Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_2P-234-2013.pdf
PDF · 80.74 KB
Case nature
Area
Subarea
2P/234/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Michalovce, sudkyňa JUDr. Zuzana Levkušová, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti F.: Q., nar. X.X.XXXX, M., nar. XX.X.XXXX a Y., nar. X.X.XXXX, bytom u matky, v konaní všetci zastúpení kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce, deti rodičov matky R. F., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom Y. XXX a otca Y. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXX, t. č. vo U. F., v konaní o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, takto
rozhodol:
Zveruje maloletú Q. F., nar. XX. XX. XXXX, maloletého M. F., nar. XX. XX. XXXX a maloletého Y. F., nar. XX. XX. XXXX do osobnej starostlivosti matky.
Otca zaväzuje prispievať na každé jedno z maloletých detí minimálnym výživným vo výške 30 % zo sumy životného minima na jedno nezaopatrené, neplnoleté dieťa, vždy do 25-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Matka sa návrhom doručeným na tunajší súd dňa 27.8.2013 domáhala úpravy rodičovských práv a povinností k maloletým deťom F.: Q., nar. X.X.XXXX, M., nar. XX.X.XXXX a Y., nar. X.X.XXXX.
Súd vykonal dokazovanie v zmysle ust. § 102 ods.0 O.s.p. v neprítomnosti otca, výsluchom matky, kolízneho opatrovníka, oboznámením sa s listinnými dôkazmi kde bol zistený nasledujúci skutkový a právny stav.
Matka súdu uviedla, že otec maloletých detí je t.č. v E.. Otec maloletých detí jej oznámil, že si našiel novú známosť, s ktorou žije v spoločnej domácnosti a domov na Slovensko sa nemieni vrátiť. O maloleté deti nejaví záujem. Najmenšieho syna Y. otec maloletých detí doposiaľ ani nevidel. Matka navrhla zveriť deti do jej osobnej starostlivosti a otca zaviazať minimálnym výživným.
Matka maloletých detí žije v spoločnej domácnosti so svojou svokrou, spolu s maloletými deťmi. Matka poberá invalidný dôchodok vo výške 250,- EUR. Iný príjem nemá, pretože na sociálne dávky od štátu nemá nárok, pretože všetky dávky si uplatnil otec maloletých detí v E.. Y. Q., nar. X.X.XXXX chodí do ŠZŠ v Y. do nultého ročníka. Keďže rodina je hodnotená ako sociálne slabá rodina, matka uhrádza maloletej za stravu v školskej jedálni len 2,30 EUR. S ďalšími dvoma maloletými deťmi M. a Y. je matka doma, keďže sú to malé deti a vyžadujú si celodennú starostlivosť a opateru. Matka prispieva svojej svokre na živobytie časťou invalidného dôchodku. Zo zbytku peňazí nakupuje deťom plienky a stravu. V prípade, ak jej finančné prostriedky nevystačia je závislá od pomoci svojej svokry.
Kolízny opatrovník navrhol návrhu vyhovieť v celom rozsahu.
Zo správy o šetrení pomerov v rodine Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Michalovciach zo dňa 17.10.2013 vyplýva, že rodina v evidencii doposiaľ nebola. Matka s deťmi býva v malom rodinnom dome, ktorý je vo vlastníctve starej matky s otcovej strany. Stará matka Q. F., nar. XX.X.XXXX poberá vdovský dôchodok vo výške 130,- EUR. Matka s maloletými deťmi obýva jednu izbu zariadenú základným nábytkom. Hygiena bývania je na dostatočnej úrovni. V domácnosti majú maloleté deti dostatok priestoru pre ich zdravý vývin. Zdravotný stav detí je dobrý. Prekonali iba bežné ochorenia. Otec s matkou maloletých detí v súčasnosti nie je v žiadnom kontakte. Pred mesiacom matke oznámil, že na výživu maloletých detí nebude prispievať a oznámil jej, že má novú známosť. Šetrením u matky bolo zistené, že matka má vytvorené vhodné podmienky na zabezpečovanie starostlivosti o výchovu maloletých detí.
Z potvrdenia obce Y. zo dňa 11.11.2013 vyplýva, že matka maloletých detí je prihlásená k trvalému pobytu na čísle Y. XXX a v mieste trvalého bydliska nevlastní žiadnu nehnuteľnosť.
Podľa § 24 ods.3 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby a vývinové potreby a stabilitu budúceho výchovného prostredia.
Podľa § 36 ods.1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti.
Podľa ust. § 62 ods.1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým nie sú deti schopné samé sa živiť.
Podľa ust. § 62 ods.2 A. o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa ust. § 62 ods.3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa ust. § 62 ods.4 Zákona o rodine, pri určení výživného súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť o domácnosť.
Podľa ust. § 62 ods.5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností, majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa ust. § 65 ods.1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa ust. § 65 ods.2 Zákona o rodine, súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.
Podľa ust. § 75 ods.1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopností, možností, majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 76 ods.1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 132 O.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.
Súd vykonal dokazovanie v zmysle vyššie uvedených ustanovení, na základe ktorého rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Mal za to, že úprava rodičovských práv a povinností k maloletým deťom F. je v danej situácii v prospech maloletých. Šetrením neboli zistené žiadne nedostatky v starostlivosti a vo výchove na strane matky. U matky majú maloletí vytvorené všetky podmienky pre ich výchovu, starostlivosť a matka je schopná zabezpečiť ich zdravý vývoj aj do budúcna.
Pri zverení maloletých detí do starostlivosti matky súd zohľadnil aj citové väzby a vzťahy, ktoré vznikli medzi matkou a maloletými za posledné obdobie, keďže otec o maloleté deti nejaví záujem a celá starostlivosť je poskytovaná výlučne matkou.
Vzhľadom k finančnej situácii otca, súd určil výživné podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, a to v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa. Toto výživné je otec povinný plniť na každé jedno z maloletých detí bez ohľadu na svoje majetkové a finančné pomery.
Keďže deti boli zverené do osobnej starostlivosti matky, je v záujme maloletých, aby mali pravidelný kontakt s otcom, preto styk otca s maloletými súd neupravil.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach v 3. exemplároch. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny, a čoho sa odvolateľ domáha.( § 205 ods. 1 O. s. p. )
Odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť iba niektorým z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 písm. a/ až f/ O. s. p.:
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.