Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24C-81-2012.pdf
PDF · 95.69 KB
Case nature
Area
Subarea
24C/81/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou Mgr.Zuzanou Čisovskou vo veci navrhovateľa: Správa mestskej zelene v Košiciach, so sídlom v Košiciach, Rastislavova 79, IČO: 17 078 202 proti odporcovi: A. C., nar.15.5.1984, naposledy bytom Q. O., L. XX, t.č. na neznámom mieste, zastúpenému opatrovníkom: Ing.Slávka Kočanová, zamestnankyňa Okresného súdu Košice I, v konaní o zaplatenie sumy 49,12 EUR s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 23,73 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 29.5.2012 až do zaplatenia, v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
V prevyšujúcej časti, o zaplatenie sumy 25,39 EUR s príslušenstvom, ako aj o zaplatenie úrokov z omeškania zo sumy 23,73 EUR vo výške 9 % ročne od 16.3.2011 do 28.5.2012, návrh z a m i e t a.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 8.8.2011 domáhal, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 49,12 EUR spolu s 9% úrokom z omeškania ročne od 16.3.2011 až do zaplatenia. Zároveň sa domáhal aj náhrady trov konania.
Navrhovateľ návrh odôvodnil skutočnosťami, že medzi účastníkmi konania bol pracovnou zmluvou založený pracovný pomer, ktorý sa skončil dohodou na podnet odporcu dňa 15.3.2010. Odporca vyčerpal v roku 2010 dovolenku v počte 3,5 dňa, z čoho mal dva dni nárok na dovolenku za rok 2009. Počas trvania pracovného pomeru mal vykázaných 6 dní neospravedlnenej neprítomnosti v práci, konkrétne od 1.3.2010 do 5.3.2010, ako aj dňa 15.10.2010. V zmysle kolektívnej zmluvy, za každú neospravedlnene zameškanú pracovnú zmenu môže zamestnávateľ krátiť zamestnancovi dovolenku o dva dni. Navrhovateľovi vznikla škoda vo výške 23,73 EUR, ktorá predstavuje náhradu mzdy za jeden a pol dňa dovolenky, na ktorú odporcovi zanikol nárok z dôvodu neospravedlnenej neprítomnosti v práci. Navrhovateľovi tiež vznikla škoda vo výške 25,39 EUR z dôvodu, že odporca dňa 23.11.2009 podpísal dohodu o absolvovaní preventívnej lekárskej prehliadky pred nástupom do práce, kde sa v bode 5/ zaviazal, že ak po absolvovaní vstupnej lekárskej prehliadky a po vzniku pracovného pomeru skončí pracovný pomer dohodou na podnet zamestnanca, uhradí zamestnávateľovi náklady spojené s vykonanou lekárskou prehliadkou. Odporca neuhradil svoj dlh voči navrhovateľovi riadne a včas, preto sa domáhal aj úrokov z omeškania.
Podľa ust. § 115a ods.2 O.s.p., v znení účinnom od 1.1.2013, pojednávanie nie je
potrebné nariaďovať v drobných sporoch. Drobným sporom sa v zmysle ust. § 200ea ods.1 O.s.p. rozumie vec, v ktorej hodnota pohľadávky bez príslušenstva v čase začatia konania neprevyšuje 1 000 EUR.
Súd vec prejednal a vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle vyššie cit.zák.ustanovenia § 115a ods.2 O.s.p., vzhľadom k tomu, že ide o drobný spor.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dokladov, ktoré predložil navrhovateľ a na základe týchto dôkazov zistil skutkový stav veci:
Z písomnej pracovnej zmluvy súd zistil, že navrhovateľ ako zamestnávateľ a odporca ako zamestnanec dňa 24.11.2009 uzavreli pracovnú zmluvu, podľa ktorej mal odporca nastúpiť do pracovného pomeru dňa 25.11.2009, vo funkcii záhradník, s miestom výkonu práce v O., s rozsahom pracovného času 37,5 hodín týždenne. Pracovný pomer bol dohodnutý na dobu určitú do 11.8.2010. Účastníci konania sa zároveň dohodli na skúšobnej dobe tri mesiace. Z článku V pracovnej zmluvy vyplýva, že výplatné termíny, pracovný čas, výmera dovolenky a dĺžka výpovednej doby sú upravené v kolektívnej zmluve a Zákonníku práce.
Z listu odporcu doručeného navrhovateľovi dňa 15.3.2010, označeného ako žiadosť o ukončenie pracovného pomeru súd zistil, že odporca požiadal o ukončenie pracovného pomeru dohodou ku dňu 15.3.2010.
Z písomnej dohody o skončení pracovného pomeru súd zistil, že účastníci konania podľa ust. § 60 Zákonníka práce uzavreli dohodu o skončení pracovného pomeru ku dňu 15.3.2010 na podnet odporcu bez uvedenia dôvodu. Dohoda bola uzatvorená dňa 15.3.2010.
Z vyjadrenia navrhovateľa zo dňa 15.3.2010 súd zistil, že navrhovateľ ako zamestnávateľ, na základe žiadosti odporcu zo dňa 15.3.2010 o skončenie pracovného pomeru, vyslovil súhlas so skončením pracovného pomeru dohodou ku dňu 15.3.2010.
Z Kolektívnej zmluvy uzavretej medzi N. E. E. O. F. X. P. N. Q. O. a navrhovateľom na rok 2009 zo dňa 2.3.2009 z článku II bodu 13.8 vyplýva, že za každú neospravedlnene zameškanú pracovnú zmenu bude zamestnávateľ krátiť zamestnancovi dovolenku o dva dni. Neospravedlnené zameškania kratších častí zmien sa sčítajú (§109 ods.2 Zákonníka práce).
Podľa článku II bodu 13.10 Kolektívnej zmluvy zamestnanec je povinný vrátiť vyplatenú náhradu mzdy za dovolenku alebo jej časť, na ktorú stratil nárok alebo na ktorú mu nárok nevznikol (§117 Zákonníka práce).
Z absenčnej karty odporcu súd zistil, že bola zaznamenaná neospravedlnená absencia v práci dňa 1., 2., 3., 4. a 5.3.2010, ako aj dňa 15.3.2010.
Z výplatného lístka odporcu za mesiac február 2010 súd zistil, že odporca odpracoval 37,5 hodiny, z toho dovolenka predstavovala 15,01 hodín, pričom mu bola priznaná náhrada za dovolenku 31,65 EUR. Dovolenku absolvoval v rozsahu dvoch dní (dňa 18.2. a 19.2.2010).
Z dohody o absolvovaní preventívnej lekárskej prehliadky pred nástupom do práce uzavretej medzi účastníkmi konania dňa 23.11.2009 z článku 5 dohody vyplýva, že zamestnanec sa zaväzuje, že v prípade, ak po absolvovaní vstupnej lekárskej prehliadky z vlastnej viny nenastúpi do práce alebo po vzniku pracovného pomeru skončí pracovný pomer v skúšobnej dobe na základe vlastného podnetu alebo v skúšobnej dobe skončí pracovný pomer z dôvodu porušenia pracovnej disciplíny alebo na
základe výpovede, resp. okamžitého skončenia pracovného pomeru z dôvodu pracovnej disciplíny, alebo skončí pracovný pomer dohodou na podnet zamestnanca, uhradí zamestnávateľovi náklady spojené s vykonanou lekárskou prehliadkou.
Podľa ust. § 109 ods.2 zákona č.311/2001 Z.z. Zákonníka práce, v znení neskorších právnych predpisov, za každú neospravedlnene zameškanú zmenu (pracovný deň) môže zamestnávateľ krátiť zamestnancovi dovolenku o jeden až dva dni. Neospravedlnené zameškania kratších častí jednotlivých zmien sa sčítajú.
Podľa ust. § 116 ods.1 Zákonníka práce, zamestnancovi patrí za vyčerpanú dovolenku náhrada mzdy v sume jeho priemernú zárobku.
Podľa ust. § 117 Zákonníka práce, zamestnanec je povinný vrátiť vyplatenú náhradu mzdy za dovolenku alebo jej časť, na ktorú stratil nárok alebo na ktorú mu nárok nevznikol.
Podľa ust. § 134 ods.1 Zákonníka práce, priemerný zárobok na pracovnoprávne účely zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období.
Podľa ust. § 134 ods.2 Zákonníka práce, rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok.
Podľa ust. § 33 ods.3 Zákonníka práce, ak nie je lehota uspokojenia nároku ustanovená právnym predpisom alebo ak nie je určená v rozhodnutí alebo dohodnutá, musí sa nárok uspokojiť do 7 dní odo dňa, keď o uspokojenie oprávnený účastník požiadal.
Podľa ust. § 60 ods.1 Zákonníka práce, ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na skončení pracovného pomeru, pracovný pomer sa skončí dohodnutým dňom.
Podľa ust. § 71 ods.1 Zákonníka práce, pracovný pomer uzatvorený na určitú dobu sa skončí uplynutím tejto doby.
Podľa ust. § 71 ods.3 Zákonníka práce, pred uplynutím dohodnutej doby sa môže skončiť pracovný pomer podľa ods.1 aj inými spôsobmi uvedenými v § 59.
Podľa ust. § 59 ods.1 Zákonníka práce, pracovný pomer možno skončiť:
a/ dohodou.
Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že medzi účastníkmi konania dňa 24.11.2009 na základe písomnej pracovnej zmluvy vznikol pracovný pomer, ktorý bol dohodnutý na dobu určitú a mal sa skončiť 11.8.2010.
Súd mal ďalej za preukázané, že pracovný pomer medzi účastníkmi konania založený citovanou pracovnou zmluvou sa skončil dohodou v súlade s ust. § 71 ods.3 v spojení s § 59 ods.1 písm.a/ a § 60 ods.1 Zákonníka práce. Účastníci konania sa dohodli, že pracovný pomer sa skončí ku dňu 15.3.2010.
Nárok navrhovateľa bol uplatnený na základe dvoch rôznych titulov.
Navrhovateľ sa domáhal vrátenia vyplatenej náhrady mzdy za dovolenku. Uvedený nárok zamestnávateľovi prislúcha podľa ust. § 117 Zákonníka práce, podľa ktorého je zamestnanec povinný vrátiť vyplatenú náhradu mzdy za dovolenku alebo jej časť, na ktorú stratil nárok alebo na ktorú mu nárok nevznikol.
V danom prípade mal súd za preukázané, že odporca stratil nárok na dovolenku v dôsledku jej krátenia pre neospravedlnenú absenciu v práci. Zákonník práce v ust. § 109 ods.2 umožňuje zamestnávateľovi krátiť zamestnancovi dovolenku o jeden až dva dni za každú neospravedlnene zameškanú zmenu (pracovný deň). V súlade s citovaným zákonným ustanovením je aj dojednanie obsiahnuté v článku II bode 13.8 kolektívnej zmluvy, podľa ktorého je zamestnávateľ oprávnený krátiť zamestnancovi dovolenku o dva dni. Z absenčnej karty odporcu mal súd za preukázané, že v roku 2010 bolo zaznamenaných 6 dní absencie v práci, ktorá bola neospravedlnená. Zároveň bolo z absenčnej karty zrejmé, že za rok 2010 v mesiaci február odporca vyčerpal dva dni dovolenky, za ktorú mu bola priznaná a vyplatená v zmysle výplatného lístka náhrada mzdy vo výške 31,65 EUR. Zhrnúc vyššie uvedené je zrejmé, že nárok navrhovateľa, pokiaľ si uplatnil náhradu mzdy za čerpaných jeden a pol dňa dovolenky vo výške 23,73 EUR je dôvodný a preto súd odporcu zaviazal na zaplatenie uvedenej sumy.
Navrhovateľ sa okrem istiny domáhal aj zaplatenia úrokov z omeškania, ktoré tvoria príslušenstvo istiny v zmysle ust. § 121 ods.3 Občianskeho zákonníka.
Podľa ustanovenia § 517 ods.1 a 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plneniu úroky z omeškania, ak nie podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa ustanovenia § 3 ods.1 Nariadenia vlády SR č.87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení účinnom od 1.1.2009, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Navrhovateľovi ako veriteľovi patria úroky z omeškania, pokiaľ dlžník nezaplatil svoj dlh riadne a včas. Omeškanie sa pritom odvíja zásadne od splatnosti dlhu. V danom prípade Zákonník práce pri nároku zamestnávateľa na vrátenie vyplatenej náhrady mzdy za čerpanú dovolenku neustanovuje čas splnenia. Z uvedeného dôvodu bolo pri určení splatnosti potrebné vychádzať zo všeobecného ustanovenia § 33 ods.3 Zákonníka práce, podľa ktorého, ak nie je lehota uspokojenia nároku ustanovená právnym predpisom alebo nie je dohodnutá, musí sa nárok uspokojiť do 7 dní odo dňa, keď o uspokojenie oprávnený účastník požiadal.
V danom prípade navrhovateľ nepreukázal, že by odporcu, či už pri uzavretí dohody o skončení pracovného pomeru alebo do podania žaloby osobitne požiadal o zaplatenie uvedeného nároku úkonom, ktorý by sa dostal do dispozičnej sféry odporcu. Z uvedeného dôvodu sa dátum splatnosti odvíja od doručenia žaloby odporcovi, resp. jeho opatrovníkovi. Žaloba bola opatrovníkovi odporcu doručená dňa 21.5.2012. Sedemdňová zákonom ustanovená lehota na uspokojenie nároku teda uplynula dňa 28.5.2012. Nasledujúci deň - 29.5.2012 - je prvým dňom omeškania a súd úroky z omeškania navrhovateľovi teda priznal až od uvedeného dňa. V prevyšujúcej časti, za obdobie od 16.3.2011 do 28.5.2012 súd návrh o zaplatenie úrokov z omeškania zamietol, pretože v tomto období ešte odporca vo omeškaní nebol. Výšku úrokov z omeškania súd určil v súlade s ust. § 3 ods.1 vyššie citovaného nariadenia vlády SR. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením dlhu, bola vo výške 1% ročne; po zvýšení o osem percentuálnych bodov vo výške 9% ročne.
Čo sa týka nároku navrhovateľa na zaplatenie sumy 25,39 EUR titulom náhrady nákladov spojených s absolvovaním vstupnej lekárskej prehliadky, súd konštatoval, že navrhovateľ nepreukázal, ako resp. na
základe akých podkladov postupoval pri vyčíslení uvedeného nároku práve v uplatnenej výške. Hoci je z dohody o absolvovaní preventívnej lekárskej prehliadky v nadväznosti na spôsob skončenia pracovného pomeru medzi účastníkmi konania zrejmé, že navrhovateľovi takýto nárok v zmysle článku 5 tejto dohody vznikol, navrhovateľ nepredložil, ani neoznačil žiadne dôkazy, na základe ktorých by bolo možné preveriť výšku uplatneného nároku a preto súd návrh v tejto časti zamietol.
Podľa ust. § 142 ods.2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia, vychádzajúc zo zásady úspechu v konaní. Porovnaním pomeru úspechu a neúspechu navrhovateľa v tomto konaní je zrejmé, že účastníci konania mali v konaní rovnaký úspech. Navrhovateľ mal úspech v časti priznanej istiny 23,73 EUR s príslušenstvom a neúspech v časti o zaplatenie istiny 25,39 EUR s príslušenstvom, ktorá predstavuje vlastne úspech odporcu. Z uvedeného dôvodu súd vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia, prostredníctvom súdu, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie
smeruje, v troch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p. )
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a
čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O.s.p. ).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného