. Dcéra sa narodila počas manželstva, a to s diagnózou autizmus a detská mozgová obrna. Žalovaný si dieťa neprial, preto sa vzťah manželov zhoršoval. Situácia sa v rodine zhoršila v roku 2010, kedy žalovaný žalobkyňu z niečoho obviňoval, vulgárne jej nadával, vyvolával hádky pred dcérou, táto to zle znášala. V roku 2018 sa žalovaný vyhrážal žalobkyni, že ju zabije sekerou, na čo zavolala políciu, tá však konanie neviedla, lebo nepodala trestné oznámenie. Keď

boli sami doma, pristúpil k nej a povedal jej, že vie, ako ju zabije, aby netrpela, že je elektrikár. Inokedy ju chytil odzadu za krk, začal ho pritláčať a hovoriť jej, že má fajnový krk - taký akurát. Tiež jej povedal, že obrus, ktorý zmizol z altánku, použil na to, aby zistil, koľko vydrží, keď ju ním bude škrtiť. Správanie žalovaného bolo rovnaké, či požil alkohol alebo nie. V roku 2021 sa jej vyhrážal, že podpáli dom, auto a vyvraždí celú rodinu. Tiež sa vyhrážal, že má plynovú zbraň, ktorú prerobil na ostré náboje, túto zbraň videla. Neskôr z domácnosti zbraň zmizla. Počas zimy jej niekoľkokrát pritiahol šál okolo krku tesnejšie, ako je bežné. 5. V takomto prostredí nedokázala dcére poskytovať starostlivosť so špecifickými potrebami, preto dcéru dňa 14. 2. 2023 odviezla do zariadenia DSS Hrabiny v Novej Bani. Žalovaný vedel o tom, že pre dcéru vybavuje ústavné zariadenie, súhlas k tomu nedal. Po tom, ako sa dozvedel, že dcéru odviezla do DSS, telefonicky jej vulgárne vynadal. Dostala strach, išla na políciu podať trestné oznámenie, na základe ktorého bol vykázaný zo spoločnej domácnosti, nevedela uviesť, či bolo vznesené obvinenie. Bola vypočutá políciou a robila psychotesty. 6. Okresný súd aplikoval , , , , , a , , , . V súlade s aplikáciou až h) poukázala na znenie čl. 3.1 nariadenia Európskeho parlamentu a rady (EÚ) č. 606/2013 z 12. júna 2013. 7. Po oboznámení sa s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia a po preskúmaní predložených listinných dôkazov súd dospel k záveru, že návrh je dôvodný. Mal osvedčené, že žalovaný žalobkyni hrubo opakovane nadáva, psychicky ju deptá a vyhráža sa jej zabitím. Dňa 16. 2. 2023 žalobkyňa na žalovaného podala trestné oznámenie. Z potvrdenia o vykázaní zo spoločného obydlia mal súd osvedčené, že žalovaný bol vykázaný zo spoločnej domácnosti, rodinného domu, nakoľko možno zo strany žalovaného očakávať útok na život, zdravie, slobodu alebo zvlášť závažný útok na ľudskú dôstojnosť žalobkyne. Súd pri rozhodovaní poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. . Dospel k záveru, že je osvedčená potreba dočasnej úpravy pomerov, keď je náležité, aby bola poskytnutá ochrana žalobkyni, keďže existuje dôvodné podozrenie z násilia, čo vyplýva aj z úradného záznamu zo dňa 16. 2. 2023 spísaného políciou a potvrdenia o vykázaní zo spoločného obydlia z tohto istého dátumu. 8. V súlade s uložil žalobkyni povinnosť podať do 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia žalobu vo veci samej. Zároveň podľa rozhodol o trovách konania. 9. Proti rozhodnutiu sa odvolal žalovaný. Namietal, že rozhodnutie je podané len na základe jednej výpovednej strany, jeho manželky. Podľa neho súd neskúmal všetky skutočnosti. Nakoľko súd mu určil, aby sa nepribližoval k žalobkyni, pričom z tohto dôvodu nemôže vstúpiť do ich spoločného obydlia, stal sa bezdomovcom. Súd na základe jedného úradného záznamu hliadky PZ SR urobil človeka vyhnaného z vlastného domova. Namietal, že súd neskúmal všetky skutočnosti, a to jeden z princípov in dubio pro reo, ktorý nebol dodržaný. Rozhodnutie je založené len na klamstve jeho manželky a jej extrémnej žiarlivosti. Vyjadrila sa, že ho dostane z domu, z práce a skončí v base. Nikomu sa nižším nevyhrážal, pri vzniknutých hádkach tieto nestupňoval, ale radšej opustil spoločnú domácnosť. Za týmto účelom predložil 2 čestné vyhlásenia. Napadnuté rozhodnutie žiadal zmeniť tak, aby mohol naďalej využívať dom na trvalej adrese. 10. Spolu s odvolaním pripojil čestné vyhlásenie R.. I. R., nar. 7. XX. XXXX, bytom O., C. V. č. XX, z 8.3.2023, ktorý vyhlásil, že je zamestnaný ako zastupujúci vrátnik na vysokoškolskom ŠD P. TU O., pričom kolega T. R. pracuje ako elektrikár. Tento sa viackrát zastavil v školskom domove, keď bol v práci, pričom mu povedal, že jeho žena začala hádku pre ženy pracujúce školskom domove P. a tak odišiel z domu. XX. Mgr. F. K., bytom B. L. 8, O., v čestnom vyhlásení zo dňa 12. 3. 2023 uviedla, že so žalovaným sa náhodne stretla v jesennom období 2022 a tento jej povedal „u nás je zase bľak a cirkus, tak som radšej odišiel z domu“. 12. K odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadrila žalobkyňa. Napadnuté uznesenie žiadala potvrdiť. Uviedla, že súd prvej inštancie vychádzal zo správneho posúdenia veci a dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec aj správne posúdil. Rozhodnutie považuje v celom rozsahu sa vecne správne, zákonné a spravodlivé. 13. Odvolanie žalovaného považuje za nedôvodné a neopodstatnené. Podľa jej názoru tvrdenia žalovaného uvedené v odvolaní nie sú spôsobilé spochybniť zákonnosť odvolaním napadnutého uznesenia, nakoľko skutkový stav bol dostatočne zrejmý a súd mal za jednoznačne osvedčenú neodkladnú potrebu úpravy pomerov aj vzhľadom na prebiehajúce trestné konanie vedené Okresným riaditeľstvom Policajného zboru vo Zvolene pod ČVS: ORP-87/1- VYS-ZV-2023. 14. Nesúhlasila s prehnanými tvrdeniami žalovaného, že sa stal bezdomovcom, nakoľko svojím konaním voči nej si privodil nevyhnutnosť úpravy pomerov. Neodkladné opatrenie iba reagovalo na Potvrdenie

o vykázaní zo spoločného obydlia, nakoľko je dôvodná obava, žeby žalovaný pokračoval vo svojom psychickom terore voči nej a prípadne by naplnil aj svoje dlhoročné vyhrážky týkajúce sa fyzického útoku, dokonca až jej usmrtenia. Žalovaný teraz býva na internáte, ktorý spadá pod zamestnávateľa žalovaného, preto má dočasné bývanie zabezpečené. Dlhé roky tolerovala správanie žalovaného z obavy o svoj vlastný život, život svojho syna a ich dcéry, pričom po toľkých rokoch žitia pod psychickým nátlakom zo strany žalovaného sa tieto skutočnosti podpísali aj na nej samotnej, čo vyplýva zo znaleckého posudku č. 18/2023, ktorý vypracovala PhDr. Marta Halašová v trestnej veci, kde sa uvádza, že javí isté známky týranej osoby, ako známky posttraumatickej stresovej poruchy - poruchy spánku (nespavosť, nočné mory), iné psychosomatické ťažkosti (únava, vyčerpanosť, excitovanosť); známky Štokholmského syndrómu. 15. Predložené čestné vyhlásenia žalovaný považuje za nepravdivé a subjektívne, nakoľko nie sú založené na priamom svedectve týchto osôb, ale iba sprostredkovane potvrdzujú, čo sa dozvedeli od žalovaného. Pokiaľ ide o zásadu in dubio pro reo, je to základná zásada trestného práva. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia, kedy ide o civilné konanie, ešte nikto nevyslovuje záverečné rozhodnutie o vine alebo nevine žalovaného, nakoľko je to otázka ďalšieho vyšetrovania v trestnom konaní. Konanie o nariadenie neodkladného opatrenia je preventívnym opatrením skôr než orgány činné v trestnom konaní vydajú rozhodnutie vo veci samej, pričom sa chráni práve osoba žalobkyne ako poškodenej a obete trestného činu. 16. Na záver uviedla, že žalovaný aj napriek vydanému neodkladným opatreniu bol v domácnosti, keď bola v práci, ešte skôr, ako stihla vymeniť zámky na dome. Poukazoval aj na to, že v rámci trestného konania bol vyzvaný, aby odovzdal plynovú zbraň, ktorú vlastní, pričom túto zbraň polícii odovzdal. 17. Žalovaný v replike uviedol, že súd sa vysporiadal len so skutočnosťami jednostranne tvrdenými žalobkyňou v podanom návrhu, na základe ktorých bez vyjadrenia žalovaného mohol dospieť len k záverom, ktoré premietol do nariadeného neodkladného opatrenia, keď bez dokazovania len na základe účelových tvrdení manželky a jej syna z predchádzajúceho vzťahu si osvojil vyjadrenia o tom, že žalobkyni opakovane nadáva a psychicky ju deptá, resp. sa jej vyhrážal zabitím. 18. Poukázal na to, že už z podaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia boli súdu známe skutočnosti, ktoré, ak nárok žalobkyne nespochybňovali, tak aspoň oslabovali, bolo povinnosťou súdu dôslednejšie skúmať, či len potvrdenie o vykázaní v spojení s nepreukázanými tvrdeniami žalobkyne sú bez ďalšieho dokazovania postačujúce na vydanie neodkladného opatrenia. 19. Ak žalobkyňa spochybňuje predložené čestné prehlásenia, tak R.. R. je osoba, ktorá pozná aj žalobkyňu, prichádza s nimi takmer dennodenne do osobného styku a R.. K. je zamestnancom denného stacionára DSS T., v ktorom dlhé roky opatrovala spoločnú dcéru účastníkov. 20. Uvedené osoby sa vedia objektívne vyjadriť k správaniu žalovaného, ale aj žalobkyne a sú nezaujaté. Považuje za nepravdepodobné, aby žalobkyňa po dvadsiatich rokoch manželstva začala subjektívne hovoriť o obavách o vlastný život a život detí bez toho, aby o takomto konaní žalovaného poskytla okrem svojich subjektívnych tvrdení akýkoľvek dôkaz, aby tolerovala správanie žalovaného, ospravedlňovala ho sama pred sebou a neoznámila uvedené skutočnosti príslušným orgánom. 21. Nepopiera, že bol na základe Potvrdenia o vykázaní zo spoločného obydlia vykázaný zo spoločnej domácnosti, k vykázaniu došlo len na základe vykonštruovaných tvrdení žalobkyne a jej syna D. o jeho údajnom nevhodnom správaní. V tejto súvislosti považoval za potrebné uviesť, že vykázaniu predchádzala situácia, keď žalobkyňa bez toho, aby s ním ako otcom dcéry aspoň formálne komunikovala jej umiestnenie do zariadenia mimo spoločný rodinný dom. On dlhodobo nesúhlasil s tým, aby žalobkyňa dcéru dala do zariadenia, hoci žalobkyňa v návrhu uvádza, že prekročila vek 50 rokov, starostlivosť nezvládala a nevládze sa ďalej o ňu starať, pričom jej zhoršujúci zdravotný stav sa odvíja od situácie v domácnosti. Toto tvrdenie žalobkyne je v priamom rozpore s jej tvrdeniami uvedenými v návrhu na rozvod, podľa ktorých následne sa manželom narodila dnes už plnoletá dcéra T. R., nar. XX. XX. XXXX. Manželka zostala s ňou na rodičovskej dovolenke len 1,5 roka, hoci vedela, že maloletá sa nevyvíja ako ostatné deti, v troch rokoch jej bola diagnostikovaná mozgová obrna a autizmus. Od tohto okamihu sa manželstvo drasticky zmenilo, manžel sa nedokázal s diagnózami dcéry vyrovnať a zdravotné znevýhodnenie dával za vinu manželke prípadne si svoj hnev ventiloval na synovi manželky. 22. Žalovaný k tomu uviedol, že je pravdou, že zdravotný stav dcéry kládol zvýšené nároky na oboch manželov, odmieta však tvrdenie, že sa nevedel s diagnózami vyrovnať. Naopak, v roku 2008 si vo veku 45 rokov spravil vodičské oprávnenie, aby mohol dcéru voziť motorovým vozidlom či už do denného stacionárneho zariadenia alebo k lekárom. Ako manuálne zručný adaptoval rodinný dom pre dcéru a celý osobný a pracovný život prispôsobil starostlivosti o ňu, ktorá si s sním vytvorila blízky vzťah a pozitívne reagovala na jeho prítomnosť v dome. Bola to práve žalobkyňa, ktorá nedokázala komunikovať s ním vo veci starostlivosti o dcéru, žalobkyňa bežné situácie so žalovaným riešila hysterickým krikom nadávkami.

Postupne mu začala znepríjemňoval život nielen v domácnosti, ale aj na pracovisku kde ho bezdôvodne podozrievala zo vzťahov s inými zamestnankyňami Technickej univerzity, kontrolovala ho na pracovisku osobne. Hádky prenášala do domácnosti a keď sa situácia stávala neúnosnou, odchádzal z rodinného domu. Na neho rovnako útočil aj syn D. P.. 23. Ak vo vyjadrení žalobkyňa uvádza, že aj napriek vydanému neodkladnému opatreniu bol v domácnosti žalobkyne, kým ona bola v práci, tak toto tvrdenie popiera v celom rozsahu. Podľa úradného záznamu zo dňa 16. 2. 2023 na vyzvanie vydal kľúče od spoločného obydlia a tieto boli uložené na ORPZ OKP Zvolen. Táto skutočnosť vyplýva aj z potvrdenia o vykázaní zo spoločného obydlia zo dňa 16. 2. 2023. V tejto súvislosti uviedol, že k vydaniu plynovej pištole došlo pred vykázaním zo spoločného obydlia a rešpektoval výzvu vyšetrovateľa ORPZ Zvolena vydať kľúče od spoločného obydlia. Tvrdenia žalobkyne nie sú pravdivé, sú klamlivé a účelové. 24. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa , , a bez nariadenia pojednávania podľa (a contrario) uznesenie okresného súdu podľa , potvrdil ako vecne správne vo výrokoch I. a II. uznesenie vo výroku III. zrušil ako nadbytočné.. 25. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 26. Odvolací súd preskúmal vec na základe podaného odvolania žalovaného a dospel k záveru, že jeho odvolanie nie je dôvodné, pričom odvolací súd neakceptoval jeho argumenty, ktoré smerovali predovšetkým vo vzťahu k rozhodovaniu vo veci samej, resp. uvádzal skutočnosti, ktoré sú predmetom dokazovania v konaní o rozvod manželstva strán sporu. Odvolací súd stotožniac sa so závermi súdu prvej inštancie odvolaním napadnuté uznesenie potvrdil ako vecne správne. 27. Predovšetkým odvolací súd zdôrazňuje, že v rozhodovanom prípade ide o spor vyvolaný špecifickými podmienkami, ktoré majú zrejme svoj pôvod aj v tom, že manželom sa narodilo postihnuté dieťa, ktoré vyžalovalo a vyžaduje mimoriadnu starostlivosť. Túto prestala žalobkyňa zvládať vzhľadom aj na svoj vek, dcéru umiestnila do DSS, s čím žalovaný nesúhlasil. Nijako však v odvolaní neuviedol, ako pomáhal v starostlivosti o dieťa, prečo nesúhlasil s jeho umiestnením a ako mienil zabezpečiť starostlivosť o svoju dcéru. Je zjavné, že vzťahy medzi stranami sporu sú vážne narušené, čo vyplýva aj z tvrdení a argumentov tak žalobkyne aj žalovaného. Je nepochybné, že dané životné prostredie malo negatívny dopad aj na dcéru. 28. Žalobkyňa poukázala na agresivitu žalovaného, vyhrážky, ktoré on popiera, práve naopak, poukazuje na hysterické chovanie žalobkyne, žiarlivosť. Vzhľadom na tvrdenia žalobkyne ide o vážne obvinenia, ktoré nemôžu zostať súdom nepovšimnuté a ktoré súd aj správne vyhodnotil. Predovšetkým treba zdôrazniť, že v danom prípade ide o závažné tvrdenia v súvislosti s hrozbou domáceho násilia ako aj týrania. Aj odvolací súd je toho názoru, že žalobkyni je potrebné poskytnúť preventívnu ochranu. Ide síce o tvrdenie proti tvrdeniu, žalovaný popiera, že by dochádzalo k správaniu, ktoré popisuje žalobkyňa, avšak ani z jeho vyjadrení nemožno jednoznačne vylúčiť, že správanie, ktoré popisuje žalobkyňa, nie je skutočné, nehrozí. Žalobkyňa svoje tvrdenia potvrdila aj listinnými dôkazmi, ktoré nemožno zľahčovať a ich význam považovať za bezvýznamný. Domáce násilie je pre mnohé obete, spravidla ženy, traumatickou skúsenosťou, ktorá zásadným spôsobom ovplyvňuje ich život. Týrané ženy a iné obete domáceho násilia sa často veľmi dlhý čas snažia situáciu zvládať samy. Políciu sa odhodlajú privolať až vtedy, keď sa násilie vystupňuje a majú nezvládnuteľný strach o seba i deti. Domáce násilie je spôsob, akým násilná osoba udržiava kontrolu nad obeťou a je charakteristické určitými vzorcami správania a cyklom násilia. Cieľom používania násilia je obeť zastrašiť, ponížiť, manipulovať, urobiť závislou a neschopnou samostatného rozhodovania a konania, pričom dochádza k fyzickým zraneniam a psychickej ujme, niekedy vyústi v zabitie alebo vraždu. Násilie prichádza spravidla v cykloch, kedy sa striedajú fázy pokoja s fázami narastania napätia vedúcemu k výbuchu, teda násilnému správaniu. Pri každom cykle dochádza k stupňovaniu násilia, preto hovoríme aj o špirále násilia. Prostredníctvom týrania a hrozby týrania násilník ovláda životy obetí a tak neustále zmenšuje ich priestor pre samostatné myslenie a konanie. Čím dlhšie trvá domáce násilie, o to väčšie následky násilie zanecháva na psychike. Tiež prijímanie uvedomovanie si obete, že zažíva násilie, nie je priamočiare. Je ovplyvnené najmä tým, že sa násilie odohráva v blízkom vzťahu s násilníkom, ktoré zahŕňa zdieľanie lásky, náklonnosti, intimity, sociálnych väzieb a tiež ekonomických zdrojov. Osobitne komplikovanú situáciu zažívajú ženy, ak majú s násilníkom deti. Väčšina žien zdieľa presvedčenie, že ak ochránia deti pred priamym násilím, násilník môže byť dobrým otcom a je ich úlohou umožniť mu to aj napriek hroziacemu riziku pre ich vlastné bezpečie. Rad vnútorných a vonkajších faktorov pôsobí na obeť, tak, že môže vykazovať naoko nepochopiteľné správanie napr. ospravedlňovanie násilníka, bagatelizovanie násilia či pripisovanie si

vlastného zavinenia. Treba však jednoznačne povedať, že za násilie je vždy zodpovedný ten, kto ho pácha a násilie sa nedá ničím ospravedlniť. 29. Správanie obetí domáceho násilia sa môže javiť, akoby sa pohybovali v začarovanom kruhu. Pre laika je často nepochopiteľné, prečo sa obeť nedokáže efektívne brániť alebo odísť od násilníka. Treba si však uvedomiť, že kvôli blízkemu vzťahu sa vnímanie reality zo strany obete po každom násilnom incidente spravidla koriguje len mierne. Spoločne s vnímaním skutočnosti, že blízka osoba je násilná a s obavami o vlastnú bezpečnosť, obeť môže pociťovať aj hanbu či seba obviňovanie zato, akej situácii čelí. Časté sú pocity vlastného zlyhania, neschopnosti. V spojení so strachom z násilnej osoby a s pretrvávajúcou náklonnosťou k páchateľovi alebo vedomím záväzku rodinného života obete zažívajú ambivalentné postoje k násilníkovi a násiliu a prejavujú tzv. kontraintuitívne reakcie. Neúspešné pokusy situáciu riešiť spravidla menia situáciu obete smerom k horšiemu a poškodzujú jej sebadôveru natoľko, že stráca schopnosť pomôcť si sama. Pokiaľ násilník súčasne zintenzívňuje násilie, obeť stráca aj vôľu vymaniť sa z násilia. 30. Argumentácia žalovaného, ktorý tvrdí, že žalobkyňa si vymýšľa, je tiež len v rovine tvrdenia a snaží sa zobraziť žalobkyňu v svetle klamárky, zrejme aj preto, že v prípade, že jeho chovanie je hrubé a znevažujúce, je znakom, kedy treba spozornieť. V takom prípade súd nemôže zostať k danej situácii nevšímavý a žalobkyni neposkytnúť ochranu pred možnou reálnou hrozbou. Pokiaľ je pravdivé tvrdenie žalovaného, je načas obmedzený v určitých právach, rozhodne však tieto nemožno považovať za neproporcionálne vo vzťahu k možnej hrozbe či následku. Nakoľko ide o neodkladné opatrenie, súd dokazovanie nevykonáva a nemôže v lehote 24 hodín, kedy musí rozhodnúť, ani len takto postupovať. Preto pri neodkladnom opatrení súd dokazovanie nevykonáva. Je potom logické, že súd sa v rozhodnutí vysporiada len s tvrdeniami žalobkyne uvedenými v návrhu, pretože iné tvrdenia k dispozícii nemá. Zákon takéto jednostranné tvrdenie predpokladá. Potom námietky žalovaného vo vzťahu k zmyslu a funkcii neodkladného opatrenia sú nepochopením jeho podstaty. Namieta tak inštitút procesného práva ako taký. Nie je zrejmé, že ak zo zákona vyplýva, že dokazovanie sa pri neodkladnom opatrení nevykonáva, prečo žalovaný namieta, že súd rozhodol bez dokazovania. 31. Súd skúmal predložený listinný dôkaz, potvrdenie o vykázaní, a ani odvolací súd nevidí dôvod, prečo by sa mal tento dôkaz zľahčovať, resp. bagatelizovať. Je nepochybné, že bol vykonaný daný zásah, čo nasvedčuje tomu, že nastali také okolnosti, ktoré vydanie potvrdenia odôvodnili. Pravdepodobnosť, že dôjde pri hádkach medzi manželmi k domácemu násiliu, vysoká. Nie je dôležité, že takúto možnosť žalovaný popiera. Čestné prehlásenia sú ďalšie listiny, dôkazy, ktoré môžu byť použité v konaní vo veci samej, a to pri dodržaní všetkých náležitostí pri dokazovaní, napr. aj po poučení svedkov o možnosti krivej výpovede. Čestné prehlásenia vôbec nespochybňujú tvrdenia žalobkyne, že mohlo dôjsť k popisovanému konaniu a vyhrážkam, teda psychickému týraniu žalovanej, načo žalovaný mohol domácnosť opustiť po takejto „hádke“. 32. Ak žalovaný namieta, že žalobkyňa po 20 rokoch hovorí o svojich obavách, je to úplne logické a zrejme nastal čas, kedy dospela k rozhodnutiu, že sa bude brániť a správanie žalovaného už nebude tolerovať. 33. Podstatná časť námietok žalovaného vyjadrených v replike smeruje k rozvodovému konaniu, k popisu vzájomných rozporov. Z vyjadrenia žalobkyne k odvolaniu žalovaného vyplynulo, že trestné konanie prebieha, žalobkyňa sa podrobila znaleckému dokazovaniu, ktoré potvrdzuje možnosť, že vykazuje známky týranej osoby. Okresný súd tak vo veci správne rozhodol a zároveň uložil žalobkyni podať žalobu vo veci samej. Odvolací súd zrušil výrok o trovách konania, o ktorých sa rozhodne v konaní vo veci samej. Rozhodnutie o neodkladnom opatrení má povahu rozhodnutia vo veci samej vtedy, ak samotné neodkladné opatrenie konzumuje vec samu. O takýto prípad v danej veci nejde. trovám konania odvolací súd dodáva, že keďže rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia spravidla nie je rozhodnutím, ktorým sa konanie končí, v súlade s súd o nároku na náhradu trov konania nerozhoduje. S otázkou trov konania a ich náhrady sa následne vysporiada až v rozhodnutí vo veci samej, prípadne v inom rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Výnimku predstavuje iba neodkladné opatrenie, ktoré procesne konzumuje vec samu a ktoré nie je viazané na meritórne rozhodnutie. Takýmto rozhodnutím je neodkladné opatrenie nariadené po skončení konania vo veci samej a neodkladné opatrenie nariadené pred začatím konania, ktoré nie je a nemá byť nasledované žalobou, teda pri ktorom v zmysle neuloží navrhovateľovi žalobnú povinnosť. 34. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. ( ) Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania ( ). Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci ( ). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Ak má dovolanie vady podľa a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.