Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16C/218/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v Bratislave v konaní pred samosudkyňou JUDr. Zuzanou Doricovou v právnej veci navrhovateľa: S. Č. G. N. S., I. J. X, XXX XX G., F.: XX XXX XXX proti odporkyni: I. K.Á., narodená XX.XX.XXXX, bytom L. X, XXX XX G. v zastúpení JUDr. Ľubica Majková, Blagoevova 10, 851 04 Bratislava o určenie, že k prechodu nájmu nedošlo a o vypratanie bytu takto

rozhodol:

Súd návrh v celom rozsahu z a m i e t a.

Súd odporkyni náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom doručeným Okresnému súdu Bratislava I dňa 21.11.2012 domáhal určenia, že k prechodu nájmu bytu nájmu X-izbového bytu číslo X nachádzajúceho sa na X. poschodí domovej nehnuteľnosti na ulici L. X I. G., súpisné číslo XXX na odporkyňu nedošlo, odporkyňa nie je nájomcom predmetného bytu a zároveň sa domáhal uloženia povinnosti odporkyni predmetný byt vypratať.

Návrh navrhovateľ odôvodnil tým, že bytový dom, v ktorom sa predmetný byt nachádza je vo vlastníctve Hlavného mesta SR Bratislavy a v správe navrhovateľa, keď mu bytový dom bol zverený do správy na základe Protokolu o zverení majetku hlavného mesta SR Bratislavy č. 51/92 zo dňa 21.12.1992.

Predmetný byt č. 8 bol rozhodnutím ObNV Bratislava I o pridelení bytu č. 254-7-4124/86-Pal zo dňa 14.10.1986 pridelený S. M., narodenej XX.XX.XXXX, ktorá byt užívala so svojim manželom Z.. L. M., narodeným XX.XX.XXXX. Po smrti S. M. sa jediným užívateľom bytu stal Z.. L. M..

Odporkyňa listom zo dňa 22.03.2012 doručeným navrhovateľovi dňa 23.03.2012 požiadala o prechod práva nájmu po zosnulom nájomníkovi L.J. M. s odôvodnením, že s nebohým nájomcom žila v spoločnej domácnosti a priložila úmrtný list L. M., z ktorého vyplýva, že menovaný zomrel dňa 06.11.2011.

V evidenčnom liste zo dňa 30.06.2005 sú ako užívatelia bytu vedení Z.. L. M. a S. M., vo výpočtovom liste pre cenu nájmu za byt zo dňa 17.05.2010 je vedený ako jediný užívateľ bytu Z.. L. M. a v časti III nie je uvedená žiadna osoba, ktorá by so zomrelým bývala v byte ako člen spoločnej domácnosti.

Z evidenčného listu zo dňa 30.06.2005, ktorý bol vydaný pre 1izbový byt č. X nachádzajúci sa na tej istej adrese vyplýva, že nájomcom bytu č. X je F. K., narodená XX.XX.XXXX a ako člen spoločnej domácnosti je uvedená odporkyňa, ktorá má v byte bývať od 13.10.1999 a tak isto je vedená ako člen spoločnej domácnosti i vo výpočtovom liste platnom od 01.01.2009.

Z uvedených skutočností vyplýva, že odporkyňa nežila s pôvodným nájomcom Z.. L. M. v spoločnej domácnosti a mala zabezpečené bývanie v inom byte.

Z dôvodu, že odporkyňa nesplnila zákonné podmienky prechodu nájmu jej navrhovateľ oznámil listom č. 35619/2012/PRA/Cil zo dňa 23.08.2012, že neuznáva prechod nájmu bytu na odporkyňu a vyzval ju na vypratanie bytu. Oznámenie navrhovateľa bolo odporkyni doručené dňa 28.08.2012. Zákonné podmienky prechodu nájmu neboli splnené, keď odporkyňa neviedla s pôvodným nájomcom spoločnú domácnosť a mala zabezpečené bývanie. Splnenie zákonnej podmienky, že žiadateľ o prechod nájmu bytu nemá vlastný byt znamená, že v deň smrti nájomcu nebol vlastníkom alebo nájomcom iného bytu a ani nemal iné právo k bytu, ktoré zakladá nárok na bývanie, ktoré podľa svojej povahy slúži na trvalé uspokojovanie potreby bývania.

Navrhovateľ sa o skutočnostiach z ktorých vyvodzuje domnienku o nesplnení podmienok prechodu nájmu dozvedel dňa 23.08.2012 a teda splnil i podmienku .

Odporkyňa predmetný byt užíva bez právneho dôvodu, nakoľko k prechodu nájmu nedošlo a preto sa navrhovateľ domáhal i ochrany svojho vlastníckeho práva podľa a žiadal, aby súd uložil odporkyni i povinnosť predmetný byt vypratať.

Odporkyňa sa k návrhu navrhovateľa vyjadrila písomne a žiadala návrh v celom rozsahu ako prekludovaný zamietnuť.

Odporkyňa uviedla, že byt č. X bol pridelený jej starej matke v roku 1986. V byte bývala po svojom narodení a trávila v ňom detstvo so starou mamou, ktorá sa o ňu starala.

Byt č. X bol pridelený jej matke v roku 1999 a odporkyňa nie je nájomcom tohto bytu a jej právo byt užívať je len odvodené titulom člena domácnosti.

S nebohými nájomcami bola v príbuzenskom pomere, bola ich vnučkou.

So svojim starým otcom žila v spoločnej domácnosti viac rokov pred jeho smrťou a starala sa o neho, nakoľko bol vážne chorý a zabezpečovala chod domácnosti.

Navrhovateľ sa o požadovanom nároku - prechode nájmu bytu dozvedel už dňom 23.03.2012 a to z jej žiadosti o prechod nájmu a tak sa dozvedel i o skutočnostiach, z ktorých vyvodzuje domnienku o nesplnení podmienok prechodu nájmu. Navrhovateľ nedodržal zákonom stanovenú subjektívnu lehotu 3 mesiace, návrh bol podaný po uplynutí lehoty stanovenej v a teda platí nevyvrátiteľná domnienka, že k prechodu nájmu došlo.

Súd vo veci vykonal dokazovanie prednesmi povereného zástupcu navrhovateľa, výsluchom odporkyne, prednesmi splnomocnenej zástupkyni odporkyne, oboznámil sa s listinnými dokladmi - - čiastočný výpis z LV č. XX, Protokol č. 51/92 o zverení majetku hlavného mesta SR Bratislavy do správy mestskej časti Bratislava Staré mesto zo dňa 21.12.1992, nájomná zmluva zo dňa 08.07.2010, výpočtový list pre cenu nájmu na byt č. X platný od 01.01.2009, protokol 51/92 zo dňa 21.12.1992, príloha č. 1 - zoznam nehnuteľností , Zápis o dohode o odovzdaní bytu zo dňa 20.10.1986, žiadosť odporkyne o prechod nájmu doručená navrhovateľovi dňa 23.03.2012, úmrtný list Z.. L. M. , evidenčný list pre byt č. X platný od 01.07.2005, evidenčný list pre byt č. X platný od 01.07.2005, výpočtový list pre byt č. X platný od 01.01.2009, oznámenie navrhovateľa č. 35619/2012/PRA/Cil zo dňa 23.08.2012, osvedčenie o štátnom občianstve SR, čestné prehlásenie S. S. a Q. K. zo dňa 03.04.2012 a ostatný obsah spisu a zistil nasledovný skutkový stav.

Vlastníkom stavby - iná budova súpisné číslo XXX postavenom na parcele č. 332/4, nachádzajúcom sa na L. W.. Č.. X I. G. je Hlavné mesto SR Bratislava v podiele 1/1, ako to vyplýva z výpisu z listu vlastníctva č. 10, pre okres Bratislava I, katastrálne územie Bratislava - N. S..

Predmetná nehnuteľnosť - dom na L. W.. X I. G. bol v zmysle Protokolu č. 51/92 o zverení majetku hlavného mesta SR Bratislavy do správy Mestskej časti Bratislava - N. S. zo dňa 21.12.1992 zverený Hlavným mestom SR Bratislavy do správy Mestskej časti Bratislava N. S. bezodplatne s tým, že so

zvereným majetkom sa v zmysle všeobecne záväzných právnych predpisov zverili i súvisiace majetkové práva a záväzky.

Byt č. X bol rozhodnutím ObNV Bratislava I o pridelení bytu č. 254-7-4124/86-Pal zo dňa 14.10.1986 pridelený S. M., narodenej XX.XX.XXXX, ktorá byt užívala so svojim manželom Z.. L. M., narodeným XX.XX.XXXX.

V evidenčnom liste zo dňa 30.06.2005, platnom odo dňa 01.07.2005 sú ako užívatelia bytu číslo X, X. podlažie, L. X, G.,vedení S. M. a Z.. L. M..

Po smrti S.V. M. sa jediným užívateľom bytu stal Z.. L. M..

Vo výpočtovom liste pre cenu nájmu za byt zo dňa 17.05.2010, platnom od 01.01.2009 je vedený ako jediný užívateľ bytu Z.. L. M. s tým, že žiadna iný osoba nie je uvedená.

V evidenčnom liste zo dňa 30.06.2005, platnom od 01.07.2005 je ako užívateľ bytu číslo X, X. podlažie, L. X, Bratislava, vedená F. K., narodená XX.XX.XXXX a ako člen spoločnej domácnosti je uvedená odporkyňa, ktorá má v byte bývať od 13.10.1999.

Vo výpočtovom liste pre cenu nájmu za byt zo dňa 17.05.2010, platnom od 01.01.2009 je vedená ako jediná užívateľka bytu F. K. a ako ďalšia osoba je uvedená odporkyňa, dcéra nájomníčky.

Byt č. X nachádzajúci sa na X. poschodí domovej nehnuteľnosti na ulici L. X I. G. , súpisné číslo XXXXXX z titulu nájmu užíval pán Z.. L.Á. M., s ktorým navrhovateľ ako prenajímateľ uzavrel dňa 08.07.2010 nájomnú zmluvu.

Pán L. M. dňa 06.11.2011 zomrel.

Predmetný byt č. X po smrti nájomcu užíva odporkyňa.

Odporkyňa listom zo dňa 22.03.2012 požiadala navrhovateľa o prechod práva nájmu po zosnulom nájomníkovi L. M. s odôvodnením, že s nebohým nájomcom žila v spoločnej domácnosti a zároveň priložila úmrtný list Z.. L. M., z ktorého vyplýva, že menovaný zomrel dňa 06.11.2011.

Žiadosť o prechod práva nájmu bola doručená navrhovateľovi dňa 23.03.2012 a bolo jej pridelené evidenčné číslo 12891/2012.

Navrhovateľ listom zo dňa 23.08.2012 oznámil odporkyni, že po posúdení jej žiadosti vychádzajúc z ustanovení a listinných materiálov je toho názoru, že k prechodu nájmu 3-izbového bytu č. X po zomrelom nájomcovi Z.. L. M. na jej osobu nedošlo a to z dôvodu, že s pôvodným nájomcom nežila v spoločnej domácnosti a to ani tri roky pred jeho smrťou a ani v deň jeho smrti a z dôvodu, má zabezpečené bývanie v inom byte.

Navrhovateľ zároveň odporkyňu vyzval z dôvodu, že prechod nájmu neuznáva a odporkyňa nie je nájomcom bytu a byt užíva neoprávnene, aby do piatich dní od doručenie oznámenia byt vypratala.

Oznámenie navrhovateľa bolo odporkyni doručené dňa 28.08.2012.

Odporkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že z dôvodu, že jej matka F. K. žije od roku 2003 v zahraničí, bola ona odkázaná na starostlivosť starých rodičov, s ktorými žila v byte č. X. Starí rodičia sa o ňu starali a následne sa starala ona o nich. Po smrti starej matky S. M. sa starala o starého otca L. M.. So starým otcom žila v spoločnej domácnosti, starala sa o neho, varila, prala a žehlila a žila s ním až do jeho smrti.

Navrhovateľ ohľadne odporkyňou tvrdenej skutočnosti, že návrh na určenie, že k prechodu nájmu bytu bol podaný po zákonom stanovenej lehote a teda došlo k prekludovaniu práva navrhovateľa domáhať sa takého určenia uvádzal, že návrh bol podaný včas, nakoľko lehota od ktorej sa počíta zákonom stanovená doba tri mesiace sa počíta odo dňa, kedy navrhovateľ oznámil odporkyni, že k prechodu nájmu bytu nedošlo teda odo dňa vypracovania písomného stanoviska k žiadosti odporkyne t.j. odo dňa 23.08.2012.

Podľa ak nájomca zomrie a ak nejde o byt v spoločnom nájme manželov, stávajú sa nájomcami (spoločnými nájomcami) jeho deti, vnuci, rodičia, súrodenci, zať a nevesta, ktorí s ním žili v deň jeho smrti v spoločnej domácnosti a nemajú vlastný byt. Nájomcami (spoločnými nájomcami) sa stávajú aj tí, ktorí sa starali o spoločnú domácnosť zomretého nájomcu alebo na neho boli odkázaní výživou, ak s ním žili v spoločnej domácnosti aspoň tri roky pred jeho smrťou a nemajú vlastný byt.

Podľa ak sa prenajímateľ domnieva, že neboli splnené podmienky prechodu nájmu bytu podľa odseku 1, môže sa v lehote troch mesiacov odo dňa, keď sa o nich dozvedel, najneskôr však v lehote troch rokov odo dňa smrti nájomcu, domáhať na súde, aby určil, že k prechodu nájmu bytu nedošlo.

Podľa vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

Súd vyhodnotil vykonané dôkazy jednotlivo i v ich vzájomnej súvislosti podľa a dospel k záveru, že návrh navrhovateľa bol podaný po zákonom stanovenej lehote v zmysle a preto návrh v celom rozsahu zamietol.

Súd vychádzal pri rozhodovaní zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním -oboznámením sa s listinnými dokladmi založenými v spise, pričom prihliadol na ďalší obsah spisového materiálu ( ) a osvojil si skutkové zistenia založené na zhodnom tvrdení účastníkov ( ).

Súd mal v konaní za preukázané, že navrhovateľ má nehnuteľnosť v ktorej sa nachádza byt č. X, ktorého sa týka predmet konania v správe.

Výlučný vlastníkom nehnuteľnosti je Hlavné mesto SR Bratislavy.

Podľa Zb o majetku obcí hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava a mesto Košice zverujú časti svojho majetku do správy mestským častiam. Mestská časť môže majetok, ktorý jej bol zverený do správy, zveriť do správy správcovi, ktorého zriadila podľa osobitného predpisu.

Podľa Zb o majetku obcí správa majetku obce je súhrn oprávnení a povinností správcu alebo mestskej časti k tej časti majetku, ktorú im obec zverila do správy alebo ktorú správca nadobudol vlastnou činnosťou. Správca alebo mestská časť sú oprávnení a povinní majetok obce držať, užívať na plnenie úloh v rámci predmetu činnosti alebo v súvislosti s ním, brať z neho úžitky a nakladať s ním v súlade s týmto zákonom a so zásadami hospodárenia s majetkom obce; mestská časť tiež v súlade so štatútom mesta.

Podľa o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave mestské časti sú právnickými osobami, ktoré za podmienok ustanovených zákonom a štatútom samostatne hospodária s vlastným majetkom a s vlastnými finančnými zdrojmi, ako aj s majetkom, ktorý im bol zverený.

Podľa čl. 39 ods. 1 Štatútu Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislava pod správou majetku hlavného mesta sa rozumie oprávnenie mestských organizácii a mestských častí zverený majetok, držať, užívať, brať úžitky a nakladať s ním v súlade s týmto štatútom a osobitnými uzneseniami mestského zastupiteľstva.

Podľa čl. III protokolu č. 51/92 o zverení majetku hlavného mesta SR Bratislavy do správy mestskej časti Bratislava N. S. z 21.12.1992, majetok sa zveruje mestskej časti Bratislava N. S. bezodplatne s tým, že so zvereným majetkom sa v zmysle všeobecne záväzných právnych predpisov zverujú i súvisiace majetkové práva a záväzky.

Navrhovateľ je s poukazom na vyššie uvedené v konaní o určenie, že k prechodu nájmu k predmetnému bytu na odporkyňu nedošlo, že odporkyňa nie je nájomcom predmetného bytu a vo veci ochrany proti neoprávneným zásahom do vlastníckeho práva v zmysle , aktívne legitimovaný a má práva a povinnosti v súvislosti s predmetným bytom ako vlastník, nakoľko mu bol zverený tento majetok do správy.

Súd mal v konaní za preukázané, že nájomcom bytu č. X, nachádzajúcom sa na X. podlaží nehnuteľnosti v G., na L. X bol pán Z.. L. M., ktorý zomrel dňa 06.11.2011.

Skutočnosť, že pán Z.. L. M. bol nájomcom bytu až do svojej smrti a že zomrel dňa 06.11.2011 nebola medzi účastníkmi sporná a teda súd si s poukazom na ustanovenie osvojil skutkové zistenia založené na zhodnom tvrdení účastníkov.

Podľa citovaného ustanovenia prechodom nájmu bytu sa rozumie prechod nájmu v prípade smrti doterajšieho nájomcu na osoby uvedené v zákone. Prechod práva nájmu bytu nastáva ex lege a nevyžaduje sa žiadna dohoda medzi nájomcom, na ktorého prešlo právo zo zomretej osoby a prenajímateľom. Osoba, na ktorú zo zákona prešlo právo nájmu, vstupuje ex lege do všetkých práv a povinností spojených s nájmom bytu.

Jednou z podmienok, ktorá musí byť splnená je, že osoby uvedené v prvej skupine t.j. deti, vnuci, rodičia, súrodenci, zať a nevesta pôvodného nájomcu musia žiť v deň smrti nájomcu v spoločnej domácnosti s nájomcom a druhou podmienkou je, že tieto osoby nemajú vlastný byt. Obe zákonné podmienky musia byť splnené súčasne.

V zmysle citovaného ustanovenia prenajímateľ, ktorý sa domnieva, že neboli splnené všetky podmienky na zákonný prechod nájmu bytu musí uplatniť svoje výhrady proti prechodu nájmu v zmysle na súde v subjektívnej lehote 3 mesiacov počítanej odo dňa kedy sa dozvedel, že podmienky na prechod nájmu neboli splnené a najneskôr v objektívnej lehote troch rokov počítanej odo dňa smrti nájomcu.

Prenajímateľ, ktorý sa domnieva, že zákonné podmienky prechodu nájmu na iného neboli splnené musí podať na súde návrh na určenie, že k prechodu nájmu bytu v zmysle nedošlo.

Po uplynutí zákonom uvedených lehôt platí nevyvrátiteľná právna domnienka, že k prechodu nájmu došlo.

V konaní pred súdom osoba, ktorá o sebe tvrdí, že nájom bytu na ňu prešiel musí preukázať, že podmienky zákonného prechodu nájmu bytu splnené boli. Dôsledkom rozhodnutia súdu, že k prechodu práva nájmu nedošlo je, že osoba, ktorá sa považovala za nájomcu, z dôvodu prechodu nájmu ním nie je a byt užíva protiprávne.

Súd po vyhodnotí vykonaného dokazovania mal za preukázané, že navrhovateľ podal návrh o určenie, že k prechodu nájmu bytu na odporkyňu nedošlo po zákonom stanovenej lehote 3 mesiace odo dňa keď sa o tejto skutočnosti dozvedel.

Podľa lehota určená podľa dní začína sa dňom, ktorý nasleduje po udalosti, ktorá je rozhodujúca pre jej začiatok. Polovicou mesiaca sa rozumie pätnásť dní.

Podľa koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína. Ak nie je takýto deň v poslednom mesiaci, pripadne koniec lehoty na jeho posledný deň.

Podľa ak posledný deň lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.

Pôvodný nájomca predmetné bytu Z.. L. M. zomrel dňa 06.11.2011 a teda objektívna lehota v zmysle začala plynúť dňom 06.11.2011 a uplynie dňom 06.11.2014.

Odporkyňa podala doručila preukázateľne žiadosť o prechod nájmu navrhovateľovi dňa 23.03.2012 a subjektívna lehota 3 mesiace teda uplynula dňom 25.06.2012, nakoľko posledný deň lehoty 23.06.2012 pripadol na sobotu.

Navrhovateľ podal návrh na súd na určenie, že k prechodu nájmu nedošlo dňa 21.11.2012, teda po márnom uplynutí zákonom stanovenej lehote 3 mesiace.

Súd sa nestotožnil s tvrdením navrhovateľa, že subjektívna 3 mesačná lehota pre navrhovateľa začala plynúť dňom vypracovania písomného stanoviska k žiadosti odporkyne o prechod nájmu bytu teda odo dňa 23.08.2012.

V zmysle subjektívna 3 mesačná lehota začína plynúť odo dňa keď sa prenajímateľ dozvedel o skutočnosti, ktorá vylučuje prechod nájmu bytu na osoby v .

V konaní bolo preukázané, že žiadosť odporkyne o prechod nájmu bytu bola navrhovateľovi doručená dňa 23.03.2013 a navrhovateľ na žiadosť reagoval až podaním zo dňa 23.08.2012.

Je zrejmé, že navrhovateľ sa o skutočnosti, ktorá vylučuje prechod nájmu nedozvedel v čase keď zaujal písomné stanovisko. Navrhovateľ súdu nepreukázal a ani neuviedol kedy sa skutočne dozvedel, že podmienky k prechodu nájmu bytu na odporkyňu neboli splnené. Zotrval na tvrdení, že sa o tejto skutočnosti dozvedel pri vyhotovení písomného stanoviska.

Toto tvrdenie podľa názoru súdu neobstojí , bolo povinnosťou navrhovateľa ako prenajímateľa po doručení žiadosti o prechod nájmu bytu overiť či odporkyňa spĺňa podmienky prechodu nájmu bytu alebo nie a to práve v lehote 3 mesiacov.

Tvrdenie navrhovateľa nie je správne skoncipovanie odpovede neznamená, že to je práve tá rozhodujúca skutočnosť kedy sa prenajímateľ dozvedel o tom, že podmienky na prechod nájmu nie sú splnené.

Navrhovateľ ako prenajímateľ disponoval so všetkými listinnými dokladmi od ktorých odvodzoval nesplnenie podmienok prechodu nájmu, v konaní nepreukázal, že by vykonával v tejto súvislosti nejaké ďalšie šetrene výsledkom, ktorého by bolo práve zistenie, že odporkyňa podmienky prechodu nájmu nesplnila.

Súd sumarizáciou vyššie uvedeného dospel k záveru, že návrh navrhovateľa na určenie, že k prechodu nájmu predmetného bytu na odporkyňu nedošlo a odporkyňa nie je nájomcom bytu číslo X bol podaný po zákonom stanovenej lehote, ktorá uplynula dňa 25.06.2012 a teda súd návrh navrhovateľa ako oneskorene podaný zamietol.

Súd dokazovanie v súvislosti so splnením zákonnej podmienky pre prechod nájmu bytu a to, že odporkyňa či odporkyňa žila v deň smrti žila v spoločnej domácnosti so starým otcom - pôvodným prenajímateľom bytu a či mala zabezpečené bývanie v inom byte, nevykonával z dôvodu, že návrh navrhovateľa bol podaný po uplynutí zákonom uvedenej lehoty a teda platí ako je uvedené vyššie, nevyvrátiteľná právna domnienka, že k prechodu nájmu došlo.

Navrhovateľ podal voči odporkyni tiež návrh na ochranu proti neoprávneným zásahom do vlastníckeho práva v zmysle ustanovenia a domáhal sa voči odporkyni vypratania predmetného bytu č. X na X. podlaží nachádzajúcom sa v nehnuteľnosti na L. X I. G..

Základnou podmienkou úspechu vo veci ochrany vlastníckeho práva je preukázanie vlastníckeho práva (aktívna legitimácia).

Len preukázanie vlastníckeho práva nie je však preukázaním opodstatnenosti nároku na ochranu vlastníckeho práva. K ďalšej podmienke úspechu vo veci ochrany vlastníckeho práva je preukázanie, že ten proti komu návrh smeruje predmet vlastníckeho práva neoprávnene zadržuje respektíve užíva.

Navrhovateľ v konaní preukázal, že je aktívne legitimovaný v konaní vo veci ochrany proti neoprávneným zásahom do vlastníckeho práva v zmysle .

V konaní bolo ale nebolo s poukazom na vyššie uvedené, preukázané, že odporkyňa byt, ktorého vypratania sa navrhovateľ domáhal, užíva bez právneho dôvodu, keď súd návrh na určenie, že k prechodu nájmu predmetného bytu na odporkyňu nedošlo a odporkyňa nie je nájomcom bytu číslo X zamietol.

Z dôvodu, že v dôsledku neskoro podaného návrhu na určenie, že k prechodu nájmu bytu na odporkyňu nedošlo, platí , že k prechodu nájmu došlo a teda odporkyňa predmetný byt užíva z právneho dôvodu a preto súd návrh navrhovateľa o vypratanie predmetného bytu zamietol.

Podľa účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

O trovách konania súd rozhodol podľa , teda podľa úspešnosti v konaní ale úspešnej odporkyni náhradu trov konania nepriznal nakoľko odporkyňa si náhradu trov konania výslovne neuplatnila.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava I, písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia, alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.