Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_9Cb-26-2023.pdf
PDF · 89.89 KB
Case nature
Subarea
9Cb/26/2023
Uznesenie
Okresný súd Levice v spore žalobcu: Direct Parcel Distribution SK s.r.o., IČO: 35 834 498, Technická 7, 821 04 Bratislava - Ružinov, zast.: IN FORO - AYRUMYAN advokátska kancelária s. r. o., Uhrova 4, 831 01 Bratislava - mestská časť Nové Mesto, proti žalovanému: C. S., nar. XX.XX.XXXX, Ul. I.. G. XXXX/ X, XXX XX W., o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamieta.
II. Žalovanému sa voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia doručeným súdu dňa 23.05.2023 domáhal vydania súdneho rozhodnutia, ktorým by súd zriadil záložné právo k nehnuteľnostiam evidovaných na listoch vlastníctva, vedených pre okres: W., obec: W., katastrálne územie: W. nasledovne: LV č. XXXX, parc. reg. „C“ 994, výmera 435 m2, záhrada, parc. reg. „C“ 995/1, výmera 276 m2, zastavaná plocha a nádvorie, parc. reg. „C“ 995/2, výmera 165 m2, zastavaná plocha a nádvorie, rodinný dom so súpisným číslom XXXX, stavba postavená na pozemku s parc. č. 995/2, ktoré sú vo výlučnom vlastníctve žalovaného, spoluvlastnícky podiel 1/1, v prospech žalobcu, a to za účelom zabezpečenia jeho pohľadávky vo výške 84.425,38 EUR ako pohľadávky v konaní vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica sp. zn. 30Up/850/2023.
2. Žalobca v podanom návrhu ďalej uviedol, že dňa 19.05.2016 bola medzi žalobcom a žalovaným uzatvorená Zmluva číslo XXX-Q.-X o poskytovaní služieb (ďalej len ako „Zmluva o poskytovaní služieb“), na základe ktorej prevádzkoval žalovaný S. W., v ktorom prevádzkoval kuriérske služby v prospech žalobcu ako fyzická osoba - živnostník, a to na základe vopred zmluvne určených povinností. Žalovaný sa zaviazal, aby v mene žalobcu vykonával všetky činnosti smerujúce k vybavovaniu kuriérskych a zasielateľských služieb pre koncových zákazníkov žalobcu, a to vlastnými prostriedkami vo forme personálneho obsadenia ako aj zabezpečenia dopravných prostriedkov. Žalovaný za vykonávanie týchto činností má nárok na províziu. Taktiež bol žalovaný oprávnený preberať platby od klientov na konto žalobcu, na základe vystavených hotovostných faktúr v mene žalobcu, ako aj organizovať celodenné preberanie a dodávanie zásielok. Za tým účelom sa žalovaný zaviazal v zmysle vopred určených štandardov žalobcu pripraviť vhodne zabalené, zabezpečené palety zo zásielkami do preberajúceho vozidla a taktiež sa zaviazal na zabezpečenie odovzdávania zásielky z vozidla vo vopred určenom termíne. Ďalej sa žalovaný zaviazal okamžite vyplatiť všetky hotovostné náležitosti zinkasované v mene DPD /žalobca/ (splatné pri prevzatí, vrátenie platby, hotovostné balíky) v súvislosti s vykonávaním tejto zmluvy a konto DPD /žalobca/ najneskôr do konca pracovného dňa na uvedené konto DPD / žalobca/. Žalovaný vykonával prepravy zásielok a vykonával inkasné úkony pre žalobcu. Túto prevzatú hotovosť však nevložili na účet žalobcu, čím mu svojím konaním spôsobili schodoch na aktívach vo výške 84.425,38 eura, a to do dňa 27.04.2023. Dňa 11.05.2023 podal v rámci upomínacieho konania žalobca žalobu o zaplatenie škody vo výške 84.425,38 eura. Dňa 22.05.2023 bol vydaný Okresným súdom Banská Bystrica v upomínacom konaní sp. zn. 30Up/850/2023 platobný rozkaz, ktorý rozhodol v zmysle žaloby žalobcu. Žalobca zistil, že protistrana má dlh voči Všeobecnej zdravotnej poisťovni na splatných odvodoch vo výške 5.393,59 eura. Taktiež Finančná správa Slovenskej republiky eviduje na daňovom subjekte C. S. nedoplatky na splatných daniach vo výške 1.961,67 eura. Dňa 22.05.2023 sa žalobca z verejne prístupných zdrojov dozvedel, že žalovaný previedol svoje vlastnícke právo k nehnuteľnosti /záhrad/ evidovanej na LV č. XXX, v katastrálnom území: H. R., okres: Ž., obec: R. - R. darovacou zmluvou zo dňa 05.05.2023 na svojho brata V.. I. S., rod. S., trvale bytom: H. R. XXX, XXX XX R. - R., Slovenská republika, dátum narodenia: XX.XX.XXXX. Predmetný prevod žalovaného vlastníckeho práva nastal na základe povoleného vkladovacieho konania D. XXX/XXXX dňa 11.05.2023. Žalobca sa súčasne po preverení ďalších nehnuteľností dozvedel z verejne prístupných zdrojov, že aj nehnuteľnosti evidované v katastrálnom území: H. R., okres: Ž., obec: R. - R. evidované na LV č. XXXX sú rovnako prevedené na brata Žalovaného, t.j. V.. I. S., rod. S., trvale bytom: H. R. XXX, XXX XX R. - R., Slovenská republika, dátum narodenia: XX.XX.XXXX. Predmetný prevod žalovaného vlastníckeho práva nastal na základe povoleného vkladovacieho konania D. XXX/XXXX dňa 11.05.2023. Na základe rovnakého čísla vkladu D. XXX/XXXX je evidentné, že žalovaný rovnakým podaním previedol svoje vlastnícke právo na blízku osobu totožným podaním, ktoré bolo príslušným okresným úradom, katastrálny odbor expresne zavkladované. Kontrolou zvyšnej nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného evidovanej v katastrálnom území: W., okres: W., obec: W. je evidentné, že na predmetnej nehnuteľnosti je evidovaná plomba vyznačená na základe D. - XXXX/XXXX (Kúpna zmluva). Žalobca tak nadobudol presvedčenie, že žalovaný je v súčasnosti v nepriaznivej finančnej situácii, pričom je možné domnievať sa, že ukrátením majetkových aktív na strane žalobcu mal záujem zlepšiť svoju finančnú situáciu. Žalovaný v rozhodujúcom období, kedy vytvoril dlh vo výške 84.42538 eura, tvoril taktiež dlh voči Finančnej správe Slovenskej republiky na splatných daniach ako aj zdravotných odvodoch voči Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s.. Následne v lehote ani nie jedného pracovného týždňa darovacími zmluvami previedol svoje vlastnícke právo na viacerých nehnuteľnostiach na svojho brata a následne predáva aj svoj rodinný dom, čo nepochybne vyplýva zo stavu platného v čase podania tohto návrhu. Takéto tendenčné správanie žalovaného odôvodňuje potrebu vydania zabezpečovacieho opatrenia na zvyšný majetok žalovaného ešte pred jeho prepisom na inú osobu. Žalobca mal tiež za to, že preukázal dôvodnosť a trvanie nároku, pokiaľ ide o naliehavosť potreby dočasnej úpravy pomerov strán navrhovaným zabezpečovacím opatrením, nakoľko osvedčil dôvodnú obavu, že exekúcia bude ohrozená (prevod vlastníckeho práva, existencia zabezpečenia pohľadávok ďalších veriteľov). Z vyššie uvedených skutočností žalobca nadobudol odôvodnenú obavu o to, že nútený výkon jeho pohľadávok voči protistrane v rámci exekúcie bude ohrozený, preto pohľadávku žalobcu je nevyhnutné zabezpečiť zriadením záložného práva na posledných nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalovaného a takto poskytnúť žalobcovi jemu prináležiace právo na ochranu jeho majetkového práva vyplývajúceho z uplatňovaného nároku žalobcu.
3. Podľa § 343 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
4. Podľa § 343 ods. 2 CSP, záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.
5. Podľa § 343 ods. 3 CSP, výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.
6. Podľa § 344 CSP, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.
7. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
8. Podľa § 324 ods. 2 CSP, na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd.
9. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
10. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
11. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
12. Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
13. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
14. Podľa § 328 ods. 2 CSP, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu.
15. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
16. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
17. Záložné právo je právny inštitút, slúžiaci na zabezpečenie pohľadávky veriteľa. Právny základ pre vznik záložného práva a výkon tohto práva je upravený v ust. § 151a a nasl. Občianskeho zákonníka.
18. Podľa § 151a Občianskeho zákonníka, záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej len "záloh"), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.
19. Podľa § 151b ods. 1 Občianskeho zákonníka, záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou, schválenou dohodou dedičov o vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu, alebo zákonom.
20. Podľa § 151e ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, na vznik záložného práva sa vyžaduje jeho registrácia v Notárskom centrálnom registri záložných práv (ďalej len "register záložných práv") zriadenom podľa osobitného zákona, ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak. Záložné právo k nehnuteľnostiam, bytom a nebytovým priestorom vzniká zápisom v katastri nehnuteľností, ak osobitný zákon neustanovuje inak.
21. Súd preskúmal návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia spolu s listinnými dôkazmi, ktoré žalobca k návrhu predložil ako aj s ostatný obsah spisového materiálu a zistil, že žalobca a žalovaný dňa 19.05.2016 uzatvorili Zmluvu o poskytovaní služieb, na základe ktorej žalovaný prevádzkoval žalovaný kuriérske služby v prospech žalobcu, a to na základe vopred zmluvne určených povinností. Žalovaný svojim konaním mal spôsobil žalobcovi schodok na aktívach vo výške 84 425,38 eura a to do dňa 27.04.2023, keď nevkladal dobierečné sumy na účet žalobcu. Okresný súd Banská Bystrica vydal v predmetnej veci dňa 22.05.2023 platobný rozkaz sp. zn.: 30Up/850/2023.
22. Súd lustráciou v katastri nehnuteľností zistil, že nehnuteľnosti evidované na liste vlastníctva č. XXXX, vedený pre okres: W., obec: W., katastrálne územie: W., a to parc. reg. „C“ 994, výmera 435 m2, záhrada, parc. reg. „C“ 995/1, výmera 276 m2, zastavaná plocha a nádvorie, parc. reg. „C“ 995/2, výmera 165 m2, zastavaná plocha a nádvorie, rodinný dom so súpisným číslom XXXX, stavba postavená na pozemku s parc. č. 995/2, t. j. nehnuteľností, ktoré sú predmetom sporu, je vedený ako vlastník S. I., nar.
XX.XX.XXXX, R. - R. XXX, XXX XX H. R.Z. v spoluvlastníkom podiele 1/1 a to na základe rozhodnutia o povolení vkladu D.-XXXX/XXXX - kúpnej zmluvy zo dňa 28.04.2023 v znení jej dodatku č. 1 zo dňa 23.05.2023- vz. XXXX/XXXX.
24. Podstata zabezpečovacieho opatrenia spočíva v možnosti reálneho zabezpečenia peňažnej pohľadávky žalobcu ako potenciálneho oprávneného v exekučnom konaní. Zriadenie záložného práva je prípustné a opodstatnené vtedy, ak žalobca ako navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia tvrdí a osvedčí, že existuje právny vzťah medzi stranami, tento vyžaduje bezodkladnú úpravu, ako aj osvedčí sa dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Pre vydanie zabezpečovacieho opatrenia, ktorým sa zriaďuje záložné právo, nie je potrebná taká miera dôkaznej istoty, ako pre vydanie rozhodnutia vo veci samej. Je však potrebné, aby boli v základnej miere osvedčené skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov. Dôkazné bremeno spočíva na navrhovateľovi zabezpečovacieho opatrenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich zriadenie záložného práva posudzuje súd len podľa obsahu návrhu a k nemu pripojených listín. Zriadením záložného práva by nemalo dochádzať k zásahu do práv nad nevyhnutnú mieru. Vzhľadom na skutočnosť, že súd rozhoduje o návrhu v krátkej lehote a spravidla bez nariadenia pojednávania, bez výsluchu a bez vyjadrenia protistrany, Civilný sporový poriadok výslovne vyžaduje, aby navrhovateľ uviedol rozhodujúce skutočností, odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov, preukázal, osvedčil obavu, že exekúcia bude ohrozená. V návrhu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia musí jeho navrhovateľ opísať skutočnosti, ktoré osvedčujú dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má v konaní poskytnúť ochrana. Súd tiež musí mať osvedčené, že existuje obava z ohrozenia exekúcie a potreba neodkladnej úpravy pomerov. Zo zákonnej formulácie zabezpečovacieho opatrenia možno subsumovať základné predpoklady na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia: a) zabezpečovacie opatrenie možno zriadiť len na návrh, b) spôsobilý predmet záložného práva, ktorým môžu byť veci, práva a iné majetkové hodnoty, c) zriadenie záložného práva prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia bude zabezpečovať peňažnú pohľadávku, d) existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie.
25. Základom pre rozhodnutie o návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je vyriešenie otázky či žalovaný je alebo nie je vo veci pasívne vecne legitimovaný (ako nositeľ hmotnoprávnej povinnosti). Pod vecnou legitimáciou, či už aktívnou alebo pasívnou sa vo všeobecnosti v civilnom súdnom konaní rozumie oprávnenie alebo povinnosť účastníkov vyplývajúce z hmotného práva. V aktívnej vecnej legitimácii ide o nositeľa oprávnení, v pasívnej vecnej legitimácii ide o nositeľa povinností. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna zo sporových strán nenamieta.
26. V prejednávanej veci súd pri preskúmavaní splnenia predpokladov pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zistil, že žalobca sa domáha nariadenia zabezpečovacieho opatrenia k vyššie špecifikovaným nehnuteľnostiam voči žalovanému (C. S.), tento však v danom prípade nie je vecne pasívne legitimovaným subjektom. Na tomto mieste je však potrebné konštatovať, že žalovaný síce v čase podania návrhu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia bol vlastníkom predmetných nehnuteľností, ku ktorým sa žalobca domáhal vydania zabezpečovacieho opatrenia, avšak v priebehu konania došlo k zmene vlastníka uvedených nehnuteľností, keďže na základe kúpnej zmluvy nadobudol vlastnícke právo týmto nehnuteľnostiam I. S..
27. Za danej situácie je potrebné konštatovať, že žalobca v návrhu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia vo vzťahu k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX, kat. úz. W. síce (v tom čase) správne označil ako vlastníka týchto nehnuteľností žalovaného, avšak je nepochybné, že uvedený žalovaný v súčasnosti už nie je vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX kat. úz. W., keďže vlastníkom týchto nehnuteľností je už iný subjekt, odlišný od žalovaného. Žalobca sa tak v terajšom štádiu konania domáha vydania zabezpečovacieho opatrenia voči subjektu, ktorému nesvedčí pasívna vecná legitimácia v tomto konaní.
28. Keďže pre zabezpečovacie opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu, pričom zriadiť záložné právo je možné len na veciach dlžníka, návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je vo vzťahu k žalovanému nedôvodný, nakoľko tento už nie je vlastníkom nehnuteľností, ktoré sú predmetom sporu, preto súd návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol.
29. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
30. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP a nárok na náhradu trov konania druhej strane nepriznal, aj keď bola v konaní úspešná z dôvodu, že jej trovy konania nevznikli.
31. Na základe uvedeného a citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.