Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_9Sp-41-2013.pdf
PDF · 110.38 KB
Case nature
Area
Subarea
9Sp/41/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach samosudcom JUDr. Jurajom Tymkom v právnej veci navrhovateľa POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova č. 25, Bratislava proti odporcovi Okresný úrad Michalovce, katastrálny odbor, Sama Chalupku 18, Michalovce, za účasti S. W., bytom G. B. Y. XX, v konaní o preskúmanie rozhodnutia odporcu č. V 1634/2013 zo dňa 26.06.2013, takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozhodnutie odporcu č. V 1634/2013 zo dňa 26.06.2013.
Navrhovateľovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.
Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť na účet Krajského súdu v Košiciach č. XXXXXXXXXX/XXXX vedený v Štátnej pokladnici v Bratislave, súdny poplatok v sume 35 eur v lehote 10 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Odporca rozhodnutím č. V 1634/2013 zo dňa 26.06.2013 podľa § 31 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľnosti a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (Katastrálny zákon) v platnom znení, zamietol návrh na vklad záložného práva podaného dňa 28.05.2013, ktorého prílohou je záložná zmluva uzavretá medzi účastníkmi: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598 ako záložným veriteľom a S. W., bytom G. B. Y. XX, ako záložcom, zastúpeným na základe Dohody o splnomocnení ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, Povraznícka 18, Bratislava.
Odporca vo svojom odôvodení uviedol, že dňa 28.05.2013 bol doručený návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností titulom zmluvy o zriadení záložného práva č. 161/2013-PTR. Predmetom záložnej zmluvy boli nehnuteľnosti nachádzajúce sa:
v katastrálnom území G. B. Y., zapísané na liste vlastníctva č. XXXX
- pozemok registra E KN p.č. XXX/X, orná pôda o výmere XXXX m2,
- pozemok registra E KN p.č. XXXX/X, orná pôda o výmere XXXX m2,
- pozemok registra E KN p.č. XXX/X, orná pôda o výmere XXXX m2,
v podiele X/XX, X/XX,
v katastrálnom území G. B. Y., zapísané na liste vlastníctva č. XXXX
- pozemok registra E KN p.č. XXXX/XX, orná pôda o výmere XXX m2,
v podiele X/X,
v katastrálnom území G. B. Y., zapísané na liste vlastníctva č. XXXX
- pozemok registra E KN p.č. XXXX/XX, orná pôda o výmere XXX m2,
- pozemok registra E KN p.č. XXXX/XX, orná pôda o výmere XXXX m2,
v podiele 1.,
v katastrálnom území G. B. Y., zapísané na liste vlastníctva č. XXXX
- pozemok registra E KN p.č. XXXX/XXX, orná pôda o výmere XXXX m2,
v podiele 1.,
v katastrálnom území M., zapísané na liste vlastníctva č. XXXX
- pozemok registra E KN p.č. XXXX, orná pôda o výmere XXXX m2,
v podiele 1.,
v katastrálnom území M., zapísané na liste vlastníctva č. XXXX
- pozemok registra E KN p.č. XXXX/XXX, orná pôda o výmere XXX m2,
- pozemok registra E KN p.č. XXXX/XX, orná pôda o výmere XXX m2,
v podiele 1.,
v katastrálnom území M., zapísané na liste vlastníctva č. XXXX
- pozemok registra E KN p.č. XXXX/XXX, orná pôda o výmere XXX m2,
- pozemok registra E KN p.č. XXXX/XXX, orná pôda o výmere XXX m2,
- pozemok registra E KN p.č. XXXX/XX, orná pôda o výmere XXX m2,
- pozemok registra E KN p.č. XXXX/XX, orná pôda o výmere XXXX m2,
- pozemok registra E KN p.č. XXXX/XX, orná pôda o výmere XXXX m2,
v podiele 1.,
v katastrálnom území M., zapísané na liste vlastníctva č. XXXX
- pozemok registra E KN p.č. XXXX/X, orná pôda o výmere XXX m2,
v podiele 1..
Ďalej odporca v rozhodnutí citoval ustanovenie § 31 ods. 1, § 53 ods. 2 a 5 a § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka a konštatoval, že priložená Dohoda o splnomocnení bola vpísaná
do tzv. formulárovej dohody, t.j. v danom prípade bola obmedzená voľba splnomocniteľa - záložcu - účastníka konania zvoliť si zástupcu, ktorý by za neho uzatvoril záložnú zmluvu a ktorý by skutočne hájil záujmy splnomocniteľa, keď splnomocnenec bol už v takejto dohode o splnomocnení vopred vpísaný. Vzhľadom na tieto skutočnosti spotrebiteľ - účastník nebol schopný ovplyvniť výber iného zástupcu v predmetnom prípade, čo v konečnom dôsledku spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Záložná zmluva je absolútne neplatná aj vzhľadom na to, že nerešpektuje vyváženosť medzi predmetom úverovej zmluvy - výšky úveru a jeho príslušenstva a predmetom záložnej zmluvy, ktorý sa dotýka nehnuteľnosti vo vlastníctve účastníka konania v podstate vyššej hodnote, než je výška plnenia dlžníka - účastníka konania zo zmluvy o úvere. V závere citoval ustanovenie § 31 ods. 1, ods. 3 katastrálneho zákona a konštatoval, že vzhľadom na tú skutočnosť, že záložná zmluva je absolútne neplatná, podmienky na vklad záložného práva k nehnuteľnostiam splnené neboli, preto návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľnosti zamietol.
Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ dňa 30.07.2013, teda včas, opravný prostriedok, v ktorom žiadal zrušiť preskúmavané rozhodnutie odporcu a vrátiť mu vec na nové konanie o povolenie vkladu záložného práva. Citoval ustanovenie § 22 ods. 1, 2, § 23, § 31 ods. 1, § 32 ods. 2, § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 32 ods. 1, 2, § 46 Správneho poriadku, § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona a vyslovil názor, že Dohoda o splnomocnení je uzavretá riadne v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka o zastúpení a spĺňa náležitosti platného právneho úkonu, ktorými sú slobodná vôľa, vážnosť, určitosť a zrozumiteľnosť. Uviedol, že záložca sa v zmysle riadne uzavretej Dohody o splnomocnení sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok vyplývajúci pre neho z predmetnej Zmluvy o úvere, a preto udelil ProHelp - združeniu občianskoprávnej pomoci (ďalej len „splnomocnenec“) plnomocenstvo na uzatvorenie Záložnej zmluvy k nehnuteľnostiam, ktoré mali byť v čase uzatvorenia Záložnej zmluvy vo vlastníctve alebo spoluvlastníctve záložcu, ako aj na všetky právne úkony súvisiace s uzatvorením predmetnej Záložnej zmluvy. Na základe uvedeného vzniklo splnomocnencovi právo nakladať s nehnuteľnosťou v mene záložcu, splnomocniteľa, pričom práva a povinnosti zo zastúpenia vznikajú priamo záložcovi. V tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že pre Správny orgán naviac platí zásada spoľahlivého zistenia skutkového stavu veci (§ 3 ods. 5 Správneho poriadku), pričom podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie Správneho orgánu musí okrem iného vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. Správny poriadok teda ukladá Správnemu orgánu povinnosť presne a úplne zistiť skutkový stav veci. Úplnosť zistenia predpokladov znamená, že boli vykonané všetky prešetrenia a dôkazy, ktoré majú pre danú vec rozhodujúci význam. Presnosť zistenia znamená, že skutkové zistenia vyvodené z vykonaného prešetrenia zodpovedajú skutočnému stavu a nie sú ani nepresne interpretované, ani skreslené, či už vedome alebo nevedome. Vyslovil názor, že napadnuté rozhodnutie Správy katastra vychádza len s ničím nepodložených „predpokladov“, čo dokazuje aj samotné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia a v danom prípade možno konštatovať, že správny orgán si nesplnil svoju zákonnú povinnosť a nevychádzal pri vydaní napadnutého rozhodnutia zo spoľahlivo zisteného stavu veci. K otázke rozporu záujmov splnomocnenca so záujmami záložcu uviedol, že splnomocnenec v žiadnom prípade nemal a ani nemá záujem na poškodení záložcu, čo vyplýva aj zo samotnej Dohody o splnomocnení, ktorá bola uzavretá za účelom naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa (záložcu) a na jeho žiadosť po osobnom prerokovaní a poučení o právnych úkonoch v Dohode uvedených a o právach a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú. Konštatoval, že rozpor v záujmoch musí reálne existovať a nestačí len potencionálna možnosť takéhoto rozporu. Uviedol, že predložené plnomocenstvo je samostatným právnym úkonom uzavretým medzi dlžníkom a jeho zástupcom, ktorý je úplne nezávislým od veriteľa a jeho zmluvnej dokumentácie. Správny orgán nepreukázal, že by veriteľ do tohto právneho úkonu zasahoval alebo ovplyvňoval jeho obsah. Ďalej poznamenal, že uvedenie predtlače záložného veriteľa a zástupcu v Dohode o splnomocnení argumentačne použité v rozhodnutí absolútne neobstojí. Uvedenie zástupcu je predsa nevyhnutné z hľadiska identifikácie strany dohody o splnomocnení a uvedenie záložného veriteľa je predsa nevyhnutné z hľadiska určitosti predmetu udeleného plnomocenstva. Pokiaľ správny orgán z týchto skutočností vyvodzuje, že na základe toho záložný veriteľ svojím spôsobom určil zástupcu pre dlžníka, ide o záver, ktorý absolútne nemá oporu v listinách, ktoré tvoria obsah správneho spisu a nevykonal ani žiadne iné dôkazy na preukázanie správnosti svojho tvrdenia. Naviac, pochybnosť o objektivite zastupovania zo strany splnomocnenca, nie je z hľadiska aplikácie ustanovenia § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka dostatočná, nakoľko medzi záujmami zástupcu a zastúpeného musí existovať reálny rozpor, ktorý bol správny orgán povinný preukázať, pričom správny orgán nepreukázal ani to, že v prípade
zástupcu ide o osobu, ktorá je v styku so záložným veriteľom. Vyslovil názor, že predmetná námietka je teda, čo do právneho posúdenia nesprávna a vychádza z nespoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. Mal za to, že Dohoda o splnomocnení ako právny úkon bola urobená slobodne a vážne, určito a zrozumiteľne tak, ako to ustanovuje pre platnosť právneho úkonu zákon. Sloboda a vážnosť sú základné náležitosti vôle. Sloboda vôle vychádza z podmienok utvárania vôle konajúceho subjektu. Pri analýze slobody vôle sa v podstate skúma sloboda prejavu vôle. Vôľa bez prejavu nie je poznateľná a ak bol prejav urobený neslobodne, možno skonštatovať aj neslobodu vôle. Uviedol, že vychádzajúc zo súdnej praxe možno konštatovať, že fyzické násilie sa v praxi nevyskytuje. Nestotožnil sa s právnym názorom Správy katastra, ktorá poukazuje na absolútnu neplatnosť Dohody o splnomocnení s odvolaním sa na § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, t.j. pre neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve. Vyslovil názor, že Dohodu o plnomocenstve uzatvorenú medzi splnomocniteľom a splnomocnencom nemožno posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Mal za to, že Dohoda o plnomocenstve nespĺňa zákonné náležitosti spotrebiteľskej zmluvy, ktorou má § 52 Občianskeho zákonníka na mysli zmluvu bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Uviedol, že Dohodu o splnomocnení, ktorej predmetom je bezplatné zastupovanie splnomocniteľa splnomocnencom, teda podľa jeho názoru nemožno posudzovať ako spotrebiteľskú zmluvu a teda sa na ňu ani nevzťahujú ustanovenia § 53 Občianskeho zákonníka o neprijateľných zmluvných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, na ktoré odkazuje Správny orgán v napadnutom rozhodnutí. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia považoval za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, pretože nevedno, či odporca vidí rozpor s dobrými mravmi v poskytnutí úveru alebo v poplatku alebo v úroku z omeškania. Navyše odporca neuviedol, prečo uprednostnil aplikáciu § 39 Občianskeho zákonníka o absolútnej neplatnosti právneho úkonu pre rozpor s dobrými mravmi pred § 265 Obchodného zákonníka o nepriznaní práva pre jeho výkon s pravidlami poctivého obchodného styku. Zmluva o úvere je v zmysle § 261 ods. 6 Obchodného zákonníka absolútnym obchodom a teda špeciálna právna norma obsiahnutá v Obchodnom zákonníku má prednosť pred aplikáciou Občianskeho zákonníka. Podľa jeho názoru odporca prekročil rámec svojich kompetencií vyplývajúcich z § 31 ods. 1 katastrálneho zákona, keď skúmal rozpor predmetnej zmluvy o úvere s dobrými mravmi. Táto právomoc prináleží príslušnému súdu v rámci občianskeho súdneho konania. V závere konštatoval, že z ustanovenia § 46 Správneho poriadku a ustanovenia § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona vyplývajú zákonné povinností Správy katastra o náležitom zistení skutkového stavu a o posúdení platnosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či sú prejavy vôle hodnoverné, či sú dostatočne určité a zrozumiteľné a iné ďalšie povinnosti. Na záver navrhovateľ uviedol, že odporca nezistil spoľahlivo stav veci, riadne sa neoboznámil s predkladaným návrhom a znením jednotlivých pripojených príloh, následne nesprávne zistil skutkový stav a plnomocenstvo splnomocniteľa udelené splnomocnencovi nesprávne právne posúdil.
Súd v konaní podľa § 250l a nasl. O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu, oboznámil sa s jeho administratívnym spisom a dospel k záveru, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný.
Na pojednávaní súdu dňa 08.11.2013 navrhovateľ a odporca neboli prítomní, pričom boli na pojednávanie riadne a včas predvolaní. Listom zo dňa 29.10.2013, doručenom tunajšiemu súdu dňa 06.11.2013 navrhovateľ oznámil súdu svoju neúčasť na pojednávaní a požiadal o prejednanie veci a rozhodnutie v jeho neprítomnosti. Odporca svoju neúčasť neospravedlnil, preto súd v súlade s § 250g ods. 2 O.s.p. aplikovaným na základe § 250l ods. 2 O.s.p. prejednal vec v jeho neprítomnosti.
Na pojednávaní bola vypočutá účastníčka S. W., ktorá uviedla, že s navrhovateľom uzatvorila Zmluvu o úvere, na základe ktorej jej poskytol pôžičku v sume 1 600 Eur. Poskytnutú pôžičku splácala približne deväť mesiacov, avšak neskôr sa dostala do finančných problémov. Uviedla, že s navrhovateľom podpisovala len úverovú zmluvu, avšak nevie o tom, aby podpisovala aj iné listiny. Nie je si vedomá toho, že podpisovala aj Dohodu o splnomocnení, na túto skutočnosť nebola upozornená, a preto žiada rozhodnutie odporcu o zamietnutí návrhu na vklad potvrdiť.
Z administratívneho spisu súd zistil, že navrhovateľ ako veriteľ uzavrel s dlžníčkou Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 23.05.2012. Veriteľ sa zaviazal poskytnúť dlžníčke úver v sume 1 600,00 Eur a dlžníčka sa zaviazala vrátiť túto sumu zvýšenú o poplatok v sume 1 544,00 Eur a úrokov z
omeškania v sadzbe 0,25% denne z omeškaných platieb istiny, pokút a ostatných celkových nákladov v zmysle platných všeobecných podmienok, od omeškania až do zaplatenia. Dlžníčka zároveň Dohodou o splnomocnení zo dňa 24.05.2013 splnomocnila ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci so sídlom Povraznícka č. 18, Bratislava, na uzatvorenie Záložnej zmluvy podľa § 552 Občianskeho zákonníka v platnom znení v mene splnomocniteľa k nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia Záložnej zmluvy sú v splnomocniteľovom vlastníctve alebo spoluvlastníctve, a ktoré budú bližšie špecifikované v priloženom liste vlastníctva ako formy zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho záväzku zo Zmluvy o úvere. Dohoda o splnomocnení je podpísaná dlžníčkou S. W. ako splnomocniteľom a Petrom Mamojkom, predsedom občianskeho združenia ProHelp, ako splnomocnencom.
Dňa 03.05.2013 bola uzavretá Zmluva o zriadení záložného práva č. 161/2013-PTR medzi navrhovateľom a dlžníčkou zastúpenou ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, predmetom ktorej je zriadenie záložného práva v prospech navrhovateľa k už uvedeným nehnuteľnostiam. Záložné právo bolo zriadené za účelom zabezpečenia všetkých pohľadávok záložného veriteľa voči záložcovi, ktoré vznikli a vzniknú na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 23.05.2012.
Podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, Slovenská republika je právnym štátom. Neoddeliteľným atribútom právneho štátu je právna istota a spravodlivosť.
Ústava Slovenskej republiky garantuje ochranu vlastníckeho práva v čl. 20.
Podľa § 28 ods. 2 Katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 vznikajú, menia sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak.
Právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia správy katastra o jeho povolení (§ 28 ods. 3 Katastrálneho zákona).
Podľa § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona správa katastra preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o povolení vkladu prihliada správa katastra aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.
Ak sú podmienky na vklad splnené, správa katastra vklad povolí; inak návrh zamietne (§ 31 ods. 3 Katastrálneho zákona).
Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný (§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za tým účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.
Pri zápise vecných práv k nehnuteľnostiam do katastra nehnuteľností vkladom (§ 28 a nasl. Katastrálneho zákona) je správa katastra povinná posudzovať podstatné náležitosti príslušného zmluvného typu z hľadiska kritérií uvedených v § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona. V prípade, ak zmluvu o zriadení vecného práva (záložné právo) uzaviera zástupca na základe zmluvného zastúpenia (splnomocnenie) je povinnosťou správy katastra rozhodujúcej o povolení vkladu vecného práva skúmať, či došlo k vzniku zmluvného zastúpenia v súlade so zákonom.
Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v intenciách opravného prostriedku navrhovateľa a so zreteľom na citované zákonné ustanovenia súd dospel k záveru, že Dohoda o splnomocnení medzi dlžníčkou S. W. ako splnomocniteľom a občianskym združením ProHelp ako splnomocnencom nie je platne uzavretá. Určitosť a zrozumiteľnosť právneho úkonu je jednou z podmienok platnosti právneho úkonu. Dohoda o plnomocenstve je dvojstranným právnym úkonom, na ktorý sa taktiež vzťahujú požiadavky platnosti právneho úkonu. Z každej dohody o zastúpení musí byť jednoznačne zrejmé, na čo je splnomocnenec splnomocnený. Dohoda o splnomocnení nie je riadne uzavretá, aby dlžník úverovej zmluvy súhlasil len so všeobecnými podmienkami zmluvy o úvere. Splnomocnenie na právny úkon o právach k nehnuteľnostiam, k záložnej zmluve, by mal kopírovať samotný predmet zmluvy, t.j. obsahom splnomocnenia by mali byť tie isté náležitosti označenia nehnuteľnosti, ako ich vyžaduje zákon pre zmluvu v súlade s ustanovením § 42 Katastrálneho zákona. Z dohody o splnomocnení nevyplýva, žeby Združenie ProHelp mohlo v mene dlžníčky uzavrieť záložnú zmluvu predloženú na vklad. Formulácia, že Združenie ProHelp uzavrie v mene dlžníka záložnú zmluvu k nehnuteľnostiam vo vlastníctve alebo spoluvlastníctve dlžníka, ktoré budú bližšie špecifikované v priloženom liste vlastníctva ako formy zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho záväzku zo zmluvy o úvere, je neurčité a v podstate ani splnomocnenec, ani splnomocniteľ v čase uzatvárania Dohody o splnomocnení nevedeli, s akými konkrétnymi nehnuteľnosťami sa bude nakladať, ku ktorým bude zriadená záložná zmluva. Takéto dojednanie je neurčité, čo spôsobuje neplatnosť právneho úkonu. Dohoda o splnomocnení uzavretá medzi dlžníčkou a jej zástupcom podľa § 31 Občianskeho zákonníka je absolútne neplatná aj pre rozpor záujmov dlžníčku a zástupcu podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Zástupca dlžníka mal hájiť záujem dlžníka v súvislosti s návratnosťou úveru do budúcna a nie uzatvárať za dlžníčku záložnú zmluvu a dokonca poveriť záložného veriteľa na podanie návrhu na vklad záložného práva v prospech záložného veriteľa do katastra nehnuteľností. Dohoda o splnomocnení bola vpísaná do vopred predtlačeného formulára, dlžníčka teda nemala možnosť ovplyvniť jej obsah. Vzhľadom na vopred stanoveného splnomocnenca v Dohode o splnomocnení bola obmedzená slobodná voľba splnomocnenca, aby v mene dlžníčky uzatvoril záložnú zmluvu a skutočne by hájil jeho záujmy. Takéto dojednanie spôsobuje absolútnu neplatnosť právneho úkonu v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Za tejto situácie preto občianske združenie ProHelp nebolo oprávnené uzavrieť záložnú zmluvu a nakladať s nehnuteľnosťami dlžníčky.
Súd ďalej poznamenáva, že v zmysle čl. 1 bod. 1 Stanov združenia ProHelp ide o dobrovoľné združenie fyzických a právnických osôb založené na ochranu práv a oprávnených záujmov účastníkov v konaniach pred orgánmi verejnej správy a podľa čl. 2 bod 1 Stanov jeho cieľom je ochraňovať práva a oprávnené záujmy účastníkov v konaniach pred orgánmi verejnej správy. Uzatvorenie záložnej zmluvy v zmysle Občianskeho zákonníka, ktorý je súkromnoprávnym predpisom, sa preto vymyká z rámca pôsobnosti a cieľov predmetného združenia.
Súd ďalej dodáva, že predmetná zmluva o zriadení záložného práva odporuje dobrým mravom v zmysle ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka, a preto ju nemožno považovať za platne uzavretú. Súd má za to, že výška zabezpečovanej pohľadávky spolu s príslušenstvom uvedená v Zmluve o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 23.05.2012 a hodnota predmetu Zmluvy o zriadení záložného práva sú v nevyváženom pomere, nakoľko hodnota predmetu Zmluvy o zriadení záložného práva je neporovnateľne vyššia ako je celková výška zabezpečovanej pohľadávky s príslušenstvom. Takéto dojednanie spôsobuje absolútnu neplatnosť právneho úkonu v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka.
Súd uvádza, že predmetná zmluva o zriadení záložného práva nerešpektuje požiadavku vyváženosti vzájomného vzťahu medzi predmetom Zmluvy o úvere a predmetom Zmluvy o zriadení záložného práva, ako na to správne poukázal správny orgán v napadnutom rozhodnutí.
Súd ďalej uvádza, že predmetná Zmluva o úvere obsahuje taktiež niekoľko neprijateľných podmienok, a to dohodnuté úroky z omeškania vo výške 0,25 % denne z omeškaných platieb istiny, pokút a ostatných celkových nákladov od omeškania až do zaplatenia v zmysle platných všeobecných podmienok Zmluvy o úvere. Vzhľadom na skutočnosť, že sa nejedná o obchodno-právny vzťah, účastníkmi dohodnutý úrok z omeškania vo výške 91,25 % ročne je v rozpore s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ako aj s dobrými mravmi. Súd považuje za neprimerane vysokú aj odplatu za poskytnutie úveru povinnej, nakoľko povinnej bol poskytnutý úver vo výške 1 600,00 Eur s poplatkom vo výške 1 544,00 Eur.
Z uvedených dôvodov preto súd podľa § 250q ods. 2 O.s.p. preskúmavané rozhodnutie odporcu ako vecne správne a vydané v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami potvrdil.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 250k ods. 1 O.s.p. s použitím § 250l ods. 2 O.s.p. tak, že navrhovateľovi, ktorý nemal v konaní úspech, právo na náhradu trov konania nepriznal. Odporca a účastníčka konania si právo na náhradu trov konania neuplatnili.
Neúspešnému navrhovateľovi vznikla povinnosť zaplatiť súdny poplatok podľa § 2 ods. 4 druhá veta v spojení s § 5 ods. 1 písm. h/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov, a preto mu súd uložil uhradiť súdny poplatok v sume 35 eur určený podľa položky č. 10e/ Sadzobníka súdnych poplatkov.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.