Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_20Er-1159-2009.pdf
PDF · 69.66 KB
Case nature
Area
Subarea
20Er/1159/2009
Uznesenie
Okresný súd Žilina v exekučnom konaní vedenom pred súdnym exekútorom JUDr. Marián Janec so sídlom Sad SNP 666/12, 010 01 Žilina, vo veci oprávneného: Orange Slovensko, a.s., IČO: 35 697 270, Metodova 8, 821 08 Bratislava, proti povinnej: A. C., F.. XX.XX.XXXX, F. T. J. XX, XXX XX S., (W. C. XX.XX.XXXX), takto
rozhodol:
Exekúciu z a s t a v u j e .
Oprávnenému u k l a d á nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 9,70 eur v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Na základe návrhu oprávneného spísaného vo forme zápisnice dňa 19.01.2009, exekučného titulu - platobný rozkaz Okresného súdu Žilina č.k. 16Ro/196/2007-114 zo dňa 23.05.2007 a žiadosti exekútora, súd udelil poverenie na vykonanie exekúcie pod č. 5511 051020* dňa 19.05.2009.
Podaním doručeným súdu dňa 28.10.2009 súdny exekútor navrhol zastaviť exekúciu podľa § 57 ods. l písm. g/ zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „EP“), pretože povinný zomrel. Súdny exekútor si zároveň uplatnil trovy exekúcie vo výške 13,29 eur.
Podľa § 251 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len O.s.p.) - na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.
Podľa § 19 O.s.p. - spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
Podľa § 7 ods. 1 veta prvá zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len OZ) - spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením.
Podľa § 7 ods. 2 veta prvá OZ - smrťou táto spôsobilosť zanikne.
Z podnetu exekútora, návrhu oprávneného a vlastnej činnosti mal súd preukázané, že povinný zomrel dňa 05.07.2009. Z uvedeného vyplýva, že povinný stratil uvedeným dňom spôsobilosť mať práva a povinnosti, teda nemá ani spôsobilosť byť účastníkom tohto exekučného konania. Ďalej mal súd preukázané, že dedičské konanie sp. zn. 15D/690/2009 súd rozhodnutím zo dňa 01.10.2009 zastavil pre nemajetnosť. Na základe tohto rozhodnutia je zrejmé, že povinný zomrel nemajetný, a teda majetok povinného už pred jeho smrťou nepostačoval ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa § 57 ods. l písm. h/ zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (ďalej len „EP“), súd exekúciu zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa ust. § 58 ods. 1 EP - exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.
V danom prípade súd preto exekúciu zastavil podľa § 57 ods. l písm. h) EP. Súd bol povinný v danom prípade postupovať podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h), nakoľko v prípade smrti nemajetného povinného nemožno exekúciu vykonať nie preto, že povinný zomrel, ale preto, že tu nie je ani taký majetok, ktorý by postačoval na úhradu trov exekúcie. Rovnaký právny názor vyslovil aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí 6 M Cdo 11/2011 z 29. februára 2012.
Podľa § 200 ods. 2 EP, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 196 EP, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, 17bb) zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 200 ods. 1 EP, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa § 203 ods. 1 EP, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
Pri rozhodovaní o tom, kto bude platiť trovy exekúcie v prípade smrti povinného, postupoval súd s použitím ustanovenia § 203 ods. 2 EP, keďže exekúcia bola primárne zastavená kvôli nemajetnosti povinného.
Na podklade vyúčtovania trov exekútora zo dňa 27.10.2009 a predloženého exekútorského spisu č. EX 436/09 súd priznal exekútorovi náhradu trov exekúcie podľa vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v platnom znení (ďalej len „vyhláška“), spolu vo výške 9,70 eur.
Priznaná náhrada trov exekúcie pozostáva z náhrady hotových výdavkov vo výške 9,70 eur (§ 22 vyhlášky): · Poštovné 9,70 eur
Súdny exekútor si neuplatnil odmenu ani v minimálnej výške, preto mu ju súd nepriznal.
Súdny exekútor si neuplatnil DPH z poštovného, preto mu súd DPH z poštovného nepriznal.
Pri vyčíslení hotových výdavkov súd nepriznal náhradu za položku označenú ako náklady za telefón, internet - 1,00 eur, pretože súdny exekútor ju nijako nepreukázal a preto súd nemohol preskúmať jej existenciu ani výšku.
V rámci náhrady trov za poštovné výdavky, súd nepriznal poštovné do budúcnosti za žiadosť o vyznačenie právoplatnosti na zast. uznesení a za vrátenie poverenia, pretože súdny exekútor má na Okresnom súde Žilina zriadený vlastný poštový priečinok, do ktorého doručuje poštu zásadne osobne, preto je predpoklad, že ani v uvedenom prípade nevyužije na doručenie služby poštového úradu.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti a v súlade s vyhláškou č. 288/1995 Z.z. súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina. Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.), t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.