Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_20Er-419-2006.pdf
PDF · 83.84 KB
Case nature
Area
Subarea
20Er/419/2006
Uznesenie
Okresný súd Žilina v exekučnom konaní vedenom pred súdnym exekútorom JUDr. Marián Janec, so sídlom Sad SNP 666/12, 010 01 Žlina, vo veci oprávneného: H. B., G..M..B.. (C. G. C. G. G. D. H.), V.: XX XXX XXX, W. XX, XXX XX H., proti povinnému: H. Ž., G..M..B.., V.: XX XXX XXX, T. X. I. XX, XXX XX Ž..
rozhodol:
I. Exekúciu z a s t a v u j e .
II. Oprávnenému u k l a d á nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 45,72 Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Dňa 29.9.2009 bol tunajšiemu súdu doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie, pretože povinný zanikol výmazom z obchodného registra.
Súd mal z obchodného registra preukázané, že na základe uznesenia Okresného súdu Žilina č. k. 5 CbR 179/2008-30 zo dňa 30.06.2009, ktorým bola obchodná spoločnosť H. Ž., G..M..B.. zrušená bez likvidácie, sa obchodná spoločnosť s obchodným menom H. Ž., G..M..B.., G. G. X. I. XX, XXX XX Ž., V.: XX XXX XXX v zmysle § 68 ods. 9 Obchodného zákonníka z obchodného registra Okresného súdu Žilina dňom 25.09.2009 VYMAZÁVA.
Podľa § 251 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“): „Na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu31) sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.“
Podľa § 19 OSP: „Spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.“
Podľa § 20a ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“): „Právnická osoba zapísaná v obchodnom registri alebo v inom zákonom určenom registri zaniká dňom výmazu z tohto registra, pokiaľ osobitné zákony neustanovujú inak.“
Z výpisu z obchodného registra je zrejmé, že povinný stratil spôsobilosť mať práva a povinnosti, t.j. odo dňa 25.9.2009 povinný neexistuje, a teda nemôže byť voči nemu vedená exekúcia.
Podľa § 103 OSP: „Kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).“
Podľa § 57 ods. 1 písm. h/ zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučného poriadku) v znení neskorších predpisov (ďalej len „EP“): „Exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.“
Podľa § 58 ods. l EP: „Exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.“
V danom prípade súd exekúciu zastavil podľa § 57 ods. l písm. h) EP. Súd bol povinný v danom prípade postupovať podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h), nakoľko ako prvotná príčina výmazu povinného bola jeho nemajetnosť, ktorá trvala už v čase prebiehajúceho exekučného konania, nie je preto možné zastaviť exekúciu s odkazom na iné ustanovenia EP. Nemajetnosť povinného vyplýva z jeho zrušenia bez likvidácie, ktorá predchádza samotnému výmazu z obchodného registra, nakoľko k takémuto kroku, teda ku zrušeniu spoločnosti bez likvidácie pristupuje súd v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka vtedy, ak obchodná spoločnosť nemá žiaden majetok, ktorý by postačoval na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora. Z daného teda vyplýva, že ako prvotná musí byť braná do úvahy príčina výmazu, a to nemajetnosť spoločnosti a následne z nej vyvodiť dôvod zastavenia exekúcie, teda taký dôvod, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie a je teda potrebné postupovať v zmysle ustanovení § 57 ods. 1 písm. h).
Podobný názor vyslovil i Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 4MCdo 14/2006 zo dňa 29.03.2007, v ktorom okrem iného konštatoval aj, že „... Súd zistil, že povinný bol 12.4.2005 vymazaný z obchodného registra ex offo na základe uznesenia Krajského súdu v Košiciach sp. zn.4K 180/01 z 21.2.2005 z dôvodu zamietnutia návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok povinného pre nedostatok majetku dlžníka. V takom prípade dôvodom na zastavenie exekúcie bola skutočnosť, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. h) EP) a nie existencia iného dôvodu, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať (§ 57 ods. 1 písm. g) EP), ako to nesprávne ustálil okresný súd...“
Súd podľa vyššie citovaného zákonného ustanovenia exekúciu zastavil.
Podľa § 200 ods. 2 EP: „Ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.“
Podľa § 203 ods. 2 EP veta prvá: „Ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.“
O náhrade trov exekúcie súd rozhodol podľa § 200 ods. 2 EP, pričom v zmysle § 203 ods. 2 EP k náhrade týchto trov zaviazal oprávneného z dôvodu nemajetnosti povinného.
Súdny exekútor si vyčíslil náhradu trov exekúcie vo výške 98,04 eur.
Podľa vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v platnom znení(ďalej len „vyhláška“), súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu trov potrebných na účelne vymáhanie nároku spolu vo výške 45,72 eur, ktoré pozostávajú z:
1/ odmeny exekútora vo výške 23,24 eur, z toho:
a/ 13,28 eur za úkony v trvaní celkovo 1 hodina a 55 minút (§ 14 vyhlášky - základná hodinová sadzba 6,64 eur za každú aj začatú hodinu):
· Prevzatie a preštudovanie návrhu na vykonanie exekúcie 20 min.
· Vypracovanie upovedomenia o začatí exekúcie a výzvy povinnému 30 min.
· Vypracovanie príkazu na začatie exekúcie a exekučného príkazu 30 min.
· Návrh na zmenu účastníka konania 15 min.
· Návrh na zastavenie exekúcie 20 min.
b/ 9,96 eur za 3 paušálne odmeňované úkony exekučnej činnosti (§ 15 vyhlášky - paušálna suma 3,32 eur za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti):
· Získanie poverenia na vykonanie exekúcie
· Zisťovanie majetku povinného 2x
2/ náhrady hotových výdavkov vo výške 17,83 eur (§ 22 vyhlášky):
· Náklady na doručovanie (poštovné) 17,83 eur
Súd exekútorovi priznal DPH 20 % zo sumy 23,24 eur, priznané DPH celkom vo výške 4,65 eur (§ 22 zákona č.222/2004 Z.z. o DPH).
V prípade súdnym exekútorom uplatnených „úkonov exekučnej činnosti“ označených ako založenie spisu, žiadosť o vyznačenie PPL, oznámenie pre banky, vrátenie poverenia a ukončenie spisu, tu podľa názoru exekučného súdu ide o administratívne práce v zmysle § 25 vyhlášky č. 288/1995 o odmeňovaní súdnych exekútorov, ktorých náhrada je zahrnutá v odmene súdneho exekútora.
Čo sa týka úpravy časovej špecifikácie určenej súdnym exekútorom pri jednotlivých úkonoch, t.j. úprava času potrebného na vykonanie úkonov v zmysle § 14 vyhlášky č. 288/1995, súd v danom prípade pri svojom rozhodovaní zohľadnil náročnosť, účelovosť, nevyhnutnosť ako aj opakovanosť (paušalizáciu) jednotlivých úkonov v danom exekučnom konaní, a preto trvanie času určeného v špecifikácii trov súdnym exekútorom pri jednotlivých úkonoch upravil tak ako to je vyššie uvedené.
Súd nepriznal súdnemu exekútorovi časovú odmenu za vypracovanie žiadosti o udelenie poverenia, nakoľko by išlo o duplicitné priznanie (viď priznanie paušálnej náhrady v položke 1b).
Súd nepriznal súdnemu exekútorovi paušálnu odmenu za úkony: doručovanie upovedomenia o začatí exekúcie, doručovanie príkazu na začatie exekúcie a exekučného príkazu, nakoľko z exekučného spisu Ex 237/06 má súd preukázané, že súdny exekútor doručoval tieto písomnosti prostredníctvom pošty a nie osobne, a teda mu nárok na paušálnu odmenu podľa § 15 ods. 1 vyhlášky nevznikol.
Pokiaľ ide o súdnym exekútorom uplatňovanú paušálnu odmenu za úkony podľa 15 ods. 1 vyhlášky (lustrovanie o povinnom a o jeho majetku), súd priznal súdnemu exekútorovi iba náhradu paušálnej odmeny, na ktorú mu v zmysle vyhlášky skutočne vznikol nárok, konkrétne paušálnu odmenu vo výške 6,64 eur za zisťovanie majetku povinného, kde má súd preukázané, že súdny exekútor dopytom na Okresný dopravný inšpektorát a Úrad Geodézie, kartografie a katastra) zisťoval údaje o majetku povinného. Tunajší súd totiž zastáva názor, že súdny exekútor nemá nárok na paušálnu odmenu podľa § 15 ods. 1 vyhlášky za akúkoľvek lustráciu o povinnom, resp. za akúkoľvek lustráciu jeho majetku, ale iba za tie úkony, pri ktorých súdny exekútor za účelom získania údajov o povinnom alebo o jeho
majetku dopytoval príslušné inštitúcie (Sociálna poisťovňa, dopravný inšpektorát, daňový úrad a iné). Súd zastáva názor, že ak súdny exekútor vykonal iba jednoduchú lustráciu prostredníctvom verejne prístupných databáz (obchodný register, živnostenský register, kataster nehnuteľností), ktorá trvala zanedbateľný čas (niekoľko minút), nárok na paušálnu odmenu mu za takéto úkony nevznikol.
Súd nepriznal súdnemu exekútorovi uplatnenú náhradu hotových výdavkov vo výške 1,- Euro (náklady na internet a telefón), nakoľko ich výška a účelnosť nie je preskúmateľná.
Predpokladom na priznanie hotových výdavkov nie je len ich vyčíslenie, ale aj ich preukázanie a to takým spôsobom, ktorý nevyvoláva pochybnosti ani čo do výšky, ani čo do ich dôvodnosti a účelnosti. Z obsahu predloženého exekútorského spisu EX 237/2006, však nie je možné preukázať na základe čoho súdny exekútor postupoval pri vyčísľovaní hotových výdavkov. Položku náklady na internet a telefón nie je možné priznať z dôvodu, že nie je zrejmé, ako bola určená takáto konkrétna výška. Ani z obsah spisu nie je možné ustáliť, čo bolo predmetom týchto výdavkov.
Čo sa týka ostaných trov exekúcie, súd mal za to, že tieto boli uplatnené v súlade s ustanoveniami Exekučného poriadku ako aj vyhláškou 288/1995 Z.z.
Na základe vyššie uvedených skutočností a poukázaním na citované zákonné ustanovenia súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.), t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.