Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_17Er-4571-2006.pdf
PDF · 76.51 KB
Case nature
Subarea
17Er/4571/2006
Uznesenie
Okresný súd Košice I v právnej veci vykonania exekúcie v prospech oprávneného: Ing. T. J., nar. X. X. XXXX, Y. 2, P., zast. Mgr. Milanom Paškom, advokátom so sídlom v Martine, Priehradka č. 20, proti povinnému: 1./ Ing. X. K., nar. X. X. XXXX, trvalý pobyt prihlásený v mestskej časti W. - J. V., t. č. na adrese Y. XX, W., 2./ Q. K. (predtým K.), nar. XX. X. XXXX, trvalý pobyt prihlásený v mestskej časti W. - J. V.v, t. č. na adrese B. XX, L. P., Česká republika, o vymoženie 2.323,57 EUR s prísl. a trov exekúcie, vedenej pred súdnym exekútorom JUDr. Jánom Sokolom, pod sp. zn. EX 1345/2006, o námietkach proti exekúcii, takto
rozhodol:
Námietky povinnej v 2. rade proti exekúcii zamieta.
odôvodnenie:
Na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa 27. 9. 2006, doručeného súdnemu exekútorovi dňa 11. 10. 2006, exekučného titulu - rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 21. 3. 2006, č. k. 12C 238/2004-38, v spojení s uznesením zo dňa 19. 4. 2006, č. k. 12C 238/2004-43 a poverenia na vykonanie exekúcie č. XXXX * XXXXXX, vydaného Okresným súdom Košice I dňa 6. 11. 2006, vydal poverený súdny exekútor dňa 25. 1. 2007, upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré si povinná v 2. rade prevzala do vlastných rúk dňa 21. 5. 2013.
Dňa 7. 6. 2013 boli súdu predložené na rozhodnutie námietky povinnej v 2. rade proti exekúcii, ktoré boli doručené súdnemu exekútorovi dňa 30. 5. 2013. Lehota na podanie námietok proti exekúcii bola zachovaná. Vo svojich námietkach povinná 2. rade uviedla, že až doručením upovedomenia sa prvýkrát oboznámila s exekučným konaním vedeným aj voči povinnej v 2. rade. Povinná uviedla, že si nikdy nepožičala peniaze od oprávneného, iba vyzdvihla zásielku na pošte určenú pre jej bývalého manžela X. K., ktorý je povinným v 1. rade, ktorému túto zásielku obsahujúcu cca. 30 000,- Sk odovzdala. Zásielka síce bola na jej meno, ale len z dôvodu, aby sa ešte v deň jej prevzatia dostal do rúk adresáta, nakoľko jej manžel v tom čase nebola doma. Celú čiastku odovzdala p. V.. Preto jej príde ako nespravodlivé, aby znášala podiel na dlhu, ktorý nespôsobila. Povinná v 2. rade nebola upovedomená ani o pôvodnom konaní a nemohla sa vyjadriť k žalobe. Povinná ďalej uviedla, že s povinným v 1. rade je rozvedená a bezpodielové spoluvlastníctvo mali zrušené ešte počas manželstva. Povinná v 2. rade taktiež uviedla, že nedisponuje majetkom, ktorým by mohla uspokojiť pohľadávku oprávneného. Preto žiada súd, aby bola zbavená povinnosti splniť dlh, ktorý nespôsobila.
K námietkam povinnej v 2. rade sa vyjadril aj oprávnený, ktorý vo svojom podaní zo dňa 20. 6. 2013 uviedol, že exekučný titul, na podklade ktorého sa vykonáva predmetná exekúcia, bol vydaný voči obom povinným, ktorí sú na jeho základe povinní plniť spoločne a nerozdielne tak, ako je uvedené v jeho výroku. Z tohto dôvodu považuje námietky povinnej v 2. rade za irelevantné.
Podľa ust. § 38 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, oprávnený môže
podať návrh na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona, ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.
Podľa ust. § 50 ods. 1 Exekučného poriadku, môže povinný vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne.
Podľa ust. § 37 ods. 1 Exekučného poriadku, účastníkmi konania sú oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.
Podľa ust. § 159 ods. 2 zákona č. 99/1963 zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „O. s. p.“), výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány; ak je ním rozhodnuté o osobnom stave, je záväzný pre každého.
Po posúdení obsahu podania povinnej v 2. rade dospel súd k záveru, že skutočnosti, ktoré uviedla nie sú zákonným dôvodom pre podanie námietok proti exekúcii. Povinná nepreukázala riadne a včasné plnenie, ani iné skutočnosti, ktoré by viedli k záveru, že exekúcia nezačala dôvodne.
Exekučným titulom v predmetnej exekúcii je rozsudok Okresného súdu Košice I zo dňa 21. 3. 2006, č. k. 12C 238/2004-38, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 18. 5. 2006 a stal sa vykonateľným dňa 23. 5. 2006. Povinní boli vo výroku zaviazaní spoločne a nerozdielne uhradiť oprávnenému sumu 70.000,- Sk s úrokom z omeškania vo výške 13 % p. a. z dlžnej sumy odo dňa 15. 2. 2003 do zaplatenia. Uznesením zo dňa 19. 4. 2006, č. k. 12C 238/2004-43, súd zaviazal oboch povinných k úhrade trov konania do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia, ktoré vznikli oprávnenému vo výške 20.616,- Sk. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 18. 5. 2006 a stalo sa vykonateľným dňa 23. 5. 2006.
Konanie o námietkach povinného proti exekúcii je sporom o začatie exekúcie, kde exekučný súd na základe námietky povinného rozhoduje o otázke, či sa exekúcia oprávnene začala.
Povinný môže uvádzať v námietkach proti exekúcii iba tvrdenia, ktoré pripúšťa ustanovenie § 50 ods. 1 Exekučného poriadku, a to a) zánik vymáhaného nároku, b) okolnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti, c) dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná, d) hmotno-právnu legitimáciu účastníka oprávneného alebo povinného. Okolnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti možno namietať, iba ak nastali po vzniku exekučného titulu. Vznik exekučného titulu nastáva dňom, kedy bolo rozhodnutie vydané.
Povinná v 2. rade v námietkach proti exekúcii uvádza skutočnosti, ktoré nastali pred vydaním exekučného titulu. Exekučný súd v rámci konania o námietkach proti exekúcii skúma iba to, či došlo k zániku judikovaného práva, v tomto prípade však neskúma vecnú správnosť exekučného titulu, nakoľko zákon nedáva exekučnému súdu takúto právomoc, naopak aj exekučný súd je viazaný spôsobilým exekučným titulom v súlade s § 159 ods. 2 O. s. p. Napokon námietky proti exekúcii sú inštitútom, ktorým povinný iniciuje spor o to, či exekúcia začala dôvodne. Námietky proti exekúcii nie sú opravným prostriedkom proti nesprávnym rozhodnutiam vydaným v pôvodnom konaní. Je taktiež potrebné uviesť pre pochopenie zmyslu a účelu exekučného konania, že občianske súdne konanie sa podľa etáp procesnoprávnych vzťahov, prostredníctvom ktorých je zabezpečovaná procesná ochrana hmotnoprávnych vzťahov, delí na základné (pôvodné, vyhľadávacie), v ktorom sa poskytuje procesná ochrana ohrozenému alebo porušenému subjektívnemu právu alebo právom chránenému záujmu, a na vykonávacie (exekučné), v ktorom dochádza k uskutočneniu núteného výkonu subjektívneho práva z vykonateľného rozhodnutia, ak nebolo povinnou stranou splnené dobrovoľne. Z dôvodu, že vo vykonávacom konaní je predmetom rozhodovania nútené uskutočnenie výkonu príslušného vykonateľného rozhodnutia, v tejto fáze konania preto nie je priestor na rozhodovanie o skutočnostiach, o ktorých sa rozhoduje v pôvodnom konaní.
Povinná v 2. rade uviedla, že sa o pôvodnom konaní nedozvedela a nemohla sa vyjadriť k predmetnej žalobe. Súd však v tomto poukazuje na odôvodnenie exekučného titulu, v ktorom súd uviedol, že
oboch povinných riadne predvolal na pojednávanie, pričom predvolanie im bolo doručované ešte na adresu W. XX, W.. Skutočnosť, že povinní si poštovú zásielku neprevzali v odbernej lehote, nie je chyba v procesnom postupe súdu. Je zodpovednosťou povinných, aby si včas preberali poštu a v prípade zmeny adresy pobytu, včas nahlásili príslušným úradom zmenu adresy ich pobytu tak, ako im to ukladá zákon č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky. V prípade, že povinná v 2. rade exekučný titul považovala za nesprávny, mala možnosť podať opravný prostriedok proti obom exekučným titulom. Vzhľadom na to, že tak v zákonom stanovenej lehote neurobila, obe rozhodnutia súdu nadobudli právoplatnosť a po uplynutí lehoty, v ktorej mali obaja povinní dobrovoľne splniť povinnosť, ku ktorej boli zaviazaní spoločne a nerozdielne, sa stali vykonateľnými rozhodnutiami, na podklade ktorých oprávnený mohol podať návrh na vykonanie exekúcie.
Pokiaľ ide o námietku povinnej v 2. rade ohľadom jej účastníctva v tomto exekučnom konaní, súd považuje za nevyhnutné uviesť, že je právne irelevantné, kedy došlo k rozvodu a zrušeniu bezpodielového spoluvlastníctva povinných v 1. a 2. rade, nakoľko v exekučných tituloch je uvedená ako odporca aj povinná v 2. rade. Povinná v 2. rade je teda účastníkom tohto exekučného konania na strane povinného, nakoľko je ako povinná označená priamo v exekučných tituloch, teda má pasívnu exekučnú legitimáciu.
Skutočnosť, či povinná disponuje majetkom postačujúcim na úhradu vymáhanej pohľadávky, je predmetom zisťovania exekútora v priebehu exekúcie. Uvedená skutočnosť však nemá žiadny vplyv na posúdenie otázky, či exekúcia začala dôvodne. Preto sú námietky povinnej v 2. rade aj v tomto smere bez právneho významu vo vzťahu k prebiehajúcej exekúcii. S poukazom na uvedené, súd námietky povinnej v 2. rade proti exekúcii zamietol, nakoľko sú nedôvodné.
Na základe vyššie uvedených skutočností a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I, písomne, v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O. s. p. uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
V zmysle § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.