Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Uznesenie_9Cb-25-2013.pdf
PDF · 74.29 KB
No categories available
9Cb/25/2013
Uznesenie
Okresný súd Rožňava, v právnej veci žalobcu ZEPRA - JM, spol. s r.o., IČO: 36 647 845 so sídlom Vajanského 4, 984 01 Lučenec, právne zastúpený JUDr. Ondrejom Szilágyim, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Haličská cesta 3200, Lučenec, proti žalovanému J.P.-STAV spol. s r.o., IČO: 36 183 792, so sídlom Šafárikova 125, Rožňava, právne zastúpený JUDr. Františkom Hadušovským, advokátom, Akademika Hronca 3, Rožňava, o zaplatenie 23.308,99 Eur s príslušenstvom, o návrhu žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia, takto
rozhodol:
Súd návrh na nariadenie predbežného opatrenia, aby žalovaný nenakladal s majetkom spoločnosti a aby nenakladal s bankovým účtom vedeným v G. Z..G.., č.ú. XXXXXXXXXX/XXXX z a m i e t a.
odôvodnenie:
Predmetom konania je zaplatenie sumy 23.308,99 Eur s príslušenstvom z titulu úhrady ceny žalobcom zhotoveného diela pre žalovaného.
Žalobca v priebehu konania podal návrh na nariadenie predbežného opatrenia, v zmysle ktorého navrhoval, aby súd uložil žalovanému zákaz nakladať s majetkom spoločnosti a zákaz nakladať s bankovými účtami spoločnosti.
Uznesením zo dňa 11. 10. 2013 súd vyzval žalobcu, aby konkretizoval navrhovaný petit návrhu na nariadenie predbežného opatrenia - zákaz nakladania s majetkom spoločnosti a zákaz nakladania s bankovými účtami spoločnosti, špecifikoval, ktorých hnuteľných a nehnuteľných vecí tvoriacich majetok žalovaného sa má týkať zákaz nakladania, vykonanie ktorých konkrétnych úkonov, čiastkových oprávnení tvoriacich obsah vlastníckeho práva navrhuje zakázať žalovanému ako vlastníkovi vecí, oznámiť, v ktorom peňažnom ústave sú vedené bankové účty žalovaného a osvedčiť pravdepodobnosť možného ohrozenia výkonu rozhodnutia.
Žalobca písomným podaním doručeným súdu dňa 29. 10. 2013 oznámil, že nemá vedomosti o tom aké hnuteľné a nehnuteľné veci vlastní žalovaný, preto nemôže špecifikovať, ktorých hnuteľných a nehnuteľných vecí sa má týkať zákaz nakladania. Nešpecifikoval ani pojem zákaz nakladania. Poukázal na to, že žalovaný sa úmyselne vyhýba uhradeniu dlžnej sumy žalobcovi a preto navrhoval, aby súd vydal predbežné opatrenie.
Písomným podaním, ktoré došlo súdu dňa 30. 10. 2013 žalobca oznámil, že žalovaný má vedený účet v G. G.T., Z..G.., C. M. a oznámil aj číslo účtu. Navrhoval, aby súd zakázal žalovanému nakladať s týmto účtom.
V zmysle § 74 ods. 1 O. s. p., pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený.
V zmysle § 75 ods. 1 prvej vety O.s.p., predbežné opatrenie nariadi súd na návrh.
V zmysle § 76 ods. 1 písm. e/ O.s.p., predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby nenakladal s určitými vecami alebo právami.
V zmysle 102 ods. 1 prvej vety O.s.p., ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz.
Predbežné opatrenie možno vydať pred začatím konania (§ 74 O.s.p.) alebo po začatí konania (§ 102 O.s.p.). V oboch prípadoch ho možno nariadiť z dvoch dôvodov. Jedným je dočasná úprava právnych pomerov účastníkov, druhým potreba zabezpečiť výkon súdneho rozhodnutia, ak by mal byť ohrozený. Spoločným znakom oboch typov predbežných opatrení je ich predbežný - dočasný charakter. Znamená to, že sa nimi upravujú pomery, alebo zabezpečuje výkon rozhodnutia do doby, než súd vydá vo veci samej konečné rozhodnutie.
V danom prípade žalobca sa domáha nariadenie predbežného opatrenie v zmysle § 102 O.s.p. po podaní žaloby na súd. Návrh na nariadenie predbežného opatrenia odôvodnil tým, že žalovaný dlh, ktorý je predmetom konania nesplnil, napriek tomu, že investor mu túto sumu uhradil, že záväzok žalovaného pre žalobcu predstavuje pomerne vysokú peňažnú sumu, preto existuje opodstatnená obava žalobcu, že žalovaný sa bude vyhýbať uhradeniu dlžnej sumy, ktoré stanovisko žalovaného vyplýva aj z neopodstatnene podaného odporu proti platobnému rozkazu vydaného v predmetnom konaní.
Aby súd mohol vyhovieť návrhu na vydanie predbežného opatrenia, musí žalobca osvedčiť aspoň základné skutočnosti umožňujúce prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako aj nebezpečenstvo hroziacej ujmy.
Okrem toho, navrhované predbežné opatrenie by malo byť primerané zabezpečovanému nároku a musí byť prípustné.
Predbežné rozhodnutie musí mať vzťah k právnemu vzťahu, ktorý je alebo bude predmetom konania vo veci samej. Jeho účelom je dočasná úprava pomerov účastníkov a podmienkou pre jeho vydanie je osvedčenie, že bez okamžitej úpravy právnych pomerov by bolo právo účastníka ohrozené. Z charakteru predbežného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie. Dôkazné bremeno spočíva výlučne na navrhovateľovi predbežného opatrenia a jeho návrh by mal obsahovať všetky náležitosti umožňujúce jeho meritórne vybavenie. Predbežné opatrenie však nemožno vydať iba na základe tvrdení navrhovateľa bez osvedčenia aspoň základných skutočností umožňujúcich prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť dočasná ochrana a bez osvedčenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy.
Predbežné opatrenie v zmysle § 76 ods. 1 písm. e/ O.s.p. má zabezpečovací aj preventívny charakter. Povinnosť nenakladať s vecami alebo právami môže sa nariadiť len účastníkovi konania, ktorý je tvrdeným nositeľom hmotnoprávnej povinnosti. Predpokladá to, že žalovaný má vec alebo právo vo svojej faktickej alebo právnej dispozícii, inak by výrok takéhoto predbežného opatrenia trpel nedostatkom materiálnej vykonateľnosti. Oprávnenie vlastníka nakladať s predmetom vlastníckeho práva má ústavný základ. Vychádza sa z toho, že nenakladanie s vecami a právami je nesporne zásahom do vlastníckeho
práva, preto súd pred nariadením predbežného opatrenia skúma, či navrhovaným predbežným opatrením nedôjde k zásahu do vlastníckeho práva žalovaného nad nevyhnutnú mieru, obmedzeniu alebo znemožneniu podnikania alebo inej zárobkovej činnosti žalovaného.
Nenakladanie s vecami alebo právami sa musí v návrhu na vydanie predbežného opatrenia konkretizovať, ktoré čiastkové oprávnenie žalovaný ako vlastník nemôže vykonať (previesť vec, založiť ju, prenajať a pod.), pretože v opačnom prípade dochádza k zásahu do vlastníckeho práva žalovaného, ktorý nie je primeraný.
Žalobca neoznačil, ktorých vecí sa má týkať navrhované predbežné opatrenie. Nekonkretizoval navrhovaný petit návrhu na nariadenie predbežného opatrenia - zákaz nakladania s majetkom spoločnosti ani dodatočne, na výzvu súdu, nešpecifikoval, ktorých hnuteľných a nehnuteľných vecí tvoriacich majetok žalovaného sa má týkať zákaz nakladania,
vykonanie ktorých konkrétnych úkonov, čiastkových oprávnení tvoriacich obsah vlastníckeho práva navrhuje zakázať žalovanému ako vlastníkovi vecí. Navrhovaná všeobecná formulácia nenakladať s celým majetkom žalovaného by mohla vyústiť do zablokovania všetkých jeho podnikateľských alebo iných činností, preto navrhované predbežné opatrenie nie je primerané zabezpečovanému nároku a mohlo by ním dôjsť k zásahu do vlastníckeho práva žalovaného nad nevyhnutnú mieru.
Žalobcom navrhované predbežné opatrenie sleduje zaistenie budúceho výkonu rozhodnutia, preto okrem existencie nároku musí osvedčiť, že budúci výkon rozhodnutia by mohol byť ohrozený, pričom nebezpečenstvo zmarenia musí byť reálne a hroziť bezprostredne. Existencia dlhu ešte sama osebe nemôže byť dôvodom pre nariadenie predbežného opatrenia, naopak, dôvodom môžu byť len skutočnosti, ktoré opodstatňujú obavu, že by prípadný výkon rozhodnutia mohol byť zmarený.
Žalobca nepreukázal, že by žalovaný znižoval hodnotu svojho majetku, a že by sa žalovaný úmyselne zbavoval svojho majetku za účelom poškodenia žalobcu. Nie je preukázaná ani skutočnosť, z ktorej by vyplývala reálna a bezprostredná hrozba zmarenia výkonu rozhodnutia. Tvrdenie žalobcu, že žalovaný má viac veriteľov s pohľadávkami po lehote splatnosti, neosvedčuje takú nepriaznivú finančnú situáciu žalovaného, ktorá by bola dôvodom na nariadenie predbežného opatrenia.
Na základe vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že žalobca predmetným návrhom neosvedčil, že bez okamžitej úpravy právnych pomerov by bolo jeho právo porušené alebo ohrozené a je potrebné, aby boli dočasne upravené pomery účastníkov. Taktiež neosvedčil skutočnosť, že bez predbežného opatrenia by bol prípadný budúci výkon rozhodnutia ohrozený, ani že by zmarenie tohto výkonu bolo reálne alebo, že by bezprostredne hrozilo vo vzťahu k predmetnému sporu, preto súd návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie na Krajský súd v Košiciach cestou tunajšieho súdu do 15 dní odo dňa doručenia písomného vyhotovenia uznesenia