Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_22P-244-2012.pdf
PDF · 109.88 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-22P/244/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V, v konaní vedenom sudkyňou Mgr. Annou Križákovou, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: I. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom - Úradom práce sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, dieťa matky: W. Z. nar. XX.XX.XXXX, bytom R. č. 4, T., zastúpená advokátom: JUDr. Milan Cíbik, so sídlom Tomášikova 4, Bratislava, a otca: R. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXX, zastúpený Centrom právnej pomoci, so sídlom Nám. Slobody 12, Bratislava, v konaní o návrhu otca na zníženie výživného, takto
rozhodol:
I. Súd návrh otca z a m i e t a .
II. Súd konanie začaté ex - offo uznesením tunajšieho súdu č.k. 22P 391/2012-27 zo dňa 03.12.2012, ktoré bolo spojené s konaním sp. zn. 22P 244/2012 uznesením zo dňa 03.12.2012 z a s t a v u j e .
III. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 19.07.2012 sa otec domáhal zníženia jeho vyživovacej povinnosti voči maloletému I. zo sumy 80 eur mesačne na sumu 30% zo životného minima na neplnoleté nezaopatrené dieťa. Svoj návrh odôvodnil tým, že v čase určovania výživného na maloleté dieťa bol zamestnaný ako vodič na Ministerstve obrany Slovenskej republiky a jeho čistý zárobok bol 343,50 eur mesačne. Od posledného rozhodovania sa jeho pomery podstatne zmenili. V súčasnosti je poberateľom dávok a príspevkov hmotnej núdzi vo výške 63 eur. V období od 04.01.2012 do 13.05.2012 bol práceneschopný a bolo mu vyplácané nemocenské vo výške 200 eur. Má ďalšie vyživovacie povinnosti voči synovi R. vo výške 40 eur a I. vo výške 26 eur. Jeho mesačné výdavky pozostávajú z výdavkov na plyn a elektrinu vo výške 90 eur, na domácnosť a stravu vo výške 70 eur. Svojej povinnosti platiť výživné na maloletého si je vedomý, avšak v súčasnosti nie je v jeho možnostiach a schopnostiach platiť určené výživné. Mal úraz nohy a snaží sa nájsť si zamestnanie, čo však nie je jednoduché.
Matka maloletého s návrhom nesúhlasila s odôvodnením, že keby otec chcel, prácu by si našiel, pričom prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyjadrila presvedčenie, že určite niekde brigáduje, alebo pracuje na čierno, pretože by inak nemal dostatočné prostriedky ani pre samotné prežitie a jeho matka by ho nevyživovala zo svojho dôchodku. Nikdy nemal reálny záujem a snahu postarať sa o svojho najmladšieho syna I., ktorého ani nikdy nevidel. Na jeho výživu platil len v prvom roku života a to v sumách od 15 do 30 eur mesačne. Inak sa však o dieťa nezaujíma a neplní si povinnosti otca. Vyživovaciu povinnosť si riadne neplní napriek právoplatnému rozsudku. Paradoxné podľa matky je, že výživné neplatil v čase, kým bol zamestnaný, ale v čase, keď bol práceneschopný a nezamestnaný, teda v
mesiacoch apríl až jún 2012 na syna prispel celkovou čiastkou 180 eur. Jeho správanie je nezodpovedné. So synom sa nestýka, nikdy ho neobdaroval darčekom.
Zástupkyňa kolízneho opatrovníka sa k návrhu na zníženie výživného nepripojila. Vzhľadom k tomu, že otec si napriek tomu, že mu v tom nič nebránilo svoju vyživovaciu povinnosť neplnil, návrh odporučila zamietnuť.
Dňa 18.10.2012 bolo súdu doručené podanie matky označené ako sťažnosť k spisu 7C 238/10, v ktorom matka uviedla, že vzhľadom na problematické vyznačenie právoplatnosti na rozhodnutí o určení otcovstva, chýba v rozhodnutí 5 mesiacov (určenia vyživovacej povinnosti). Uvedené podanie súd vyhodnotil ako podnet, z ktorého sa javilo, že výživné na maloleté dieťa nebolo určené od narodenia a uznesením zo dňa 03.12.2012 začal z úradnej povinnosti. konanie vo veci určenia výživného pre maloletého od jeho narodenia. Uznesením z toho istého dátumu bol uvedené konanie spojené s konaním o zníženie vyživovacej povinnosti otca. Keďže po dôslednom oboznámení sa s obsahom spisu tunajšieho súdu sp. zn. 7C 238/2010, predovšetkým relevantnými rozhodnutiami bolo zistené, že v rozhodnutí č.k. 7C 238/2010-65 zo dňa 14.06.2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 3Co 516/2011-111 zo dňa 23.02.2012 bolo rozhodnuté o vyživovacej povinnosti otca od narodenia maloletého, pričom bolo pokryté celé obdobie, súd konanie začaté z úradnej povinnosti o určenie výživného z dôvodu res iudicata s poukazom na ustanovenie § 159 ods. 3 O.s.p. v spojení s ust. § 104 ods. 1 O.s.p. zastavil.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom matky maloletého a otca prostredníctvom dožiadaného Okresného súdu Žilina, rodným listom mal. F., potvrdením o príjmoch rodičov, výdavkoch maloletého, výpismi zo Živnostenského registra, pracovným hodnotením otca, správami Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava a Žilina zo šetrenia pomerov v domácnosti matky a otca, lekárskymi potvrdeniami, oboznámil sa s obsahom spisu tunajšieho súdu sp.zn. 7C 238/10, ako aj s rozsudkami Okresného súdu Čadca sp. zn. 12P 86/2002 a 12P 6/2009, vzťahujúcimi sa k rozsahu vyživovacej povinnosti otca k mal. R. J. a I. J., ako aj ako aj ďalším na vec sa vzťahujúcim spisovým materiálom, pričom zistil tento skutkový stav veci:
Rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 7C 238/10-65 zo dňa 14.06.2011 bolo určené otcovstvo navrhovateľa voči maloletému I.. Maloletý bol v spojenom konaní o úpravu rodičovských práv a povinností zverený do osobnej starostlivosti matky, pričom otec bol zaviazaný prispievať na jeho výživu sumou 80 eur mesačne od narodenia maloletého. Dlh na zročnom výživnom za obdobie od 16.12.2008 do 30.06.2011 vo výške 2.155 eur súd otcovi povolil zaplatiť v splátkach po 80 eur mesačne spolu s bežným výživným pod hrozbou straty východy splátok počnúc právoplatnosťou rozsudku. Už v tomto rozsudku bolo konštatované, že suma 80 Eur predstavovala dolnú hranicu výživného, ktorá by mala pokryť potreby maloletého, keď súd zohľadňoval dve ďalšie vyživovacie povinnosti otca a prato nerozhodol plne v zmysle návrhu kolízneho opatrovníka, ktorý navrhoval výživné vo výške 100 eur vzhľadom na zhoršený zdravotný stav maloletého, keď lekárskou správou E.. U. bolo preukázané, že maloletý I. trpí chronickým geneticky podmieneným kožným ochorením - Atopickým ekzémom. V čase poslednej úpravy bola matka na rodičovskej dovolenke. Do októbra 2009 poberala rodičovský príspevok vo výške 158,67 eur a od októbra 2009 vo výške 164,22 Eur.a rodinné prídavky vo výške 43,08 eur. Na maloletú F. poberala sirotský dôchodok vo výške 121,10 eur. Otec bol v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 18.1.2010 do 31.3.2011. Dňa 1.4.2011 uzavrel pracovný pomer s Ministerstvom obrany SR na dobu určitú do 31.12.2011 v pracovnom zaradení - vodič s príjmom, 343,50 eur netto. Rozsudkom Okresného súdu Čadca zo dňa 5.6.2002 č.k.12P 86/2002-20 sa na základe rodičovskej dohody otec zaviazal platiť výživné vo výške 700,-Sk (23,24 eur) mesačne na maloletého I., nar. XX.X.XXXX. Rozsudkom Okresného súdu Čadca zo dňa 18.5.2009 č.k. 12P 6/2009-52 bol otec zaviazaný platením výživného voči mal. R., nar. XX.X.XXXX vo výške 40 Eur mesačne.
Od poslednej úpravy práv a povinností rodičov voči maloletej došlo k istej zmene pomerov v súvislosti s plynutím času (2,5 roka), v tejto súvislosti s prirodzeným rastom životných nákladov ale tiež v súvislosti s nástupom maloletého do materskej školy. Zdravotný stav maloletého sa nezmenil, keď jeho kožná diagnóza je vrodená. Okrem toho je evidovaný v ambulancii klinickej imunológie s klinickým ekzémom
po celom tele, splývavým až s edémami. Má odporúčanú liečbu diétou a antihistaminikami. Od r. 2011 trpel opakovanými infektmi dýchacích ciest, pričom po nástupe do detského kolektívu sa mu stav zhoršil, čo si vyžadovalo opakované vyradenie z detského kolektívu. Stav dieťaťa si podľa lekárskej správy vyžaduje vysoký hygienický štandard, pravidelné podávanie liekov s príplatkom. Napriek liečbe sú však časté recidívy infektov. Lekárka odporúčala ako vhodné klimatické pobyty prímorské, eventuálne vysokohorské.
Matke sa v čase začatia konania osobné pomery podstatne nezmenili. Naďalej žije so svojimi dvomi maloletými deťmi u svojej matky v jej štvorizbovom byte, kde spolu hospodária. Ide o byt po staršej rekonštrukcii, ktorá bola zrealizovaná ešte pred narodením maloletého I.. N. vykonal neohlásené šetrenie v domácnosti matky, kedy bol byt nájdený v čistote a poriadku. E. spolu s matkou užívajú jednu z izieb, kde má I. posteľ, svoj kútik na hranie a skriňu s vecami. V čase začatia konania neprispievala na bývanie z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov. Matka mala v tom čase aj problém zaplatiť všetky poplatky v materskej škole, keď k septembru 2012 jej otec na výživnom dlžil sumu 2.690,- eur. Do decembra 2011 bola na rodičovskej dovolenke. Od 01.01.2012 vykonávala na živnosť účtovnícke práce pre spoločnosti Havarijná služba Q. Z., s.r.o. na základe Zmluvy o poskytovaní služieb, odkiaľ jej bola na základe faktúr vyplácaná mesačne suma 400 eur (brutto). Maloletý I. má zníženú imunitu a ekzém, kvôli čomu býva často chorý. Od 01.09.2012 nastúpil do E. školy na R. XX v T.. Kvôli zápalu pľúc, ktorý dostal po dvoch týždňoch v predškolskom zariadení však lekári zvažovali možnosť vylúčenia z materskej školy. Matka mesačne dopláca cca 20 eur na lieky a prípravky na zlepšenie imunity maloletého. V súvislosti so začatím návštevy škôlky, matka uhradila jednorazovo sumu 90 sumu, v čom bol zahrnutý poplatok na ZRPŠ (50 eur na polrok) a stravu, ktorá v bežný mesiac predstavuje cca 27 eur. Ďalší pravidelný poplatok určený Stredisku služieb školám a školským zariadeniam Petržalka na náklady spojené s prevádzkou predstavuje 13,40 eur mesačne. Okrem toho musela matka zabezpečiť hygienické potreby za cca 18 eur. Má ďalej vyživovaciu povinnosť k mal. F. Z., nar. XX.XX.XXXX, otec ktorej zomrel a preto matka poberá na maloletú sirotský dôchodok vo výške 125 eur mesačne. V šk. r. 2012/2013 maloletá F. navštevovala 2. ročník Obchodnej akadémie. Otec sa o maloletého od jeho narodenia naďalej nezaujíma, neinformuje sa na neho ani telefonicky, nikdy nemal záujem stretnúť sa s dieťaťom. V priebehu konania matka zmenila zamestnanie, keď sa od marca 2013 zamestnala v spoločnosti SVT, s.r.o. s príjmom cca 1.500 eur netto. Naďalej vlastní osobné motorové vozidla Ford Focus, v premávke od r. 2009. Na návrh matky sa dňa 19.11.2012 na exekútorskom úrade D.. H. v Bratislave začalo exekučné konanie v prospech oprávneného mal. I. na zročné výživné za obdobie od 16.12.2008 do 30.06.2011 vo výške 2.066,29 eur, dlžné výživné za obdobie od 01.01.2012 30.09.2012 vo výške 720 eur, dlžné výživné od októbra 2012 do októbra 2013 vo výške 1.040,- eur a ďalej bežné výživné počnúc mesiacom november 2013.
Otec žije vo väčšom rodinnom dome so svojimi rodičmi, ktorí sú na starobnom dôchodku, popri ktorom však jeho otec ešte v priebehu konania pracoval. Otec maloletého užíva v rodičovskom dome samostatnú izbu, stravuje sa spoločne s rodičmi. Je naďalej rozvedený. Z manželstva má dve deti, z ktorých dcéra je už dospelá. Na syna R. má naďalej určené výživné vo výške 40 eur. Rovnako nebola novo upravená vyživovacia povinnosť voči synovi I., ktorého má z neskoršieho vzťahu. K septembru 2012 bol nezamestnaný, od júla 2012 vedený v evidencii nezamestnaných. Poberal dávku v hmotnej núdzi vo výške 62 eur mesačne. Tvrdil, že mu finančne vypomáhajú rodičia, ktorým na bývanie neprispieva, keďže nemá z čoho a známi. Má ukončené stredné odborné učilište strojárske, strojný mechanik, pričom v odbore má prax asi 2 roky. Od decembra r. 2007 bol až do apríla 2011 dlhodobo nezamestnaný. K februáru 2013, kedy bol vypočutý prostredníctvom dožiadaného súdu nemal zvýšené náklady v súvislosti so zdravotným stavom a jeho zdravotný stav nebol ani prekážkou pri výbere povolania.
Od r. 2003 do r. 2005 otec maloletého prevádzkoval živnosť s rôznymi predmetmi podnikania (zámočníctvo, zváračské práce, demolácie, búracie práce a prípravné práce pre stavbu, montáž sadrokartónu, obkladanie stien a kladenie dlážkových krytín, omietkárske práce, maliarske, natieračské práce, sprostredkovateľská činnosť v rozsahu voľnej živnosti, kúpa tovaru na účely jeho predaja konečnému spotrebiteľovi). Živnostenské oprávnenia otcovi zanikli na základe žiadosti podnikateľa.
Podľa potvrdenia Sociálnej poisťovne otec pracoval od 01.02.2005 do 28.02.2005 v U.-D. - B. T., s.r.o.. Od r. 1992 do r. 2000 vystriedal viacero krátkodobých pracovných pomerov.
Otcovi sa pracovný pomer na Ministerstve obrany, správa nehnuteľného majetku a výstavby Bratislava, Stredisko prevádzky objektov Žilina, kde pracoval od 01.04.2011 skončil uplynutím doby, na ktorú bol uzavretý, t.j. k 31.12.2011. Podľa potvrdenia zamestnávateľa bol pred skončením pracovného pomeru s otcom vykonaný pohovor, pri ktorom neprejavil záujem naďalej pracovať v tejto organizácii. Pracovná morálka otca bola priemerná, neprejavoval aktivitu v práci, ale nariadené úlohy plnil. Za obdobie od júla 2011 do decembra 2011 dosiahol priemerný príjem, vrátane nemocenských dávok v mesiacoch september až november vo výške 329,33 eur mesačne. Okrem toho mu boli vyplatené diéty za vykonané pracovné cesty vo výške 76 eur. Podľa potvrdenia ÚPSVaR v Žiline d 01.07.2011 do 31.08.2011 mu bol vyplácaný aktivačný príspevok vo výške 63,07 eur mesačne pre dlhodobo nezamestnaných, ktorí sa zamestnali a splnili podmienky nároku na aktivačný príspevok. Od 01.01.2012 bol zaradení do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Od februára 2012 do júna 2012 mu bolo sociálnou poisťovňou vyplatené nemocenské spolu vo výške 977,30 eur. Od 01.07.2012 poberal dávku v hmotnej núdzi vo výške 62,50 eur. Od 14.08.2013 je práceneschopný s diagnózou M51 (poruchy lumbálnych a iných medzistavcových platničiek). Práceneschopnosť otca trvala ešte v čase rozhodovania súdu. Prvotne bol vyšetrení neurológom po tom, čo mu pri dvíhaní bremena (300 kg kotla) ruplo v krížoch; po liečbe došlo k podstatnému zlepšeniu bolestí. Odporúčané mal obstreky, medikáciu (Mydocalm), pri trvaní ťažkostí po medikácii rehabilitácie. Z dôvodu, že pre nepriaznivý zdravotný stav bol príslušným ošetrujúcim lekárom uznaný za dočasne práceneschopného na viac ako 30 po sebe nasledujúcich dní, slnil nárok na ochranný príspevok vo výške 34,69 eur. Preto sa mu od 03.10.2013 rozhodnutím Úradu práce, sociálnych v vecí a rodiny zvýšila dávka a príspevky od 01.09.2013 na sumu 97,19 eur.
Podľa § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine má výživné prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 154 ods. 1 O.s.p. pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
Pre určenie výživného pre dieťa sú rozhodujúce majetkové pomery. Nie sú však rozhodujúce preukázané zárobkové či majetkové pomery, ale reálne zárobkové možnosti a schopnosti každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami (fyzickou zdatnosťou, pracovnými skúsenosťami, vzdelaním a pod.), ale aj okolnosťami objektívneho charakteru (existenciou pracovných príležitostí), primeraných daným schopnostiam, resp. vlastnostiam rodičov.
V prejednávanej veci súd po vykonaní dokazovania dospel k záveru, že návrh na zníženie vyživovacej povinnosti otca voči maloletému I. nie je dôvodný, keď potreby maloletého dieťaťa, ovplyvnené jeho zhoršeným zdravotným stavom, ktoré sa medzičasom zvýšili jednak v súvislosti prirodzeným rastom nákladov a tiež v súvislosti s návštevou materskej školy, odôvodňujú výživné zo strany otca minimálne vo výške určenej posledným rozhodnutím o výživnom a to aj za zohľadnenia možností a schopností matky, ktorá sa osobne okrem maloletého I. sama stará aj o ďalšiu osirelú dcéru vo veku 16 rokov, ktorá navštevuje strednú školu. Hoci si matka v priebehu konania našla podstatne lepšie platené zamestnanie v porovnaní so stavom na začiatku konania, čo jej umožňuje podieľať sa okrem osobnej starostlivosti o maloletého na zabezpečovaní potrieb dieťaťa aj vo vyššom finančnom rozsahu, súd má za to, že ani táto skutočnosť neodôvodňuje, aby bola vyhovením návrhu na matku nespravodlivo prenášaná celá ťarcha vyživovacej povinnosti voči dieťaťu. Reálne potreby dieťaťa sú totiž podstatne zvýšené vzhľadom na jeho chronicky zhoršený zdravotný stav a potrebu prímorských a vysokohorských rehabilitačných pobytov, ktoré by nemohli byť napriek ich zdravotnej indikácii maloletému zabezpečené pri zachovaní dovtedajších pomerov rodičov. Je teda iba na prospech dieťaťa, že sa matka aktívne snaží o zlepšenie svojich zárobkových možností, aby mu mohla zabezpečiť v dostatočnej miere uspokojenie nielen jeho základnej výživy, ale aj jeho zvýšených odôvodnených potrieb, keď podiel otca na nákladoch na celkovú výživu maloletého pri doposiaľ stanovenom výživnom pokryje iba časť zo základných nevyhnutných výdavkov na dieťa. Tiež súd musel zohľadniť aj skutočnosť, že otec o dieťa neprejavuje záujem, na jeho výživu neposkytuje žiadne vecné plnenia a svoju vyživovaciu povinnosť si riadne neplnil ani v čase, keď mal pravidelný príjem zo zamestnania. Hoci bol otec v čase vyhlásenia posledného rozsudku o rozsahu jeho vyživovacej povinnosti zamestnaný, súd otcovu opätovnú nezamestnanosť nepovažoval za zmenu pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie jeho vyživovacej povinnosti, keď už v priebehu podstatnej časti rozhodujúceho obdobia pre ostatné rozhodnutie bol dlhodobo nezamestnaný. Ešte v predchádzajúcom konaní sám potvrdil, že si aj v čase evidencie na úrade práce bol schopný privyrábať brigádnicky, t.j. osvedčil svoje reálne možnosti a schopnosti zvýšiť svoj príjem aj týmto spôsobom. Súd opätovne teda musel prihliadať nie na vykazované príjmy odporcu, resp. ich absenciu v dôsledku jeho dlhodobej nezamestnanosti, ale na schopnosti a možnosti otca, keď navyše v konaní bolo preukázané, že otec bol pred ukončením posledného riadneho pracovného pomeru volaný na pohovor, v ktorom sám neprejavil záujem ďalej pracovať pre zamestnávateľa, čo súd musel vyhodnotiť ako vzdanie sa výhodnejšieho zamestnania zo strany otca (§ 75 ods. 1 ZoR). Základom pre hodnotenie schopností a možností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu je okrem zistenia ich skutočných príjmov aj preverenie podkladov, odôvodňujúcich záver, či dosahovaný príjem rodiča zodpovedá telesným a duševným schopnostiam, skúsenostiam v plnení pracovných povinností rodičov, ako aj miestnym, lokálnym možnostiam ich uplatnenia. Taktiež je rozhodujúce, či je tu skutočná vôľa dosiahnuť čo najvyšší zárobok, ako aj objektívne podmienky každého z rodičov na dosiahnutie príjmu, úmerného týmto predpokladom. Zohľadniac odborné vyučenie otca - strojný mechanik - a jeho predchádzajúcu pestrú praxe, vrátane prevádzkovania živnosti so širokým predmetom podnikania v stále relatívne žiadanom odvetví stavebníctva, má súd za to, že otec nevyužíva všetky svoje možnosti a prostriedky vzhľadom na dosiahnuté vzdelanie a skúsenosti, aby sa zamestnal a zabezpečil si tak pravidelný príjem dostatočný na to, aby si mohol riadne plniť svoju vyživovaciu povinnosť voči všetkým deťom, ktoré sú na neho odkázané výživou. V tejto súvislosti súd poukazuje na prvoradú povinnosť každého z rodičov vyživovať svoje deti a to hoci aj na vlastný úkor, keď výživa dieťaťa predchádza akékoľvek ďalšie výdavky rodiča. Pre stanovenie výšky výživného platí tzv. zásada potencionality a nie zásada fakticity zárobku. Preto pre určenie výživného je rozhodujúci príjem, ktorý by rodič reálne mohol dosiahnuť, keby riadne využíval svoje schopnosti a nie príjem, ktorý fakticky dosahuje preto, že tieto svoje schopnosti riadne nevyužíva. Prístup otca, ktorý vyplýva už z predchádzajúceho konania o určenie otcovstva nasvedčuje tomu, že sa úmyselne snaží vyhýbať rodičovskej zodpovednosti a plneniu svojej základnej povinnosti prispievať na výživu maloletého. Čo sa týka dočasnej práceneschopnosti otca, túto súd musel hodnotiť skutočne ako dočasnú, keď otcovi doposiaľ nebola v dôsledku chronického zhoršenia zdravotného stavu znížená jeho pracovná schopnosť a teda prechodné zhoršenie jeho zdravotného stavu nemôže mať vplyv na jeho schopnosť prispievať na výživu dieťaťa. V prípade plného využívania svojho pracovného potenciálu v predchádzajúcom období by mal totiž jednak nárok na nemocenské, ktoré by čiastočne kompenzovalo dočasný výpadok príjmu a ako zodpovedný rodič by mal mať súčasne vytvorenú dostatočnú materiálnu rezervu, aby jeho prechodné zdravotné problémy nešli na úkor dieťaťa.
S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia a návrh na zníženie výživného otca voči maloletému I. v plnom rozsahu ako nedôvodný zamietol.
O trovách konania rozhodol súd v súlade s ust. § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Bratislave do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia, písomne alebo ústne do zápisnice.
Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť).
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. , t.z.:
1/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
2/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
3/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
4/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
5/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
6/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
7/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát,
8/ súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.