Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_30P-142-2013.pdf
PDF · 89.38 KB
Case nature
Area
Subarea
30P/142/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín, samosudkyňou JUDr. Martou Rybárovou, vo veci starostlivosti súdu o mal. deti Z., Z., nar. XX.XX.XXXX a H., nar. XX.XX.XXXX, bydliskom u matky, v konaní zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, deti rodičov: matky, M. Z., J., bydliskom Y. - G., G. XXXX/X, štátnej občianky Slovenskej republiky a otca, Z. Z., J., bydliskom K., K. Š. XXXX/X, štátneho občana Slovenskej republiky, o návrhu otca na zníženie vyživovacej povinnosti k mal. deťom takto
rozhodol:
Návrh otca na zníženie výživného sa z a m i e t a .
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Otec detí svojim návrhom podaným dňa 03.12.2012 žiadal, aby súd znížil jeho vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom Z., Z. a H., zo 100,- Eur mesačne pre každé z detí, na sumu 40,- Eur pre každé z detí, s účinnosťou od podania návrhu, t.j. od 03.12.2012. Uviedol, že dňa 07.07.2012 uzatvoril manželstvo, z ktorého sa dňa 01.08.2013 narodila J. Z.. Spolu s rodinou býva vo 4-izbovom byte, ktorý je vlastníctvom jeho manželky. Náklady na bývanie má rodina 160,- Eur mesačne, v čom je nájomné a výdavky spojené s užívaním bytu, vodné - stočné a dodávka tepla. Za elektrinu platí 35,- Eur mesačne, za plyn 5,- Eur mesačne, za internet 10,- Eur mesačne a za RTVS 4,64 Eur mesačne. Jeho manželka spláca jednu pôžičku, ktorú si otec detí vzal ešte počas manželstva s matkou detí od spoločnosti Cetelem v sume 2.000,- Eur na bežnú spotrebu so splátkami po 80,- Eur mesačne. Ďalšie výdavky má otec bežné, s potrebami rodiny a maloletej J., ktorá má 3 mesiace a jeho manželka je s ňou na materskej dovolenke. Manželka poberá materské vo výške 192,- Eur mesačne a prídavok na jedno dieťa. Otec uviedol, že od 11.09.2013 je nezamestnaný. V čase od 04/2013 až do 11.09.2013 pracoval brigádnym spôsobom v spoločnosti F. Y. N..V..Q.. I. K., pri výrobe Y., kde za obdobie 1-8/2013 zarobil spolu 175,04 Eur a jeho priemerný zárobok bol 35,- Eur mesačne netto. Pracoval podľa potrieb zamestnávateľa 2-3 hodiny denne. V decembri 2012 mal sľúbenú prácu vo Š., kde aj vycestoval, ale na pracovnom pomere sa nedohodli. Mal pracovať v H. K. W. V.. Otec potvrdil, že je vyučený N. H., ale berie akúkoľvek prácu, len aby mohol zarobiť a mohol zaplatiť výživné 200,- Eur. Finančne im pomáhajú manželkini rodičia. V súčasnosti na výživnom pre každé z detí dlh nemá. So zvýšením výživného v apríli 2012 súhlasil len preto, lebo s matkou detí sa dohodol, že táto sa vzdá príspevku na rozvedeného manžela a on bude súhlasiť s výživným pre každé z detí 100,- Eur mesačne. V súčasnosti, keď mu pribudla vyživovacia povinnosť k maloletej J., nemá finančné prostriedky na doteraz určenú výšku výživného. Otec detí potvrdil, že byt, ktorý mal s matkou detí v BSM, predal za 45.000,- Eur a peniaze z predaja bytu použil na úhradu dlhov a to sumu 600.000,- Sk na kúpu tohto bytu a 400.000,- Sk na rekonštrukciu tohto bytu plus dlhy z pôžičiek od spol. Cetelem. Z kúpnej ceny 45.000,- Eur mu nezostalo nič. Otec potvrdil, že je zdravý, pracovať by mohol v rôznych oblastiach, prácu sa pokúšal získať v zahraničí, asi 2-krát, ale pre rečovú bariéru sa mu to nepodarilo.
Matka detí s návrhom otca na zníženie výživného nesúhlasila. Uviedla, že je rozvedená a spolu s deťmi žije v 2-izbovom byte s nájomným 300,- Eur mesačne, v čom sú aj platby za energie. Ďalšie výdavky spolu vo výške 42,88 Eur platí za internet, mobilný telefón a poplatok za vedenie účtu v banke. Dlhy ani pôžičky nemá žiadne. Ďalšie výdavky má osobné a s potrebami detí. Maloletý Z. má XX,X roka, je žiakom X. ročníka ZŠ je zdravý a výdavky s ním má bežné a zvýšené výdavky má na aktivity E. Š., ktorú navštevuje. Mesačne platí 38,50 Eur E. L., 4-krát mesačne sa maloletý zúčastňuje zápasov, kde platí za každý zápas 5,- Eur. V súvislosti s E. zameraním má aj ďalšie výdavky, ktoré prichádzajú priebežne počas roka, mesačne je to asi 30,- Eur. Ďalšie výdavky má na stravu, s kúpou E. I., napr. za K. zaplatili 200,- Eur, za E. 150,- Eur, pričom sa jedná o veľmi vysoké položky, ktoré nie je schopná sama platiť. S úhradou týchto výdavkov jej pomáhal známy, u ktorého donedávna bývala a umožnil jej to, že maloletý Z. mohol začať navštevovať E. školu. Čiastočne jej pomáhal tak, že jej zabezpečil bývanie, ale tento ich vzťah v súčasnosti zanikol a matka zostala s deťmi sama. Maloletý H. má X,X roka, je žiakom X. ročníka ZŠ a výdavky s ním má matka bežné, primerané jeho veku a potrebám. Stravuje sa v školskej jedálni s poplatkom 20,47 Eur mesačne a s poplatkom 7,33 Eur mesačne za družinu. Matka poukázala, že v súčasnosti je nezamestnaná. V marci 2012 sa presťahovala z K. do Y. na popud priateľa, aby umožnila maloletému Z. študovať na hokejovej škole. Uviedla, že v súčasnosti prebieha vyporiadanie BSM, ktoré ku dnešnému dňu nie je skončené. Napriek tomu však otec detí predal byt, ktorý nadobudli počas manželstva do BSM. Byt bol vlastnícky vedený iba na otca detí, ale spoločne ho kupovali počas manželstva v roku 2006. Otec prisľúbil matke nejaké finančné vyrovnanie z predaja bytu, ale do dnešného dňa tak neurobil. Na Okresnom súde v K. je vedené konanie o vyporiadanie BSM. Poukázala, že otec detí od rozvodu ich manželstva v roku 2010 sústavne pracuje v zahraničí, napr. v Y. alebo vo Š. a preto otec má finančné prostriedky z práce v zahraničí, ale aj z predaja ich 3-izbového rekonštruovaného bytu, ktorý mali v K.. Otec má na facebooku fotky, ako pracuje v H.. Od príbuzných zo strany otca, s ktorými má matka dobré vzťahy, má informácie, že otec pracuje v zahraničí a má príjem, z ktorého môže súdom stanovené výživné platiť. Otec si tiež zakúpil s manželkou aj osobné motorové vozidlo zn. U.. Matka potvrdila, že od 01.11.2013 je vedená v zozname uchádzačov o zamestnanie. 6 rokov bola na materskej dovolenke, a preto nemá nárok na dávky a príspevky v hmotnej núdzi. Od 20.07.2012 do 01.07.2013 bola evidovaná na úrade práce ako uchádzačka o zamestnanie bez nároku na štátne dávky. 01.08.2013 sa zamestnala v spoločnosti H. a bola vyradená z evidencie uchádzačov o zamestnanie. Pracovný pomer so spoločnosťou H. mala uzatvorený na dobu určitú od 31.07.2013 do 31.10.2013. Od 01.11.2013 je opäť nezamestnaná, bez nárok na štátne dávky. V H. mala priemerný mesačný zárobok 542,38 Eur. V súčasnosti nemá žiaden príjem.
Kolízny opatrovník s poukazom na to, že zníženie výživného nie je v záujme maloletých detí, odporučil návrh otca zamietnuť.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil obsah spisu tun. súdu 30P/142/2013, odpoveď na lustráciu v Sociálnej poisťovni matky a otca detí, správy Sociálnej poisťovne
- pobočka Trenčín, správy ÚPSVaR Partizánske a ÚPSVaR Trenčín, správy o príjme otca, rodný list mal. J., listinné dôkazy o nákladoch na bývanie otca, správu o príjme matky, správu o príjme manželky otca, listinné dôkazy o pracovnom pomere matky v spoločnosti H. I..O..F.. Y., časť zápisnice z konania vedeného na Okresnom súde K. pod sp. zn. 4C/31/2012 o vyporiadanie BSM a zistil nasledovný skutkový stav.
Maloleté deti Z., Z. a H., sa narodili z manželstva, ktoré bolo rozvedené v roku 2010. Naposledy bolo o výške výživného pre každé z maloletých detí rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu K., č.k. 5P/32/2012-56, zo dňa 20.04.2012, ktorým súd schválil rodičovskú dohodu, na základe ktorej sa otec zaviazal platiť na výživu maloletému Z. sumou po 100,- Eur mesačne a maloletému H. sumou po 100,- Eur mesačne. Z odôvodnenia rozsudku vyplynulo, že otec detí bol v tom čase nezamestnaný, evidovaný ako uchádzač o zamestnanie a nepoberal dávky a príspevky v hmotnej núdzi. Býval u svojej priateľky a s deťmi mal dobrý vzťah. Matka detí bola na predĺženej materskej dovolenke, poberala rodičovský príspevok vo výške 194,70 Eur mesačne a prídavky na dve deti 45,08 Eur. Maloletý Z. mal XX rokov a bol žiakom základnej školy. Maloletý H. mal necelých X rokov a bol v domácej starostlivosti matky.
V súčasnosti má maloletý Z. XX,X roka a je žiakom X. ročníka základnej školy. Matka má s jeho potrebami výrazné výdavky, nakoľko navštevuje E. školu. Maloletý H. má X,X roka a je žiakom X. ročníka základnej školy. Výdavky s ním má matka bežné, primerané jeho veku a potrebám. Otec detí
rovnako ako pri poslednom rozhodovaní výšky výživného je nezamestnaný, nepoberá dávky a príspevky v hmotnej núdzi a nie je vedený v evidencii uchádzačov úradu práce o zamestnanie. Naposledy bol vedený v tejto evidencii na ÚPSVaR K. od 03.04.2013 do 12.09.2013, kedy bol vyradený z dôvodu vykonávania zárobkovej činnosti v členskom štáte EÚ. Predchádzajúce evidencie otca detí v zozname uchádzačov o zamestnanie boli v dobe od 16.11.2012 do 04.12.2012, kedy bol otec vyradený z dôvodu vykonávania zárobkovej činnosti v členskom štáte EÚ, od 11.04.2012 do 28.08.2012, kedy bol vyradený z dôvodu odchodu do členského štátu EÚ a v čase od 08.03.2011 do 01.09.2011, kedy bol vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie pre nespoluprácu. Matka detí bola v období od 03/2012 doposiaľ evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie na ÚPSVaR Trenčín od 19.07.2012 do 31.07.2013. V čase do 31.07.2012 poberala rodičovský príspevok, naposledy v júli 2012 vo výške 194,70 Eur a v súčasnosti poberá prídavky na dve deti vo výške 46,20 Eur mesačne. Manželka otca poberala v období od 12/2012 do 08/2013 dávky nemocenské a materské, spolu za uvedené obdobie vo výške 1.556,60 Eur. Jej priemerná mesačná dávky bola tak vo výške 172,95 Eur. Matka detí za obdobie od 08/2013 do 10/2013 mala príjem z pracovného pomeru u spoločnosti H. I..O..F.. Y. vo výške 542,38 Eur mesačne. Spoločnosť s ňou ukončila pracovný pomer v skúšobnej dobe dňa 31.10.2013 z dôvodov na strane organizácie.
Zo zápisnice Okresného súdu K. v konaní vedenom pod sp. zn. 4C/31/2012, o vyporiadanie BSM rodičov detí, ktorej kópiu súdu predložila matka detí, mal súd preukázané, že otec detí vo svojej výpovedi uviedol, že byt, ktorý mal s matkou detí v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov predal dňa 31.05.2012 P. A., za kúpnu cenu 45.000,- Eur.
Podľa § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre mal. dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
V danom prípade súd skúmal zmenu pomerov v možnostiach a schopnostiach otca plniť si svoju vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom Z. a H.. Z vykonaného dokazovania bolo súdom zistené, že otec detí bol pri poslednom rozhodovaní o zvýšení výživného maloletým deťom nezamestnaný. Nepoberal dávky ani príspevky v hmotnej núdzi a žil so svojou priateľkou. Aj v súčasnosti je otec detí podľa jeho výpovede nezamestnaný, nepoberá dávky ani príspevky v hmotnej núdzi a pracuje iba brigádnym spôsobom. Dňa 07.07.2012 so svojou priateľkou uzatvoril manželstvo a 01.08.2013 sa z tohto manželstva narodila maloletá J. Z. a pribudla mu tak ďalšia vyživovacia povinnosť. Napriek svojej nezamestnanosti otec detí pracuje brigádnym spôsobom. V konaní bolo preukázané, že otec detí bol opakovane vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie na ÚPSVaR K. a v dňoch 28.08.2012, 04.12.2012 a 12.09.2013 bol vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie z dôvodu vykonávania zárobkovej činnosti v členskom štáte EÚ. V konaní bolo tiež preukázané, že otec detí bez súhlasu matky detí predal 3-izbový byt, ktorý mal s matkou v BSM za kúpnu cenu 45.000,- Eur a podľa jeho vyjadrenia z týchto finančných prostriedkov uhradil dlhy, ktoré vznikli v čase manželstva rodičov detí. V uvedenom období si otec spolu s manželkou zakúpil aj osobné motorové vozidlo zn. U.. S prihliadnutím na vykonané dokazovanie mal súd za to, že otec detí má finančné prostriedky, z ktorých môže súdom stanovené výživné platiť naďalej v pôvodne určenej výške, nakoľko má príjem z brigádnej činnosti a zo
svojich pracovných aktivít v zahraničí, ktorý neuviedol a príjem tiež získal z predaja bytu v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. Na základe uvedeného preto súd návrh otca ako neodôvodnený zamietol.
O náhrade trov konania bolo rozhodnuté v zmysle § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., nakoľko ide o konanie, ktoré je možno začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 3 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca, súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, § 205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).