Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_13C-16-2024.pdf
PDF · 104.49 KB
Case nature
Area
Subarea
13C/16/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Humenné sudkyňou: JUDr. Lucia Lacová, v spore žalobcu: Slovenská televízia a rozhlas, so sídlom Mlynská dolina, 845 45 Bratislava, IČO: 56 398 255, proti žalovanej: A. B. C., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom D. E. XXXX/X, XXX XX F., v konaní o zaplatenie 443,88 Eur s prísl, takto
rozhodol:
I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi na účet č. F. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vedený v Štátnej pokladnici k variabilnému symbolu XXXXXXXXXX: sumu vo výške 443,88 Eur, úhradu poštových sadzieb spojených s vymáhaním pohľadávky vo výške 2,40 Eur, a to v pravidelných mesačných splátkach vo výške 20,00 Eur splatných vždy k 15. dňu v mesiaci počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že nezaplatením čo i len jedinej splátky sa stáva splatný celý dlh.
II. Súd žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% voči žalovanej s tým, že o samotnej výške trov bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením súdneho úradníka.
odôvodnenie:
1. Dňa 28.03.2024 bol Okresnému súdu Humenné doručený návrh na vydanie platobného rozkazu o zaplatenie 443,88 Eur s príslušenstvom, ktorým sa žalobca domáhal vydania rozhodnutia tak, aby súd zaviazal žalovanú povinnosťou zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 443,88 Eur, náhradu poštových sadzieb spojených s vymáhaním vo výške 2,40 Eur a povinnosťou nahradiť žalobcovi trovy konania. Uplatnený nárok žalobca odôvodnil nasledovne tým, že žalobca je verejnoprávnou inštitúciou zriadenou na základe zák. č. 532/2010 Z.z. o Rozhlase a televízii Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“) a je aktívne vecne legitimovaný na podanie tohto návrhu podľa § 4 ods. 1 a § 10 ods. 5 zákona č. 340/2012 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Žalovaný je fyzickou osobou a zo zákona je platiteľom úhrady za služby verejnosti podľa § 3 písm. a) zákona vo výške podľa 4,64 Eur podľa § 6 ods. 1 zákona s periodicitou platenia úhrad mesačne, v zmysle § 7 zákona. Žalobca kontrolou úhrad v zmysle § 8 zákona, zistil, že žalovaná ku dňu podania návrhu na tunajší súd nezaplatila úhradu v zmysle zákona za kontrolované obdobie od 03.05.2013 až 30.06.2023. Výzvou zo dňa 04.10.2023 žalobca vyzval žalovanú na zaplatenie omeškanej úhrady a na zaplatenie poštových sadzieb súvisiacich s odoslaním výzvy, ktorú zaslal na adresu jej trvalého pobytu prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s. Nakoľko žalovaná nezaplatila úhradu a poštové sadzby v lehote do 30 dní od doručenia výzvy, je povinná v zmysle § 10 ods. 3 zákona zaplatiť aj pokutu. Dlh žalovanej predstavuje sumu 426,88 Eur, ktorý pozostáva z 92 neuhradených mesačných predpisov v kontrolovanom období 01.09.2015 - 30.06.2023. Výška dlhu je súčinom počtu neuhradených predpisov v kontrolovanom období a sadzby úhrady v zmysle § 6 ods. 1 zákona. Pohľadávka žalobcu vo výške
65,64 Eur pozostáva z istiny vo výške 426,88 Eur a pokuty vo výške 17,00 Eur podľa § 10 zákona, a tiež aj zo zaplatených poštových sadzieb vo výške 2,40 Eur.
2. V zmysle ustanovenia § 30 ods. 1 zákona č. 157/2024 Z. z. o Slovenskej televízii a rozhlase a o zmene niektorých zákonov: „Rozhlas a televízia Slovenska zriadená podľa doterajších predpisov sa ku dňu účinnosti tohto zákona zrušuje. Slovenská televízia a rozhlas sa ku dňu účinnosti tohto zákona stáva právnym nástupcom Rozhlasu a televízie Slovenska a preberá všetky jeho práva a povinnosti ku dňu účinnosti tohto zákona.“ sa s účinnosťou od 01.07.2024 zrušila Rozhlas a televízia Slovenska a právnym nástupcom sa v zmysle vyššie uvedeného stala Slovenská televízia a rozhlas.
3. Okresný súd Humenné návrhu vyhovel v celom rozsahu a dňa 03.03.2024 vydal platobný rozkaz č. k. 13C/16/2024-11, proti ktorému žalovaná podala odpor. Žalovaná sa k podanému návrhu a jeho prílohám, ktoré jej boli doručené do vlastných rúk dňa 23.04.2024 spolu s platobným rozkazom a poučením súdu podľa Civilného sporového poriadku vyjadrila tak, že pohľadávka má byť v omnoho nižšej sume z dôvodu, že žalovaná je evidovaná na ÚPSVaR Humenné ako domácnosť v hmotnej núdzi, a v takom prípade činí výška mesačného predpisu polovicu, teda 2,32 Eur. Z uvedeného dôvodu žiada o prepočítanie , a výslednú sumu je ochotná uhradiť v splátkach. Žalovaná k vyjadreniu doložila Potvrdenie o poberaní dávky v hmotnej núdzi a Potvrdenie o evidencii uchádzačov o zamestnanie.
4. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 17.05.2024 k odporu žalovanej poukázal, že podľa ust. § 3 písm. a) zákona č. 340/2012 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon“): „Platiteľ úhrady je fyzická osoba, ktorá je evidovaná dodávateľom elektriny v evidencii odberateľov elektriny v domácnosti ako odberateľ elektriny v domácnosti v odbernom mieste, pre spotrebu v byte alebo v rodinnom dome“. Táto povinnosť vzniká priamo zo Zákona. Podľa ustanovenia § 5 ods. 1 písm. c) Zákona: „Od povinnosti platiť úhradu je oslobodený platiteľ podľa § 3 písm. a), ktorý oznámi vyberateľovi úhrady podľa § 9 ods. 7 písm. c) je poberateľom dávky v hmotnej núdzi alebo osobou spoločne posudzovanou s poberateľom dávky v hmotnej núdzi.“ Podľa ustanovenia § 5 ods. 2 Zákona: „Nárok na oslobodenie od povinnosti platiť úhradu podľa odseku 1 vzniká od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom platiteľ podľa § 3 písm. a) oznámil vznik skutočnosti podľa odseku 1.“ Podľa § 9 ods. 7 písm. b) Zákona: „ Platiteľ je povinný písomne oznámiť vyberateľovi úhrady do 30 dní vznik alebo zánik oslobodenia od povinnosti platiť úhrady podľa § 5 ods. 1.“ Žalobca uviedol, že žalovaným obdobím je obdobie od 09/2015 do 06/2023, pričom žalovaná za celé obdobie neoznámila nárok na oslobodenie od platenia úhrad RTVS, t.j. žalovanej nezanikla povinnosť platiť úhrady, a teda nie je možné akceptovať žiadosť za spätné obdobie.
5. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 24.07.2024, ktorého sa strany sporu nezúčastnili.
6. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom celého súdneho spisu v danej veci, teda s návrhom a jeho prílohami - výzvou na zaplatenie nedoplatku (čl. 3), sumárom predpisov a platieb (čl. 4), prehľadom predpisov a platieb (čl. 5-6), doručenkou k výzve s podpisom žalovanej (čl. 7), potvrdením tarifnej ceny za úradnú zásielku (čl. 8), Potvrdením o poberaní dávky v hmotnej núdzi a Potvrdením o evidencii uchádzačov o zamestnanie ÚPSVaR Humenné (čl. 15-17), a zistil tento skutkový stav.
7. V danej veci je predmetom konania zaplatenie sumy 443,88 Eur s príslušenstvom. Právny predchodca žalobcu bola právnická osoba so sídlom v Bratislave zapísaná v Obchodnom registri SR, ktorej predmetom činnosti bolo v rozhodnom období (t. j. do 30.06.2023) celoplošné digitálne vysielanie televíznych a rozhlasových programových služieb, vykonávanie podnikateľskej činnosti podľa § 5 a § 6 zákona č. 532/2010 Z.z. o Rozhlase a televízii Slovenska, nájom hnuteľných a nehnuteľných vecí a nebytových priestorov, s poskytovaním základných služieb s nájmom spojených a zahranično-obchodná činnosť, okrem prípadov, kde podľa platnej právnej úpravy je potrebné osobitné povolenie. V zmysle ustanovenia § 30 ods. 1 zákona č. 157/2024 Z. z. o Slovenskej televízii a rozhlase a o zmene niektorých zákonov s účinnosťou od 01.07.2024 zrušil právny predchodca žalobcu - Rozhlas a televízia Slovenska a právnym nástupcom sa v zmysle uvedeného ustanovenia stala Slovenská televízia a rozhlas, so sídlom Mlynská dolina, 845 45 Bratislava, IČO: 56 398 255. Žalovaná je fyzickou osobou - nepodnikateľom. Povinnosť platenia úhrad za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska vyplývala
v rozhodnom období priamo zo zákona, a to z § 3 písm. a) zák. č. 340/2012 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
8. Z prehľadu predpisov a platieb z databázy žalobcu za obdobie 03.05.2013 až 30.06.2023 (čl. 4-6), var. symbol XXXXXXXXXX vyplýva, že za uvedené obdobie bola žalovanej na úhradu predpísaná suma 447,84 Eur. Podľa prehľadu platieb žalovaná za uvedené obdobie v prospech žalobcu uhradila celkovo 4 platby vo výške 4,64 Eur v mesiacoch august, september, november a december roka 2015, čo spolu predstavuje sumu 18,56 Eur, a teda neuhradený rozdiel – nedoplatok predstavuje sumu 429,28 Eur. Žalobca si v tomto konaní uplatnil časť nedoplatku vo výške 426,88 Eur.
9. Výzvou zo dňa 04.10.2023 žalobca vyzval žalovanú na zaplatenie nedoplatku úhrady za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska vo výške 429,28 Eur vrátane poštovných sadzieb vo výške 2,40 Eur. Vo výzve žalobca zároveň vyzval žalovanú uhradiť dlžnú čiastku v lehote najneskôr do 30 dní od doručenia výzvy a upozornil ju, že v prípade, ak dlžnú čiastku v uvedenej lehote neuhradí, uplatní si žalobca v zmysle § 10 ods. 5 zákona č. 340/2012 Z.z. nárok na zaplatenie úhrady spolu s pokutou vo výške 17,00 Eur (čl. 3). Zároveň ju upozornil, že po zaplatení nedoplatku vo výške 429,28 Eur jej povinnosť platiť úhradu RTVS zaniká, pretože Národná rada Slovenskej republiky zrušila povinnosť platiť úhradu RTVS s účinnosťou od 01.07.2023. Žalovanej bola výzva odoslaná do vlastných rúk a doručená dňa 19.10.2023 (čl. 7).
10. Z potvrdenia Slovenskej pošty, a.s., o Tarifnej cene za úradnú zásielku zo dňa 01.03.2023 (čl. 8) mal súd za preukázané, že poštovné za obdobie od 01.03.2023 pri úradnej zásielke podanej cez ePodací hárok predstavuje sumu 2,40 Eur.
11. Z Potvrdení o poberaní dávky v hmotnej núdzi a o evidencii uchádzačov o zamestnanie ÚPSVaR Humenné, mal súd za preukázané, že žalovaná bola od 01.06.2012 príjemcom pomoci v hmotnej núdzi, a od 28.06.2014 do 09.06.2017 vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie.
12. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd prvej inštancie právne uzatvára: Podľa § 1 zák. č. 340/2012 Z. z. zákona o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov platnom a účinnom v rozhodnom období (ďalej len ,,Zákon“), tento zákon upravuje platenie, vyberanie a vymáhanie úhrady za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska v oblasti rozhlasového vysielania a televízneho vysielania (ďalej len „úhrada“). Podľa § 2 Zákona, účelom úhrady je finančné zabezpečenie služieb verejnosti v oblasti rozhlasového vysielania a televízneho vysielania poskytovaných Rozhlasom a televíziou Slovenska. Podľa § 3 ods. 1 písm. a) Zákona, platiteľ úhrady je fyzická osoba, ktorá je evidovaná dodávateľom elektriny v evidencii odberateľov elektriny v domácnosti ako odberateľ elektriny v domácnosti v odbernom mieste, pre spotrebu v byte alebo v rodinnom dome. Podľa § 4 ods. 1 Zákona, vyberateľom úhrady a príjemcom úhrady je Rozhlas a televízia Slovenska. Podľa § 5 ods. 1 písm. c) Zákona, od povinnosti platiť úhradu je oslobodený platiteľ podľa § 3 písm. a), ktorý oznámi vyberateľovi úhrady podľa § 9 ods. 7 písm. b), že je poberateľom dávky v hmotnej núdzi alebo osobou spoločne posudzovanou s poberateľom dávky v hmotnej núdzi je poberateľom dávky v hmotnej núdzi alebo osobou spoločne posudzovanou s poberateľom dávky v hmotnej núdzi. Podľa § 5 ods. 2 Zákona, nárok na oslobodenie od povinnosti platiť úhradu podľa odseku 1 vzniká od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom platiteľ podľa § 3 písm. a) oznámil vznik skutočnosti podľa odseku 1; na písomné oznámenie sa vzťahuje ustanovenie § 9 ods. 8. Podľa § 6 ods. 1 Zákona, platiteľ podľa § 3 písm. a) platí úhradu 4,64 eura za každý aj začatý kalendárny mesiac. Podľa § 7 ods. 1, ods. 2 Zákona, povinnosť platiť úhradu vzniká od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom sa osoba stala platiteľom, a zaniká posledný deň kalendárneho mesiaca, v ktorom osoba prestala byť platiteľom. Úhrada sa platí mesačne; úhradu za príslušný kalendárny mesiac je platiteľ povinný zaplatiť do posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca. Podľa § 9 ods. 1 prvá veta Zákona, vyberateľ úhrady na účely výberu úhrady, kontroly platenia úhrady a na účely vymáhania úhrady vedie evidenciu platiteľov.
Podľa § 9 ods. 7 písm. b) Zákona, platiteľ je povinný písomne oznámiť vyberateľovi úhrady do 30 dní vznik alebo zánik oslobodenia od povinnosti platiť úhradu podľa § 5 ods. 1. Podľa § 10 ods. 1, ods. 2 Zákona, platiteľ, ktorý nezaplatí úhradu podľa § 7, je v omeškaní so zaplatením úhrady. Ak vyberateľ úhrady zistí, že platiteľ je v omeškaní so zaplatením úhrady, je povinný ho písomne vyzvať do 60 dní od zistenia tejto skutočnosti na zaplatenie tejto úhrady a na zaplatenie poštových sadzieb súvisiacich s odoslaním výzvy na zaplatenie úhrady. Podľa § 10 ods. 3 Zákona, ak platiteľ podľa § 3 písm. a) nezaplatí úhradu a poštové sadzby v lehote do 30 dní od doručenia výzvy podľa odseku 2, platiteľ je povinný zaplatiť vyberateľovi úhrady aj pokutu 17 eur. Podľa § 10 ods. 5 Zákona, nárok na zaplatenie úhrady, s ktorou je platiteľ v omeškaní, pokuty podľa odsekov 3 a 4 a poštových sadzieb je povinný vyberateľ úhrady uplatniť na súde. Podľa § 11 ods. 1 Zákona, výzva vyberateľa úhrady podľa tohto zákona sa platiteľovi doručuje na adresu na doručovanie písomností uvedenú v písomnom oznámení podľa § 9 ods. 8 alebo ods. 10. Ak tejto adresy niet, výzva sa doručuje na adresu trvalého pobytu, sídla alebo miesta podnikania platiteľa. Podľa § 30 ods. 1 zákona č. 157/2024 Z. z. o Slovenskej televízii a rozhlase a o zmene niektorých zákonov, Rozhlas a televízia Slovenska zriadená podľa doterajších predpisov sa ku dňu účinnosti tohto zákona zrušuje. Slovenská televízia a rozhlas sa ku dňu účinnosti tohto zákona stáva právnym nástupcom Rozhlasu a televízie Slovenska a preberá všetky jeho práva a povinnosti ku dňu účinnosti tohto zákona. Podľa § 232 ods. 3, ods. 4 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
13. Predmetom sporu je zaplatenie koncesionárskych poplatkov, ktoré boli tradičným zdrojom financovania verejno-právneho rozhlasového a televízneho vysielania. Koncesionársky poplatok je považovaný za osobitný príspevok na finančné zabezpečenie plnenia zákonom stanovených povinností a úloh žalobcu, ohľadom poskytovania verejnej služby. Koncesionárske poplatky nie sú platbou za ponuku programov, ani za ich užívanie, t. j. sledovanie určitých programov, ale platbou, ktorá sa vzťahuje na každého, kto je odberateľom elektriny. Fyzická osoba i právnická osoba teda platí za vysielanie formou koncesionárskych poplatkov. Prostredníctvom koncesionárskeho poplatku fyzická osoba (resp. právnická osoba) financuje verejnú službu, ktorá mu je poskytovaná ako občanovi. Sadzba koncesionárskeho poplatku nie je určená náhodne. Ide o sumu vyjadrujúcu podiel skutočných nákladov nevyhnutných na dodržiavanie programových záväzkov verejno-právneho vysielateľa (žalobcu), ktorý zo zákona poskytuje službu verejnosti tvorbou a šírením rozhlasových a televíznych programov na celom území SR. Táto verejná služba je charakteristická tým, že je univerzálne určená verejnosti a je financovaná verejnosťou. Súčasný systém financovania žalobcu vychádza zo zákonom stanoveného koncesionárskeho poplatku ako základu jeho financovania verejnými zdrojmi.
14. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba je v celom rozsahu dôvodná. Súd mal v danej právnej veci za preukázané, že žalovaná ako fyzická osoba - nepodnikateľ za obdobie 03.05.2013 až 30.06.2023 si nesplnila svoje povinnosti vyplývajúce z právneho predpisu týkajúceho sa platenia úhrad za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska, pretože neuhradila žalobcovi predmetné platby vyplývajúce zo zákona za uvedené obdobie v celkovej výške 429,28 Eur, z ktorých si žalobca v tomto konaní uplatnil sumu vo výške 426,88 Eur.
15. Ďalej súd má za preukázané, že žalobca výzvou zo dňa 04.10.2023 žalovanú informoval o výške jej nedoplatku a zároveň ju vyzval na zaplatenie dlžnej sumy. Výzva bola žalovanej doručená do vlastných rúk dňa 19.10.2023. Žalobcovi v zmysle § 10 ods. 2 Zákona č. 340/2012 Z.z vznikol nárok na zaplatenie poštovného za zaslanú výzvu. Podľa potvrdenia Slovenskej pošty, a. s., tarifná cena poštovného za typ poštovej zásielky, ktorou bola žalovanej výzva odoslaná, bola v tom čase (obdobie od 01.03.2023) vo výške 2,40 Eur. Nakoľko žalovaná nezaplatila úhrady ani poštové náhrady v lehote 30 dní odo dňa doručenia výzvy na zaplatenie, súd dospel k záveru, že dôvodný je aj nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 17,00 Eur v zmysle § 10 ods. 3 Zákona č. 340/2012 Z.z.
16. K obrane žalovanej, ktorá žiadala o zníženie sumy na polovicu s ohľadom na skutočnosť, že je poberateľkou dávky v hmotnej núdzi, súd uvádza, že na túto námietku neprihliadal, keďže žalovaná
nepredložila dôkaz o tom, že túto skutočnosť žalobcovi, resp. jeho právnemu predchodcovi oznámila v zmysle § 9 ods. 7 písm. b) o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov platnom a účinnom v rozhodnom období, pričom s poukazom na ustanovenie § 5 ods. 2 tohto zákona nárok na oslobodenie od povinnosti platiť úhradu podľa odseku 1 vzniká od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom platiteľ podľa § 3 písm. a) oznámil vznik skutočnosti podľa odseku 1; a teda nie je možné ho priznať spätne. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti a výsledky vykonaného dokazovania súd žalobe vyhovel v celom rozsahu a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, pričom v súlade s návrhom žalovanej, súd zaviazal žalovanú na splácanie priznanej dlžnej sumy v mesačných splátkach po 20,00 Eur s tým, že omeškanie s plnením čo i len jednej splátky zo strany žalovanej bude mať za následok splatnosť celého plnenia.
17. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Podľa § 262 ods. 1, ods. 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Zmyslom a účelom náhrady trov konania v konaní pred všeobecným súdom je poskytnúť úspešnej sporovej strane alebo strane, ktorej to priamo priznáva zákon, náhradu tých trov konania, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti s konaním musela alebo bude musieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusela zaplatiť, ak by tu nebolo konanie pred všeobecným súdom. Povinnosť nahradiť trovy v civilnom sporovom konaní sa spravuje predovšetkým ustanovením § 255 CSP, teda zásadou úspechu v konaní. Ak mala strana plný úspech vo veci, prizná sa jej tiež celá náhrada nákladov konania, ak mala strana len čiastočný úspech, náhrada nákladov sa pomerne rozdelí. Ak je úspech a neúspech vyvážený, vysloví súd, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania. Platí teda, že žalobca má plný úspech, ak výrok rozsudku zodpovedá žalobnému petitu, naopak, žalovaný má plný úspech, ak žaloba je v plnom rozsahu zamietnutá. Výnimky z tohto pravidla musí ustanoviť zákon (čl. 46 ods. 4 a čl. 51 ods. 1 Ústavy). Aj tieto výnimky sa musia uplatňovať len za splnenia všetkých zákonom ustanovených podmienok a skôr reštriktívne, napr. takou výnimkou je nepriznanie náhrady trov konania podľa ust. § 257 CSP (rozhodnutie II. ÚS 31/2004 Ústavného súdu Slovenskej republiky). V prípade, ak sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, potom za použitia § 257 CSP náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Ustanovenie § 257 CSP je zákonné ustanovenie, ktoré z hľadiska náhrady trov konania predstavuje výnimku zo zásady zodpovednosti za výsledok i zo zásady zodpovednosti za zavinenie a náhodu. Je odôvodnené tým, že prísna aplikácia ustanovení o náhrade trov konania, by mohla v konkrétnych prípadoch viesť k nežiaducim tvrdostiam. Zákon preto stanovuje všeobecné podmienky, za ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k zmierneniu dôsledkov právnych noriem upravujúcich platenie a náhradu trov konania. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej procesnej situácii. Do úvahy treba brať tiež také okolnosti, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nároku, a prihliadnuť i na postoj účastníkov v konaní. Súd zdôrazňuje, že aplikácia ust. § 257 CSP je prípustná len vo výnimočných prípadoch a „neslúži na zmierňovanie alebo odstraňovanie majetkových rozdielov medzi stranami“ (nález Ústavného súdu ČR, I. ÚS 2862/07). V danom prípade súd nezistil žiadne okolnosti, ktoré by svojou intenzitou odôvodňovali aplikáciu predmetného ustanovenia § 257 CSP, a zároveň takéto skutočnosti netvrdila ani jedna zo strán sporu. Poukazujúc na uvedené súd následne o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa pomeru úspechu v spore. Žalobca bol v konaní úspešný v rozsahu 100%, preto súd o trovách konania rozhodol v súlade § 255 CSP tak, že žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 100% s tým, že o samotnej výške trov bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením súdneho úradníka.
Poučenie:
Podľa § 355 ods. 1 CSP je proti tomuto rozsudku prípustné podať odvolanie. Podľa § 358 CSP, odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Podľa § 362 ods. 1 CSP, odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje - teda prostredníctvom Okresného súdu Humenné na Krajský súd v Prešove. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa § 362 ods. 2 CSP, odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde. Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená v stanovenej lehote po nadobudnutí jeho právoplatnosti a vykonateľnosti, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. „Exekučný poriadok“ v znení neskorších predpisov.