Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_8Co-177-2012.pdf
PDF · 75.25 KB
Case nature
Area
Subarea
8Co/177/2012
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu WinFin, a.s., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 44 975 619, proti žalovanému F. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. X, o zaplatenie 657,23 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu v Prešove zo dňa 10.10.2012, č.k. 9C 102/2012-47, takto jednohlasne
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o povolení plnenia v splátkach a výroku o náhrade trov konania.
Žalobca n e m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania a žalovanému sa ich náhrada n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 657,23 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 777,23 eur od 06.08.2010 do 10.07.2011, zo sumy 747,23 eur od 11.07.2011 do 01.09.2011, zo sumy 717,23 eur od 02.09.2011 do 17.10.2011, zo sumy 687,23 eur od 18.10.2011 do 11.12.2011 a zo sumy 657,23 eur od 12.12.2011 do zaplatenia s tým, že súd povoľuje 30 eur mesačné splátky počnúc 01.01.2013, ktorý je povinný realizovať žalovaný vždy do 20-tého dňa, toho ktorého v mesiaci na účet žalobcu počnúc právoplatnosťou tohto rozhodnutia. O trovách konania rozhodol tak, že náhradu trov konania účastníkom nepriznáva.
V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že po vykonanom dokazovaní zistil skutkový stav, podľa ktorého účastníci konania uzavreli dňa 20.10.2008 zmluvu o obchodnom zastúpení. Zmluvu uzavrel právny predchodca žalobcu firma Winterian, a.s. Bratislava. Žalovaný v tom čase vystupoval ako obchodný zástupca tejto firmy a zároveň aj držiteľ živnostenského oprávnenia pod obchodným menom F. O.. V zmysle tejto uzavretej zmluvy žalovaný vykonával pre právneho predchodcu žalobcu činnosť smerujúcu k získavaniu záujemcov o uzavretie rôznych finančných produktov. Vzhľadom k tomu, že v prípade žalovaného došlo ku stornovaniu viacerých ním sprostredkovaných zmlúv, zanikol žalovanému nárok na províziu, ktorá mu z týchto zmlúv bola vyplatená. Dňa 15.02.2010 právny predchodca žalobcu odstúpil od zmluvy o obchodnom zastúpení, ktorú uzavrel so žalovaným a v súlade s čl. 5. bodu 3/ produktového a provízneho plánu žiadal v lehote 10 dní od ukončenia zmluvného vzťahu uhradiť žalobcovi svoje záväzky v sume 777,23 eur. Keďže žalovaný uhrádzal po 30 eur mesačne v prospech žalobcu splátky na tomto dlhu, tieto žalobca započítal a uplatnil nárok na zaplatenie zvyšku dlhu. Ako vyplynulo z prehľadu výplat provízie a uzavretých zmlúv, došlo k vyplateniu provízie 777,23 eur v prospech žalovaného za životné poistenia v piatich prípadoch.
Súd vec právne posúdil podľa ustanovenia § 662 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka a dospel k nasledovným záverom.
Z vykonaného dokazovania pre súd vyplynulo, že skutočne došlo ku poskytovaniu finančných služieb žalovaným, kde viaceré zmluvy boli zo strany klientov stornované. Tým, že došlo k stornu týchto zmlúv, ale provízia už bola vyplatená, z čl. 5. bodu 3/produktového a provízneho plánu je povinný takto obchodný zástupca vrátiť v lehote 10 dní vyplatené provízie zo zmlúv, ktoré vlastne boli stornované. Žalobca, resp. ešte jeho právny predchodca, vyzval žalovaného na vrátenie, čo vlastne žalovaný ani nepopieral. Poukázal na to, že sa ocitol v zlej osobnej i finančnej situácii a preto prispieval len takými sumami, ako bolo v jeho možnostiach a schopnostiach to je po 30 eur mesačne od júla do decembra 2011. Žalobca toto aj započítal do dlhu a tak znížil svoj nárok na sumu 657,23 eur. Zároveň súd priznal žalobcovi podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka aj zákonné úroky z omeškania vo výške, ktorá zodpovedá právnym predpisom, t.j. 9% ročne.
Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia ďalej uviedol, že vzhľadom k tomu, že žalovaný pracuje na fixnú zmluvu, ktorá ale platí len do novembra 2012 a zarába 400 eur mesačne, musel zohľadniť aj jeho osobné pomery. Okrem toho, že zarobí 400 eur mesačne, platí výživné na dcéru vo výške 35 eur a na syna 40 eur mesačne. Je rozvedený a bol nútený odísť zo spoločnej domácnosti, kde žil v rodinnom dome manželkiných rodičov a toho času býva u svojej mamy. Mama je starobná dôchodkyňa, ktorej prispieva na domácnosť od 100 do 150 eur mesačne. Z toho dôvodu poukázal na to, že je schopný reálne platiť po 30 eur mesačne, keďže koncom novembra 2012 jeho pracovná zmluva končí a nevie či bude obnovená. V opačnom prípade je potom nútený hľadať si inú prácu. Prehlásil však, že v prípade, že by bol schopný uhrádzať viac ako 30 eur mesačne, tak uhradí dlh žalobcovi čo najskôr.
Súd preto zohľadnil tieto pomery u žalovaného a povolil naďalej 30 eur mesačné splátky počnúc 01.01.2013 podľa § 160 ods. 1 O. s. p.. Vychádzal z toho, že tieto splátky sú u žalovaného po odrátaní výživného a príspevku na domácnosť, v ktorej teraz býva reálne, keďže mu ostáva na živobytie 200 eur mesačne.
Z vyššie uvedených dôvodov súd pomery u žalovaného považoval za dôvody hodné osobitného zreteľa. Preto o trovách konania rozhodol podľa § 150 O. s. p., to znamená náhradu trov konania účastníkom nepriznal vychádzajúc z toho, že žalovaný nie je vlastníkom žiadneho nehnuteľného majetku, je rozvedený, býval v domácnosti rodičov manželky, z ktorej odišiel k svojej matke, kde je morálne, aby prispieval minimálnou sumou na domácnosť. Z toho dôvodu podľa názoru súdu prvého stupňa sú tu pomery také, ktoré odôvodňujú rozhodnutie podľa § 150 O. s. p..
Žalobca v podanom odvolaní proti výroku o povolení plnenia v splátkach a výroku o náhrade trov navrhol, aby odvolací súd v napadnutých výrokoch rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi istinu spolu s úrokmi z omeškania a trovami konania pozostávajúcimi zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 39 eur a trov právneho zastúpenia vo výške 235,82 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Ďalej uviedol, že žalovaný po výzve žalobcu mu uhradil z dlhu len 4 splátky po 30 eur a odvolanie proti výroku o povolení plnenia v splátkach tak odôvodňuje platobnou nedisciplinovanosťou žalovaného. Súd neuložil povinnosť splácať dlh pod stratou výhody splátok, čo by znamenalo, že žalobca by si v rámci exekučného konania mohol vymáhať od žalovaného vždy len konkrétnu nezaplatenú splátku.
Čo sa týka výroku o náhrade trov konania žalobca poukázal na to, že začatie súdneho konania a teda vznik a existenciu trov konania nevyvolal. Zo strany žalobcu nedošlo k zbytočnému uplatňovaniu svojho práva a preto rozhodnutie súdu považuje za nesprávne.
Odvolací súd preskúmal rozsudok v jeho napadnutej časti ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ustanovení § 212 O. s. p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
Podľa ustanovenia § 160 ods. 1 O. s. p., ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju plniť do 3 dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže uložiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky ma za následok zročnosť celého plnenia.
Súd prvého stupňa, ako vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia povolil plnenie v splátkach odôvodňujúc to platobnou schopnosťou žalovaného, ktorá vyplýva zo súdom zistených a preukázaných osobných pomerov.
Vo vzťahu k týmto rozhodným skutočnostiam a záverom súdu prvého stupňa, na základe ktorých súd pristúpil k povoleniu plnenia v splátkach odvolateľov podanom odvolaní nevzniesol žiadne námietky.
Ak namieta, že súd napriek tomu, že mu to zákon umožňuje, neformuloval vo výroku svojho rozhodnutia, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia túto námietku oslabuje skutočnosť, že v odvolacom petite žiada priznať plnenie do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Len samotná platobná nedisciplinovanosť žalovaného tvrdená žalobcom, či neefektívnosť splácania dlhu v splátkach, tak podľa názoru odvolacieho súdu zmenu rozhodnutia tak, ako ju navrhuje žalobca (zaplatenie do 3 dní od právoplatnosti rozsudku) neodôvodňuje.
Súd prvého stupňa v odôvodnení rozhodnutia vo vzťahu k výroku o náhrade trov konania netvrdil, že žalobcovi náhradu trov konania nepriznal z dôvodu, že zo strany žalobcu došlo k zbytočnému uplatňovaniu svojho práva na súde a vzniku a existencii trov konania zavinením žalobcu. Tieto tvrdenia žalobcu v podanom odvolaní nemajú vzťah k dôvodom, pre ktoré súd aplikoval ustanovenie § 150 O. s. p..
Za právne významné súd prvého stupňa považoval výlučne majetkové, sociálne, osobné a zárobkové pomery žalovaného. Vo vzťahu k týmto dôvodom žalobca v odvolaní neuplatnil žiadne námietky.
Na základe uvedeného odvolací súd v súlade s ustanovením § 219 ods. 1 a 2 O. s. p. potvrdil rozsudok vo výroku o povolení plnenia v splátkach a výroku o náhrade trov konania.
O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v súlade s ustanovením § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s ustanovením § 142 ods. 1 O. s. p.. V odvolacom koní neúspešný žalobca nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a žalovanému sa ich náhrada nepriznáva, keďže o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh (§ 151 ods. 1 O. s. p.).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.