Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7Er-46-2009.pdf
PDF · 91.29 KB
Case nature
Area
Subarea
7Er/46/2009
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného: Sociálna poisťovňa, so sídlom 29. augusta 8 - 10, 813 63 Bratislava, IČO: 30 807 484, pobočka Banská Bystrica, Kapitulská 27, 974 26 Banská Bystrica, proti povinnej: L. E., O.. XX. XX. XXXX, V. M. X, XXX XX V. V., Š. D. F., na vymoženie pohľadávky vo výške 356,63 Eur s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Dušanom Cirbesom, so sídlom Exekútorského úradu Rimavská Sobota, Svätoplukova 36, 979 01 Rimavská Sobota, pod spis. zn. EX 992/2009, takto
rozhodol:
Súd exekúciu z a s t a v u j e .
Povinná je p o v i n n á uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 162,47 Eur, a to v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnej na vymoženie pohľadávky vo výške 356,63 Eur s príslušenstvom, a to na základe vykonateľného rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Banská Bystrica, č.k. 700-2110026109-GC04/09 zo dňa 17. 02. 2009.
Poverením č. 5601 049981 * zo dňa 18. 09. 2009 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Dušana Cirbesa, so sídlom Exekútorského úradu Rimavská Sobota, Svätoplukova 36, 979 01 Rimavská Sobota, ktorý ju vedie pod spis. zn. EX 992/2009.
Podaním, ktoré bolo tunajšiemu súdu doručené dňa 19. 05. 2010, súdny exekútor postúpil tunajšiemu súdu na rozhodnutie námietky povinnej proti exekúcii. Povinná vo svojich námietkach uviedla, že namieta voči exekúcii, nakoľko dlh v Sociálnej poisťovni nemá a exekúciu považuje za bezpredmetnú.
Uznesením č.k. 7Er 46/2009-12 zo dňa 24. 05. 2010 tunajší súdu vyzval povinnú, aby svoje podanie doplnila tak, aby bolo zrejmé, čoho sa povinná domáha a tiež aby toto podanie odôvodnila.
Podaním, ktoré bolo tunajšiemu súdu doručené dňa 30. 06. 2010, podala povinná návrh na zastavenie exekúcie. Povinná v návrhu uviedla, že namieta voči exekúcii, nakoľko dlh v Sociálnej poisťovni nemá. Pred začatím exekúcie čiastočne dlh voči Sociálnej poisťovni uhradila. Splátky plnila aj ďalej, pričom sa domnievala, že tieto splátky Sociálna poisťovňa pripisuje spätne. Po zistení, že to tak nie je, zvyšnú časť uhradila v plnom rozsahu.
V podaní doručenom tunajšiemu súdu dňa 16. 09. 2010 sa k návrhu povinnej na zastavenie exekúcie vyjadril oprávnený. Uviedol, že napriek tomu, že povinná dňa 31. 03. 2010 uhradila dlžnú sumu, nesúhlasí so zastavením exekúcie, pretože vymáhaná suma bola uhradená až po vystavení návrhu na vykonanie exekúcie zo dňa 31. 08. 2009.
Podľa § 58 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (ďalej len "Exekučný poriadok") exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané.
Najčastejším dôvodom na zastavenie exekúcie podľa citovaného ustanovenia je splnenie dlhu. Je potrebné uviesť, že aplikácia ustanovenia § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku prichádza do úvahy bez ohľadu na to, v ktorom štádiu exekučného konania (s výnimkou rozvrhového konania) došlo k zániku práva priznaného exekučným titulom. Významné je iba to, či sa tak stalo po vydaní exekučného titulu. Zánik práva priznaného exekučným titulom je vždy dôvodom na zastavenie exekúcie alebo na upustenie od vykonania exekúcie (z rozhodnutia NS SR, sp. zn. 5 Cdo 199/2009).
Súd zo zhodných vyjadrení oprávneného a povinnej mal preukázané, že povinná dňa 31. 03. 2010 uhradila oprávnenému sumu vo výške 356,63 Eur.
Podľa § 36 ods. 2 vety prvej Exekučného poriadku exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie.
Na základe vyššie uvedeného možno konštatovať, že povinná uhradila vymáhanú pohľadávku dňa 31. 03. 2010, t.j. po začatí exekučného konania, ktoré v súlade s ust. § 36 ods. 2 Exekučného poriadku začalo dňa 04. 09. 2009, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie proti povinnej.
S ohľadom na vyššie uvedené súd exekúciu vychádzajúc z ustanovenia § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku zastavil z dôvodu, že po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané a to splnením.
Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie spolu vo výške 321,31 Eur /z toho odmena za úkony exekučnej činnosti 33,19 Eur, odmena za zriadenie exekučného záložného práva 132,76 Eur, náhrada hotových výdavkov 109,24 Eur (cestovné náhrady 65,92 Eur, poštovné 43,32 Eur), náhrada za stratu času 5,98 Eur, 19 % DPH z odmeny a cestovných náhrad, t.j. 40,14 Eur/.
Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti patrí súdnemu exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 200 ods. 1 vety prvej Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.
Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
Pod "zavinením" oprávneného v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, treba rozumieť také porušenie procesných predpisov zo strany oprávneného, ktoré má za následok buď neodôvodnený vznik trov exekúcie, alebo také jeho konanie (úkony), ktoré by spôsobilo zastavenie exekúcie. Pre záver o zavinení oprávneného treba zistiť, či oprávnení pri náležitej opatrnosti mohol predvídať dôvod zastavenia exekúcie.
Nakoľko v danom prípade nie je možné konštatovať, že k zastaveniu exekúcie došlo zavinením oprávneného (k úhrade vymáhanej pohľadávky došlo až po začatí exekučného konania, a teda návrh na vykonanie exekúcie bol podaný oprávnene), je v danom prípade namieste aplikácia citovaného ustanovenia § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, a preto súd uložil povinnej uhradiť súdnemu exekútorovi vzniknuté trovy exekúcie, avšak nie v takej výške, v akej si ich tento uplatnil.
Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len "vyhláška") ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak súd exekúciu zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.
Úkony exekučnej činnosti, ktoré sa odmeňujú paušálnou sumou upravuje § 15 vyhlášky.
Podľa § 22 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu.
Podľa § 23 vyhlášky náhrada za stratu času patrí súdnemu exekútorovi pri úkonoch vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom jeho exekútorského úradu alebo kancelárie, a za čas strávený na ceste do tohto miesta a späť. Náhrada podľa odseku 1 je 0,66 eura za každú aj len začatú polhodinu.
Súdny exekútor postupoval v súlade s Exekučným poriadkom a vyhláškou, keď si vyúčtoval odmenu v minimálnej výške 33,19 Eur (súdny exekútor preukázateľne vykonal minimálne jeden úkon, za ktorý mu patrí odmena a to získanie poverenia na vykonanie exekúcie).
Súdny exekútor si uplatnil aj odmenu za zriadenie exekučného záložného práva vo výške 132,76 Eur + DPH. Súd konštatuje, že nebol dôvod priznať súdnemu exekútorovi odmenu za tento úkon v zmysle § 6 vyhlášky. Vyhláška v ust. § 2 definuje činnosť, za výkon ktorej patrí súdnemu exekútorovi odmena. Súdnemu exekútorovi patrí nárok na odmenu za výkon exekučnej činnosti, ktorá sa určí podľa ustanovení vyhlášky prvého oddielu (§ 4 až 6). V danej veci však došlo k zastaveniu exekúcie, a v takom prípade sa pri určovaní odmeny postupuje len v zmysle § 14, § 15 vyhlášky, tretieho oddielu - spoločné ustanovenia k odmene za výkon exekučnej činnosti, ktoré majú povahu špeciálnej právnej úpravy vo vzťahu k tým ustanoveniam vyhlášky, ktoré upravujú určenie odmeny súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti na peňažné plnenie a na nepeňažné plnenie. Súdnemu exekútorovi pri zastavení exekúcie patrí odmena určená len podľa § 14 ods. 1 vyhlášky. Zriadenie exekučného záložného práva nie je vlastným spôsobom výkonu rozhodnutia, nakoľko ide o zriadenie zabezpečenia vykonateľnej pohľadávky, ktoré súdny exekútor zriaďuje príkazom na zriadenie exekučného záložného práva. /z uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici, č.k. 14CoE 17/2012-43 zo dňa 27. 02. 2012/
K cestovným náhradám, ktoré si súdny exekútor uplatnil, súd uvádza, že tieto boli vyčíslené v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov (238 km x náhrada za jeden km 0,183 Eur + 238 km x cena za jeden liter pohonných hmôt 1,27 Eur x spotreba motorového vozidla 7,4 / 100).
V zmysle ust. § 23 vyhlášky patrí súdnemu exekútorovi náhrada za stratu času vo výške 0,66 Eur za každú (aj len začatú) polhodinu. Vzhľadom na uvedené súd za 9 polhodín straty času nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu vo výške 5,98 Eur tak, ako si ju tento uplatnil, ale vo výške 5,94 Eur (9 x 0,66 Eur).
Súd posudzoval účelnosť a preukázateľnosť trov exekúcie. Súdny exekútor nepostupoval správne, keď si ako hotové výdavky vyúčtoval aj budúce náklady (uvedené vyplýva z podania súdneho exekútora zo dňa 20. 12. 2010) vo výške 5,72 Eur - budúce poštovné. Súd priznal súdnemu exekútorovi len tie trovy, ktoré mu už reálne vznikli a boli reálne preukázané.
Podľa § 27 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty základná sadzba dane na tovary a služby je 19 % zo základu dane s výnimkou základnej sadzby dane ustanovenej v § 85j ods. 1 na obdobie podľa § 85j ods. 1. V spojitosti s § 85j horeuvedeného zákona v období od 1. januára 2011 do posledného dňa kalendárneho roka, v ktorom Európska komisia (Eurostat) uverejní údaje o tom, že aktuálny schodok verejnej správy Slovenskej republiky je menej ako 3 %, je základná sadzba dane na tovary a služby 20 % zo základu dane. Skončenie obdobia uplatňovania základnej sadzby dane 20 % podľa prvej vety vyhlási Ministerstvo financií Slovenskej republiky všeobecne záväzným predpisom. Podľa § 27 ods. 3 zák. č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty, ktorý bol do zákona vložený poslednou novelou (zákon č. 490/2010 Z.z.), pri zmene sadzby dane sa použije pri každom vzniku daňovej povinnosti sadzba dane platná v deň vzniku daňovej povinnosti.
V súvislosti s vyššie uvedeným súd priznal súdnemu exekútorovi uplatnenú DPH, pričom sadzbu dane zvýšil na 20 %.
Po vykonaných úpravách súd z uplatnených trov uložil povinnej uhradiť súdnemu exekútorovi v súlade s vyhláškou a Exekučným poriadkom sumu 162,47 Eur /z toho odmena 33,19 Eur, náhrada hotových výdavkov 103,52 Eur (cestovné náhrady 65,92 Eur, poštovné 37,60 Eur), 20 % DPH z odmeny a cestovných náhrad, t.j. 19,82 Eur/.
Súd konštatuje, že v exekučnom konaní môže dôjsť k situáciám, kedy o námietkach povinného nie je potrebné rozhodovať. Taká situácia nastane napríklad vtedy, ak exekútor po podaní námietok upustí od vykonania exekúcie podľa § 46 Exekučného poriadku, alebo ak dôjde po podaní námietok proti exekúcií pred rozhodnutím o nich k zastaveniu exekúcie. Nakoľko súd zistil dôvody pre zastavenie exekúcie v zmysle ust. § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku, bez ohľadu na obsah námietok proti exekúcií, o námietkach povinnej proti exekúcií nerozhodoval.
Z ustanovenia § 169 ods. 1 vety druhej zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len "OSP") vyplýva, že ak súd rozhodol o vykonateľnosti uznesenia až po jeho právoplatnosti (§ 171 ods. 3), uvedie dôvody, pre ktoré viazal vykonateľnosť až na právoplatnosť rozhodnutia.
Z dôvodovej správy k tomuto ustanoveniu vyplýva, že účelom novelizácie tohto zákonného ustanovenia bolo docieliť čo najskoršie rozhodnutie vo veci samej a tým dosiahnuť oveľa rýchlejšiu ochranu porušených subjektívnych práv. Keďže v danom prípade bola exekúcia zastavená (proces konania už nebeží), niet žiadneho dôvodu preto, aby nebola vykonateľnosť rozhodnutia viazaná až na jeho právoplatnosť.
Poučenie:
Proti výroku tohto uznesenia o trovách exekúcie v zmysle ust. Exekučného poriadku nie je prípustné odvolanie.
Podľa § 374 ods. 4 OSP proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
Proti výroku tohto uznesenia o zastavení exekúcie je prípustné podať odvolanie do 15 dní od doručenia uznesenia, na tunajší súd, písomne v troch vyhotoveniach (§ 58 ods. 5 Exekučného poriadku).
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.
Odvolanie podľa § 205 ods. 2 OSP možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú podľa § 205a OSP pri odvolaní proti uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.