Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Co/7/2023

Uznesenie

1

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Maruščáka a členov senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Martina Kolesára v právnej veci oprávnenej A. B. nar. XX.X.XXXX bývajúcej na C. D. E. XXX/X F. A. právne zastúpenej JUDr. Petrom Majerníkom advokátom so sídlom AK na Werferovej ul. č. 1 v Košiciach a povinného A. B. nar. XX.X.XXXX bývajúceho na G. D. E. XXXXX/ X F. A. právne zastúpeného advokátskou kanceláriou JUDr. Juraj Ferenčík, PhD., s.r.o. so sídlom na H. D. E. XX F. H. v konaní o zvýšenie výživného o odvolaní povinného proti rozsudku Okresného súdu Košice – okolie z 21.12.2022 č.k. -231 takto

rozhodol:

1

Zrušuje rozsudok a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

13

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol nasledovne:

I. Zaväzuje povinného prispievať na výživu navrhovateľky sumou 250 eur mesačne od 13.4.2021 do budúcnosti, vždy do 15.dňa v mesiaci dopredu navrhovateľke.

II. Dlžné výživné za obdobie od 13.4.2021 do 21.12.2022 v sume 3780 eur, zaväzuje povinného zaplatiť navrhovateľke do 60 dní od právoplatnosti rozsudku.

III. V prevyšujúcej časti návrh zamieta.

IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Rozhodol tak o návrhu oprávnenej z 13.4.2021, ktorým sa domáhala, aby súd zaviazal povinného prispievať jej na výživu 300 Eur mesačne od podania návrhu vždy do 15. dňa v mesiaci vopred. Zistený skutočný stav súd prvej inštancie posúdil podľa , , , , , zákona o rodine a dospel k záveru, že návrh oprávnenej je sčasti dôvodný. Súd z vykonaného dokazovania zistil, že oprávnená je dcérou povinného, s ktorým nežije v spoločnej domácnosti. Manželstvo rodičov oprávnenej bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Košice II sp. zn. zo dňa 17.1.2006. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 25.2.2006. Na čas po rozvode bola vtedy ešte maloletá Bianka zverená do osobnej starostlivosti matky a otcovi bola určená vyživovacia povinnosť na maloletú v sume 70 eur (2.000 Sk), ktorú si v tomto rozsahu aj plnil od

roku 2006 až do roku 2016. Od júna 2016 povinný začal po dohode s matkou oprávnenej prispievať na výživu oprávnenej 150 eur mesačne, a to až do februára 2021. Od marca 2021 začal prispievať oprávnenej znovu 70 eur mesačne. Oprávnená je študentkou denného štúdia Univerzity Komenského v Bratislave, čo vyplýva z potvrdenia o návšteve školy a bola ňou aj v čase podania návrhu, čo vyplýva z potvrdenia Ministerstva školstva vedy výskumu a športu, že k dátumu 31.5.2022 je evidovaná ako študent denného štúdia jednej zo slovenských škôl. Oprávnená ukončila spoluprácu s agentúrou Heriett s.r.o. dňa 7.10.2022 s ktorou pracovala od júna 2020, pričom táto agentúra potvrdila, že od júna 2020 do 4.10.2022 (kedy bolo vydané potvrdenie) oprávnená neobdržala žiadny honorár na slovenskom, ani na zahraničnom trhu. Z dohody o brigádnickej práci študentov zo dňa 14.9.2022 súd zistil, že zamestnávateľ ČNP SR s.r.o. I. J. XX/X, K. a A. B. (oprávnená) uzatvorili dohodu o brigádnickej práci študenta s dojednanou prácou asistentky predaja. Pracovnoprávny vzťah začína 14.9.2022 a je dohodnutý na dobu určitú do 13.9.2023. Dohodnutá dĺžka pracovného času študenta je max. 20 hodín týždenne, a dojednaná odmena sú 4 eurá za 1 odpracovanú hodinu. Z lekárskeho nálezu zo dňa 21.11.2019 zistil, že oprávnená má predpísané ortopedické vložky, má chybné držanie tela, skoliotického typu a bola jej odporúčaná pravidelná rehabilitačná liečba, predpísané ortopedické vložky, ako aj podložka na spanie s tvarovou pamäťou. Taktiež z lekárskych potvrdení I. I. L. vyplýva, že oprávnená je v sledovaní na imunoalergolickej poradni. Je jej odporúčaný režim alergika a podávanie antihistaminík denne. Z potvrdenia o príjme, zo dňa 2.6.2022 zistil, že matka oprávnenej je zamestnaná v spoočnosti Volkswagen Slovakia s čistým priemerným mesačným príjmom 2065,08 eur od mája 2021 do mája 2022. Pokiaľ ide o pomery otca, v konaní bolo preukázané, že až do 14.10.2022 pracoval v spoločnosti Mevis Slovakia s.r.o. v Šamoríne, kde podľa jeho tvrdenia dosahoval príjem 1.400 eur v čistom a zároveň dostával aj veľkonočné a vianočné odmeny vo výške od 400 - 600 eur. V decembri 2016 mu pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť k maloletej dcére F.. Z pracovnej zmluvy uzavretej medzi zamestnávateľom Dolfi s.r.o. L. XX H. a zamestnancom A. B. (povinným) bolo zistené, že povinný bude vykonávať prácu na pracovnej pozícii operátor - mechanik s dňom nástupu do práce 1.12.2022. Pracovný pomer je uzavretý na dobu určitú 12 mesiacov vrátane skúšobnej doby. Miestom výkonu práce je Kvetoslavov, mesačná mzda činí 867 eur v hrubom, pričom zamestnávateľ môže určiť, že zamestnancovi prináleží za výkon práce okrem mzdy aj osobitná odmena. Podľa tvrdenia povinného je vyučený mechanik prístrojových zariadení a dňom 14.10.2022 ukončil pracovný pomer v spoločnosti Mevis Slovakia s.r.o. dohodou podľa a bolo mu vyplatené 3-mesačné odstupné vo výške priemerného zárobku, ktorého výšku už skôr povinný uviedol. Z uvedeného dôvodu je podľa názoru súdu prvej inštancie potrebné posudzovať konanie povinného - otca v zmysle ustanovenia vety 2. Zákona o rodine ako vzdanie sa bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, resp. majetkového prospechu, ktorá okolnosť nepreukazuje kvalifikovaný dôvod na neurčenie výživného pre plnoleté dieťa. K námietkam povinného vo vzťahu k jeho deklarovaným nedostatočným príjmom pre určenie výživného v sume 300 eur mesačne súd dodáva, že jeho obrana s poukazom na pracovnú zmluvu uzavretú s firmou Dolfi, kde nedosahuje dostatočný príjem neobstojí, keďže až do 14.10.2022 mal čistý príjem 1.400 eur plus vianočné a veľkonočné odmeny. Pokiaľ je povinný toho názoru, že uvedená pozícia na trhu práce mu neprináša dostatočné finančné zabezpečenie, resp. mu subjektívne nedovoľuje plniť si vyživovaciu povinnosť, súd poukazuje predovšetkým na využitie jeho subjektívnych vlastností, najmä vzdelania a pracovných skúseností, aj na možnosť zváženia iného zamestnania resp. inej ďalšej činnosti na zabezpečenie dostatočného príjmu tak, aby vyživovacia povinnosť k oprávnenej nebola ohrozená. Na základe uvedeného súd je toho názoru, že je v potencionálnych schopnostiach a možnostiach povinného prispievať na výživu oprávnenej sumou 250 eur mesačne (čo predstavuje denné výživné 8,33 eur ), čo nepostačuje ani na úhradu stravného pre ňu a nezohľadňuje ani len nevyhnutnú časť jej potrieb, ktorej odôvodnené výdavky ako mladej dospelej ženy pripravujúcej sa na budúce povolanie sú rozhodne vyššie ako výdavky povinného, ktorého potreby sú už stabilizované a je nepochybné, že matka oprávnenej dopĺňa zdroj jej výživy na hranicu prospešnú a nevyhnutnú pre jej všestranný rozvoj. Súd dodáva, že je neakceptovateľné, aby povinný počas svojho aktívneho veku nevyvinul snahu o zabezpečenie si adekvátneho zdroja príjmu tak, aby si mohol plniť vyživovaciu povinnosť k oprávnenej a dodáva, že žiadny účinný zákon v Slovenskej republike nezakotvuje povinnosť pracovať. Nezakotvuje ani právo resp. povinnosť pracovať v odbore, v ktorom je osoba vyučená. Zákon o rodine však výslovne zakotvuje povinnosť rodiča živiť svoje dieťa (), takže nemôže obstáť argumentácia podľa ktorej sa rodič nevie umiestniť na trhu práce vo svojom odbore, alebo na pozícií adekvátnej svojim predstavám, a preto nie je schopný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti nie je vôbec smerodajné, koľko si rodič prácou zarobí alebo či vôbec pracuje. Potencionálny príjem nie je to, čo povinný skutočne zarobí ale to, čo objektívne je možné aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti

a tiež situáciu na trhu práce. V tejto veci povinný nepredložil žiadny dôkaz objektívne preukazujúci, že má problém zamestnať sa, čo by malo podstatný vplyv na jeho potencionálne schopnosti plniť si vyživovaciu povinnosť v rozsahu primeranom veku a potrebám oprávnenej. Preto súd vychádzal z potencionálnych schopností povinného, z jeho možnosti uplatniť sa na trhu práce a schopnosti zvýšiť si svoj príjem pri zvolení aktívneho prístupu a neprihliadol na jeho deklarované príjmové a majetkové pomery. Súd sa stotožňuje s vyjadrením právneho zástupcu oprávnenej, čo sa týka pracovnej zmluvy predloženej povinným s firmou Dolfi, že ide o účelové konanie, pretože tesne pred pojednávaním konaným dňa 27.10.2022 ukončil pracovný pomer s firmou I., tvrdiac že k ukončeniu pracovného pomeru došlo zo strany zamestnávateľa, avšak bolo preukázané, že povinný ukončil pracovný pomer dohodou. Taktiež poukázal na to a zároveň založil do spisu z internetovej stránky Profesia, že v bratislavskom kraji ponúkajú voľné pracovné miesta s takou pozíciou, na akej pracoval povinný, teda mechanik, so mzdou od 1 500 - 2500 eur mesačne a nie so sumou 867 eur, čo je skoro o polovicu menej. Súd zároveň konštatuje, že finančné prostriedky získané z brigádnickej činnosti oprávnenej nezbavujú rodičov zákonnej vyživovacej povinnosti. Príjem oprávnenej z brigádnickej činnosti nie je pre určenie rozsahu výživného relevantný, nakoľko oprávnená je študentkou riadneho denného štúdia, teda pripravuje sa na budúce povolanie dennou formou štúdia, preto je naďalej osobou odkázanou na výživu svojich rodičov a nemožno od nej žiadať, aby uspokojovala svoje potreby vlastnou prácou a prípadné finančné prostriedky získané brigádnickou činnosťou môže použiť na ďalšie svoje potreby, ktoré nie je možné uspokojiť z výživného poskytovaného jej rodičmi (R76/1968). Od rozvodu manželstva rodičov oprávnenej, kedy bolo povinnému určené výživné 70 eur mesačne, došlo k výraznej zmene výdavkov oprávnenej. Konkrétne došlo k zmene štúdia, k vyšším nákladom na stravu, ošatenie, zabezpečenie hygieny a záujmov. Aj na strane povinného došlo k zmene, keďže mu pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť k dcére F., ktorá sa narodila v decembri 2016, čím povinnému vznikli ďalšie výdavky. Tu však súd poukazuje na to, že výdavky na maloletú F., ktorá má 6 rokov, sú neporovnateľne nižšie ako náklady, ktoré má oprávnená vo veku 21 rokov, keď študuje na vysokej škole. Všetky tieto náklady do dnešného dňa znáša matka oprávnenej a čiastočne aj oprávnená, ktorá si privyrába brigádnickou činnosťou. Súd zamietol návrh právneho zástupcu povinného na doplnenie dokazovania zabezpečením výpisu z bankového účtu oprávnenej ohľadom zistenia, aké má mesačné príjmy, a aké sú jej reálne výdavky, pretože medzi odôvodnené potreby dieťaťa patrí výživa, ošatenie, náklady na bývanie, náklady súvisiace so vzdelaním dieťaťa s jeho záujmami prípravou na budúce povolanie, čo sú nevyhnutné potreby, ktoré v súčasnosti človek potrebuje. Pričom ide o všeobecne známu skutočnosť, ktorú nie je potrebné osobitne dokazovať. Tak ako súd už skôr uviedol, dokazovať je potrebné len nadštandardné výdavky, ktoré však oprávnenou deklarované neboli. Vzhľadom k tomu, že súd rozhodol o určení výživného pre oprávnenú od 13.4.2021, vzniklo povinnému odo dňa podania návrhu - 13.4.2021 do rozhodnutia súdu 21.12.2022 dlžné výživné v sume 3.780 eur, tento nedoplatok dlžného výživného bol vyčíslený ako súčet sumy určeného výživného v sume 250 eur mesačne (apríl - december 2021 = 2250 eur - 630 eur (zaplatené výživné á 70 eur x 9 mesiacov) = 1620 eur, rok 2022 - 12 x 250 = 3000 eur -840 eur (70 eur x 12 mesiacov = 2160 eur). Vzhľadom k povahe prejednávanej veci, priznanému nároku, dĺžke rozhodovania o návrhu by nebolo spravodlivé priznať výhodu splátok, nakoľko povinnému muselo byť zrejmé, že s pribúdajúcim vekom sa potreby oprávnenej zvyšovali najmä štúdiom na vysokej škole, preto pri primeranej prezieravosti mohol a mal vytvárať úspory, pričom súdne rozhodnutie o určení vyživovacej povinnosti mohol očakávať od začatia konania (13.4.2021) a je nepochybné, že ani matka oprávnenej nebola pri uspokojovaní jej potrieb zvýhodnená splátkami. Vzhľadom na to, že ide o výživné ktoré malo byť už zaplatené a spotrebované dospel súd k záveru, že nie je dôvod povoľovať povinnému splátky, čím by sa neprimerane znevýhodňovala oprávnená odkázaná na výživu. Z uvedených dôvodov súd zaviazal povinného zaplatiť dlh na výživnom do 60. dní od právoplatnosti rozsudku, teda v lehote, ktorá výrazným spôsobom nezaťaží oprávnenú a povinný bude mať dostatok času na zabezpečenie si finančných prostriedkov na úhradu dlhu. Výživné má podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine prednosť pred inými výdavkami rodičov, preto je povinnosťou povinného usmerniť si výdavky tak, aby neohrozoval plnenie svojej vyživovacej povinnosti, keďže je prednostnou pohľadávkou.

3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie povinný s návrhom, aby ho odvolací súd zrušil v celom rozsahu a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Má za to, že od predchádzajúcej úpravy výživného nedošlo k žiadnej výraznej zmene výdavkov oprávnenej. Namietal, že oprávnená nemá zvýšené výdavky na štúdium na vysokej škole, keďže deklarovala jedine výdavky v sume 20 Eur mesačne na kúpu študentského preukazu ISIC, skriptá, školské potreby a vstupy do knižníc. Oprávnená študuje na štátnej vysokej škole v mieste svojho bydliska, s čím nie sú spojené žiadne zvýšené výdavky. Konajúcemu súdu vytýka, že nevzal do úvahy jeho ďalšiu vyživovaciu

povinnosť voči mal. Viktórii a na porovnanie ich výdavkov s oprávnenou nevykonal žiadne dokazovanie. Trvá na tom, že príjmy oprávnenej z brigád mali byť preskúmané vyžiadaním výpisu z jej bankového účtu. Namieta tiež, že súd žiadnym spôsobom nezohľadnil pri rozhodnutí ani príjmy oprávnenej z brigádnickej činnosti. Oprávnenou tvrdený príjem 100 – 120 Eur mesačne nie je zanedbateľný. Poprel závery súdu, že nepredložil žiadny dôkaz objektívne preukazujúci, že má problém zamestnať sa. Doplnil, že predložil preukaz nezamestnaného z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorý osvedčuje, že sa nevedel zamestnať. Následne vzal prácu, ktorá mu prinášala vyšší príjem, i keď nie taký, ako dosahoval pred skončením predchádzajúceho pracovného pomeru. Pokiaľ ide o splatnosť dlhu na výživnom, je zrejmé, že povolenie výhody splátok by žiadnym spôsobom nezaťažilo oprávnenú a zaplatenie sumy dlžného výživného 3.780 Eur by bolo pre neho nadmieru zaťažujúce. Uviedol, že si nemal z čoho tvoriť úspory. Poukázal na to, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie dostatočne neodôvodnil a v tejto súvislosti poukázal na niekoľko rozhodnutí súdov v iných veciach.

4. Oprávnená vo vyjadrení k odvolaniu povinného navrhla potvrdiť napadnutý rozsudok ako vecne správny. Má za to, že povinný zle interpretuje odôvodnenie bodu 21. rozsudku, kde súd prvej inštancie konštatuje zvýšenie jej nákladov na stravu, ošatenie, zabezpečenie hygieny a záujmov, nielen zvýšenie výdavkov vo vzťahu k samotnému štúdiu. V konaní riadne zdôvodnila zvýšenie nákladov na stravu v dôsledku histamínovej intolerancie, ktorou trpí a s tým súvisiaceho užívania liekov odporúčaných lekárom. Zvýšenie výživného je potrebné aj so zreteľom na rastúcu infláciu. Je logické, že výdavky dospelého človeka študujúceho na vysokej škole sú omnoho vyššie ako výdavky na 6 ročné maloleté dieťa. Pri porovnaní nákladov, ktoré povinný minie na seba a svoje maloleté dieťa s rozsahom pôvodne určeného výživného, možno badať zjavnú disproporciu. Považuje za nevyhnutné poznamenať, že na výžive maloletej F. sa podieľajú obaja rodičia v rámci jednej domácnosti, kým na jej výžive sa podieľa výlučne jej matka, nakoľko pôvodné výživné 70 Eur nedokáže pokryť ani jej výdavky na stravu. Z ustálenej súdnej praxe vyplýva, že k zmene pomerov oprávneného dieťaťa dochádza jednak prestupom z jednotlivých stupňov školského vzdelávania, ako aj samotným plynutím času, v dôsledku ktorého dochádza k nárastu jeho potrieb. Vyživovacia povinnosť bola naposledy upravená v čase, keď mala len 4 roky. Uviedla, že príjem z brigádnickej činnosti nemá slúžiť na primárnu úhradu jej potrieb, ale len na prilepšenie jej nízkej životnej úrovne. Zdôraznila, že tento príjem nemá konvalidovať nedostatky vyživovacej povinnosti povinného. Doplnenie dokazovania o výpisy z jej účtu by zaťažilo súdne konanie a nie je pre rozhodnutie relevantné. Má za to, že súd prvej inštancie riadne zhodnotil jej náklady a zohľadnil aj jej príležitostný príjem tým spôsobom, že povinného zaviazal prispievať jej na výživu 250 Eur mesačne, miesto ňou navrhovaných 300 Eur mesačne. Stotožnila sa aj s názorom súdu prvej inštancie, že povinný sa účelovo pokúšal znížiť si svoj príjem, aby sa vyhol zvýšeniu výživného. Za správnu považuje aj domnienku súdu prvej inštancie, že povinný si mohol zo svojho príjmu 1.400,- Eur mesačne vytvoriť finančnú rezervu vo forme úspor.

5. Povinný v odvolacej replike zotrval na svojich vyjadreniach. Má za to, že histamínová intolerancia oprávnenej nebola preukázaná do takej miery, aby si vyžadovala zvýšené výdavky. Uviedol, že výdavky rastú aj u neho. V rámci maximálneho pracovného času 20 hodín týždenne, si oprávnená môže zarobiť až 240 Eur mesačne, ktoré súd prvej inštancie nezohľadnil. Vyžiadanie výpisov z účtu oprávnenej nie je zložitým dokazovaním, pričom informácia o príjmoch oprávnenej by mohla zásadným spôsobom zmeniť dôkaznú situáciu. Oprávnená nevedela odôvodniť, prečo žiadala zvýšiť výživné práve na 300 Eur mesačne a nepreukázala odôvodnenosť svojich výdavkov. Dohodu o ukončení pracovného pomeru podpísal z dôvodu nízkeho právneho vedomia, kedy mu zamestnávateľ oznámil, že s ním skončí pracovný pomer za každú cenu. Vykonané dôkazy nepreukázali, že by mal disponovať prostriedkami v takej výške, aby mu umožňovali tvoriť si rezervu.

6. Ďalšie vyjadrenia podané neboli.

7. Konania vo veciach výživného plnoletých osôb sa prejednávajú a rozhodujú podľa (ďalej len „ “).

8. Podľa , na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

9. Podľa , v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril

žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

10. Odôvodnenie rozsudku má obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné. Súd je povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického jasného vyjadrovania a musí spĺňať základné gramatické, lexikálne a štylistické hľadiská. Zásada voľného hodnotenia dôkazov zakotvená vo vyššie uvedených ustanoveniach neznamená, že by súd vo svojom rozhodovaní mal na výber, ktoré z vykonaných dôkazov vyhodnotí a ktoré nie, alebo o ktoré z vykonaných dôkazov svoje skutkové závery oprie a ktoré opomenie. Súd je povinný vysporiadať sa so všetkým, čo vyšlo v priebehu konania najavo, ak to má vzťah k prejednávanej veci, pričom svoj výklad musí prispôsobiť konkrétnym okolnostiam prejednávanej veci, najmä rozsahu dokazovania, zložitosti zisťovania skutkového stavu veci, množstvu návrhov účastníkov na vykonanie dôkazov a pod. a uviesť ho tak, aby jeho závery o rozhodujúcich skutočnostiach (skutkových zisteniach) neboli pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov nepreskúmateľné. Jednotlivé preukázané skutočnosti je potrebné premietnuť do záverov o skutkovom stave, ktorý stručne a výstižne vyjadruje skutkový stav a ktorý je rozhodujúci pre právne posúdenie. Právnym posúdením veci treba pritom rozumieť výklad o tom, z ktorých ustanovení zákona alebo iného právneho predpisu súd vychádzal (prečo pod tieto ustanovenia podriadil zistený skutkový stav) a ako ho prípadne vyložil a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ustanovení k predmetu konania práva a povinnosti, a ako bola preto vec rozhodnutá. Takéto nedostatky odôvodnenia zakladajú vadu nepreskúmateľnosti rozhodnutia, ktorá je vo svojej podstate porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov a čl. 46 a nasl. SR. Okrem porušenia uvedeného práva účastníka konania dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom, ktorým sa mu odníma možnosť náležite skutkovo a právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia prípadných opravných prostriedkov, táto vada bráni odvolaciemu súdu v jeho preskúmavacej právomoci. Preto ak je rozhodnutie súdu nepreskúmateľné, lebo obsahuje iba nedostatočné dôvody, prichádza do úvahy len zrušenie rozhodnutia a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

11. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali.

12. Podľa , ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Ak bolo rozhodnutie zrušené, a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. Ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je povinný uviesť aj to, ako má súd prvej inštancie vo veci ďalej postupovať.

13. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie aj s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa bez nariadenia pojednávania podľa a contrario v rozsahu danom ust. v spojení s a dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na zmenu, preto rozsudok podľa a zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie nepostupoval správne, keď návrh oprávnenej z 13.4.2021 posudzoval ako návrh na určenie výživného. Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že v prípade, ak už raz bola určená vyživovacia povinnosť k dieťaťu (nezáleží na tom, či to bolo za čas maloletosti, alebo plnoletosti), nemôže sa o určení výživného prejednávať znova. V takom prípade sa každý ďalší návrh týkajúci sa výživného posudzuje

ako návrh na zmenu predchádzajúceho rozhodnutia bez ohľadu na to, ako je označený. V predmetnej veci už bola vyživovacia povinnosť povinného voči oprávnenej upravená rozsudkom Okresného súdu Košice II zo 17.1.2006 sp. zn. , ktorým súd rozviedol manželstvo rodičov oprávnenej, zveril vtedy ešte maloletú A. do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazal prispievať matke na výživu Bianky 70 Eur mesačne. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 25.2.2006. Vzhľadom k tomu, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil predmet konania, neaplikoval na zistený skutočný stav veci § 78 Zák. o rodine, ktorý upravuje zmenu výživného a následne tomu neprispôsobil ani rozsah dokazovania, výroky rozsudku, ani samotné svoje právne úvahy, ktorými sa pri rozhodnutí riadil. Pri zmene rozsudku súd už nemôže preskúmavať správnosť pôvodného rozsudku, ani posudzovať pomery účastníkov konania nanovo, ale musí sa zaoberať otázkou, či sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre rozsah a ďalšie trvanie už prisúdených opakujúcich sa plnení. Ak súd vyhovie návrhu na zmenu rozsudku, vo výroku rozsudku musí vyjadriť, že ide o zmenu pôvodného rozhodnutia, aby nedošlo k tomu, že by existovali dva tituly na výkon rozhodnutia, ako sa tomu tak stalo v predmetnej veci. Vo výroku rozsudku preto treba vyjadriť, že povinnosť určená pôvodným rozhodnutím sa mení a mení sa aj predchádzajúca úprava v zodpovedajúcom rozsahu. Z obsahu napadnutého rozsudku je zrejmé, že súd prvej inštancie posudzoval odôvodnené potreby oprávnenej, ako i pomery povinného úplne nanovo spôsobom, akoby určoval výživné a vôbec ich neporovnával s pomermi, ktoré existovali v čase predchádzajúcej úpravy výživného. Skutočnosti, že súd prvej inštancie nemal počas celého konania správne ujasnený jeho predmet nasvedčuje aj označovanie účastníkov konania tromi rôznymi spôsobmi.

14. V súhrne sa tak vec dostala do takej polohy, v ktorej by náprava pochybení súdu prvej inštancie vyžadovala takú mieru ingerencie odvolacieho súdu, ktorá by v skutočnosti mala za následok aj nahrádzanie činnosti súdu prvej inštancie. Úlohou odvolacích súdov napriek preneseniu na ne určitých činností vyžadovaných skôr od súdov prvej inštancie je totiž stále prieskum správnosti rozhodnutí súdov prvej inštancie s prípadným doplnením dokazovania a nie vykonávanie základného dokazovania.

15. Pretože konajúci súd nesprávne vec právne posúdil, v dôsledku čoho nevykonal potrebné dokazovanie a svoje rozhodnutie následne zmätočne odôvodnil, odvolací súd rozsudok podľa a zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Po vrátení veci bude povinnosťou súdu prvej inštancie napraviť vytýkané pochybenia, predovšetkým definovať, aké pomery mali účastníci konania v čase predchádzajúcej úpravy výživného, tieto zistenia porovnať s pomermi účastníkov konania zistenými v predmetnom konaní a odstrániť v tejto súvislosti všetky rozpory a pochybnosti. V ďalšom konaní bude súd povinný posudzovať podaný návrh ako návrh na zvýšenie výživného podľa príslušných zákonných ustanovení a pri eventuálnom rozhodnutí o zvýšení výživného bude potrebné zmeniť predchádzajúcu úpravu výživného realizovanú rozsudkom Okresného súdu Košice II zo 17.1.2006 sp. zn. . Zároveň bude jeho povinnosťou svoje rozhodnutie riadne a zákonne odôvodniť podľa tak, aby jeho závery vyplývali zo zisteného skutočného stavu veci a úvahy, ktorými sa riadil pri rozhodnutí boli preskúmateľné a logicky správne.

16. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

1

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Uvedená povinnosť neplatí, ak je : a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku , ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania.