Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/189/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Malíkovej a členov senátu JUDr. Romana Tichého a JUDr. Adriany Gallovej v právnej veci navrhovateľa U. D., nar. X. X.. XXXX, bytom H. XXX/XX, I., proti odporkyni W. D., nar. XX. X. XXXX, bytom I. XX, v konaní o zníženie výživného na plnoleté dieťa, o odvolaní odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Martin č. k. -31 zo dňa 31. 5. 2013, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu m e n í tak, že navrhovateľ j e p o v i n n ý platiť na výživu odporkyne znížené výživné vo výške 140,- eur mesačne počnúc od 1. 5. 2013 vždy do 20-teho dňa toho-ktorého mesiaca vopred k rukám odporkyne.

Tým s a m e n í rozsudok Okresného súdu Martin sp. zn. zo dňa 10. 11. 2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. z 22. 3. 2011.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil navrhovateľovi povinnosť s účinnosťou od 1. 5. 2013 prispievať na výživu odporkyne zníženým výživným v sume 110,- eur mesačne, zročným vždy do 20- teho dňa v mesiaci vopred na nasledujúci mesiac k rukám odporkyne. Tým zmenil rozsudok Okresného súdu Martin sp. zn. zo dňa 10. 11. 2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. z 22. 3. 2011. Navrhovateľovi súd náhradu trov konania nepriznal.

Z dôvodov rozsudku vyplýva, že podľa presvedčenia súdu boli splnené podmienky, ktoré predpokladá ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine. V tomto prípade sa čiastočne zmenili pomery na strane oprávnenej

- odporkyne, ktorá dosiahla plnoletosť, je staršia a z tohto dôvodu oproti času, keď bola maloletá a naposledy sa upravovala vyživovacia povinnosť vo vzťahu k nej, sú jej potreby adekvátne potrebám mladej plnoletej ženy. Na druhej strane sa ale podstatným spôsobom zmenili pomery na strane povinného - navrhovateľa. Predovšetkým stratil príjem z pracovného pomeru, keď s ním zamestnávateľ z organizačných dôvodov ukončil pracovný pomer k 30. 11. 2012 a odvtedy je navrhovateľ zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie a jeho jediným príjmom je príjem dávok nemocenského vo vyššie uvedenej výške. Od poslednej úpravy výživného podľa presvedčenia súdu uplynul čas takmer dvoch rokov, a preto už podľa presvedčenia súdu nemožno prihliadať na skutočnosť, že navrhovateľ v roku 2008 získal vyššiu sumu peňazí predajom rodinného domu, ktorú sumu vo výške 800.000,- Sk použil na svoju potrebu. Už v tomto čase mal navrhovateľ pomerne nízky príjem a je pochopiteľné, že si prilepšoval z kúpnej ceny, ktorú utŕžil. Navrhovateľ nemá zabezpečené vlastné bývanie na základe

právneho vzťahu k bytu alebo rodinnému domu, ktorý užíva. Teda býva v rodinnom dome svojej družky na základe jej súhlasu. Je pochopiteľné, že navrhovateľ vynaložením istých súm peňazí v minulosti sa podieľal aj na vyšších nákladoch, spojených s údržbou rodinného domu, v ktorom býva. Dnes ale možno navrhovateľovi uveriť, že úspory, ktoré mal, minul a jeho jediným príjmom sú nemocenské dávky. Súd v priebehu konania pripustil zmenu žaloby tak, aby súd zaviazal navrhovateľa prispievať s účinnosťou od 1. 5. 2013 na výživu odporkyne zníženým výživným v sume 110,-eur mesačne, čo s prihliadnutím na jeho príjem predstavuje takmer polovicu momentálneho príjmu. Súd sa s touto sumou, viazaný zmeneným návrhom, stotožnil a dospel rovnako k presvedčeniu, že je to maximálna suma, ktorou je navrhovateľ v súčasnosti vzhľadom na svoj nízky príjem schopný prispievať na výživu odporkyne. Je pochopiteľné, že voči odporkyni má vyživovaciu povinnosť aj matka, ktorej príjem z invalidného dôchodku je ešte nižší ako momentálny príjem navrhovateľa. Matka odporkyne svoju vyživovaciu povinnosť plní predovšetkým úhradou nákladov v domácnosti, v ktorej žije s odporkyňou a starostlivosťou o túto domácnosť. Nemožno však súhlasiť s tvrdeniami odporkyne, že jej matka je nútená hradiť všetky výdavky v tejto domácnosti, pretože z dokazovania vyplynulo, že mimo odporkyne v domácnosti odporkyne žijú ďalšie tri osoby. Je zrejmé, že výživné vo výške 110,- eur mesačne na výživu odporkyne nepostačuje, avšak s prihliadnutím na možnosti a schopnosti navrhovateľa, jeho nezamestnanosť, zlý zdravotný stav, ktorý je vyjadrený stále trvajúcou práceneschopnosťou, neumožňujú navrhovateľovi, aby sa vo vyššom rozsahu podieľal na výžive odporkyne. O trovách konania súd rozhodol v zmysle

Voči citovanému rozsudku v zákonnej lehote podala odvolanie odporkyňa. Má zato, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci. Podľa odporkyne zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že navrhovateľ svojím ekonomickým správaním sám v značnej miere ukracuje svoj majetok, ktorý investoval do cudzej veci (nákup plynového kotla, maľovanie rodinného domu) - do nehnuteľnosti tretej osoby, ktorá mu za poskytnuté plnenie nie je ničím viazaná a jedná sa o jej obohatenie a stratu majetku na strane navrhovateľa. Poukazuje aj na to, že nehnuteľnosť, ku ktorej nemá navrhovateľ žiadny právny vzťah, je zaťažená záložným právom v prospech banky a v prípade nesplnenia zmluvných podmienok môže byť predmetom dobrovoľnej dražby. Navrhovateľ poskytol finančné prostriedky v celkovej výške cca 70.000,- Sk na kúpu vozidla, ktoré bolo I. C. predané, pričom navrhovateľ z uvedenej sumy mohol riadne platiť bežné výživné vo výške 210,- eur mesačne v prospech odporkyne viac ako 12 mesiacov. Poistné navrhovateľa vo výške 25,89 eur a poplatky za telefón vo výške cca 22,94 eur, ktoré uhrádza družka navrhovateľa zo svojho účtu, považuje odporkyňa za nepeňažný príjem navrhovateľa, nakoľko reálne uvedené sumy za neho uhrádza tretia osoba. Poukazuje na to, že nijako nebola preverená skutočnosť, že v spoločnej domácnosti navrhovateľ býva iba so svojou družkou. Súd v odôvodnení uvádza, že navrhovateľ dokázal minúť od roku 2008 sumu 800.000,- Sk s odôvodnením, že si prilepšoval k nízkemu príjmu zo zamestnania. Podľa uvedeného by si navrhovateľ mesačne prilepšoval k nízkemu príjmu cca 442,- eur. Namieta, že súd nevykonal preverenie stavov účtov navrhovateľa a jeho družky, nakoľko predpokladá, že po predaji rodinného domu boli finančné prostriedky uložené na jej účet. Poukazuje na to, že navrhovateľ si riadne neplnil svoju vyživovaciu povinnosť a bola nútená podať návrh na vykonanie exekúcie. Na základe uvedeného žiada napadnutý rozsudok zrušiť v celom rozsahu a ponechať povinnosť platiť výživné v zmysle predchádzajúcej úpravy.

Navrhovateľ vo vyjadrení s tvrdeniami odporkyne nesúhlasí. Už v konaní vedenom pred Okresným súdom Martin pod sp. zn. navrhovateľka poukázala na predaj nehnuteľností, a to tak na predaj polovice k celku rodinného domu súp. č. XX, kat. územie I., ktorý bol zrealizovaný v roku 2008, ako aj na predaj 1-izbového bytu v osobnom vlastníctve v U. U., ku ktorého odpredaju došlo v roku 2003. V dôsledku týchto okolností došlo v konaní k uzavretiu rodičovskej dohody, kedy sa s navrhovateľkou dohodol na požadovanej výške výživného, a to v sume 120,- eur mesačne počnúc od 1. 3. 2009. Už Krajský súd v Žiline zohľadnil predaj rodinného za sumu 800.000,- Sk v roku 2008 a tiež predaj bytu v roku 2004 a 2005 a vzhľadom na tieto príjmy ho zaviazal prispievať na výživu vtedy ešte maloletej odporkyne výživným v sume 210,- eur. Túto povinnosť si plnil až do doby, kým neprišiel o prácu, a teda o svoj jediný príjem. Poukazuje na to, že je práceneschopný, trpí viacerými chronickými ochoreniami a pre jeho vek a pretrvávajúce zdravotné problémy sa mu nedarí získať akúkoľvek prácu a je odkázaný na finančnú a fyzickú pomoc jeho družky. Nie je vlastníkom žiadnych nehnuteľností a jeho bytové potreby sú uspokojené tak, že žije u svojej družky v I.. K predaju nehnuteľností, ktorých bol spoluvlastníkom, resp. vlastníkom, bol prinútený aj nepriaznivou finančnou situáciou, nakoľko musel vyplatiť veriteľov, ktorí mu požičali napr. na zabezpečenie plynofikácie rodinného domu, na vysporiadanie pozemku pri rodinnom dome, finančnú úhradu Poľnohospodárskemu družstvu Priatelia národov so sídlom v Mošovciach za

odkúpenie bytu do osobného vlastníctva, rovnako aj finančnú úhradu ako doplatok za plyn pri odkúpení bytu do osobného vlastníctva (na faktúru č. 28/99 Q. N. sumu 25.869,- Sk, na faktúru č. 320097 na čiastku 12.808,- Sk za plynárenské práce, za odkúpenie bytu do osobného vlastníctva 18.314,- Sk, 1.757,- Sk - odkúpenie pozemku). Rovnako bolo voči nemu vedené exekučné konanie (Ex 230/2002 pre čiastku 28.186,70 Sk). Z predaja rodinného domu bol povinný svojmu bratovi C. D. v zmysle poslednej vôle jeho matky vyplatiť čiastku 13.300,- eur, čo urobil 20. 5. 2010. Tvrdenie navrhovateľky, že sám uhradil nákup plynového kotla a maľovanie rodinného domu v I., sa nezakladá na pravde. Na týchto nákladoch sa podieľali s pani C., pričom poukazuje na to, že nie je mu účtované a ani neplatí nájomné. Jeho priateľka, pani C., mu k domu zriadila vecné bremeno a právo doživotného bývania. Čo sa týka kúpy auta, ktoré bolo zakúpené ešte v roku 2008 za sumu 70.000,- Sk a na ktoré odporkyňa, resp. jej matka takisto opakovane poukazujú, jednalo sa o ojazdené motorové vozidlo. Z praktických dôvodov bolo napísané na meno družky, pretože nie je držiteľom vodičského oprávnenia. V roku 2010 ho však z dôvodu nerentabilnosti, nakoľko bolo nepojazdné a finančné prostriedky, ktoré bolo potrebné vynaložiť na jeho opravu, boli neprimerane vysoké, predal za 150,- eur. Rovnako sa nezakladá na pravde ani tvrdenie odporkyne, že v dome v I. bývajú okrem jeho a jeho priateľky aj iné osoby. Už výživné vo výške 110,- eur ho neúmerne zaťaží a bude odkázaný na pomoc priateľky. Napadnutý rozsudok žiada potvrdiť.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok na základe podaného odvolania v rozsahu danom ust. a bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ) napadnutý rozsudok postupom v zmysle ust. zmenil v zmysle ust.

Odvolanie odporkyne krajský súd považuje za čiastočne dôvodné.

Okresný súd v dostatočnom rozsahu a správne zistil skutkový stav veci, s ktorým sa krajský súd stotožňuje a z takto zisteného skutkového stavu veci prvostupňovým súdom vychádza pri svojom rozhodnutí.

Odporkyňa, ako aj navrhovateľ uvádzajú v odvolacom konaní (v odvolaní a vyjadrení) nové skutočnosti a navrhujú nové dôkazy, ktoré v prvostupňovom konaní neboli prednesené, resp. navrhnuté.V danom prípade ide o rozhodovanie o výživnom na plnoleté dieťa. Ide o sporové konanie, ktoré sa spravuje zásadami uvedenými v ust. , ,

Účastníci boli v prvostupňovom konaní poučení, že všetky dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliada.

Odporkyňa sa domáha vykonania dôkazov, ktoré v prvostupňovom konaní nenavrhla - zisťovanie okruhu osôb bývajúcich v spoločnej domácnosti s navrhovateľom, zisťovanie stavu účtu navrhovateľa a jeho družky. V danom prípade nie sú splnené podmienky vyplývajúce z ust. , a preto takéto dôkazy nie je prípustné vykonať.

To isté platí o nových tvrdeniach navrhovateľa, ktoré sa objavili v jeho vyjadrení - o úhradách jeho skorších dlhov z peňažných prostriedkov získaných za odpredaj nehnuteľností a výplaty bratovi na základe poslednej vôle poručiteľky, na ktoré odvolací súd neprihliada.

Z uvedených dôvodov preto odvolací súd vychádza zo správne zisteného skutkového stavu prvostupňovým súdom.

Krajský súd sa však nestotožnil s právnym posúdením veci, pokiaľ ide o výšku stanoveného zníženého výživného tak, ako to učinil prvostupňový súd.

Je nepochybné a v tom sa možno s prvostupňovým súdom stotožniť, že na strane účastníkov konania došlo k podstatnej zmene pomerov, a to ako na strane navrhovateľa - strata príjmu zo zamestnania, keď jediným jeho pravidelne opakujúcim sa príjmom sú nemocenské dávky, tak na strane odporkyne, ktorej potreby sa od posledného rozhodovania zvýšili z dôvodu vyššieho veku, ako aj rastu životných nákladov. Hoci práve zmena pomerov na strane odporkyne by sa, nebyť finančnej situácie na strane navrhovateľa, prejavila zvýšením výživného, na strane navrhovateľa, vznikla nepriaznivá sociálna situácia spočívajúca v strate stáleho zamestnania a práceneschopnosti, ktorá sa musí prejaviť znížením výživného.

Okresný súd správne poukázal na to, že vyživovaciu povinnosť k odporkyni má aj jej matka, ktorej finančné pomery sú však ešte nepriaznivejšie ako finančné pomery navrhovateľa a vyživovaciu povinnosť, ktorú je schopná si plniť, si plní už zabezpečovaním úhrady nákladov na bývanie a spoločnú domácnosť s odporkyňou.

Vychádzajúc len z preukázaných súčasných príjmov odporcu, rozhodnutie prvostupňového súdu, keď výživné znížil na sumu 110,- eur mesačne, by obstálo.

Prvostupňový súd však, pokiaľ ide o právne posúdenie zistených skutočností, nevyhodnotil dostatočne celkový majetkový status navrhovateľa a najmä jeho ekonomické správanie v dlhšom časovom období vo vzťahu k získaniu príležitostného príjmu značnej hodnoty vo výške 800.000,- Sk za predaj rodinného domu.

Vychádzajúc z preukázaných skutočností, ako aj zo záverov predchádzajúcich súdnych konaní vyplývajúcich z vykonaných dôkazov - najmä rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. , z príjmových pomerov navrhovateľa zistených nielen v súčasnom štádiu konania, ale aj v predchádzajúcom konaní vedenom Okresným súdom Martin sp. zn. , už aj pred stratou zamestnania navrhovateľ dosahoval nižší príjem vo výške cca 400,- až 500,- eur mesačne. Z uvedeného súd vyvodil, že je dôvodné uveriť tvrdeniu navrhovateľa, že sumu získanú z predaja rodinného domu minul na prilepšovanie si k jeho reálnemu príjmu.

Pre navrhovateľa, ktorý má vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu a dosahuje zároveň taký príjem zo zamestnania, ktorý mu prakticky nedovoľuje tvorbu úspor, získanie majetkového prospechu vo výške 800.000,- Sk predstavuje značnú majetkovú hodnotu, preto je od navrhovateľa spravodlivé požadovať, aby pri existencii vyživovacej povinnosti k dieťaťu pamätal aj na vyživovaciu povinnosť do budúcna, ako aj na nepredvídané životné situácie, akými sú aj strata zamestnania. Navrhovateľ už v minulosti, ako to vyplýva z predchádzajúcich rozhodnutí súdov, napriek získaniu značnej majetkovej hodnoty neprejavil ochotu správať sa tak, aby sa na tomto mimoriadnom príjme podieľala aj jeho dcéra. Navrhovateľ sa správal z ekonomického hľadiska nezodpovedne, keď takúto mimoriadnu finančnú sumu použil na svoju aktuálnu životnú úroveň bez toho, aby si zabezpečil aspoň čiastočný zdroj úspor na preklenutie nepriaznivých životných situácií, a to najmä s poukazom na vyživovaciu povinnosť, ktorá vyžaduje do rodiča zodpovednejšie ekonomické správanie ako v prípade iného subjektu, ktorý takúto povinnosť nemá. Navrhovateľ sa nezodpovedným správaním zbavil v krátkom čase značného majetku, ktorý v súčasnosti mohol použiť na dofinancovanie výživného, na ktoré je odporkyňa odkázaná.

Takéto nezodpovedné správanie sa navrhovateľa nemôže byť na úkor odporkyne, ktorá sa v súčasnosti celodennou formou štúdia pripravuje na budúce povolanie a nemá možnosť sama si zabezpečiť zdroj príjmov. Takáto požiadavka je na navrhovateľa kladená o to viac, že matka odporkyne je dlhodobo invalidná a z jej strany nebolo možné predpokladať prípadné suplovanie potrieb odporkyne za navrhovateľa pre prípad výpadku príjmu navrhovateľa.

Z uvedených dôvodov okresný súd nesprávne vyhodnotil výšku zníženého výživného, ktoré je navrhovateľ povinný platiť odporkyni s prihliadnutím aj na majetok, ktorého sa nezodpovedným ekonomickým správaním v krátkom čase zbavil. Vzhľadom na uvedené, vychádzajúc z potrieb

odporkyne s prihliadnutím tiež na okolnosti strany matky odporkyne, krajský súd za výživné zodpovedajúce možnostiam a schopnostiam povinného považuje výživné vo výške 140,- eur mesačne.

Z uvedených dôvodov napadnutý rozsudok zmenil tak, ako je to uvedené vo výroku rozsudku.

Výrok o trovách konania sa opiera o ust. Odporkyňa bola v odvolacom konaní úspešná, trovy odvolacieho konania jej však nevznikli, preto jej krajský súd ich náhradu nepriznal.

Tento rozsudok prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok prípustný nie je.